Enema Shower – SEXcenti SEXaginta SEX – Necroeucharist Production, 2025
Hm, do recenzií sa mi v poslednom čase veľmi nechce. Nejako nemám chuť si dokola prehrávať ten istý album a vypúšťať zo mňa niečo extra „filozofické“. Lenže pripomenul sa mi Necro. Poznáme sa roky a vždy, keď majú Enema Shower niečo nové, tak mi to automaticky prestrie na striebornom podnose. V medzičase sa stal Necro aj mojim kolegom v redakcií a kolegov si netreba hnevať (mimochodom, som asi jediný z redakcie, kto vie hrať akurát na nervy… epizódu, keď som musel na základnej škole hrať na flaute, by som radšej v rámci textového konceptu Enema Shower radšej nevyťahoval). Takže po dvoch EP Sadomazoo (2020) a Pandemic Prostitution (2020) sa ku mne dokotúľalo druhé fullko (debut She Asked for It vyšiel v roku 2015). Nedávno ste mohli u nás naraziť na rozhovor ( https://metalexpress.sk/2025/04/rozhovor-enema-shower-zvratov-az-zvratiek-na-nahravke-je-mnoho-v-podstate-kazda-skladba-ma-unikatnu-tvar/ ) s Necrom, za ktorý je zodpovedná Mrtvolka a tam ste sa okrem iného dozvedeli, že Enema Shower sa trošku viac pohrali so zvukom a aj so smerovaním kapely. Boli tie slová pravdivé? Boli. Ak si rozkrútite disk (či nejakými inými spôsobmi sa dostanete k obsahu albumu), tak aj s ľahkým tinitusom prídete k záveru, že zvuková stopa je iná. Akosi sa rozplynul taký ten buldozérový tlak, ktorý som mal u nich tak rád. Pretože viem, že Necro okrem gore a porngrindu zbožňuje black metal, (ak by goregrindové Vianoce boli jedna Necrova noha a black metalový Nový rok druhá noha, tak jeho vkus nájdete niekde medzi sviatkami) tak sa tomu dá porozumieť. Možno preto mi tu miestami Enema Shower znejú ako Isacaarum, či Impaled Nazarene. Ale zaujímavých momentov tu je pomerne dosť. Napríklad hneď úvodnú skladbu Prayers of Sodomy rozčesne ako mladú jabloň punkový riff, Nuclear SatanSex 666 a Hatefuck majú zase nejaký thrashový náboj, či čo, v Bestial Warcock (jednej z naj skladieb, to bez debaty) zaznie dokonca klavír atď. Ale ten príklon k black metalu je tu asi najciteľnejší. A to nielen k takému, kde gitary znejú ako pokazený kompresor na chladničke, ale aj niečo také sofistikovanejšie ako Behemoth (tým mám na mysli isté pasáže v Anal Funeral). Samozrejme na albume nechýbajú rôzne intrá, outrá, či predely vystrihnuté z filmov a ja neviem odkiaľ. Okrem rôznych slastných stonaní a podobne, čo je u nich bežné, uši hororového fanúšika zbystria v úvode skladby Sex Sex Sex, kde sa ozve Christopher Lee s hláškou: „The Goat of Mendes, the Devil Himself!“ z filmu The Devil Rides Out. S celkovým ladením albumu ubudlo aj hlbokých harmonizérov a vokály sa z veľkej časti pohybujú v čistých (rozumej, bez efektov) polohách. Čo možno nejakých die hard goregrinderov možno trošku rozhodí. Ale zase chválim, že kapela sa rozhodla nestáť na jednom...
