FOTOREPORT_Chaos Descends Festival – Crispendorf (Nemecko)
aug08

FOTOREPORT_Chaos Descends Festival – Crispendorf (Nemecko)

Zverejnené v aug 8, 2018

Prinášame vám malý fotoreport z jedinečného nemeckého festivalu CHAOS DESCENDS, ktorý si každoročne stráži hranice svojej návštevnosti, a teda aj podstatu malého rodinného ug festivalu. Aj tento rok sa konal v nemeckom mestečku Crispendorf uprostred temného lesa. Tohtoročný line-up by potešil nejedného fanúšika old school heavy metalových žánrov, ale aj vyznávačov temných kultových metalových spolkov. Celý line-up bol nasledovný: Chaos Echœs (FRA, death/doom metal) Demilich (FIN, technical avant-garde death metal) Evil Warriors (GER, agressive blood metal) Gospel of the Horns (Official) (AUSTRALIA, black/thrash metal) Hällas (SWE, hardrock) Indian Nightmare (heavy/speed metal/punk) Manilla Road (USA, epic heavy/power metal) Nachash (NOR, black metal) Nifelheim (SWE, black/thrash metal) OCCVLTA (GER, doom/black metal) Oraculum (CHILE, death metal) Pallbearer (USA, doom metal) Official: Pagan Altar – Alan Jones (UK, NWOBHM, Doom Metal) Svartidauði (ICELAND, black metal) TAPHOS (DEN, death metal) Tormentor (official) (HUN, experimental rock) Wolvennest (BEL, psychedelic/ambient/dark/rock) Wovenhand (official) (USA, low folk) Fotoreport pripravil Tomáš Bulánek GOSPEL OF THE HORNS The gallery was not found! HÄLLAS The gallery was not found! INDIAN NIGHTMARE The gallery was not found! NIFELHEIM ORACULUM SVARTIDAUDI MANILLA ROAD...

Čítaj ďalej
Prečo by ste mali tento rok navštíviť festival Jašterice IV v Banskej Štiavnici!
aug08

Prečo by ste mali tento rok navštíviť festival Jašterice IV v Banskej Štiavnici!

Zverejnené v aug 8, 2018

Aj vy rozmýšľate, ktorý festival ešte poctíte svojou ctenou návštevou? Zdá sa vám Brutal Assault príliš veľký, Ynfest vo Svidníku príliš ďaleko a septembrové koncerty ešte ďaleko? Ideálna príležitosť spraviť si výlet do veľmi malebného slovenského mestečka, Banskej Štiavnice. Podporíš štvrtý ročník festivalu Jašterice a tvoje peniaze pôjdu na dobrú vec. Hlbší a pútavý pokec pridáva aj jeden z organizátorov, tak čítaj dobre :). Ak si toto leto svojou troškou ešte nepodporil dobrú vec a za odmenu dostal celodenný festival, na ktorom uvidíš 13 kapiel z československej scény, tak neváhaj a v sobotu 25.8. sa dostav do bývalej tabakovej továrne v Banskej Štiavnici na Jašterice 4. Celý výťažok festivalu putuje na fungovanie miestneho útulku pre psov a mačky. Veterinárne náklady, obojky, jedlo, čokoľvek čo nechcené zvieratá potrebujú, môžu dostať práve z tvojich 15 eur, ktoré necháš pri vstupe. Prečo tam mám ísť, alebo 13 plus 3 dôvody. 13 kapiel, menovite I AM PENTAGON, PRACH, BETON, ADACTA, FYASCO, JAKUBYSKO, THE WILDERNESS, ACID FORCE, DISTAX, SEDEM MINUT STRACHU, RANA, HROBAR a DADCARE. Niektoré už v Štiavnici boli a niektoré tam budú po prvýkrát. Maj na pamäti, že kapely odmietli honorár a hrajú zdarma. A 3 ďalšie dôvody? rodinná atmosféra plná dobrej hudby, vegan friendly stravy a kvalitného českého pivka alebo nealko limonád. Ak ti bude teplo, tak sa schladiš vonku, ak ti bude dlho prejdeš sa po UNESCO meste. Slovenské vydavateľstvá, ktoré podporujú festival a ty podporíš ich kúpou CDčiek, LPčiek alebo čohokoľvek, plus kapely a ich distro ako bonus. Sobotu venuj festivalu a nedeľu Banskej Štiavnici. Nikdy nevieš, čo v nej nájdeš. Každý účastník festivalu má malé výhody v rôznych podnikoch a atrakciách v meste, ktoré s nami spolupracujú.Stačí pozrieť FB event a nájsť potrebné info. V skratke, príď, potešíš karmu, zvieratá, seba a československú scénu. Dátum: 25.08.2018 Kde: V bývalej tabakovej továrni 25. Augusta Vstup: 15 € FB Udalosť:...

