Realms of Chaos – Torment of Belligerence – Independent, 2026
Musel som trošku nahliadnuť medzi svoje minulé články, pretože sa mi čosi marilo, že som písal nejaké promo pre nadchádzajúci album Realms of Chaos. Kalendár ukazoval september 2024. A… následne to mám ako potlačenú spomienku. Nejako som sa v tom viac neprplal a myslel som si, že ten album už niekedy medzitým uzrel svetlo sveta. Zrejme nie. Pred pár týždňami sa mi ozval Martinus, že má pre mňa nachystané čosi ako predpremiéru albumu a tak som sa do týchto masívnych tónov mal možnosť započúvať ešte skôr ako boli oficiálne vonku. Medzi rečou sa mi tak trošku vyrozprával, prečo bol ten album v podstate akoby nejaký čas odložený ad acta. Boli tam nejaké zmeny zostavy, čiastočne strata motivácie… Jednoducho jedno s druhým a už sa to viezlo (čo sa týka nejakého syndrómu vyhorenia, tak to by som napríklad aj ja mohol dlho rozprávať…. vlastne nemohol, lebo vyhorený sa stále cítim (hehe)). Ale nejakým spôsobom sa veci podarilo dostať tam, kde mali byť a album sa podarilo dokončiť. Schválne som si pustil predchádzajúci album The Seed. A prečítal aj svoju recenziu k nemu. Vrátil by som sa ešte kúsok viac do minulosti. Martinusova predchádzajúca kapela – The Infinite Within, to bol hypertechnický závod na výrobu krkolomných hudobných postupov. Prostredníctvom The Seed sa skladateľský rukopis už jemne menil. Síce technická brilantnosť zostala, aj keď nebola tlačená do takého neľudského extrému, ale pridalo sa na atmosfére a takej väčšej variabilite jednotlivých skladieb. A týmto smerom sa Realms of Chaos zdá sa vybrali v ešte väčšej miere na albume Torment of Belligerence. V úvode urobí The Cacophony of Pandemonium razantný preplesk bez nejakých príprav, ale skladba rastie, bobtná a rozťahuje sa do všetkých smerov žánrových zákutí. Celou jej dĺžkou sa nesie taká potemnelá atmosféra ála Behemoth niekde okolo albumu Demigod (v istých pasážach tomu pomáhajú aj zdvojené vokály), čiže obdobia, keď som mal poľských kacírov vcelku rád. Príjemným svetielkom na konci temného tunela je gitarové sólo. Veľmi osviežujúce, až také heavy metalové sólo. A to nie je jediné na tomto albume. Napríklad to v skladbe Mutually Assured Destruction posúva danú vec na vyšší level. Pretože viem aké má Martinus obľúbené kapely (alebo teda aspoň mal, dlho sme sa nevideli a tieto témy sme nepreberali), tak ten štetec tu a tam (možno nevedomky, neviem) načrie do palety, kde sú rozprplané farby značiek Morbid Angel, Nile, Hour of Penance… To nemyslím vôbec v zlom. Kde inde sa inšpirovať, ak nie u tých najlepších vo fachu, všakže? Čo sa týka Morbid Angel v prípade tohto albumu, tak mi to trklo hneď na prvé počutie. Možno už aj trošku pred ním. V tejto verzií, ktorá mne prišla, nemali...
