Rozhovor – SUBURBAN TERRORIST
Beluša, ďalšie mesto, kde sa nám rodí ďalšia kvalitná nádej slovenského death metalu. Pre väčšinu ľudí ešte dosť neznáma kapela, aj keď nový album Cut-throat from the world of obsession vyšiel pod našou hlavnou stajňou – Gothoom productions. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol spraviť s nimi rozhovor, na otázky odpovedal hlavne mentor kapely Tomáš Vačko [To2my], no pridali sa k nemu aj druhý gitarista Matej Slovák [Macej] a bubeník [Lubosh], tak nestrácajme čas a hurá nato! Na úvod popíšte svoju kapelu pre tých, čo sa s ňou nikdy nestretli. [To2my] Death metal ako víno s hopsačkami, ktoré ťa zlomia v páse. Proste zloba. [Lubosh] Banda štyroch šialencov, z ktorých každý vyznáva trochu iný štýl metalu, čo je cítiť aj v štýle našej tvorby, ktorá nie je založená len na čistom death metale, ale má aj prvky melodiky, deathcoru či extrémnejších prvkov ako grind. SUBURBAN TERRORIST – ako vlastne vznikol názov kapely? [To2my] Názov SUBURBAN TERRORIST vznikol okolo roku 1997 ako projekt našich kamarátov, ale nikdy sa im to nepodarilo dotiahnu do konca. Neskôr jeden z nich (Bongo) s nami hobľoval na base do začiatku roku 2004. Keď sme v máji, presne 1.5.2001, začali hrať, bolo viac-menej jasné, aký názov naša banda bude mať. Nejaké tie pokusy ešte boli, ale potom sme sa všetci dohodli, že SUBURBAN TERRORIST je super. Takže zabudnite, že to ma niečo spoločné s aktivitami typu terorizmus…možno hudobný/zvukový pre niekoho (smiech). Váš growling je pekne hlboký a zároveň je vám rozumieť, tak by ma zaujímalo, ako sa staráte o svoj hlas, či máte pred koncertom nejaký rituál, napr. že nepijete nič chladené, alebo to rovno vybalíte ako to príde? [To2my] S hlasom sa vôbec neseriem. Ale je dosť možne, že časom sa môže niečo prihodiť. Samozrejme, že treba skúšať, inak by to nešlo, resp. po koncerte by som nevydal ani hlásku. Takže okrem skúšok nemám žiaden super recept na hlas. [Macej] Mne je rozumieť asi preto, lebo mám “neohrabanú” angličtinu (smiech), ale samozrejme aj tým, že som si našiel svoju polohu hlasu, v ktorej sa mi dobre spieva a intonuje. Počas koncertu sa mi osvedčilo piť pivo, sladké vody neodporúčam, vytvárajú príliš veľa slín . Netreba však zabúdať na tréning (čo je často môj prípad), lebo potom hlasivky trpia a po koncertoch, keď hráme celý víkend, je to dosť cítiť a samozrejme aj počuť, keď ešte týždeň rozprávam ako mutujúci teeneger (smiech) Beluša je pomerne dosť malé mesto, ako sa tam vlastne dostal metal a aké boli vaše hlavné vzory a inšpirácie ? [To2my] V Beluši v 90tych rokoch bolo pomerne veľa kapiel s rôznymi štýlmi. Väčšinou išlo o klasické garážové kapely s niekoľkými koncertmi. Časom však mnohé z týchto spolkov zanikli. Teraz je ich už len niekoľko. Od indie, punku, rocku až po...
