Rozhovor – ROTTENATOMY – „Proste počúvaj a ponor sa do víru smrti, špiny, bolesti a utrpenia.“
Ahojte chlapi, čau Pepe! V prvom rade Vás poprosím, predstavte sa nejako, kto ste čo ste, odkiaľ ste. Kapelu datujete do roku 2019, ale prvý fyzický nosič vám vyšiel v podstate až na sklonku minulého roka. Viete nám rozpovedať celú genézu kapely, ako a prečo ste sa dali dokopy? Kto bol pri vzniku, kto prišiel prípadne do kapely neskôr? Ahoj Peťka, zdravím čitateľov Metalexpress! Takže sme kapela ROTTENATOMY. V podstate si hovoríme že sme zo Serede aj keď Sereďania nie sme ale máme tam skúšobňu a je to pre nás taký stred. Ja som zo Šale, gitarista z Brestovian, spevák z Majcichova, basák z Hlohovca a akurát bubeník býva v Seredi. Kapela vlastne vznikla v roku 2019 keď ma v Bratislavskom Randále oslovil spevák Lojzo s otázkou či by som šiel do death metalového projektu. Začali sme chodiť do Serede na skúšobňu a tvoriť prvé rify. Na začiatku som tam bol ja, gitarista Stef zo Žriebädla, basák Miro zo Žriebädla a bicman Šamot taktiež zo Žriebädla. Za mikrofónom bol Lojzo Horák, ktorý už nemal žiadny aktívny projekt. Ja som v tom čase ešte hral v DEHYDRATED, čo bola pre mňa vtedy prioritná kapela. Prvý gitarista odišiel ešte pri tvorbe prvej skladby, ktorá bola použitá v ROTTENATOMY. Potom sme začali hladať a výzvu prijal gitarista Vilo z IMMORALITY. V roku 2023 opustil kapelu basák Miro a nahradil ho Juro, ktorý hral aj v IMMORALITY, DARCHAICU potom aj v ŽRIEBäDLE. Potom v roku 2024 odišiel spevák Lojzo. Ten s nami odohral len jeden koncert a naspieval prvý album. Ako náhradu sme dosadili do kapely Maťa. Maťo hučal v IMMORALITY, DEHYDRATED a ŽRIEBäDLE. Takže teraz sa dozvedám, že práve Lojzo bol ten iniciátor vzniku ROTTENATOMY a nakoniec stihol odohrať len jeden koncert a zdrhol? Čo sa vlastne stalo, ak to nie je tajomstvom? V podstate pre ROTTENATOMY to bol pre mňa Lojzo. Oni už s chalanmi nejaký čas chodili na skúšobňu. Nejak sa to tam pomenilo. Viem že tam chodil Kuna (DOGMA INC, DARCHAIC), Stef, Šamot, Lojzo a neviem kto ešte. Niečo si tam mastili, ale to ešte nebolo pod hlavičkou ROTTENATOMY a skúšali robiť nejaký death metal. Z toho obdobia sa nezachovalo nič. Album som začal skladať až ja a ako som písal tak po mojom príchode tam bol vtedy na gitare akurát Stef ale ten sa dlho neohrial a nevytvorili sme spolu nič. Aj názov kapely vlastne vznikol až potom. Lojzov odchod zaskočil asi všetkých členov. Bolo to dosť nečakané. Tajomstvo vlastne nemáme žiadne. On sa vyjadril štýlom, že už na to nemá čas a nebude to zvládať časovo a že potrebuje doriešiť svoju stavbu domu. Tvoria vás členovia aktívni aj v xy...
