Recenzia – Obšar – Propastnyk – Void Wanderer Productions – 2024
Black metal mám rád najmä kvôli tomu, ako dokáže evokovať určitú emóciu alebo miesto. Zapnem hudbu a okamžite sa prenášam kdesi inde, reálny svet sa stráca a moja myseľ začína blúdiť rôznymi končinami. Karpatské lesy plné mytologických bytostí a temných príbehov ožívajú v hudbe Obšar, ktorí sa označujú ako rusínsky (ruthenian) black metal. K tomu sa môžu pridať prívlastky ako melodický alebo folk. Ale pozor, folklórne nástroje a motívy na albume Propastnyk budete počuť, ale nečakajte žiadne krčmové odrhovačky a tancovačky. Tieto prvky sú jemne zakomponované do blackmetalového základu a krásne dotvárajú náladu zabudnutých karpatských pralesov. Pre označenie členov Obšar používajú páni a dáma len písmená hlaholiky. Zostava je teda Ⱍ (spev, texty), Ⱑ (gitara, sample, čistý mužský spev), Ⰽ (čistý ženský spev), Ⱂ (basgitara) a Ⰱ (bicie). V hlaholike je písané aj meno kapely, ale pre potreby recenzie budem používať prepis Obšar. Hudobne Obšar pokračujú v nastolenej ceste na R.U.N.E. (2018) a Počornily horŷ, počornily lisŷ (2022) (recenzia na Počornily horŷ, počornily lisŷ), ale svoj rozpoznateľný štýl ďalej vylaďujú a zdokonaľujú. Veľmi dôležitú úlohu hrajú klávesy resp. sample, v podstate sú vo väčšine skladieb rovnocenné s gitarami. Často vytvárajú hlavný melodický motív, ktorý gitara istí a zahusťuje. Na druhej strane, určite sa nedá povedať, že by chýbali poriadne black metalové riffy a víchrice. Veď si len vypočujte napríklad začiatok šiestej Chmarnyk – výborný black metalový riff a búrka sa rozpúta aj za vašimi oknami, tak sugestívne skladba pôsobí. Naopak, niekde sú gitary hodne heavy a pripomenú prácu staroškolských Malokarpatan. Potešia nápadité bicie a basgitara, vedia poriadne zrýchliť, ale zároveň sa neženú zbytočne dopredu. Špecifický jemne zastretý zvuk vytvára tajomnú, občas rozprávkovú atmosféru. Má zaoblené hrany a nepôsobí agresívne, ale Obšar nehrajú taký black metal, kde by sa to vyžadovalo. Naopak, agresivita by čarovnú náladu nahrávky zničila. Charakteristický zvuk si kapela drží od svojich začiatkov. V prípade najnovšej nahrávky robil mix a master Roman Vrecník, okrem iného bubeník Catastrofy. Pekný nenápadný obal vytvoril Tomáš Olijár a drží sa estetiky predchádzajúcich nahrávok. Nič prvoplánové a k atmosfére albumu sa hodí výborne. Album vyšiel v holandskom vydavateľstve Void Wanderer Productions. Obšar vydali opäť extrémne silnú nahrávku, ktorá vás premiestni do temných karpatských pralesov obývaných mýtickými bytosťami zo starých príbehov. Melodický black metal najvyššej kvality! Čo skladba, to silný motív. Vďaka tomu sa Propastnyk počúva pomerne ľahko a dobre sa dostane pod kožu. Sim zym budete opakovať najneskôr pri druhom počúvaní. A ďalšie motívy sa rýchlo pridajú. Kontakt: https://obshar.bandcamp.com https://www.instagram.com/obsarofficial/ https://www.facebook.com/obsharband Propastnyk (Full-lenght, 2024) by...
