Recenzia – Porenut – Výstup k svätej Kunde – Nomad Sky Diaries/Sky Burial – 2025
V prvej polovici svojej existencie kapela Porenut toho veľa nevydala. Čo sa týka radových albumov, tak len debut Mislife (2013). Ale za posedných päť rokov vypustili do sveta tri albumy: Postnihilera (2020), Mislives (2023) – recenziu si môžete prečítať tu, a v roku 2025 vychádza novinka so zvláštnym a provokatívnym názvom Výstup k svätej Kunde. Porenut tvorí dvojica Pořenuťák (hudba, gitary) a Ně (vokál, texty, príbeh), na aktuálnom albume pomohli Šimon Bartánus (basgitara) a Breza (gitarové sóla). Kto pozná tvorbu dvojice, tak vie, že môže očakávať pomerne netradične poňatý black metal, ktorého významnú zložku tvoria niekedy viac, niekedy menej absurdné texty. Výstup k svätej Kunde je bizarný príbeh, v ktorom rozumiem jednotlivým obrazom. Aspoň si to teda myslím. Ako celku tomu nerozumiem, ale je to príťažlivo absurdné a surreálne – k vinylu je priložený 40 stránkový booklet s textami a krátkym príbehom, ak si to chcete lepšie vychutnať. A hudobne? Pomerne priamočiare klasické tremollové black metalové riffy fungujú okamžite. Časom sa nabaľujú ďalšie poslucháčsky náročnejšie motívy. Disonantné vyhrávky zaváňajúce death metalom spriaznených Ceremony of Silence, black metalová avantgarda, black’n’roll, ale aj rockovo znejúce funkovo skočné úseky. Celé to však drží pokope v čiernokovových mantineloch a konzumácia zle skombinovaného guláša nehrozí. Najradšej mám úvod a záver nahrávky – teda Prologue a Epilogue, ktoré majú strhujúci spád a dynamický príbeh. Soundtrack k mizernému dňu v práci – ešte aj káva sa minula! Nálada pripomenie šedé pracovné hymny Umbrtku. Zvyšok však nezaostáva a polhodina materiálu je plná výborných nápadov. Pozerám z okna a kombinácia dažďa a snehu steká po špinavých oknách. Taký je aj zvuk nahrávky, ktorý je trochu pridusený a klaustrofobický. Aj keď príde spestrenie v podobe veselšieho motívu, tak žiadny lúč slnka spoza mrakov nevykukne. Len sa ešte viac podčiarkne absurdná nálada, ktorú Porenut budujú na celom albume. Takýto zvuk k nahrávke dobre padne, tvorcovia presne vedia, čo chcú dosiahnuť. Žiadna zahuhlanosť alebo nevyrovnanosť, gitary sa dopĺňajú, basgitaru nezvyčajne dobre počuť a s trochou snahy viete sledovať aj príbeh. Obal sa asi nebude páčiť každému, ale na druhej strane, spojenie artworku a názvu nahrávky dáva zmysel. Farebne ladia aj dve verzie vinylu – klasicky čierny a marbled, ktoré využívajú farebnú paletu obalu. Porenut robia black metal originálne a zaujímavo. Navyše, ak pozorne počúvate a sledujete zhudobnený príbeh, tak absurdná negativita naplno vstúpi do vášho dňa. A reálne udalosti každodenného sveta naberú nový rozmer. Kontakt: https://porenut.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/PorenutSk/ https://www.instagram.com/porenut_sk/ https://nomadskydiaries-skyburial.bandcamp.com/ Výstup k svätej Kunde by...