Recenzia – Manyac – Dark Philosophy – 2025
Napriek tomu, že už nevzniká toľko nových thrash metalových kapiel, ako približne desať rokov dozadu, stále vychádza dostatok nahrávok a žáner nestráca popularitu. Veď aj tento rok začal vydaním radových albumov minimálne dvoch veľkých kapiel. My sa však pozrieme ešte do minulého roka, kedy vyšiel druhý radový album melodických thrasherov Manyac s názvom Dark Philosophy. Po piatich rokoch od predchádzajúceho Death Sentence for Tomorrow sa zišla zostava Martin Horňáček (spev), Michal ‚Košťo‘ Košťalik (gitara, spev), Peter Palánky (gitara, spev), Richard Prešinský (basgitara) a Juraj Kolárik (bicie) – teda rovnaká ako na debute – a vo Flameart N-semble Studio nahrala aktuálny album. Hudba Manyac sa vyznačuje tým, že obľubujú dlhšie skladby a intenzívne venujú sa postupnému košateniu a obmenám riffov a motívov. Veď z jedenástich položiek na Dark Philosophy majú len dve menej ako štyri minúty. Nie vždy je to výhodou, ale k tomu sa ešte vrátim neskôr. Gitary sú síce hodne ostré, ale zároveň veľmi melodické. Nedržia sa len vysokorýchlostného rezania a behania po hmatníku, ale často vykúzlia aj výrazne heavymetalové harmónie. Dve gitary majú opodstatnenie a často ide každá svoje, aby sa potom stretli v ústrednom riffe. Vokál je prísny ako sa patrí, mne sa pri počúvaní vybaví hlavne nemecká škola thrash metalu. Cítiť z neho hnev a agresivitu, Angelripper a Mille spokojne prikyvujú. Ak sa vám nové albumy Kreator už zdajú príliš melodické a preprodukované, Manyac by mohol predstavovať výbornú alternatívu, pri ktorej si spomeniete na staršie obdobia nemeckej legendy. Samozrejme je to kúsok na úkor originality, ale v rozumnej miere. Osobne ma najviac baví trojica skladieb v strede albumu. Tretia „Misery“ má hodne chytľavý hardcore zborový refrén, ktorý funguje okamžite, a svojou náladou sa od ostatných skladieb líši. Štvrtá „I’m Not the One” znie ako keby Catastrofy začali spievať po anglicky – je to jednoduché, ale veľmi funkčné. Piata „Bow Down!“ začne pomalšie a postupne buduje hustú atmosféru, aby sa na konci rozbehla do slušných obrátok. Podobne sa dá pokračovať aj ďalej. V každej skladbe si nájdete obľúbený a výrazný motív. A teraz sa vrátim k pomerne veľkej dĺžke skladieb a tým aj celého albumu. O žiadnej skladbe by som nepovedal, že ju treba vyhodiť, ale mnohé by si zaslúžili skrátiť. Výborné motívy sa rozrieďujú a ku koncu strácajú energiu. Takmer 55 minút je pre mňa na sústredené počúvanie príliš veľa. Naopak, na také bežné počúvanie k nejakej činnosti funguje temná filozofia oveľa lepšie. Najmä vďaka tomu, že zbytočne netlačí na tvrdosť a rýchlosť. Album sa vyznačuje istou vzdušnosťou a prehľadnosťou, zároveň však slušne odsýpa. Páči sa mi minimalistický prístup ku grafickej stránke nahrávky. V dnešnej dobre zložitých grafík má príjemne staroškolský nádych, ktorý odkazuje na...
Recenzia – Wayd – Reinvent – 2025
Je to príjemný pocit, keď nahrávka rastie s každým ďalším vypočutím. Ale že to bude také až také výrazné som nečakal. Albumový návrat Wayd po dlhých rokoch je veľká udalosť podzemného roka 2025, a preto by bola škoda, keby sme sa na Reinvent nepozreli bližšie. Wayd môžeme zaradiť k veteránom slovenskej death metalovej scény, keďže kapela vznikla pred viac ako 20 rokmi. Po štyroch albumoch však svoju štúdiovú činnosť utlmila, Ghostwalk vyšiel v roku 2007 a odvtedy sme o Wayd mohli počuť nanajvýš čo sa týkalo nejakých koncertov. Určite mnohých potešil ich návrat v podobe albumu Reinvent. Wayd patrili k najzaujímavejším a najexperimentálnejším slovenským death metalovým kapelám a na túto pozíciu plynulo nadväzujú aj novým albumom. Súčasný zvuk, aktuálne nápady, ale zároveň zachovaný pôvodný rukopis. Súčasnú zostavu tvorí trojica z minulých albumov, teda Drahoš Juřík, Richard Majer a Milan Savko, ktorú doplnil bubeník Peter Jakubík. Na albume im vypomáha viacero muzikantov, spomeniem Marchella Monteleone (basgitara), Mária „Gapa“ Gerberu (saxofón) a Tomáša Vojcoviča (trumpeta). Kto chce ďalších, dohľadá si. Keď počúvam Reinvent, tak takmer v priebehu každej skladby si hovorím, že „táto“ je najlepšia. A v konečnom dôsledku sa neviem rozhodnúť, pretože kandidátov je veľa. Album je veľmi silný a intenzívny. Počuť, že páni sú excelentní