Rozhovor – Atypic – „Prog je lepšie si najprv napočúvať, zážitok z koncertu je potom oveľa väčší.“
Som veľmi rada, že ste súhlasili s týmto rozhovorom. V prvom rade vám gratulujem k debutovému albumu a dúfam, že sa mu bude dariť. Na tento rozhovor sa podujal kapelník Lojzo Hájovský a ďakujem mu týmto za odpovede. Spoznajte teda spolu so mnou túto ešte stále v podstate novú slovenskú kapelu. Ďakujeme, bola to fakt makačka. Pripravovali sme ho skoro rok a pol, namiesto najprv plánovanej polovici času. Nakoniec sme s výsledkom až na pár detailíkov spokojní, stálo to za to. Herne to je to, na čo sme v momente nahrávania mali. Takisto nás tlačil čas, keďže hudba nás neživí a už to malo hlavne u mňa trochu negatívne následky, keďže som materiál komponoval, aranžoval, produkoval a aj mixoval intenzívne na úkor práce a príjmu. Takisto ostatní chalani sa songy učili popri plnom pracovnom vyťažení – zobralo to kopu času. Za to im patrí moja veľká vďaka a rešpekt. Poďme od začiatkov. Kedy a ako sa sformovala súčasná zostava? Nastali u vás aj nejaké zmeny, alebo sa to postupne vykryštalizovalo do tejto podoby? Začínali sme niekedy počas Covid-19 pandémie s Petrom „Feďom“ Fedorčákom (Ravenarium) hraním pri Draždiaku na tureckých baglamkách, ale súčasnú tvár to nabralo, až keď sme urobili prvú skladbu so spevákom Pukym (Lukáš Mikulský, LATE). Jeho anjelsky čistý vokál nás tak dostal, že sme prehodnotili pôvodný zámer mať iba pár spievaných skladieb a rozhodli sme sa spraviť plnohodnotný a netradičný progový album. Následne sme oslovili bubeníka Jana Hyžu (LATE), ktorý prikývol. Pred semifinále Wacken Metal Battle Slovakia, kam nás vybrali len na základe dema, naše rady rozšíril skúsený gitarista Jano Rosocha (ex-Lateral Presence). Máte názov ATYPIC. Keď sa človek započúva viac do vašej hudby, zistí, že tento názov presne sedí, pretože to nie je hudba pre masy, ale skôr náročnejších poslucháčov. Kto na tento názov prišiel? Názov „ATYPIC“ sa so mnou ťahá už od konca 90-tiek, keď som s bubeníkom z Pity of Instruments a na base s kamošom Mišom Novákom a neskôr Forusom hral zvláštny inštrumentálny jazz-metal a jednu skladbu som nazval práve takto. Dnes by som ju už zahrať asi ani nedokázal, bola veľmi technicky náročná a komplikovaná aj na počúvanie. Vtedy z toho ešte žiadne CD nebolo, ukončilo sa to do stratena, ale ten názov mi prišiel vhodný aj pre novú kapelu o 20 rokov neskôr. Albumu ste dali názov APOTROPAIC, čo znamená inými slovami, že apotropaická alebo ochranná mágia je typ mágie určený na odvrátenie zla alebo zlých vplyvov, napríklad na odvrátenie nešťastia alebo odvrátenie zlého oka. Je zmyslom tohto názvu odvrátenie zla od poslucháča? Každý si to môže vyložiť po svojom samozrejme. I keď žijeme vo veľmi technickej, digitálnej dobe, dobe AI...
Recenzia – Demonic-eyed – Demonic-eyed 5 – 2024
Demonic-eyed ma neprestávajú prekvapovať. Objavil som ich až v momente, ako som dostal príležitosť recenzovať predchádzajúci radový album Demonic-eyed IV (recenzia Demonic-eyed – Demonic-eyed IV) a nechápal som, že mi kapela doposiaľ unikala. Po vypočutí starších albumov som musel len uznanlivo pokývať hlavou, oplatilo sa počúvať. Kapela medzičasom oficiálne doplnila zostavu o ďalší vokál, takže aktuálne zloženie je Doom (spev), Luboshio (spev, gitary), Vlad eS (bicie) a Mishyr (basgitara). Ďalší hlas nie je len kozmetická úprava, potenciál je využitý naplno a počas celého albumu sa striedajú vokály v rôznych polohách a štýloch. To samozrejme prispelo k pestrosti, ale aj väčšiemu tlaku a naliehavosti. Keď sa ozvú prvé tóny jednotky Nostromo, tep letí nahor, dokonca sa objavia aj zimomriavky. Slayer bez toho, aby to znelo ako kópia Slayer, výborný text, neskutočná naliehavosť, vnútorné napätie a emócie. Thrash metal s poriadnou dávkou hardcorovej energie. Veľmi silný úvod a hit hneď na začiatku. Pre mňa vrchol, ale našťastie ostatné skladby zaostávajú len minimálne. Dvojka Javelin zrýchli, pridá na zúrivosti a soundtrack ku dňu niekde na fronte je na svete. Na záver ešte narážka na našu prorusskú vládu – takto sa to robí! Ani ďalšie skladby sa nedajú zahanbiť. Zmes thrash metalu a hardcoru, v ktorej okamžite spoznáte rukopis Demonic-eyed. Ostré, ale chytľavé riffy, práca s atmosférou, striedanie vokálov a občasné spomalenia tvoria základ. Nadstavbou sú výborné slovenské (1-5), ale aj anglické (6-8) texty. Posledná deviata Plumbum je inštrumentálna. Približne polhodinová dĺžka je tak akurát. Natlakovaná a intenzívna smršť vie aj ubíjať, ale Demonic-eyed vedia, že treba dávkovať s mierou. Vďaka tomu pôsobí album kompaktne a záživne, neustále sa niečo deje a skladby nesplývajú do jednej monolitickej riffovačky. Zvuk mali Demonic-eyed vychytaný aj na predchádzajúcej nahrávke, ani teraz voči nemu nemám žiadne námietky. Nahrávalo sa u Mira Speváka v SPK Studio, album produkoval Adam Mičinec, výsledkom je vyvážená a intenzívna nahrávka. Čo sa týka obalu, Robo Ivan je istota a rozpoznateľný charakter albumov kapely pokračuje ďalej. Prísny thrash metal s odkazom mocných Slayer, hardcore energia a tlak, výborné texty – to je piaty radový album Demonic-eyed. V mojom osobnom rebríčku domácich nahrávok (Summa Summarum 2024) sa dostal na prvé miesto. Darmo by som hľadal nejaké mínusy. Ani po mnohých vypočutiach nestráca čaro, napriek tomu, že nejde o príliš komplikovanú nahrávku. Skvelá práca a už sa teším na šieste pokračovanie. Kontakt: https://www.demonic-eyed.sk/ https://demonic-eyed.bandcamp.com https://www.facebook.com/demoniceyed https://www.instagram.com/demoniceyed/ Demonic-eyed 5 by...