Recenzia – Phragments / Zmyrna – Concilium (split) – Nomad Sky Diaries – 2025
Split albumy zväčša obsahujú hudbu dvoch štýlovo spriaznených kapiel alebo projektov. Čiže dve nezávislé nahrávky v jednom balení. V prípade splitu ambientných Phragments a black metalových Zmyrna s názvom Concilium je lepšie to tak nebrať. Aj keď rozdielnymi prostriedkami, ale vytvárajú jeden hudobný príbeh. Jasné, dalo by sa to rozdeliť na čisto ambientnú a čisto black metalovú časť, ale stratilo by sa čaro spojenia kontrastných prístupov. Vnímavý black metalový poslucháč má celkom slušné teologické a náboženské vedomosti. V podobe Concilium dostáva ďalší študijný materiál opisujúci Kostnický koncil, ktorý sa odohral v rokoch 1414 až 1418, a ktorý ukončil západnú schizmu. Rovnako sa tam vysporiadali s reformátormi Jánom Husom a Hieronymom Pražským, ktorí v rámci najlepšej kresťanskej tradície skončili na hranici. Ak by ste chceli anglický názov udalosti, tak ide o Council of Constance. Toľko k historickému námetu nahrávky. Doba, v ktorej sa nesúhlas s náboženskými dogmami mohol rovnať smrti. Nevedomosť, poverčivosť, vzdelanie len pre malé množstvo ľudí, náboženstvo a život po smrti ako nespochybniteľná realita – to všetko zobrazujú Zmyrna a Phragments vo svojich ťaživých hudobných kompozíciách s dusivou atmosférou. Pri počúvaní sa zjavujú obrazy špinavých ulíc a ľudí, zároveň vznešené katedrály a asketické chodby kláštorov. Nahrávku začínajú Phragments so skladbou Haec sancta synodus. Útržky mníšskych chorálov, stredoveké nástroje a víriaci bubon zvestujú začiatok synody. Zmyrna kontrujú celkom prístupnou Canticum quintum decimum s chytľavým black metalovým riffom, ktorý zapadá do predstavy medieval black metalu, ale so zachovaním špinavého neostrého zvuku. Phragments pokračujú v zahusťovaní atmosféry a stupňovaní napätia, ktoré graduje v black metalových deklamáciách Zmyrna. Táto spolupráca nadobúda po viacerých počúvaniach a úplnej pozornosti netušené možnosti. Conculium ukončia Phragments za zvukov praskajúcich plameňov hranice a zmučených výkrikov heretikov. Spoločný projekt Phragments a Zmyrna potrebuje sústredenie a čas. Čo bolo pre mňa na začiatku nevýrazným ambientom sa zmenilo na pútavé zvukové plochy, pri ktorých si užívam neskutočnú pohlcujúcu atmosféru s množstvom zvukov a ruchov v pozadí, ktoré je radosť objavovať. Čo bolo na začiatku monotónnym black metalom s pár dobrými riffmi narástlo na temné diela vynárajúce sa hmly dávnych vekov vykresľujúce neradostnú, ale zároveň fascinujúcu dobu. Nahrávka má krásny zvuk, u obidvoch interpretov taký, aký si žáner žiada. Čo má byť počuť, to počuť budete, čo má zostať v tajomnom opare, tam sa vynárajú len neurčité obrysy. Pre milovníkov vinylov je tu klasická čierna, ale aj nádherné marbled verzie nosičov. K tomu krásny artwork a jednoznačne hudobné dielo, ktoré sa oplatí mať vo fyzickej podobe. Vyšlo u Nomad Sky Diaries. Ja si trochu sťažujem, že nevyšlo aj na CD. Spolupráca ambientných Phragments a black metalových Zmyrna dopadla na výbornú. Split album Concilium je výbornou ukážkou synergického efektu, teda vytvorenia celku,...
Recenzia – hspdn – heyday’s ruin – Jablká ďaleko od stromu – 2025
Label Jablká ďaleko od stromu, teraz používajúci aj názov JDØS, nevydáva toho veľa, ale ak sa niečo pod touto značkou objaví, tak s veľkou pravdepodobnosťou to bude zaujímavá nahrávka. Tiež pravdepodobne nepôjde o hudbu pre tradičného metalistu, ale o niečo ešte okrajovejšie. A preto aj oveľa zaujímavejšie. Aký teda bude projekt hspdn? Projekt, ktorý nemá rád veľké písmená? Krátky EP album heyday’s ruin je štýlovo ťažko zaraditeľná nahrávka. Metal to príliš nie je, žánrové tagy hovoria o alternative rocku/metale a doomgaze. Neviem, či som niekedy nejaký doomgaze počul, ale projekt hspdn ma zaujal na prvé počutie. Na internete nájdete aj prirovnanie k Jesu a Type O Negative. Keďže nejde práve o kapely, ktoré by som mal napočúvané, tak príliš neviem posúdiť