hudobníci a skvelí skladatelia. Nápadov je nemalé množstvo a skladby doslova žijú, prelievajú sa nálady a tempá. Sú komplikované, napriek tomu sa počúvajú s ľahkosťou. Jedna od druhej sa odlišujú. Pôsobia priateľsky, pretože sa vždy nájde záchytný bod, ale keď sa dáte do odhaľovania rôznych hudobných zákutí, tak sa rozvinú do prekvapivých rozmerov. Jednotka „Algorithms of Hate“ je výborne zvolená na vtiahnutie do deja. Chytľavý riff, impozantný spád, dychové nástroje. Aby som nekomentoval každú skladbu, vypichnem ešte tri položky: epickú ťažkú „Paved by Slaves“ s nádherne budovanou atmosférou, najväčšiu hitovku so slovenským refrénom „When Less Is More“, ktorú z hlavy len tak nevyženiete, a pomalú inštrumentálnu „Limits of Introspection“, kde spieva trumpeta – krása! Jedna pecka za druhou, ale tieto tri ma zaujali asi najviac. Reinvent má krásny zvuk, o ktorý sa postaralo viacero ľudí: nahrávalo sa u Martina Migaša aj Martina Barlu, svoj diel pridal Jakub Tirčo. Klobúk dole – čistý a ľahký, zároveň hrubý a prierazný. Dokonalý zvuk pre technický death metal! Dychové nástroje hrajú svoju významnú rolu a death metalové riffovanie organicky dopĺňajú. Navyše krásne počuť aj basgitaru, takže je zoznam kompletný. Mimochodom, obal od Juraja Červeného je tiež zaujímavý. Wayd dokázali skĺbiť hrubosť a techniku svojím charakteristickým spôsobom. Netlačia na pílu, vedia, kde treba pritlačiť, a naopak, kde si treba oddýchnuť. Navyše sa skladby výrazne líšia aj náladami, čo sa v žánri často nevidí. Skvelý album, krásna hudba, nemám námietky....
Recenzia – Talebringer – Flowing Streams of Time – 2025
Je skvelé, že sa na slovenskej metalovej scéne objavujú nové kapely, ktorých nahrávka vzbudí nemalý záujem. A v prípade Talebringer je tento záujem jednoznačne oprávnený. Mladá energia a nadšenie mi pripomenuli druhú polovicu 90. rokov, resp. prelom tisícročí, keď som počúval kapely ako Theater of Tragedy, prípadne slovenských Galadriel, a striedanie drsného vokálu s melodickým bolo priam povinnosťou. Tieto časy pripomenie aj názov – Flowing Streams of Time – a príbeh (kapely) sa môže začať. Talebringer album nahrali v zostave Roman (gitara, growl), Monika (spev), Simona (gitara), Lukáš (basgitara) a Dano (bicie). Hneď na prvé počutie ma prekvapilo, aký pútavý a zrelý materiál dokázali mladí muzikanti vytvoriť. Jednotka „Curse Of The Moonlight“ je neskutočná hitovka, ktorú som si okamžite zamiloval. Growl strieda čistý spev, gitary kúzlia chytľavé melódie, refrén rezonuje v hlave ešte dlho po vypočutí. Neuveriteľné! Udržia takýto štandard aj v ďalších skladbách? Dvojka „God Of Sunrise“ už presvedčí aj najväčších pochybovačov. Opäť veľmi chytľavá vec, v podstate jednoduchá, ale funguje. V jednoduchosti je krása – stále to platí. Že nepôjdeme úplne priamočiaro ukáže „26 Days From the End“. Prvé dve minúty sa predvádzajú gitary, až potom sa dostanú k slovu vokály. Opäť skvelý, trochu komplikovanejší kúsok. Aj ďalej album pokračuje vo vysoko nastavenom štandarde. Dobrý riff a melódia, jasný refrén a verš, nejaké to sólo. Kompozične zbytočne nekomplikovať a zamerať sa na pieseň. Jemnejšiu, osobnejšiu a smutnejšiu náladu predvedie „Punishment Was Empathy“. Spolu s „From Darkness All We Rise“ sú tieto dve skladby len s čistým spevom. Album uzatvára výpravná „Last Mourning“, v ktorej opäť na prvý raz zaujme najmä vokál. Po polhodine album končí a chce to opakovanie. Je tu však jedna vec, ktorú musím kapele vytknúť. Koniec parádnej „Curse Of The Moonlight“ sa končí kiksom a smiechom. To mohli robiť garážoví punkáči, ale takto pokaziť záver skladby a nechať to tak? To je naozaj škoda. Nahrávka má veľmi pekný zvuk, nahrávalo sa v štúdiu Polimelos a produkciu robil Rasťo Sumega. Náladu albumu dotvára aj jednoduchý štýlový obal. Flowing Streams of Time si zaslúži pochvalu po viacerých stránkach. Skvelo zložené skladby, kvalitné muzikantské výkony a výborný spev – Romanov growl a hlavne Monikin čistý spev. Talebringer neobjavili nič nové, ale ich verzia heavy metalu s extrémnym aj melodickým spevom a s trochou melodického death metalu je čarovne chytľavá a zaujímavá. Uvidíme, aké to bude s trvácnosťou materiálu. V každom prípade sa už teším na pokračovanie! Kontakt: https://www.instagram.com/talebringer_band/...
