Recenzia – BRING ME THE HORIZON  „Sempieternal“ (Epitaph Records, 2013)
apr11

Recenzia – BRING ME THE HORIZON „Sempieternal“ (Epitaph Records, 2013)

V existencií veľa skupín príde čas, keď sa začnú pomerne vo veľkej miere odkláňať od svojich hudobných koreňov a začnú sa v rámci hudby posúvať pozitívne aj k iným žánrom a celkovo prehodnocujú celý koncept hudby. Bring Me The Horizon dospeli k tomuto kroku a 1. Apríla vydali svoju novinku Sempiternal. Asi najdiskutovanejšou témou na sociálnych sieťach bol v posledných mesiacoch Jona Weinhofen a jeho odchod z kapely, ktorý sa podľa všetkého neodohral v dobrom. BMTH sa vyjadrili, že na albume Sempiternal nemal takmer žiadny podiel a ostali len s jedným gitaristom. Namiesto nového gitaristu do skupiny pribudol Jordan Fish, ktorý si zobral pod palec klávesy a programovanie. Myslím, že aj táto zmena mala výrazný vplyv na to, že Sempiternal je úplne iný album, ako boli 3 predchádzajúce albumy. Už počas minulej tvorby BMTH bol znateľný zreteľný posun k viac melancholickým a melodickým postupom, ako na začiatku ich tvorby. Celkovo sa pomaly vytrácali akékoľvek deathcoreové vplyvy a na novom albume úplne absentujú. Aktuálny album však vypúšťa takmer všetky technickejšie gitarové postupy a táto absencia gitarovej práce je nahrádzaná klávesmi. Výrazná prítomnosť klávesových prvkov (či už elektronických, alebo symfonických) je asi najcharakteristickejšia vlastnosť skladieb albumu Sempiternal. Piesne sú koncipované tak, že si ich človek zapamätá už na prvé počutie. Prítomné sú síce aj skladby ako Antivist, ktoré sú pomerne tvrdšieho razenia, ale všadeprítomné klávesové vsuvky navodzujú smutnú atmosféru na celom albume, čiže takých peciek, ako Chelsea Smile, alebo Alligator Blood sa nedočkáte. Či je táto zmena pozitívna, alebo negatívna neviem objektívne určiť. Mne sa osobne aranžmá skladieb páčil a zvukových banky boli vybrané veľmi citlivo. Klávesy sú veľmi vkusné, Jordan Fish odvádza nepochybne veľmi kvalitnú prácu. Pochváliť musím okrem toho aj mix albumu, ktorý mne osobne veľmi sadol a zvukovo je nahrávka na vynikajúcej úrovni. Okrem inštrumentálnej zmeny je na tomto albume prítomná neprepočuteľná zmena vo vokálnych partoch. K vokálnym schopnostiam Olivera Sykesa je zložité sa vyjadrovať, pretože na živých vystúpeniach sa jeho výkony zhoršujú od albumu k albumu. Neviem, či je to zapríčinené jednoducho nezáujmom, alebo naozaj absenciou schopností. Vokálne už nie je album postavený na pomerne náročnom screamovom frázovaní, ale na širokej variácií rôznych druhov spevu. Neprehliadnuteľným prvkom je prítomnosť čistého vokálu. Okrem hosťujúcich umelcov, ktorých počuť najmä v refrénoch, ktoré sú často zborovo spievané(nie však na spôsob It Never Ends), spieva na albume aj samotný Sykes. V partoch, ktoré spieva jemne pôsobí celkom prirodzene. Pri skladbách ako Shadow Moses, alebo Sleepwalking je však aj napriek kvalitnému mixu a masteringu poslúcháčovi jasné, že zafungovala štúdiová mágia. Občas sem tam počuť aj nie celkom dorovnanú korekciu intonácie. Čo sa screamu týka, tak počuť miestami aj zmenu techniky a screamy...

Čítaj ďalej
Koncert – Back To The Black Tour part II. 30.4.2013 (KOŠICE – COLLOSSEUM CLUB)
apr09

Koncert – Back To The Black Tour part II. 30.4.2013 (KOŠICE – COLLOSSEUM CLUB)