Rozhovor – BRUTE (Aktualizované 30. 3. 2013)
ROZHOVOR JE DOPLNENÝ O ODPOVEDE BUBENÍKA SEADA BIHORACA! (30. 3. 2013) Na Slovensku pomaličky začínajú vyklíčať samé kvalitné deathmetalové bodliaky. Čo je aj prípad kapely BRUTE, ktorá má svoje bodliaky poriadne pichľavé. Svoju ostrosť predviedla hlavne na debutovom albume Sophisticated atrocity, ktorý uzrel svetlo sveta v marci minulého roka. O ňom, ale aj o dlhej pauze, ktorá predchádzala tomu albumu, som sa porozprával s mozgom kapely Stevom. No death metaloví nadšenci, hor sa nato! Na začiatok popíš svoju kapelu, ako pre nezainteresovaného človeka. Death metalová kapela brutálnejšieho razenia s vplyvmi európskej a americkej školy. Už samotný názov BRUTE je zaujímavý, ako si sa k nemu dostal? Nosil som ho v hlave už pred oficiálnym vznikom kapely v roku 1998. Vždy som chcel mať kapelu s ráznym a vystižným menom. Myslím, že BRUTE vraví samo za seba. Mimochodom logo kapely nakreslil náš vokalista Pafo. Ako sa vlastne dostal death metal do takého malého mesta na východe Slovenska, akým je Vranov nad Topľou, a čo ťa hlavne dotlačilo k tomu, že budeš tvoriť práve takú hudbu ? Muzika so mnou lomcuje už od malička, dočista som jej doživotne podľahol už vtedy, proste je to vo mne. Počúval som rôzne rock/metalové veci a ten smer sa postupne vyrysoval. Srdce to zariadilo samo, no robiť death metal vo Vranove a okolí bola vražedná myšlienka, ale vzrušujúca. Žiadne zázemie, peniaze na nástroje a aparáty, a to nevravím o nepochopení niektorých svätuškárov so svätožiarami nad hlavami. Death metal sa nedá robiť bez srdca a riadnej dávky zdravého šialenstva. Pokiaľ viem, vo Vranove okrem nás čisto death metalové zoskupenie vlastne ani nikdy neexistovalo. Punk, Hardcore, či Crust vždycky hýbali týmto mestom. My sme skôr výnimky. Možno aj preto, že nie sme priamo z mesta, ale z jeho predmestia. Veríme, že to trochu do budúcna zmeníme a mládeži ukážeme aj iný smer. Sme hrdí, že sme z Vranova, že sme východniari, že hráme death metal a pevne veríme, že snáď tu po nás niečo kvalitné ostane. Kapelu si založil už v roku 1998, no debut Sophisticated atrocity vyšiel až v marci 2012, prečo vznikla takáto pauza ? Ťažké to bolo už od počiatku. Nemali sme ani na poriadné nástroje, či aparáty. Problémy boli vždy aj so skušobňami. Nevravím o žiadnom death metalovom zázemí. Ja som bol už vtedy pár rokov ženatý, syn rástol, manželka bola na materskej, pracovné príležitosti vo Vranove boli biedne a tak som učinil rozhodnutie. Mladá rodina potrebuje vlastný domov a zázemie, tak som dal logicky prednosť zabezpečení rodiny. Odišiel som za prácou do Prahy, no kapela už moc dlho nefungovala. V Prahe som robil necelé 4 roky, platovo to už bolo o ničom a tak som sa vrátil domov. Kým som sa usadil poriadne doma, začali sme s manželkou budovať dom, čo...
Rozhovor – CRANIOTOMY „Blasting Brutal Death Metal s prvkami slammu a mäsiarského rúhania“
Slovensku naďalej praje deathmetalový satan! Supply of flesh came just in time od CRANIOTOMY je ďalšia technicky prepracovaná a slamovo okorenená nahrávka, ktorá žiadnemu deathmetalistovi nebude ľahostajná. A práve preto som sa rozhodol kontaktovať kapelu a položiť im zopár otázok. Gitarista Roman a spevák Pygo i napriek vysokým teplotám hravo odpovedali a niekedy podali až vyčerpávajúce odpovede. Veď posúďte sami. Ako by si opísal svoju kapelu pre tých, čo sa s ňou nikdy nestretli ? Blasting Brutal Death Metal s prvkami slammu a mäsiarského rúhania. Growling nepatrí práve k jednoduchým formám prednesu, preto ma vždy zaujímalo, či sa nejak extra treba starať o svoj hlas a pravidelne sním trénovať, ako je to u teba ? Je pravda, že to nie je extra jednoduché, ale tréningom sa to dá naučiť. Samozrejme záleží aj na tom či pri growlingu vťahuješ do seba alebo to dávaš z hrdla, dokonca až z brucha von. Starať sa o hlas je veľmi individuálne. Niekomu vadí studené pivo pred koncertom, niekomu naopak pomáha. Čo sa týka môjho hlasového prejavu, samozrejme časom ho vyšpičkovávam , ale nemám nijaké špeciálne tréningy. Len si už dávam pozor na to čo pijem pred koncertom a po koncerte, lebo hrdlo je dosť namáhané a náchylné na zápal. Používaš aj nejaké efekty pri svojom „speve“, či to ide z teba prirodzene ? Počas koncertov nepoužívam žiadny efekt.Tak ako to ľudia počujú tak to zo mňa vychádza. V štúdiu som použil jeden efekt, ale nie na skreslenie môjho hlasu iba na zvýraznenie. Skreslenie resp. growling ide zo mňa. Kedy si vlastne zistil, že dokážeš zo seba vydať takýto „kanál“ ? Fúha. To je už dosť dávno. Myslím že to bolo niekedy ešte na začiatku strednej školy. Počúval som doma Theatre of Tragedy – Velvet Darkness They Fear a pokúšal som sa napodobniť ten vokál a celkom sa mi to darilo. I keď samozrejme to nebol growling, ale už vtedy som pomaličky začínal. Slovenku sa vždy viac darilo v death metale, ako v melodickom metale, myslíš si že ešte aj teraz je tomu tak ? No dariť ako dariť…kapiel tu bolo vždy dosť, či už to bol melodic alebo niečo tvrdšie. V poslednej dobe dosť začína vykúkať aj u nás grindcore, ktorý tu niekedy skoro vôbec nebol. No podľa môjho názoru to u nás najďalej dotiahli asi starí Dementor ešte s Reném Blahušiakom, ktorým albumy vydávala firma Osmose productions- tá firmička bola pred pár rokmi dosť veľké meno, ďalej by to boli asi Sanatorium, ktorí pobehali kus sveta.. a až potom by to bol melodic ako Depresy,Galadriel..Je tu kopec kapiel kvalitných, i menej kvalitných. Tie ktoré sa chcú presadiť nemôžu, len nahrať album a čakať na nejaký zázrak. Treba sa trošku starať o presadenie, komunikovať,...