Čítaj ďalej
Report – HELMET, Mind The Gap – 06.08.2018 – Randal Club
aug07

Report – HELMET, Mind The Gap – 06.08.2018 – Randal Club

Zverejnené v aug 7, 2018

Miesto nejakého siahodlhého úvodného obkecu prejdem rovno k veci – Helmet prevalcovali Randál. Čakal som skvelý koncert, koniec koncov v rámci prvého Európskeho turné k stále aktuálnej fošni „Dead To The World“ navštívili minulý rok aj Viedeň a naložili nenormálne. Včera v Bratislave však naložili ešte viac. Page Hamilton skrátka nestárne. V tom jeho podupkávaní ľavou nohou do rytmov a groovov, ktoré do značnej miery pomáhali definovať tvár metalovej muziky na konci 90-tých rokov (ale aj dnes sa nájdu kapely, ktoré doja ich odkaz), je stále neskutočné čaro. Obrovskou výhodou Helmet je, že naživo znie skvadra okolo skúseného harcovníka Hamiltona desaťkrát tvrdšie než z akejkoľvek štúdiovky a relatívne poskromný priestor Randálu tejto natlakovanej paľbe len prospel. Page sa sám potom, ako sa ho jeden fanúšik po koncerte spýtal „ako bolo na Wackene?“ vyjadril, že festivalové vystúpenia moc nemusí. Preniesť takú atmosféru, pohodu, vzájomnú výmenu energie a zároveň nekompromisný náklad sa na festivalové pódium dá len ťažko, na to sú kluby a v tomto sú Helmet ako doma. Ale po poriadku. Úlohu predskokana dostali bratislavskí Mind The Gap. Ich zmes alternatívneho rocku a metalu bola prevedená kvalitne ako zvukovo, tak aj výkonom (hlavne rytmická sekcia). Keďže sa väčšina ľudí dovalila do priestorov klubu až okolo deviatej, hral domáci support pred trochu skromnejším publikom. Muzika, ktorú Mind The Gap hrali, nebola práve mojou šálkou kávy, avšak postupne pribúdajúce publikum vcelku slušne zahriali do prevádzkovej teploty. Presne podľa časového harmonogramu, teda o 21:15 vyšli na pódium Helmet v rovnakej zostave, v akej vystúpili rok a pol dozadu vo Viedni a v akej aj nahrali posledný album „Dead To The World“ – Page Hamilton (rozumie sa samo sebou), Dave Case (basa), Dan Beeman (gitara) a Kyle Stevenson (bicie). Pozornosť na seba však strhli najmä Page Hamilton a Kyle Stevenson, ktorý rytmiku Helmet ukočíroval s milisekundovou presnosťou a spolu s basákom Daveom Caseom výdatne pomáhal aj po vokálnej stránke. Myslím, že by sa určite nenašiel žiaden hnidopich, ktorý by v ten večer nariekal nad neprítomnosťou pôvodného bubeníka Johna Staniera. Na to, aby na takéto myšlienky vôbec došlo, hrali Helmet až príliš chirurgicky presne, bez zbytočných rečí a s mladíckou intenzitou. Koncert začal s otvarákom druhej post-reunionovej placky Monochrome, skladbou „Swallowing Everything“. Kapela šlapala ako atómové hodiny a aj keď Pageovi chvíľu trvalo, než sa rozospieval, tak už pri druhej priamočiarej rockovej pecke „Life Or Death“ bolo všetko na svojom mieste. Valivá stena gitarových riffov s nekompromisnou skákavou rytmikou vo vlnách pulzovala celým Randálom, ktorý bol touto dobou už celkom slušne zaplnený. Mimo „Life And Death“ zazneli z fošne „Dead To The World“ ešte koncertné tutovky „Red Scare“ či „Drunk In The Afternoon“, ktorej nadupaný refrén spievala zborovo tuším celá kapela, no a ešte pohodová rocková vecička „I Love My Guru“, postavená na Pageovej gitarovej linke. Post-Reunionové obdobie v setliste reprezentovali ešte skladby ako „See You Dead“...