Bude to už takmer rok a pol, čo nás naposledy poctili VADER svojou návštevou v Košickom Collosseum klube. Vtedy v úlohe predskokana GORGOROTH , čo nedalo kapele dostatočný časový priestor, aký si bezpochyby táto legenda Death Metalu zaslúži! Tento krát však pokračovanie veľmi úspešného tour, na ktorom kapela hraje ich kultové albumy „Sothis“ a „Black To The Blind“ v celom znení prináša plnohodnotnú show, ktorú si v Collosseu určite fans zaslúžia. Samozrejme, že okrem songov zo spomínaných albumov zaznejú aj viaceré pecky z tvorby tejto kapely, ktorá je už vyše štvrť storočia pilierom štýlu a jeho neodmysliteľnou súčasťou. Táto show VADER je jedinečnou tým , že sa môžeme akoby “vrátiť späť v čase“, keď tieto kultové vinyly vychádzali na svetlo Sveta a  „smrtiaci kov“ sa kul ešte za horúca. Ako hlavná predkapela tohto večera vystúpi kapela ČAD, ktorá sa pohybuje na našej scéne a nie len tu už pekne dlho. Koncom roka 2011 im vyšiel v poradí piaty album “Ťažký kov“ , ktorému sa dostáva patričná odozva a získava si stále nových fans. Je to ako odmena za výborne vykonanú prácu, ktorú toto trio odvádza bok po boku takmer desať rokov, aj keď vznik kapely sa píše už od roku 1994. Odvtedy kapela okrem piatich radových albumov vydala ďalšiu peknú radu „splitiek“. Ďalšia kapela, ktorá sa Vám predstaví bude partia z Vranova nad Topľou, ktorá má jednoduchý a veľmi výstižný názov BRUTE ! Partia okolo Steveho, ktorý je hlavným ťahúňom kapely vznikla v roku 1998 a ostala verná štýlu death metal až doteraz. Po niekoľkých promo cd sa minulý rok kapela zaslúžene dočkala plnohodnotného debutového albumu, ktorý vyšiel pod hlavičkou NTEY Records a nesie názov “Sophisticated atrocity“. Otváracou kapelou bude mladá partia štyroch chalanov z rôznych kútov Slovenska pod názvom THE INFINITE WITHIN. Títo mladí a perspektívni chalani našli spoločnú záľubu v technickom death metale, kde cítiť veľký vplyv kapiel ako NILE a ORIGIN. V súčasnosti kapela donahrávala svoj debutový album, na ktorý čaká už len finálny mixing, taktiež uspeli v hlasovaní fans o účasť na GOTHOOM Festivale. Preto sa je určite na čo tešiť, aspoň čo sa týka tuzemského hudobného podsvetia. Časový harmonogram akcie: 17:30 Otvorenie klubu 18:00-18:30 The Infinite Within (30) 18:45-19:15 Brute (30) 19:30-20:15 Čad (45) 20:40-22:00 Vader (80) POZOR!!! Pozitívna správa pre ľudí z iných miest je, že na následujúci deň (t.j. streda 1.máj- štátny sviatok) je voľno!!! ;-) Vstupné: Predpredaj : 15eur (AKCIA od 8.4.2013 do 16.4.2013), 17.5 eur (od 17.4-29.4,) 20 eur na mieste V Košiciach zakúpite vstupenky výhradne len v Collosseum Clube Info o predpredaji v Prešove volajte na tel.č.0948035387 alebo v PUMPA MUSIC CLUBE Lístky v predpredaji si môžete objednať aj...

Čítaj ďalej
Recenzia – SUFFOCATION – “ Pinnacle of Bedlam“  (2013, Nuclear Blast)
apr08

Recenzia – SUFFOCATION – “ Pinnacle of Bedlam“ (2013, Nuclear Blast)