Kapela Besna má vonku nový album menom Krásno!
Osem rokov na scéne. Jedno EP. Zopár singlov a splitiek. Dva full albumy. To je zopár čísiel, ktoré tak anonymne rozprávajú o kapele Besna. Práve táto kapela, ktorá pristupuje k black metalu (no, dajme tomu) pomerne dosť svojsky, vydala včera nový album menom Krásno. A pretože kapela nám poslala celkom slušne dlhé promo a moje kecy nie sú až tak podnetné v porovnaní s tými ich, tak radšej predám slovo kompetentným: „Druhý dlhohrajúci album Krásno, ktorý vydala 16. januára 2025 slovenská post-black metalová kapela Besna, skúma témy spoločenskej stagnácie, osobnej izolácie, ekologického kolapsu a hľadania zmyslu v nespravodlivom svete. Prostredníctvom siedmich intenzívnych skladieb kritizuje pasívne prijímanie autority, cyklickú povahu cynizmu a túžbu po sebavyjadrení uprostred upadajúcej kultúry a prebiehajúcej vojny. Album čerpá z mytologických odkazov (skladba Bezhviezdna obloha) a historických udalostí (skladba Hranice, ktorá reflektuje na sebaobetovanie Jana Palacha a smrť ľudí pri pokuse o útek cez hranice komunistického Československa). Tieto motívy zdôrazňujú uzatváranie sa pred cudzími myšlienkami a životmi. Kapela tak vyzýva poslucháčov bojovať proti apatii a zúfalstvu. Krásno slúži ako silná reflexia ľudskej odolnosti a výzva na kultúrnu a spoločenskú obnovu. Kapela hudobne nadväzuje na oceňovaný album Zverstvá, prináša však nové prvky a ukazuje svoj prirodzený vývin. Hudba na albume je v súlade s tematickou stránkou temnejšia a agresívnejšia, no stále si zachováva pre kapelu typické povznášajúce melódie či melancholické momenty v duchu svojho žánru. Ten obohacujú o väčšiu údernosť a dôraz na rytmiku. Na to nadväzuje aj masívnejšia, plnšia a zvukovo bohatšia produkcia nahrávky. O tú sa postarali Jakub Hríbik a Jakub Spiszak v bratislavskom štúdiu Pulp, kde sa nahrávalo a mixovalo. Editing mal v rukách Jakub Tirčo a mastering zverili Alexandrovi Vataginovi. Artwork vytvoril Andrej Eternal a logo kapely upravil Maxim Ishutin. Nahrávka je dostupná na streamovacích službách. Predpredaj CD a vinylových platní prebieha na Bandcampe kapely. CD budú dostupné koncom januára, vinylové platne začiatkom marca. Vznik albumu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Kapela album predstaví aj naživo v sobotu 25. januára na release show v bratislavskom kultúrnom centre P*AKT na Pionierskej ulici. Ako špeciálna hosťka zahrá svoj klavírny set speváčka a skladateľka Katarína Máliková. O dva dni na to, v pondelok 27. januára, zahrá Besna celý album naživo v rámci vysielania rozhlasovej metalovej show Headbanger_FM od 22:00 v Rádiu_FM.“ FB: https://www.facebook.com/BesnaBand Bandcamp: https://besna.bandcamp.com/music Release Show FB...
FUNUS prichádza s novým singlom „Plamene Inkvizície“!