Recenzia – SofoS – Fish EP – 2024
Pokiaľ mi neprišla ponuka, či sa na nahrávku nechcem pozrieť a prípadne zrecenzovať, tak som o kapele resp. projekte SofoS nepočul. Podľa internetových zdrojov existuje už od roku 2012, ale po jednom EP z nasledujúceho roku sa kapela nadlho odmlčala. V posledných rokoch funguje len v jednočlennej zostave a po EP Skull (2022) prišlo aj ďalšie EP s názvom Fish. Všetky nástroje, spev a skladanie hudby má na starosti Zolo, ktorý kapelu ťahá od začiatku. Hudba SofoS sa vyznačuje nezvyčajným vnútorným napätím. Neustále sa nachádza uprostred gradovania motívov a ja očakávam výbuch, ktorý nepríde. Ale prekvapivo to vôbec nevadí, práve naopak. Pomerne nenápadný vokál, dominantná gitara, účelné bicie – tak sa dá charakterizovať celé EP. Prvá skladba Adreno sa nesie v pochodovom valivom tempe, ktoré je občas odľahčené jemnou vybrnkávačkou. Niežeby vďaka tomu začala skladba pôsobiť pozitívne… V dvojke Mistake majú dôležitú úlohu aj rôzne sample a elektronika, ktoré vytvárajú silný industrálny pocit. Tretia Divoc je založená na hlasových samploch z rôznych tlačových vystúpení neviem koho. Úplne nerozumiem o čom to je, pre mňa je to slabší článok nahrávky. Osobne takéto hovorené časti podkreslené hudbou nemám príliš v láske, často mi lezú na nervy aj u novších Ministry, ale našťastie sa skladba v druhej polke rozbehne. Strojový chlad a bezútešná industriálna nálada sa vinú celou nahrávkou, ktorá je veľmi dobre skomponovaná a hudobne zaujímavá, navyše s výborným zvukom. Celé to pôsobí nenápadne, a až na konci si uvedomíte, ako vás hudba pohltila. Kontakt: https://www.instagram.com/sofos.metal/...
Recenzia – Besna – Krásno – 2025
Napriek tomu, že Besna je relatívne nová kapela a diskografia je zatiaľ skromná, tak na nový album sa tešilo mnoho metalových nadšencov. Black metal s prídomkami ako post alebo progressive zaujal mnohých, vrátane mňa, hneď na prvom EP z roku 2018. Kapela si ujasnila štýl na debutovom radovom albume Zverstvá (2022) a teraz prichádza s dvojkou Krásno. Momentálnu zostavu kapely tvoria Martin Pinter (gitara), Samuel Dudlák (gitara, vokál), Anton Samokhvalov (bicie) a Timotej Jurášek (basgitara). Na prvý pohľad je zrejmý konceptuálny posun kapely od prírody a rozprávkových alegorických príbehov k súčasným témam ako sú ekológia, osobné a spoločenské problémy, cynizmus ľudí alebo vojna. Zároveň sa zmenilo aj logo kapely. Besna vždy pôsobili vážne a intelektuálne, a na novom albume ešte pritvrdili. Žiadne metalové klišé, žiadne pózy, ale zamýšľanie sa nad súčasným svetom a jeho problémami. Výborné texty, ktoré svoje posolstvo skrývajú v rôznych básnických obrazoch. Síce v úvode píšem o black metale, ale na rovinu, Besna sa od tohto žánru už dosť vzdialili. Black metalové sú hlavne bicie, resp. rytmika, a vokál, ale najmä gitary žánrové hranice prekračujú veľmi trúfalým spôsobom. Pre žáner typické tremollo riffy sú rovnocenne dopĺňané rôznymi progresívnymi postupmi, core sekačkami a atmosférickými výplňami. Nie je náhoda, že ako hosť sa na albume objavil Jakub Tirčo. Kto pozná jeho domovskú kapelu (myslím IONS), prípadne sólovú tvorbu, objaví určité podobnosti a spriaznenosť. Skvelé je, že po pár sekundách počúvania akejkoľvek skladby spoznáte, že hrá Besna. Toto môžem povedať o veľmi málo kapelách. A mať charakteristický zvuk a tvár je jedna z najdôležitejších vecí. Jasné, skvelé remeslo poteší, ale originalita, to sa často nevidí (alebo nepočuje). Hneď ako začne prvá Zmráka sa, okamžite sa objavia typické harmónie, povznášajúce a zároveň melancholické melódie, striedanie vypätých a pokojnejších pasáží, a skvelá členitá kompozícia. Vďaka celkom zrozumiteľnému vokálu ani netreba texty študovať z bookletu. V dvojke Krásno hosťoval spomínaný Jakub Tirčo a jeho gitary spoznáte. Posledná Mesto spí už podľa názvu zaváňa urban black metalom, takže spolupráca so Solipsism je jasná voľba. Parádny hostia! Zbytočne rozoberať každú skladbu, ale ešte spomeniem, možno prekvapivo, najkratšiu Oceán prachu. Oddych v polke albumu, veľmi príjemná melódia a prekvapivo tvrdý záver skladby v posledných sekundách. Vždy sa na ňu teším. Výborný zvuk nahrávky je z bratislavského štúdia Pulp, od Jakuba Hríbika a Jakuba Spiszaka. Editing robil Jakub Tirčo, mastering Alexandr Vatagin. Krásny obal vytvoril Andrej Eternal. Všetko je na svojom mieste tak ako má byť. Druhý album Krásno sa podaril a pre mnohých vyšla nahrávka roka už v januári. Ja môžem len súhlasiť, že je parádna a nemám čo kritizovať. Výborná hudba, silná atmosféra, skvelé texty. Besna nedovolia, aby žánrové hranice obmedzovali ich tvorbu a...