Už je tomu tak, škrtiči tentokrát už neškrtia holými rukami a tak sa na to dali profesionálnejšie, čistejšie radšej reťazou, lanom a pod. Ako sa teda postupne vyvíjaju čas od času postupy vraha a jeho vylepšovania metód aj keď ich ešte nevie dotiahnúť do čistej práce, nejak podobne si to po svojom vymastili aj technicko smrtiací krkolomci SUFFOCATION na novom albume Pinnacle of Bedlam ( Štít šialenstva ).   Kapela si za svoju plodnú dobu existencie vydobila svoj značne jasný, poznateľný, definujúci štýl a na čele s charizmatickým Frankom Mullenom ( vokál ) dokazuje svoje kvality a nestárnosť naďalej aj keď predsa len už trocha inak ako tomu bolo doposiaľ ešte na albume „Blood Oath“ (2009). Každý, kto má už prepláchnuté uši a neraz opočúvané brutalitky tohto smrtiacého gangu z New Yorku rozdiel určite pozná v mnohom. Album nemal ani tak očakávaciu úroveň a dá sa povedať že bol vystrelený von z čista jasna odrazu. Poďme si teda ale urobiť jasno v tom ako sú chlapci vlastne na tom. Cíteľne je poznať že partiu opustil inak naozaj veľmi dôležitý člen a to je bubeník Mike Smith. Ďalšou vecou je fakt že celkovo  ostatné personálne záležitosti boli dosť na vážkach aj ohľadom vokalistu Franka, ktorý ale našťastie chrčí ďalej a na novinke podáva vokálne doslova životný výkon ale k tomu sa dostaneme. Keďže Mike sa zrejme utiahol do súkromia a celkovo presné dôvody jeho odchodu sú v rôzných polemizáciach, kapela vsadila na iného klepáka a to Davea Culrossa. Z počiatku som mal teda obavy ako to vlastne Dave svojou priamočiarosťou oproti Mikeovi utiahne. Uľava nastala vo chvíli keď som si uvedomil že, Dave vlastne není žiaden cudzinec a v elite si už zaklepal na veľmi vydarenom EP “ Despise the Sun“ (1998). Nálada bola o niečo lepšia, očakávania pestrejšie a tak s chuťou som sa pustil do posluchu tohto „šialenstva“.   Začiatok albumu ihneď vyvrhne smršť v podobe na akú som v SUFFOCATION zvyknutý, „Cycles of Suffering“  ale čo je rozhodne do kresla vtláčajúce je jednak zvuk a tu sa dostávame k rozdielom, ktorý je jasne o niečo čistejší ale čo je dodržané a to je jeho neprehnanosť byť až moc čistým čo by rozhodne nesvedčilo brutal death feelingu a tá najsilnejšie dusiaca sila je už spomínaný Frankov vokál, čo jasne definuje ako na sebe pilne pracuje a podáva dych berúci výkon. Technika gitár je skrátka a jasne stále nad priemer a typické „trn trn trn“ hobľovanie po strunách získava čoraz väčší šmrnc. Dostávame sa do tej najväčšej, sprv problematiky a to sú bicie, ktoré teda vo všetkej serióznosti vôbec niesú otrepané a nevyznievajú nejak rutinne a ani až tak...

Čítaj ďalej
Report – Hellish Rock, Part II – SHADOWSIDE, GAMMA RAY,HELLOWEEN 21.3.2013 (Aegon NTC, Bratislava)
apr06

Report – Hellish Rock, Part II – SHADOWSIDE, GAMMA RAY,HELLOWEEN 21.3.2013 (Aegon NTC, Bratislava)

V kombinácii s mojim predošlým reportom môže tento článok vyvolať ľahší úškrn, ale svoje pohnútky snáď dostatočne osvetlím nižšie. Takže, v tesnom závese za kvalitnou viedenskou ultrabrutálnou náložou, som sa vybral splatiť svoj koncertný dlh, a to v žánri podstatne odlišnom. Vedomý si rizík, rozhodol som sa aspoň raz vidieť kapelu, ktorá už je nejaký ten čas za svojím horizontom, ale kedysi pre mňa znamenala veľa. Každý metalista musel nejak začínať a zvlášť tí z nás, čo si „iniciáciou“ prešli v 80-tych rokoch, na to spomínajú s nemalou dávkou nostalgie. Spomienky to už nie sú konkrétne, skôr také pocitové, ale moje prvé stretnutie s Helloweenom bolo pre mňa nepochybne prudko vplyvným momentom. Pozitívnosť a prístupnosť za zachovania poriadnej dávky energie – to bolo niečo, na čo sme sa ako sotva-teenageri okamžite chytili. Okrem toho, odrazu tu bola metalová hudba, na ktorú leteli aj baby! Toľko retrospektíva a teraz dotyčný koncert. Podujatie otvorili Brazílci Shadowside.Mne úplne neznáma kapela, čo je málo prekvapivé, nakoľko aktuálne dianie v power metale takmer vôbec nesledujem. Hrali s nadšením, (pohľadná) vokalistka s publikom vehementne komunikovala, ale narovinu: najlepším momentom ich vystúpenia bol remake Ace Of Spades, čo zrejme hovorí za všetko. Potom prišiel Hansen s jeho partiou. Na nich som bol pomerne zvedavý, lebo hlavne čo sa týka neskoršej tvorby, Gamma Ray mi prídu o dosť kvalitnejší ako Helloween. To bolo jasne dokázané aj dvomi novými skladbami z čerstvého EP, z ktorých hlavne Empire Of the Undead mala slušné gule a trochu prekvapivo sa mi pri nej vybavili už spomenutí Motörhead. Dobrý mazec. Bol som však nemilo prekvapený, že „helloweenovské“ publikum reagovalo na GR pomerne vlažne a viacmenej staticky čumelo. Ale napokon, jeho vekové zloženie už bolo pomerne vysoko. Navyše vyzerá to tak, že pri tomto subžánri sa často jedná o tzv. sviatočných (resp. bývalých) metalistov, ktorí si prišli vypočuť akurát tak svoje obľúbené hitovky z oboch Keeperov. Keďže tam niekde to s metalom aj zalomili. Ruku na srdce: kto 20 rokov AKTÍVNE počúva metal a stále zostane len pri jeho power/speed verzii? Takže, zrejme sa nemôžme čudovať, že jednoznačne navrelejšie bola z celého setlistu GR prijatá skladba Future World. Potom to však náležite ožilo, nakoľko prišla hlavná hviezda večera. Ako som už predznačil, bolo to po prvý krát, čo som mal tú česť. Čo sa týka produkcie a výpravy koncertu, tekvice pôsobia ako starší, bohatší a väčší brat Gamáčov. Čo je zrejme aj pravda, a to napriek tomu, že to vôbec nič nevypovedá o porovnaní kvality štúdiových nahrávok. Aktuálna produkcia je aj na pomery tohto subžánru o poznanie podlízavejšia. Jasná stávka na spevavosť a zapamätateľnosť, pričomenergickosť a tvrdosť je druhoradá.Brutalita je samozrejme úplne mimo slovníka. Potom názov Straight Out Of Hell (aktuálny album) môže pôsobiť trochu komicky. Leda, že by to bolo peklo, kde sa čerti vozia na golfových vozíkoch a hriešne...

