Existujú mýty, podľa ktorých je pes tým tvorom, čo odprevádza duše mŕtvych na najznámejší rímsky cintorín Verano. A práve táto povera nielenže poslúžila ako názov pre jednu death metalovú svorku z talianskej metropole, ale aj čiastočne inšpirovala ich textový obsah, plný referencií o podsvetí. Verano´s Dogs drhnú vo svojej podstate klasický death metal po vzore prvých nahrávok Death (hlavne ozveny druhého albumu Leprosy sú tu dosť citeľné) či Napalm Death v období okolo „Harmony Corruption“. Svoj debut pre vydavateľa Metal Age Productions príznačne nazvali „Summoning The Hounds“, takže sa pripravte na pomyselné zbieranie duší nebožťíkov. Old-schoolový obal znázorňuje starého známeho smrťáka, po bokoch sprevádzaného dvoma pekelnými psami, ktorých by som teda v noci rozhodne stretnúť nechcel…a vlastne ani cez deň. No a potom klasika – náhrobky a iné obligátne, so smrťou úzko súvisiace záležitosti. To že tento koncept je nedeliteľnou súčasťou hudby samotnej, potvrdzuje aj úvodná titulná skladba, začínajúca zúrivým brechotom psov naháňajúcich zúfalú korisť či dušu (pomenujte si to ako chcete). Verano´s Dogs sú zakotvení pevne v death-metalovom retre, teda na rovinu, nehrajú nič, čo by sme v minulosti už nepočuli. Každopádne to neznamená, že ich muzika nemôže baviť a že by si nenašla cieľovú skupinu. Taliani majú ťah na bránku, pri tomto štýle správne odhadli, že všetko podstatné sa dá v rámci jednej skladby povedať do dvoch či troch minút a zvuková stránka už len dotvára tú pochmúrnu hmlu nad cintorínom. Kvitujem v mixe vytiahnutú a brutálne skreslenú basgitaru, gitary sú akoby nahrávané na onom legendárnom zosilňovači, ktorý pomáhal definovať death metalový sound na počiatku 90-tých rokov – starý dobrý tranzistorový Ampeg Vh140c. S najväčšou pravdepodobnosťou tomu tak nebolo ale zvukovo tam ten feeling určite je. Growling/Screamový dvojzáprah to strieda medzi nižšími polohami a lá Barney Greenway a vyšším škrekotom vzdialene evokujúcim Mieszka Talarczyka (Nasum).
Textový obsah sa, ako som napísal vyššie, točí okolo hororovej tématiky, oného sveta a pod. Rovnako ako u recenzie na našich západných susedov Prolapsed, by som ako hnidopich zvozil chyby v textoch, avšak samotný obsah našťastie nie je natoľko infantilný, aby to až toľko vadilo. Mimo nekrotických poviedok sa Verano´s Dogs dotknú aj sci-fi v skladbe „Cannibalism And Agriculture“, ktorej text je zjavne inšpirovaný filmovou klasikou s Charltonom Hestonom z roku 1973 – Soylent Green (nemýliť si s grindovou kapelou z New Orleans). Text skladby napísal punkový hudobník a spisovateľ Lucio Cascavilla. Do tématiky psov podsvetia sa im aj skvele hodili námety od Arthura Conana Doyla („Holiday In Baskerville“) či majstra hrôzy H.P. Lovecrafta („The Hound: A Lovecraft´s Tale“).
Hudba Verano´s Dogs ctí deathmetalové počiatky a týmto chodníčkom sa páni z Ríma budú pravdepodobne uberať aj v budúcnosti. Nevidím totiž cesty, ktorými by sa táto hudba, pevne zakotvená v mantineloch smrtiaceho kovu, vedela vyvíjať ďalej a povedzme si na rovinu, vlastne ani nemusí. Na druhu stranu ani nevylučujem, že by som nemohol byť ďalším albumom prekvapený. Zatiaľ však takto.
Hodnotenie 6,5/10