MARTIN AVUK – R.I.P.
Tí, ktorých sme s láskou uctievali, vlastne ani neumierajú. Neusilujú už o nič, nič nekonajú, nehovoria k nám, nič po nás nežiadajú. A predsa, kedykoľvek si na nich spomenieme, cítime, že nám hľadia do duše, že s nami cítia, že nás chápu, že schvaľujú alebo neschvaľujú naše počínanie. Husserl Edmund Preto chcem aj touto stránkou – dieťatkom, za ktoré Maťo bojoval, vzdať úprimnú sústrasť rodine a pozostalím…R. I. P....
BEHEADED – „Chceme ukázať svetu, odkiaľ sme.“
Bez väčších okolkov môžem prehlásiť, že Malta je pre akýkoľvek extrémnejší metalový štýl riadna exotika. Nielen svojou polohou, ale aj svojou hudobnou scénou, ktorá vlastne ani neexistuje. Tak predsa aké by sme to boli médium, keby sme nedali priestor najlepšej maltskej brutal death metalovej skupine BEHEADED? Nie sú najlepší len z dôvodu, že sú asi jediní z daného žánru a kvalite na Malte, ale aj v celosvetovom meradle patria k lepšiemu nadpriemeru. Tento potenciál si už všimlo v roku 2004 americké vydavateľstvo UNIQUE LEADER RECORDS, ktoré má na podobné „chuťovky“ nos a drží si skupinu až do dnes. Noviniek je v skupine veľa a tak som oslovil samotného bas gitaristu Davida, ktorý na začiatok nešetril slovami: „Zdravím ťa Demon aj všetkých čitateľov vášho web zinu. Posielam ďaleké pozdravy z ostrova Malta. Konečne tu skončilo veľmi horúce leto a pomaly sa chystáme na zimné obdobie. Momentálne prežívam dobré časy, čo dokazuje aj naša nová nahrávka.“ Dlhých sedem rokov nebolo o BEHEADED nič počuť. Osobne sa priznám, že už som ani nerátal s novým albumom. Ten ale nakoniec prišiel a opäť ma zaujal. Čo sa vlastne stalo v skupine počas tohto času nám vysvetlí David: „Počas tejto doby, prešla skupina kompletnou zmenou. Kvôli osobným problémom sme sa vlastne na určitú dobu rozpadli. Boli to pre mňa drsné časy. V roku 2009 som kontaktoval Omara, či by nemal záujem obnoviť BEHEADED a on súhlasil. Ešte sa k nám pridali Frank a Robert a nová zostava bola na svete. Bude to znieť ako otrepaná fráza, ale aj po ľudskej stránke, aj po hudobnej sme si úplne sadli. Z bývalých členov sme akurát v kontakte s Davidom Bugejom, ktorý hral v pôvodnej zostave na gitaru.“ A tak nám zhruba tri rôčky po reštarte títo chasníci ponúkajú materiál „Never To Dawn“, ktorý je vo viacerých fragmentoch iný, ako predošlá tvorba. Páči sa mi, že sa skupina rozhodla ísť zo svojou tvorbou ďalej a nie len umelo nadviazať na „Ominous Bloodline“. Z nahrávky je cítiť spomalenie na úkor väčšej progresivity, techniky a muzikálnosti death metalu. Páči sa mi, že nie je len na jedno vypočutie. Aj koncepčná stránka nahrávky je veľmi zaujímavá. Veď uznajte námet, zakomponovať element vody, ktorá je s Maltou stáročia spätá a obyvatelia tohto ostrova ju majú pomaly ako náboženstvo, nie je pre death metal až tak obvyklí. Skupina na to má ale svoj pohľad: “Presne tak. Kresby na „Never To Dawn“ pochádzajú všetky z Malty a chceli sme tým ukázať celému svetu, odkiaľ sme. Panuje tu veľmi pochmúrna, ostrovná atmosféra a samozrejme sme hrdí na našu históriu, ktorej sme dali na novinke priestor. Ak sa pozrieš lepšie na obal, tak tam môžeš vidieť chápadla Cthulhu, ktoré ničia malé chrámy. Tie tu stály na našom pobreží už niekedy 3150-2500 rokov pred našim letopočtom.“ Proces kompozície nového albumu musel byť o to vzrušujúcejší, veď skupina nehrala...