Recenzia – Čad – Veľký tresk – Vandal Records – 2024
Kapely, ktoré hrajú a vydávajú nový materiál dlhé roky, si nesmierne vážim za ich vytrvalosť a nadšenie. Za to, že sa na to celé nevykašlali. K takýmto kapelám určite patrí aj svätojurská kapela Čad, ktorá vznikla už v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia a odvtedy nás pravidelne a pomerne často zásobuje nahrávkami. Čad som objavil v časoch, keď vydali kultovú Súkromnú vojnu. To sa písal rok 2009 a zdá sa to neuveriteľne dávno. Z pochopiteľných príčin mi tento album najviac prirástol k srdcu. Ale určite nepatrím k ľuďom, ktorí by sa s každým novým albumom sťažovali, že Súkromná vojna bola lepšia a prečo tak neznie aj tento album. Dokola vydávať ten istý album s obmenami pre väčšinu kapiel nemá zmysel a treba sa vyvíjať. Preto som rád, že Čad robia novú hudbu tak, ako ju robia. Napriek tomu, že nie všetko ma baví a niektoré albumy som počul len zbežne, lebo sa mi do nich proste nechcelo. Veľký tresk však prišiel v dobrom momente a sadol mi do nálady, preto som mu venoval dosť času. Že to nebude Súkromná vojna časť druhá je jasné. Už len keď sa pozrieme na dĺžky skladieb. Takmer všetky majú nad tri minúty, úvodná titulná vec dokonca takmer päť. To nemôže byť žiadny intenzívny výplach, to by nefungovalo. Hneď prvé dve skladby, jednotka Veľký tresk a dvojka Kromaňon, sú hodne pomalé a dostávajú sa do bahnitých sludgeových vôd. Temnejšie, v strednom tempe, pomerne atmosférické a navyše s dobrým textom. Veľmi silný začiatok albumu. Mimochodom, k textom: Pišta vie písať výborné texty. Občas mi úplne nesedí humor, najmä keď je prvoplánovo vtipný text v konflikte so serióznou a komplexnejšou hudbou. To čo funguje pri jeden a pol minútovej nakladačke v tomto prípade fungovať až tak nemusí. Ale to som len príliš kritický, lebo Pištova tvorba je aj tak vysoko nad väčšinou metalových textov. Kto si chce pripomenúť staršiu tvorbu, potešia ho napríklad skladby Celý život robím zle alebo Keď satan chodil po Zemi, ktoré pridajú na rýchlosti a zároveň sú jednoduchšie. Hodne rád mám skladbu Thrashtalk, ktorá má neskutočnú energiu a sedí k nej aj text. Menej výrazná je posledná tretina albumu. Abeceda nenávisti aj Zbrojnoši metalu sú taký nový štandardný Čad, nie zlé, ale akosi im chýba iskra. Skladbám by pomohlo, keby boli o čosi kratšie. Tu spomeniem aj piatu Meče sú skrížené – má skvelé momenty, ale Cavalerovské opakovanie názvu skladby otravuje. Prekvapivý je záver – Dejiny apokalypsy s kontrabasom v hlavnej úlohe pekne uzatvoria album. Takže si to zhrňme: väčšina skladieb skvelá, dve-tri priemerné, ale stále veľmi dobré. Navyše ma extrémne potešil pomalý a komplikovanejší úvod albumu. O inštrumentálnych výkonoch hudobníkov...