Recenzia – Obšar – Propastnyk – Void Wanderer Productions – 2024
Black metal mám rád najmä kvôli tomu, ako dokáže evokovať určitú emóciu alebo miesto. Zapnem hudbu a okamžite sa prenášam kdesi inde, reálny svet sa stráca a moja myseľ začína blúdiť rôznymi končinami. Karpatské lesy plné mytologických bytostí a temných príbehov ožívajú v hudbe Obšar, ktorí sa označujú ako rusínsky (ruthenian) black metal. K tomu sa môžu pridať prívlastky ako melodický alebo folk. Ale pozor, folklórne nástroje a motívy na albume Propastnyk budete počuť, ale nečakajte žiadne krčmové odrhovačky a tancovačky. Tieto prvky sú jemne zakomponované do blackmetalového základu a krásne dotvárajú náladu zabudnutých karpatských pralesov. Pre označenie členov Obšar používajú páni a dáma len písmená hlaholiky. Zostava je teda Ⱍ (spev, texty), Ⱑ (gitara, sample, čistý mužský spev), Ⰽ (čistý ženský spev), Ⱂ (basgitara) a Ⰱ (bicie). V hlaholike je písané aj meno kapely, ale pre potreby recenzie budem používať prepis Obšar. Hudobne Obšar pokračujú v nastolenej ceste na R.U.N.E. (2018) a Počornily horŷ, počornily lisŷ (2022) (recenzia na Počornily horŷ, počornily lisŷ), ale svoj rozpoznateľný štýl ďalej vylaďujú a zdokonaľujú. Veľmi dôležitú úlohu hrajú klávesy resp. sample, v podstate sú vo väčšine skladieb rovnocenné s gitarami. Často vytvárajú hlavný melodický motív, ktorý gitara istí a zahusťuje. Na druhej strane, určite sa nedá povedať, že by chýbali poriadne black metalové riffy a víchrice. Veď si len vypočujte napríklad začiatok šiestej Chmarnyk – výborný black metalový riff a búrka sa rozpúta aj za vašimi oknami, tak sugestívne skladba pôsobí. Naopak, niekde sú gitary hodne heavy a pripomenú prácu staroškolských Malokarpatan. Potešia nápadité bicie a basgitara, vedia poriadne zrýchliť, ale zároveň sa neženú zbytočne dopredu. Špecifický jemne zastretý zvuk vytvára tajomnú, občas rozprávkovú atmosféru. Má zaoblené hrany a nepôsobí agresívne, ale Obšar nehrajú taký black metal, kde by sa to vyžadovalo. Naopak, agresivita by čarovnú náladu nahrávky zničila. Charakteristický zvuk si kapela drží od svojich začiatkov. V prípade najnovšej nahrávky robil mix a master Roman Vrecník, okrem iného bubeník Catastrofy. Pekný nenápadný obal vytvoril Tomáš Olijár a drží sa estetiky predchádzajúcich nahrávok. Nič prvoplánové a k atmosfére albumu sa hodí výborne. Album vyšiel v holandskom vydavateľstve Void Wanderer Productions. Obšar vydali opäť extrémne silnú nahrávku, ktorá vás premiestni do temných karpatských pralesov obývaných mýtickými bytosťami zo starých príbehov. Melodický black metal najvyššej kvality! Čo skladba, to silný motív. Vďaka tomu sa Propastnyk počúva pomerne ľahko a dobre sa dostane pod kožu. Sim zym budete opakovať najneskôr pri druhom počúvaní. A ďalšie motívy sa rýchlo pridajú. Kontakt: https://obshar.bandcamp.com https://www.instagram.com/obsarofficial/ https://www.facebook.com/obsharband Propastnyk (Full-lenght, 2024) by...