NAPALM RECORDS – „Zaujíma nás len to najlepšie čo môže ponúknuť rock a metal“
Rakúske hudobné vydavateľstvo NAPALM RECORDS ( N. R.) nepatrí k úplnej svetovej špičke na trhu, ale svojimi aktivitami a plánmi do budúcnosti po tejto elitnej lige poškuľuje. Hlavné sídlo je v malebnej dedinke Eisenerz a americká divízia pôsobí v Austine v Texase. Firma zamestnáva 20 ľudí na plný úväzok a viacero brigádnikov. Svojou mravčou robotou a neustálou propagáciou dokázali dostať pod svoje krídla skupiny ako TIAMAT, ARKONA, FALKENBACH, HATESPHERE, MOONSPELL, TYR, TRISTANIA, či v minulosti spolupracovali s KORPIKLAANI a BELPHEGOR . Skupín a plánov bolo a je samozrejme viac a preto som oslovil samotného šéfa Thomasa Casera, vďaka ktorému vznikol aj tento článok. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, o čom všetkom je aj práca v hudobnom vydavateľstve…Nezabudnite si pozrieť doprovodné video, stojí za to… Prvopočiatky N. R. siahajú až do roku 1993, kedy vyleteli prvé lastovičky z tohto rakúskeho hniezda, ale o tom už sám Thomas: „Prvá nahrávka, ktorá vlastne vyšla pod N. R. boli rakúsky deathmetaloví hrdinovia WHERE THE BLOOD FOREVER RAINS. Ešte v prvom roku našej existencie sme vydali švédskych trashmetalistov SUFFER a ďalších Rakúšanov VISCERAL EVISCERATION. Z našich začiatkov ešte musím spomenúť na rok 1994, kedy sme vydali album „Verwüstung Invoke The Dark Age“ skupine ABIGOR. Na svoju dobu to bol nadčasový materiál ktorý posunul black metal ďalej. Takisto sa tento album stal na dlhú dobu našim najpredávanejším blackmetalovým opusom. S výberom skupín, ktoré bude N. R. vydávať má Thomas tiež úplne jasno: „Vopred nás nezaujíma aký metalový žáner skupina produkuje, zaujíma nás len to najlepšie čo môže ponúknuť rock a metal“. Čisto v teoretickej rovine mám skupinu a chcel by som vydať album. Takýchto žiadostí musíte dostávať denne množstvo, počúvate promo materiály vôbec všetky a na čo kladiete najväčší dôraz pri výbere skupiny: „Tak na toto je jednoduchá odpoveď… Hudba, imidž, originalita, ambície, manažment skupiny. Tak isto nás zaujíma ako často skupina koncertuje a aké má FB a webové stránky. Je to kombinácia viacerých prvkov. Samozrejme musia hrať hudbu, ktorá sa momentálne najviac predáva. Dni death metalu sú už dávno za nami. Trh je presýtený hudobnými skupinami a preto vybrať tú správnu dá poriadne zabrať “. Nočná mora všetkých vydavateľstiev je nelegálne sťahovanie hudby. Menšie firmy to už položilo na chrbát, tak prezraď ako ste na tom vy: „Určite to poznačilo každé jedno vydavateľstvo, či už malé, ale aj veľké. Nechcem to zakríknuť, ale zatiaľ sme s predajom hmotných nosičov a legálnych digitálnych verzií v pluse. Uvidíme čo prinesie budúcnosť. Na otázku, či niekedy nahradí digitálne sťahovanie hmotné nosiče ako CD, LP, či DVD odpovedá Thomas rázne: „Nikdy! Naši zákazníci chcú mať vždy v rukách niečo hmotné. Aby si mohli prelistovať booklet, prečítať texty, či pozrieť fotky“. Ešte by ma zaujímalo, či dávate rovnakú prioritu do nákladov a propagácie skupín: „Všetko záleží od kvality albumu a od toho, či ide o debut alebo zabehnutú skupinu pod našimi krídlami....