Enema Shower – SEXcenti SEXaginta SEX – Necroeucharist Production, 2025
Hm, do recenzií sa mi v poslednom čase veľmi nechce. Nejako nemám chuť si dokola prehrávať ten istý album a vypúšťať zo mňa niečo extra „filozofické“. Lenže pripomenul sa mi Necro. Poznáme sa roky a vždy, keď majú Enema Shower niečo nové, tak mi to automaticky prestrie na striebornom podnose. V medzičase sa stal Necro aj mojim kolegom v redakcií a kolegov si netreba hnevať (mimochodom, som asi jediný z redakcie, kto vie hrať akurát na nervy… epizódu, keď som musel na základnej škole hrať na flaute, by som radšej v rámci textového konceptu Enema Shower radšej nevyťahoval). Takže po dvoch EP Sadomazoo (2020) a Pandemic Prostitution (2020) sa ku mne dokotúľalo druhé fullko (debut She Asked for It vyšiel v roku 2015). Nedávno ste mohli u nás naraziť na rozhovor ( https://metalexpress.sk/2025/04/rozhovor-enema-shower-zvratov-az-zvratiek-na-nahravke-je-mnoho-v-podstate-kazda-skladba-ma-unikatnu-tvar/ ) s Necrom, za ktorý je zodpovedná Mrtvolka a tam ste sa okrem iného dozvedeli, že Enema Shower sa trošku viac pohrali so zvukom a aj so smerovaním kapely. Boli tie slová pravdivé? Boli. Ak si rozkrútite disk (či nejakými inými spôsobmi sa dostanete k obsahu albumu), tak aj s ľahkým tinitusom prídete k záveru, že zvuková stopa je iná. Akosi sa rozplynul taký ten buldozérový tlak, ktorý som mal u nich tak rád. Pretože viem, že Necro okrem gore a porngrindu zbožňuje black metal, (ak by goregrindové Vianoce boli jedna Necrova noha a black metalový Nový rok druhá noha, tak jeho vkus nájdete niekde medzi sviatkami) tak sa tomu dá porozumieť. Možno preto mi tu miestami Enema Shower znejú ako Isacaarum, či Impaled Nazarene. Ale zaujímavých momentov tu je pomerne dosť. Napríklad hneď úvodnú skladbu Prayers of Sodomy rozčesne ako mladú jabloň punkový riff, Nuclear SatanSex 666 a Hatefuck majú zase nejaký thrashový náboj, či čo, v Bestial Warcock (jednej z naj skladieb, to bez debaty) zaznie dokonca klavír atď. Ale ten príklon k black metalu je tu asi najciteľnejší. A to nielen k takému, kde gitary znejú ako pokazený kompresor na chladničke, ale aj niečo také sofistikovanejšie ako Behemoth (tým mám na mysli isté pasáže v Anal Funeral). Samozrejme na albume nechýbajú rôzne intrá, outrá, či predely vystrihnuté z filmov a ja neviem odkiaľ. Okrem rôznych slastných stonaní a podobne, čo je u nich bežné, uši hororového fanúšika zbystria v úvode skladby Sex Sex Sex, kde sa ozve Christopher Lee s hláškou: „The Goat of Mendes, the Devil Himself!“ z filmu The Devil Rides Out. S celkovým ladením albumu ubudlo aj hlbokých harmonizérov a vokály sa z veľkej časti pohybujú v čistých (rozumej, bez efektov) polohách. Čo možno nejakých die hard goregrinderov možno trošku rozhodí. Ale zase chválim, že kapela sa rozhodla nestáť na jednom...
Recenzia – SofoS – Fish EP – 2024
Pokiaľ mi neprišla ponuka, či sa na nahrávku nechcem pozrieť a prípadne zrecenzovať, tak som o kapele resp. projekte SofoS nepočul. Podľa internetových zdrojov existuje už od roku 2012, ale po jednom EP z nasledujúceho roku sa kapela nadlho odmlčala. V posledných rokoch funguje len v jednočlennej zostave a po EP Skull (2022) prišlo aj ďalšie EP s názvom Fish. Všetky nástroje, spev a skladanie hudby má na starosti Zolo, ktorý kapelu ťahá od začiatku. Hudba SofoS sa vyznačuje nezvyčajným vnútorným napätím. Neustále sa nachádza uprostred gradovania motívov a ja očakávam výbuch, ktorý nepríde. Ale prekvapivo to vôbec nevadí, práve naopak. Pomerne nenápadný vokál, dominantná gitara, účelné bicie – tak sa dá charakterizovať celé EP. Prvá skladba Adreno sa nesie v pochodovom valivom tempe, ktoré je občas odľahčené jemnou vybrnkávačkou. Niežeby vďaka tomu začala skladba pôsobiť pozitívne… V dvojke Mistake majú dôležitú úlohu aj rôzne sample a elektronika, ktoré vytvárajú silný industrálny pocit. Tretia Divoc je založená na hlasových samploch z rôznych tlačových vystúpení neviem koho. Úplne nerozumiem o čom to je, pre mňa je to slabší článok nahrávky. Osobne takéto hovorené časti podkreslené hudbou nemám príliš v láske, často mi lezú na nervy aj u novších Ministry, ale našťastie sa skladba v druhej polke rozbehne. Strojový chlad a bezútešná industriálna nálada sa vinú celou nahrávkou, ktorá je veľmi dobre skomponovaná a hudobne zaujímavá, navyše s výborným zvukom. Celé to pôsobí nenápadne, a až na konci si uvedomíte, ako vás hudba pohltila. Kontakt: https://www.instagram.com/sofos.metal/...