Čítaj ďalej
Recenzia – PORTAL „Vexovoid“ (2013 Profound Lore Records)
apr06

Recenzia – PORTAL „Vexovoid“ (2013 Profound Lore Records)

Tam kde všetko končí, Portal začína. V ucelenom dojme sa aj takto dá brať atypický obskúrny prejav Austrálčanov, čo sa nasmerovali priamo na diela a monštrózne ťažko len opísateľné predstavy  H.P. Lovecrafta. Toto desivé quarteto s veľmi neobyčajným image, ktoré možno rozhodne brať za vrchol originality sa zmieta v chaose čo si našiel miesto priamo v ich prítomnosti a tak neúprosne hlodá nejednú myseľ ťažkého poslucháča a zbytku otvorenejšej komunity spôsobuje bolehlavové stavy ak nie rovno mrtvicu. Aký je len bežný život pre týchto maniakov si netrúfam vôbec ani len hádať, v každom prípade muselo by to byť veľmi zaujímavé. V samotnej štruktúre hudby sa len ťažko dá nájsť aká taká myšlienka o ktorej síce nepochybujem no Portal na to všetko doslova zhadzujú úkrutnu nečítateľnú masu hluku, s ktorej možno vydedukovať pocitovo len absolutné zlo, objavené zatiaľ v každom  albume od ich vzniku, viac rozmanitý mi prišiel hlavne album Seepia v poradí teda druhý, kde sa drancovala blacková chorobnosť s deathovou rýchlosťou viac zmysluplne aj keď bolo jasné že to pôjde o niečo ďalej až za hranicu chápania, ktorú jednoznačne dosiahli na “ Outre“ albume a utvrdili na zrejme zatiaľ najlepšom počine „Swarth“ bojác sa ešte občas si ho pustiť,… je to ako o hororoch, kto sa nebojí nemôže mať horor rád. Portal funguje podobne, žiada si tie zimomriavky, to prežívanie. No a tak utiekli nejaké tie tri roky od lámavosti si hlavy na spomenutom zlovestnom Swarthe, a k dispozícií sa k nám dostal na prvý dojem už len keď pozriem na obal albumu zaujímavý monštrózny abstrakt znamenajúc povedzme si no zbohom čo to bude tentokrát, no knižka sa podľa obalu nesúdi aj keď mne nejde absolutne o to Portal nejak odsudzovať, ich prejav šokuje natoľko že sa k niečomu takému len ťažko dostáva a tak si teda rozoberme tento nový album s Portalovsky prevedeným názvom ( súdiac podľa textov ) Vexovoid.   V začiatku úvodnej, ako inak jednoslovne pomenovanej, čo si ešte dovolím poznamenať že za celú dobu existencie kapely sprevádzajú  jednoslovné názvy skladieb, nesie názov „Kilter“ a tak to prasklo a zazneli prvé  vymývajúce alebo skôr začierňujúce tóny podladenosti a absolutného negativizmu do kôry mozgovej, kde zasiali nervové otrasy, rozochvenosť sa dostavila no tentokrát sa zvukovo Portal dostali o triedu vyššie, kdež už víchrica v strunách gitár ustála a dostavila sa výraznejšie basovejšia forma, rozhodne síce ešte viac podladenejšia no  v každom prípade je to zmena, čo jednak prospela  stránke zvukovej a po tej tvorivej ako obyčajne chaos chaos a stále ten chaos nemajúc konca, no zaujímavý dojem budí aj fakt že riffy sa nezdajú už tak náhodilé ako tomu bolo doposiaľ, vokál demonického Curatora ma silný...

Čítaj ďalej