Rozhovor – Atypic – „Prog je lepšie si najprv napočúvať, zážitok z koncertu je potom oveľa väčší.“
Som veľmi rada, že ste súhlasili s týmto rozhovorom. V prvom rade vám gratulujem k debutovému albumu a dúfam, že sa mu bude dariť. Na tento rozhovor sa podujal kapelník Lojzo Hájovský a ďakujem mu týmto za odpovede. Spoznajte teda spolu so mnou túto ešte stále v podstate novú slovenskú kapelu. Ďakujeme, bola to fakt makačka. Pripravovali sme ho skoro rok a pol, namiesto najprv plánovanej polovici času. Nakoniec sme s výsledkom až na pár detailíkov spokojní, stálo to za to. Herne to je to, na čo sme v momente nahrávania mali. Takisto nás tlačil čas, keďže hudba nás neživí a už to malo hlavne u mňa trochu negatívne následky, keďže som materiál komponoval, aranžoval, produkoval a aj mixoval intenzívne na úkor práce a príjmu. Takisto ostatní chalani sa songy učili popri plnom pracovnom vyťažení – zobralo to kopu času. Za to im patrí moja veľká vďaka a rešpekt. Poďme od začiatkov. Kedy a ako sa sformovala súčasná zostava? Nastali u vás aj nejaké zmeny, alebo sa to postupne vykryštalizovalo do tejto podoby? Začínali sme niekedy počas Covid-19 pandémie s Petrom „Feďom“ Fedorčákom (Ravenarium) hraním pri Draždiaku na tureckých baglamkách, ale súčasnú tvár to nabralo, až keď sme urobili prvú skladbu so spevákom Pukym (Lukáš Mikulský, LATE). Jeho anjelsky čistý vokál nás tak dostal, že sme prehodnotili pôvodný zámer mať iba pár spievaných skladieb a rozhodli sme sa spraviť plnohodnotný a netradičný progový album. Následne sme oslovili bubeníka Jana Hyžu (LATE), ktorý prikývol. Pred semifinále Wacken Metal Battle Slovakia, kam nás vybrali len na základe dema, naše rady rozšíril skúsený gitarista Jano Rosocha (ex-Lateral Presence). Máte názov ATYPIC. Keď sa človek započúva viac do vašej hudby, zistí, že tento názov presne sedí, pretože to nie je hudba pre masy, ale skôr náročnejších poslucháčov. Kto na tento názov prišiel? Názov „ATYPIC“ sa so mnou ťahá už od konca 90-tiek, keď som s bubeníkom z Pity of Instruments a na base s kamošom Mišom Novákom a neskôr Forusom hral zvláštny inštrumentálny jazz-metal a jednu skladbu som nazval práve takto. Dnes by som ju už zahrať asi ani nedokázal, bola veľmi technicky náročná a komplikovaná aj na počúvanie. Vtedy z toho ešte žiadne CD nebolo, ukončilo sa to do stratena, ale ten názov mi prišiel vhodný aj pre novú kapelu o 20 rokov neskôr. Albumu ste dali názov APOTROPAIC, čo znamená inými slovami, že apotropaická alebo ochranná mágia je typ mágie určený na odvrátenie zla alebo zlých vplyvov, napríklad na odvrátenie nešťastia alebo odvrátenie zlého oka. Je zmyslom tohto názvu odvrátenie zla od poslucháča? Každý si to môže vyložiť po svojom samozrejme. I keď žijeme vo veľmi technickej, digitálnej dobe, dobe AI...