Čítaj ďalej
HARKONEN – zabudnutí veteráni post-HC.
aug06

HARKONEN – zabudnutí veteráni post-HC.

Zverejnené v aug 6, 2018

Americkým, ale aj zahraničným metalovým podhubím sa na prelome tisícročí mihlo zopár dnes už zabudnutých, ale ani nahodou zabudnutia hodných HC kapiel. Dnes  tieto spolky skôr pripomínajú zoznamy padlých, avšak po pár vypočutiach sa vieme  vcelku ľahko dovtípiť, kam si niektoré súčasné metalové grupy z času na  čas odskočia pre inšpiráciu. Nie inak to bolo u Harkonen z Amerického severozápadu, konkrétne malého mestečka Tacoma v štáte Washington.  Kapela si meno požičala od jednej fiktívnej zámožnej rodiny z kultového románu Franka Herberta „Dune“ a aj keď si svoje prvé kroky na počiatku roku 1997 odkráčala ako kvintet, tak sa čoskoro zredukovala na extrémne nasraté, chaotické a hlučné power trio. Koncentrovaná okolo gitaristu a speváka Bena Verellena, sa táto zverina stalo veľmi rýchlo a často skloňovaným pojmom v americkom HC podhubí. A bodaj by nie, Verellenovci to majú pravdepodobne v krvi, keďže aj Benov brat Dave už od roku 1993 pôsobil ako frontman rovnako, ak nie viac inšpiratívneho a matematicky trochu šialenejšieho spolku – Botch. Tiež sa na nich zabudlo, tiež si ich čoskoro pripomenieme. Prvý rovnomenný album vydali Harkonen roku 1999, po dvoch sedempalcových vinylových épečkách a jednom demo CD, ktoré pritiahlo pozornosť indie vydavateľstva Wreck-Age records. Aj cez citeľnú inšpiráciu služobne staršími kolegami, ako vtedy už veselo fungujúcimi Converge, Botch či dokonca samotných praotcov Melvins tu predsa len bol cítiť závan (či zápach?) niečoho svojbytného a vlastného života schopného. Nefalšovaná surovosť tria tu bola podaná v adekvátnom zvukovom kabáte – ako výbušný masaker plný ostrých, prehúlených a väčšinou disharmonických gitár, skreslenej dunivej basgitary či uzemňujúcich bicích groovov. Pridajte si k tomu škrek a rev na štýl „posledný hysterický výkrik pri páde z mrakodrapu na zem“ a snáď Vám to nejak navodí celkový obraz hudby Harkonen (alebo si ju jednoducho pustite).  Na debutovej nahrávke sa našlo plno prvkov, ktoré trio vcelku slušne dotiahlo do extrému, či už to boli Helmetovské groovy, decentne pokrivená rytmika a neohrabaný gitarový sound. Úvodná „Catching Cold“ tieto vplyvy umne mieša a pridáva ukrutný rev Bena Verellena, ktorý v jednej osobe kombinuje hrdelné prejavy Scotta Kellyho a Stevea Von Tilla z najvýbušnejšieho obdobia Neurosis („Through Silver in Blood“ a „Times Of Grace“). Objavujú sa noisové eskapády a riffové steny, akými sa neskôr predstavili napríklad Mastodon na svojom debute „Remission“. Valcujú tu aj sotva minútové výplachy ako „Chestlevel“ či „Low“, inštrumentálna, post rockom nasmradlá „Movers“ ale aj besná hardcore-noisová vypalovačka „A Smile And A Shove“. Zo zvukového hľadiska by som ešte vyzdvihol šialene skreslenú basgitaru, ktorej sú ledva rozumieť tóny. Paradoxne tento duniaci hluk výborne zapadá do celkového soundu Harkonen. Pred vydaním druhého albumu „Shake Harder Boy“ (2002) trio prešlo pod krídla vydávateľa Hydra Records.  Nástupca animálneho debutu bol po produkčnej stránke o poznanie čistejší a s prižmúrením všetkých zvieračov na tele by sme mohli povedať, že Harkonen nasali trochu inšpirácie aj v špinavom...