Recenzia – Besna – Krásno – 2025
Napriek tomu, že Besna je relatívne nová kapela a diskografia je zatiaľ skromná, tak na nový album sa tešilo mnoho metalových nadšencov. Black metal s prídomkami ako post alebo progressive zaujal mnohých, vrátane mňa, hneď na prvom EP z roku 2018. Kapela si ujasnila štýl na debutovom radovom albume Zverstvá (2022) a teraz prichádza s dvojkou Krásno. Momentálnu zostavu kapely tvoria Martin Pinter (gitara), Samuel Dudlák (gitara, vokál), Anton Samokhvalov (bicie) a Timotej Jurášek (basgitara). Na prvý pohľad je zrejmý konceptuálny posun kapely od prírody a rozprávkových alegorických príbehov k súčasným témam ako sú ekológia, osobné a spoločenské problémy, cynizmus ľudí alebo vojna. Zároveň sa zmenilo aj logo kapely. Besna vždy pôsobili vážne a intelektuálne, a na novom albume ešte pritvrdili. Žiadne metalové klišé, žiadne pózy, ale zamýšľanie sa nad súčasným svetom a jeho problémami. Výborné texty, ktoré svoje posolstvo skrývajú v rôznych básnických obrazoch. Síce v úvode píšem o black metale, ale na rovinu, Besna sa od tohto žánru už dosť vzdialili. Black metalové sú hlavne bicie, resp. rytmika, a vokál, ale najmä gitary žánrové hranice prekračujú veľmi trúfalým spôsobom. Pre žáner typické tremollo riffy sú rovnocenne dopĺňané rôznymi progresívnymi postupmi, core sekačkami a atmosférickými výplňami. Nie je náhoda, že ako hosť sa na albume objavil Jakub Tirčo. Kto pozná jeho domovskú kapelu (myslím IONS), prípadne sólovú tvorbu, objaví určité podobnosti a spriaznenosť. Skvelé je, že po pár sekundách počúvania akejkoľvek skladby spoznáte, že hrá Besna. Toto môžem povedať o veľmi málo kapelách. A mať charakteristický zvuk a tvár je jedna z najdôležitejších vecí. Jasné, skvelé remeslo poteší, ale originalita, to sa často nevidí (alebo nepočuje). Hneď ako začne prvá Zmráka sa, okamžite sa objavia typické harmónie, povznášajúce a zároveň melancholické melódie, striedanie vypätých a pokojnejších pasáží, a skvelá členitá kompozícia. Vďaka celkom zrozumiteľnému vokálu ani netreba texty študovať z bookletu. V dvojke Krásno hosťoval spomínaný Jakub Tirčo a jeho gitary spoznáte. Posledná Mesto spí už podľa názvu zaváňa urban black metalom, takže spolupráca so Solipsism je jasná voľba. Parádny hostia! Zbytočne rozoberať každú skladbu, ale ešte spomeniem, možno prekvapivo, najkratšiu Oceán prachu. Oddych v polke albumu, veľmi príjemná melódia a prekvapivo tvrdý záver skladby v posledných sekundách. Vždy sa na ňu teším. Výborný zvuk nahrávky je z bratislavského štúdia Pulp, od Jakuba Hríbika a Jakuba Spiszaka. Editing robil Jakub Tirčo, mastering Alexandr Vatagin. Krásny obal vytvoril Andrej Eternal. Všetko je na svojom mieste tak ako má byť. Druhý album Krásno sa podaril a pre mnohých vyšla nahrávka roka už v januári. Ja môžem len súhlasiť, že je parádna a nemám čo kritizovať. Výborná hudba, silná atmosféra, skvelé texty. Besna nedovolia, aby žánrové hranice obmedzovali ich tvorbu a...