Recenzia – Demonic-eyed – Demonic-eyed 5 – 2024
Demonic-eyed ma neprestávajú prekvapovať. Objavil som ich až v momente, ako som dostal príležitosť recenzovať predchádzajúci radový album Demonic-eyed IV (recenzia Demonic-eyed – Demonic-eyed IV) a nechápal som, že mi kapela doposiaľ unikala. Po vypočutí starších albumov som musel len uznanlivo pokývať hlavou, oplatilo sa počúvať. Kapela medzičasom oficiálne doplnila zostavu o ďalší vokál, takže aktuálne zloženie je Doom (spev), Luboshio (spev, gitary), Vlad eS (bicie) a Mishyr (basgitara). Ďalší hlas nie je len kozmetická úprava, potenciál je využitý naplno a počas celého albumu sa striedajú vokály v rôznych polohách a štýloch. To samozrejme prispelo k pestrosti, ale aj väčšiemu tlaku a naliehavosti. Keď sa ozvú prvé tóny jednotky Nostromo, tep letí nahor, dokonca sa objavia aj zimomriavky. Slayer bez toho, aby to znelo ako kópia Slayer, výborný text, neskutočná naliehavosť, vnútorné napätie a emócie. Thrash metal s poriadnou dávkou hardcorovej energie. Veľmi silný úvod a hit hneď na začiatku. Pre mňa vrchol, ale našťastie ostatné skladby zaostávajú len minimálne. Dvojka Javelin zrýchli, pridá na zúrivosti a soundtrack ku dňu niekde na fronte je na svete. Na záver ešte narážka na našu prorusskú vládu – takto sa to robí! Ani ďalšie skladby sa nedajú zahanbiť. Zmes thrash metalu a hardcoru, v ktorej okamžite spoznáte rukopis Demonic-eyed. Ostré, ale chytľavé riffy, práca s atmosférou, striedanie vokálov a občasné spomalenia tvoria základ. Nadstavbou sú výborné slovenské (1-5), ale aj anglické (6-8) texty. Posledná deviata Plumbum je inštrumentálna. Približne polhodinová dĺžka je tak akurát. Natlakovaná a intenzívna smršť vie aj ubíjať, ale Demonic-eyed vedia, že treba dávkovať s mierou. Vďaka tomu pôsobí album kompaktne a záživne, neustále sa niečo deje a skladby nesplývajú do jednej monolitickej riffovačky. Zvuk mali Demonic-eyed vychytaný aj na predchádzajúcej nahrávke, ani teraz voči nemu nemám žiadne námietky. Nahrávalo sa u Mira Speváka v SPK Studio, album produkoval Adam Mičinec, výsledkom je vyvážená a intenzívna nahrávka. Čo sa týka obalu, Robo Ivan je istota a rozpoznateľný charakter albumov kapely pokračuje ďalej. Prísny thrash metal s odkazom mocných Slayer, hardcore energia a tlak, výborné texty – to je piaty radový album Demonic-eyed. V mojom osobnom rebríčku domácich nahrávok (Summa Summarum 2024) sa dostal na prvé miesto. Darmo by som hľadal nejaké mínusy. Ani po mnohých vypočutiach nestráca čaro, napriek tomu, že nejde o príliš komplikovanú nahrávku. Skvelá práca a už sa teším na šieste pokračovanie. Kontakt: https://www.demonic-eyed.sk/ https://demonic-eyed.bandcamp.com https://www.facebook.com/demoniceyed https://www.instagram.com/demoniceyed/ Demonic-eyed 5 by...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (26.5.2025 22:00) 26. mája 2025
- Headbanger_FM (19.5.2025 22:00) 19. mája 2025
- Headbanger_FM (12.5.2025 22:00) 12. mája 2025
- Headbanger_FM (5.5.2025 22:00) 5. mája 2025
- Headbanger_FM (28.4.2025 22:00) 28. apríla 2025