Čítaj ďalej
Report – Loud Farm Fest – 27. – 28. 7. 2018 – Skiland, Stará Myjava
aug05

Report – Loud Farm Fest – 27. – 28. 7. 2018 – Skiland, Stará Myjava

Zverejnené v aug 5, 2018

Tento rok si robím rekord v návšteve festivalov. V poradí ôsmy, bol tento maličký, nenápadný festival pod lyžiarskym svahom na Starej Myjave. Loud Farm lákal na mená ako Cytotoxin ( tento rok som ich videl už tri krát, tiež zaujímavé ), Noctem, NervoChaos atď. Žánrová a aj národnostná rozmanitosť. Tak teda nezaháľajme a začnime. Po príchode do areálu mi bolo jasné, že tu nebudú neustále rady na všetko, tak ako týždeň predtým na Obscene Extreme a tak mi to prišlo ako total oddychová akcia. Ľudí máličko, ale za to tých správnych. O občerstvenie sa staralo osadenstvo chaty a sklamaním bolo, že nebola čapovaná kofola, hehe. No ale ku kapelám. PRVÝ DEŇ Štart festivalu dostala do svojich rúk kapela Bloody Redemption z Revúcej. Už som ich videl niekoľkokrát, naposledy v Banskej Bystrici pred Suffocation. No a ich old schoolový death metal ma pekne hladí po mojej schátranej duši. Ako som pred rokom písal v recenzií na ich debutový album Infected Minds, tak krížia vo svojej tvorbe vplyvy veličín ako Death, Autopsy, Brutality… Basák si musel vymeniť basu, pretože proste nástroj zlyhal, stáva sa. Zaujal ma ešte výzor gitaristu Martina, ako keby si odbehol zariffovať priamo z pláže. Je to pán. Frozen Blood vypadli, kedže Igor, okrem iného organizátor Loud Farmu, má zdravotné problémy. Do modernejších polôh melodického death metalu s prímesou deathcoru nás vrhli Modern Age Dying. Pri ich vystúpení sa spustil dážď, takže obecenstvo sa rozpŕchlo sa skryť. Kapela hrala teda do prázdna, ale vcelku pohodová muzika. Síce ma nejak nenadchli, ale ani neurazili. Prvým zahraničným hosťom bola srbská banda Bane. Melodický black/death pre uctievačov takých Dissection alebo Necrophobic. Fanúšikov si získali svojim prístupom, nerobilo im problém pripiť si s putovnou fľašou, medzi skladbami sa frontman škeril od ucha k uchu a ústa sa mu nezatvorili. Celkom rozpor s tým, akú muziku hrajú, ale bolo to milé. Z Dánska dorazili thrasheri Impalers. S týmto menom som sa už niekde stretol, ale naživo som ešte nemal tú česť. Zahrali thrash metal so všetkými plusmi aj mínusmi tohto štýlu. Po thrashovej renesancií sa takýchto kapiel urodilo kvantum, takže ničím nevyčnievali, ale energie mali na rozdávanie, to zase áno. Ale aj tak asi najviac zaujali Megadeth legíny jedného z členov. Nasledujúci NervoChaos boli pre mňa headlinermi prvého dňa. Vyskytol som sa tento rok už na dvoch akciách, kde hrali, ale vždy sme sa obišli. Tak teda do tretice sa podarilo. Démonický death/black s občasnými thrashovými výletmi. Basák s výrazom Schmiera z Destruction si odbehol zabrnkať na hrubých strunách aj medzi fanúšikov. Strhujúci set. Väčšina ľudí asi čakala na Španielov Noctem. Ja teda ako človek, ktorému black metal nie je veľmi po chuti,...

Čítaj ďalej