Recenzia – Obšar – Propastnyk – Void Wanderer Productions – 2024
Black metal mám rád najmä kvôli tomu, ako dokáže evokovať určitú emóciu alebo miesto. Zapnem hudbu a okamžite sa prenášam kdesi inde, reálny svet sa stráca a moja myseľ začína blúdiť rôznymi končinami. Karpatské lesy plné mytologických bytostí a temných príbehov ožívajú v hudbe Obšar, ktorí sa označujú ako rusínsky (ruthenian) black metal. K tomu sa môžu pridať prívlastky ako melodický alebo folk. Ale pozor, folklórne nástroje a motívy na albume Propastnyk budete počuť, ale nečakajte žiadne krčmové odrhovačky a tancovačky. Tieto prvky sú jemne zakomponované do blackmetalového základu a krásne dotvárajú náladu zabudnutých karpatských pralesov. Pre označenie členov Obšar používajú páni a dáma len písmená hlaholiky. Zostava je teda Ⱍ (spev, texty), Ⱑ (gitara, sample, čistý mužský spev), Ⰽ (čistý ženský spev), Ⱂ (basgitara) a Ⰱ (bicie). V hlaholike je písané aj meno kapely, ale pre potreby recenzie budem používať prepis Obšar. Hudobne Obšar pokračujú v nastolenej ceste na R.U.N.E. (2018) a Počornily horŷ, počornily lisŷ (2022) (recenzia na Počornily horŷ, počornily lisŷ), ale svoj rozpoznateľný štýl ďalej vylaďujú a zdokonaľujú. Veľmi dôležitú úlohu hrajú klávesy resp. sample, v podstate sú vo väčšine skladieb rovnocenné s gitarami. Často vytvárajú hlavný melodický motív, ktorý gitara istí a zahusťuje. Na druhej strane, určite sa nedá povedať, že by chýbali poriadne black metalové riffy a víchrice. Veď si len vypočujte napríklad začiatok šiestej Chmarnyk – výborný black metalový riff a búrka sa rozpúta aj za vašimi oknami, tak sugestívne skladba pôsobí. Naopak, niekde sú gitary hodne heavy a pripomenú prácu staroškolských Malokarpatan. Potešia nápadité bicie a basgitara, vedia poriadne zrýchliť, ale zároveň sa neženú zbytočne dopredu. Špecifický jemne zastretý zvuk vytvára tajomnú, občas rozprávkovú atmosféru. Má zaoblené hrany a nepôsobí agresívne, ale Obšar nehrajú taký black metal, kde by sa to vyžadovalo. Naopak, agresivita by čarovnú náladu nahrávky zničila. Charakteristický zvuk si kapela drží od svojich začiatkov. V prípade najnovšej nahrávky robil mix a master Roman Vrecník, okrem iného bubeník Catastrofy. Pekný nenápadný obal vytvoril Tomáš Olijár a drží sa estetiky predchádzajúcich nahrávok. Nič prvoplánové a k atmosfére albumu sa hodí výborne. Album vyšiel v holandskom vydavateľstve Void Wanderer Productions. Obšar vydali opäť extrémne silnú nahrávku, ktorá vás premiestni do temných karpatských pralesov obývaných mýtickými bytosťami zo starých príbehov. Melodický black metal najvyššej kvality! Čo skladba, to silný motív. Vďaka tomu sa Propastnyk počúva pomerne ľahko a dobre sa dostane pod kožu. Sim zym budete opakovať najneskôr pri druhom počúvaní. A ďalšie motívy sa rýchlo pridajú. Kontakt: https://obshar.bandcamp.com https://www.instagram.com/obsarofficial/ https://www.facebook.com/obsharband Propastnyk (Full-lenght, 2024) by...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (23.6.2025 22:00) 23. júna 2025
- Headbanger_FM (16.6.2025 22:00) 16. júna 2025
- Headbanger_FM (9.6.2025 22:00) 9. júna 2025
- Headbanger_FM (2.6.2025 22:00) 2. júna 2025
- Headbanger_FM (26.5.2025 22:00) 26. mája 2025