podobnosť, prípadne vplyvy, ale skôr sa prikláňam k Jesu. Za hspdn stojí umelec s menom twi. Pod pseudonymom Twisted hrá v kapelách 0N0 alebo Nonprolific. Ak ich tvorbu aspoň trochu poznáte, tak je vám jasné, že to bude dosť experimentálne a nezvyčajné. Na prvý pohľad pozitívna hudba skrýva pod povrchom znepokojivé momenty. Jemná gitara a krehký, trochu skreslený spev istí chladná, najmä v prvej skladbe not good enough až strojová industriálna rytmika. Práve tento kontrast vo mne vyvoláva už spomínaný znepokojivý pocit. Poznáte to – ruiny sveta, ktorý si dobre pamätáte, ktorý padol náhle. Stret pekných spomienok (spev a gitara) a krutej reality (rytmická sekcia). Veď aj heyday sa dá preložiť ako rozkvet, vrchol. A na jeho zvyšky sa pozeráte. Titulná dvojka heyday’s ruin vyniká chytľavosťou a funguje takmer okamžite. V podstate veľmi príjemná vec, ktorá však toho ponúka pri bližšom pohľade oveľa viac. A to sa dá povedať o celom EP. Rôznorodé zvuky, ruchy, tóny, ktoré tam pri zbežnom vypočutí nezbadáte. Z jednoduchej nahrávky sa stáva pomerne komplexná záležitosť. Album uzatvára skladba unrest – žiadne bicie, presúvame sa do ambientnejších polôh a z hmly sa vynára mestečko Twin Peaks. Približne po 18 minútach je koniec a nahrávka nemá slabé miesto. S takouto kvalitou by twi utiahol v pohode aj plnohodnotný album, tak som zvedavý, či nejaký príde. Album má veľmi pekný a vyvážený zvuk, mix a master robil Matej Turcer. Obal sa k nahrávke hodí parádne – veľmi dobre zvolená fotka aj celkový dizajn. To už hovorím o fyzickom nosiči – klasickej kazete. Doomgaze projekt hspdn má potenciál zaujať metalových poslucháčov, ale ešte viac fanúšikov rôznych dream- a -gaze žánrov. heyday’s ruin pohltí a obalí myseľ do zvláštnej atmosféry. A tento pocit si radi a často zopakujete, aspoň u mňa to tak funguje. Kontakt: https://hspdn.bandcamp.com https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/hspdn https://www.instagram.com/hspdnsk/ heyday’s ruin by...
WAYD vydáva o mesiac nový album s názvom REINVENT!
1.11.2025 pod názvom Reinvent vychádza nový album WAYD. Bude obsahovať 11 originálnych a nadčasových skladieb. V doterajšej tvorbe kapely sa bude jednať o najpestrejší počin, na ktorom spolupracovalo viacero hostí. Začujete tam napríklad aj saxofón v podaní Mária „Gapu“ Garberu alebo trubku od Tomáša Vojcoviča. Autorom obalu a celého grafického návrhu je Juraj Červený. Kapela zároveň album pokrstí na akcii Decadance Fest 04 v prešovskom klube Stromoradie za účasti kapiel Demonic-Eyed, Contempt a Neural Prison. Tracklist: 1. Algorithms Of Hate 2. Marble 3. Walpurgas 4. Five Senses 5. Paved By Slaves 6. Chains Of Tradition 7. When Less Is More 8. Limits Of Introspection 9. Disparity 10. Nocturnal Shredding 11. Nocturnal Lounge Kontakty: https://wayd.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/wayd.official https://www.youtube.com/@Wayd_Metal https://open.spotify.com/artist/6t4QPObydNBgWDpM8xrwGC FB Udalosť na Decadence Fest 04: https://www.facebook.com/events/1931885720959571 O tomto koncerte ešte budeme informovať na naších stránkach v Kalendári udalostí. Tlačová správa WAYD...
Recenzia – ATYPIC – Apotropaic – 2025
Progresívna metalová scéna nemá na Slovensku veľké zastúpenie a aktívne vydávajúce kapely sa dajú spočítať veľmi rýchlo. To je o dôvod viac sledovať nového zástupcu tohto žánru, kapelu ATYPIC. Zložená zo skúsených muzikantov, a navyše láka aj na exotické resp. nezvyčajné nástroje ako Chapman stick alebo bağlama. Keď hovorím o skúsených muzikantoch, tak sa poďme pozrieť na zostavu: kapelník Alojz Hájovský (gitara, bağlama, synths), spevák Lukáš Mikulský (spieva aj v ďalšej prog kapele LATE), gitarista Ján Rosocha, bubeník Ján Hyža (opäť aj v LATE) a na Chapman stick hrá Peter Fedorčák, ktorého môžete poznať z Ravenarium, prípadne ste ho videli hrať skladby legendárnych Death. Základom hudby ATYPIC je moderný progresívny metal s ostrejším dotykom, najmä čo sa gitár týka. Gitarové