Recenzia – Porenut – Výstup k svätej Kunde – Nomad Sky Diaries/Sky Burial – 2025
V prvej polovici svojej existencie kapela Porenut toho veľa nevydala. Čo sa týka radových albumov, tak len debut Mislife (2013). Ale za posedných päť rokov vypustili do sveta tri albumy: Postnihilera (2020), Mislives (2023) – recenziu si môžete prečítať tu, a v roku 2025 vychádza novinka so zvláštnym a provokatívnym názvom Výstup k svätej Kunde. Porenut tvorí dvojica Pořenuťák (hudba, gitary) a Ně (vokál, texty, príbeh), na aktuálnom albume pomohli Šimon Bartánus (basgitara) a Breza (gitarové sóla). Kto pozná tvorbu dvojice, tak vie, že môže očakávať pomerne netradične poňatý black metal, ktorého významnú zložku tvoria niekedy viac, niekedy menej absurdné texty. Výstup k svätej Kunde je bizarný príbeh, v ktorom rozumiem jednotlivým obrazom. Aspoň si to teda myslím. Ako celku tomu nerozumiem, ale je to príťažlivo absurdné a surreálne – k vinylu je priložený 40 stránkový booklet s textami a krátkym príbehom, ak si to chcete lepšie vychutnať. A hudobne? Pomerne priamočiare klasické tremollové black metalové riffy fungujú okamžite. Časom sa nabaľujú ďalšie poslucháčsky náročnejšie motívy. Disonantné vyhrávky zaváňajúce death metalom spriaznených Ceremony of Silence, black metalová avantgarda, black’n’roll, ale aj rockovo znejúce funkovo skočné úseky. Celé to však drží pokope v čiernokovových mantineloch a konzumácia zle skombinovaného guláša nehrozí. Najradšej mám úvod a záver nahrávky – teda Prologue a Epilogue, ktoré majú strhujúci spád a dynamický príbeh. Soundtrack k mizernému dňu v práci – ešte aj káva sa minula! Nálada pripomenie šedé pracovné hymny Umbrtku. Zvyšok však nezaostáva a polhodina materiálu je plná výborných nápadov. Pozerám z okna a kombinácia dažďa a snehu steká po špinavých oknách. Taký je aj zvuk nahrávky, ktorý je trochu pridusený a klaustrofobický. Aj keď príde spestrenie v podobe veselšieho motívu, tak žiadny lúč slnka spoza mrakov nevykukne. Len sa ešte viac podčiarkne absurdná nálada, ktorú Porenut budujú na celom albume. Takýto zvuk k nahrávke dobre padne, tvorcovia presne vedia, čo chcú dosiahnuť. Žiadna zahuhlanosť alebo nevyrovnanosť, gitary sa dopĺňajú, basgitaru nezvyčajne dobre počuť a s trochou snahy viete sledovať aj príbeh. Obal sa asi nebude páčiť každému, ale na druhej strane, spojenie artworku a názvu nahrávky dáva zmysel. Farebne ladia aj dve verzie vinylu – klasicky čierny a marbled, ktoré využívajú farebnú paletu obalu. Porenut robia black metal originálne a zaujímavo. Navyše, ak pozorne počúvate a sledujete zhudobnený príbeh, tak absurdná negativita naplno vstúpi do vášho dňa. A reálne udalosti každodenného sveta naberú nový rozmer. Kontakt: https://porenut.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/PorenutSk/ https://www.instagram.com/porenut_sk/ https://nomadskydiaries-skyburial.bandcamp.com/ Výstup k svätej Kunde by...