Death metalová skupina FUNUS prichádza s novým singlom „Plamene Inkvizície“, ktorý bol nahratý počas uplynulého roka. Text skladby je písaný z pohľadu nevinného človeka, ktorého obvinili, odvliekli, odsúdili a popravili krutým spôsobom, pod zámienkou podozrenia z čarodejníctva, alebo iného výmyslu. Strach, bolesť a čakanie na smrť až po samotnú tortúru v plameňoch s vysloveným prekliatím samotného boha aj s jeho pomätenými prisluhovačmi v smrteľnej agónii. Tieto udalosti sú mementom doby, kedy cirkev dosiahla vrchol svojej moci. Aj dnes disponuje obrovskou mocou a každú pripomienku na tieto časy považuje za minulosť. Tá sa však v dejinách ľudstva opakuje v rôznych podobách a majme sa preto na pozore. Skladba bola nahratá a zmixovaná v nahrávacom štúdiu SPK audio pod dozorom Miroslava Speváka. FUNUS Facebook – https://www.facebook.com/FUNUS.band.slovakia bandcamp – https://funus.bandcamp.com youtube channel – https://www.youtube.com/@funus.band.slovakia Klip: Tlačová správa...
Radiation – Reactor Collapse – Witches Brew/Atomic Visions Productions/Tapes of Terror Records, 2024
Kapitánov denník, hviezdny dátum 21. 12. 2004, skoré ráno Posledný týždeň nočných v práci v tomto roku skončil a ja sa s utrpením snažím vtesnať späť do štandardného spánkového režimu. Plán sa nedarí naplniť podľa očakávaní a tak vstávam už pred pol piatou ráno so strašnou chuťou si niečím naplniť uši. A pretože si celý ten spomínaný týždeň v práci po nociach zatavujem mozgové závity s novým albumom od Radiation, tak si svoj „chtíč“ ukájam práve touto nahrávkou. A to samozrejme nie je náhoda. Na tento album som sa tešil, očakával ho a posledné roky v neho už aspoň tajne dúfal, pretože od predchádzajúceho The Gift of Doom ubehlo slušných sedem otočov Matky Zeme okolo rozpálenej gule. A pretože je obdobie okolo Vianoc, stále tu niekto na mňa niečo hučí o nejakých tradíciách, tak som s radosťou omočil svoje pero v kalamári a nadväzujem recenziou na tú moju minulú ku The Gift of Doom. Behom tých siedmich rokov som na Radiation narazil naživo myslím, že iba trikrát a tu a tam zahrali niečo nové, čo malo byť predzvesťou nového albumu. Moja pamäť má tendencie sa z času na čas nečakane resetnúť a tak mi v hlave nezostali uviaznuté názvy konkrétnych skladieb, ale myslím, že to bolo po koncerte v Poprade, kde sme spolu chvíľu kecali a povedal som, že je v tom cítiť kus Iron Maiden, resp. starého „hevíku“. A musím povedať, že po tom, čo som Reactor Collapse stihol niekoľkokrát otočiť behom posledných dní, tak to plátno, kde je nanesený ich thrashový náter má značku z ktorej sa na vás rehoce Eddie. Ale poporiadku. Nejaké dva mesiace dozadu Radiation plácli na Youtube skladbu Tales of the Ancient Ones. A keď sa tak započúvate, tak úvod a záver sa držia zhruba v nejakých tých mantineloch, ktoré využíva istý Steve Harris. Medzitým však v sendviči hučí klasický agresívny thrashing (a je dosť možné, že toto je tá skladba, ktorú hrali vtedy naživo). Ale keď ide o samotný thrash metal, tak Radiation sa nebáli trošku pohýbať s kolíkmi žánrových hraníc. Nehovorím, že tu nie sú podobné thrashové nabodávaky ako na The Gift of Doom (viď najmä titulná Reactor Collapse), ale trošku sa tu načieralo aj z iných žánrových škatuliek, či možno aj priamo kapiel. V množstve skladieb je cítiť taký závan starého black metalu, tým mám na mysli prvej vlny (alebo takej tej teraz aktuálnej vlny black/speedu). Takže takí Venom, či Bathory. Čo sa týka tých Bathory, tak tam to cítim najmä pri záveroch niektorých skladieb, kde sa sóluje ako o život a hrá tak pekne do aleluja (za všetky v tejto kategórií môžem menovať napríklad Taken by Void). Ale mimo...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (10.3.2025 22:00) 10. marca 2025
- Headbanger_FM (3.3.2025 22:00) 3. marca 2025
- Headbanger_FM (24.2.2025 22:00) 24. februára 2025
- Headbanger_FM (17.2.2025 22:00) 17. februára 2025
- Headbanger_FM (10.2.2025 22:00) 10. februára 2025