riffy by sa s iným nazvučením pokojne uchytili aj vo vesmírnom technickom death metale, a preto pôsobí Apotropaic celkom tvrdo, nie však extrémne. Výraznú úlohu popri gitarách má aj Chapman stick. Veď keď už máte v kapele niečo také, tak to treba využiť. Nástroj dobre počuť, ale je použitý funkčne a v prospech celku. A pozor, dôležité sú aj syntetizátory, ktoré podčiarkujú futuristickú atmosféru skladieb a veľmi často sú na roveň ostatným nástrojom. Spev dostal na prog metalovú kapelu veľmi veľa priestoru. Na Lukášov odtieň hlasu som si musel trochu zvykať, keďže mám radšej hlbšie položené vokály. Ak máte viac napočúvaných LATE, budete sa orientovať hneď. Ale inak zapadol vokál do hudby dobre a so zložitou úlohou držať krok s komplikovanou inštrumentálnou zložkou sa popasoval so cťou. Napriek tomu mám pocit, že inštrumentálnych častí, prípadne celých piesní mohlo byť viac. Ak v rámci žánru čakáte dlhé kompozície, tak budete prekvapení. ATYPIC sa držia pesničkovej formy a za 40 minút stihnú zahrať 9 skladieb, z ktorých väčšina má jasný refrén. Takže sa do albumu dostane pomerne rýchlo, napriek tomu, že rytmy sú slušne polámané a motívov sa prestrieda veľké množstvo. Atmosféra albumu osciluje medzi sci-fi paletami a blízkovýchodnými (alebo orientálnym) etno náladami. Hlavne treba pozorne počúvať, až vtedy sa odhalia kvality albumu. Je ich dosť, ale mnohé sú skryté a pri bežnom počúvaní si ich nevšimnete. Nehovorím, že sa Apotropaic nedá počúvať ako kulisa, ale pre mňa predstavuje dosť náročné dielo, na ktoré musím mať náladu. Napríklad dvojdielny záver v podobe nanoSpace disaster mi už v celku zaniká a pozornosť sa stráca. Ale progresívny metal má byť výzva! Zvuk je trochu chladný s viacerými hranami, pričom spev je dosť vpredu. Mne to úplne nesedí, ale napriek tomu musím uznať, že každý nástroj aj spev jasne počuť, môžete sa zamerať na ktorúkoľvek zložku. A nie je to preprodukované ani príliš vyžehlené, nestráca sa metalová surovosť. Chválim tiež parádny obal a výborne...
Recenzia – Bongsilisk – Pater, Filius et Cannabis Sanctus – 2025
V podivne vyzdobenom chráme sa prevaľujú voňavé chuchvalce dymu. Na oltári sú vystavené ikony zobrazujúce piliere temného stoner doomu. Od najstarších Black Sabbath, cez hypnotických Sleep, až po temných Electric Wizard. K tomuto kultu chcú prispieť svojím dielom aj Bongsilisk, a preto prichádza ich druhá religiózne nazvaná nahrávka Pater, Filius et Cannabis Sanctus. Nejaké zásadné zmeny oproti predchádzajúcemu The Hash Club (recenzia tu) som nečakal. A moje predtuchy sa splnili – je tu polhodinová porcia stoner doom metalu tej najvyššej kvality. Jediné zmeny badať na skladateľských a aranžérskych schopnostiach. Tie išli jednoznačne hore a vďaka tomu je Pater, Filius et Cannabis Sanctus oproti debutu pestrejší. Samozrejme v rámci žánru, akým je stoner doom. Zvuk nie je taký ťažký, niekedy sa vraciame až do drevných začiatkov žánru a spomínaným Black Sabbath. Samozrejme, tučný riffový kolos s duniacou basou stále hrá hlavnú úlohu, len je tu aj zopár vedľajších postáv. Napríklad aj prekvapivo melodické sóla, vďaka ktorých pôsobí nahrávka prístupnejšie. Skladby sú vyskladané podľa overeného receptu. Centrálny riff/motív sa nabaľuje, obmieňa, dopĺňa, mení rýchlosť. To všetko sa v nepravidelných vlnách rôzne vracia. Monolitická hudba sa pri pozornom počúvaní mení na inteligentne poskladanú kompozíciu s mnohými vychytávkami a zákutiami. Plusom nahrávky je tajomná mystická temnota, ktorá dodáva ďalší rozmer a zároveň slúži ako jednotiaci prvok. A samozrejme aj skvelý obal. Tri skladby, názov EP je vlastne zároveň aj tracklist. Polhodina hudby ubehne rýchlo a ja mám tendenciu si to vždy viackrát zopakovať. Bongsilisk vedia, čo chcú dosiahnuť svojou hudbou. A robia to veľmi dobre. Jedna z mojich najpočúvanejších nahrávok tento rok. Kontakt: https://bongsilisk.bandcamp.com https://www.instagram.com/bongsilisk/ Pater, Filius et Cannabis Sanctus by...