Recenzia – Phragments / Zmyrna – Concilium (split) – Nomad Sky Diaries – 2025
Split albumy zväčša obsahujú hudbu dvoch štýlovo spriaznených kapiel alebo projektov. Čiže dve nezávislé nahrávky v jednom balení. V prípade splitu ambientných Phragments a black metalových Zmyrna s názvom Concilium je lepšie to tak nebrať. Aj keď rozdielnymi prostriedkami, ale vytvárajú jeden hudobný príbeh. Jasné, dalo by sa to rozdeliť na čisto ambientnú a čisto black metalovú časť, ale stratilo by sa čaro spojenia kontrastných prístupov. Vnímavý black metalový poslucháč má celkom slušné teologické a náboženské vedomosti. V podobe Concilium dostáva ďalší študijný materiál opisujúci Kostnický koncil, ktorý sa odohral v rokoch 1414 až 1418, a ktorý ukončil západnú schizmu. Rovnako sa tam vysporiadali s reformátormi Jánom Husom a Hieronymom Pražským, ktorí v rámci najlepšej kresťanskej tradície skončili na hranici. Ak by ste chceli anglický názov udalosti, tak ide o Council of Constance. Toľko k historickému námetu nahrávky. Doba, v ktorej sa nesúhlas s náboženskými dogmami mohol rovnať smrti. Nevedomosť, poverčivosť, vzdelanie len pre malé množstvo ľudí, náboženstvo a život po smrti ako nespochybniteľná realita – to všetko zobrazujú Zmyrna a Phragments vo svojich ťaživých hudobných kompozíciách s dusivou atmosférou. Pri počúvaní sa zjavujú obrazy špinavých ulíc a ľudí, zároveň vznešené katedrály a asketické chodby kláštorov. Nahrávku začínajú Phragments so skladbou Haec sancta synodus. Útržky mníšskych chorálov, stredoveké nástroje a víriaci bubon zvestujú začiatok synody. Zmyrna kontrujú celkom prístupnou Canticum quintum decimum s chytľavým black metalovým riffom, ktorý zapadá do predstavy medieval black metalu, ale so zachovaním špinavého neostrého zvuku. Phragments pokračujú v zahusťovaní atmosféry a stupňovaní napätia, ktoré graduje v black metalových deklamáciách Zmyrna. Táto spolupráca nadobúda po viacerých počúvaniach a úplnej pozornosti netušené možnosti. Conculium ukončia Phragments za zvukov praskajúcich plameňov hranice a zmučených výkrikov heretikov. Spoločný projekt Phragments a Zmyrna potrebuje sústredenie a čas. Čo bolo pre mňa na začiatku nevýrazným ambientom sa zmenilo na pútavé zvukové plochy, pri ktorých si užívam neskutočnú pohlcujúcu atmosféru s množstvom zvukov a ruchov v pozadí, ktoré je radosť objavovať. Čo bolo na začiatku monotónnym black metalom s pár dobrými riffmi narástlo na temné diela vynárajúce sa hmly dávnych vekov vykresľujúce neradostnú, ale zároveň fascinujúcu dobu. Nahrávka má krásny zvuk, u obidvoch interpretov taký, aký si žáner žiada. Čo má byť počuť, to počuť budete, čo má zostať v tajomnom opare, tam sa vynárajú len neurčité obrysy. Pre milovníkov vinylov je tu klasická čierna, ale aj nádherné marbled verzie nosičov. K tomu krásny artwork a jednoznačne hudobné dielo, ktoré sa oplatí mať vo fyzickej podobe. Vyšlo u Nomad Sky Diaries. Ja si trochu sťažujem, že nevyšlo aj na CD. Spolupráca ambientných Phragments a black metalových Zmyrna dopadla na výbornú. Split album Concilium je výbornou ukážkou synergického efektu, teda vytvorenia celku,...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (9.2.2026 22:00) 9. februára 2026
- Headbanger_FM (2.2.2026 22:00) 2. februára 2026
- Headbanger_FM (26.1.2026 22:00) 26. januára 2026
- Headbanger_FM (19.1.2026 22:00) 19. januára 2026
- Headbanger_FM (12.1.2026 22:00) 12. januára 2026
