Rozhovor – DARKTIMES: „Triumph Ov Chaos“ je metafora, ktorá vyjadruje nadvládu a pretrvávanie temnoty vo svete, ako ho poznáme.“
feb24

Rozhovor – DARKTIMES: „Triumph Ov Chaos“ je metafora, ktorá vyjadruje nadvládu a pretrvávanie temnoty vo svete, ako ho poznáme.“

Zverejnené v feb 24, 2015

Z liptovských lesov sa vynorila temnota. Démoni pod jej rúškom sa spojili pod menom DARKTIMES a vypustili black metalový nekronomikon „Triumph Ov Chaos“. Svet je odvtedy pohltený čiernou skazou plnou utrpenia. Ostali zachované len pergameny, kde sú zapísané jednotlivé posolstvá temných postáv. Dozvieme sa ich filozofiu, zjavenia, ale aj veštby o skaze budúcnosti. Prežehnajte sa a nechajte sa pohltiť ich posolstvom! Zháňať o vás informácie nie je žiadna sranda, po vašom fb či bandzone profile ani stopy. Jediné miesto, kde vás možno nájsť, je bandcamp, aj tam sa o vás veľa nedozviem. Prečo takáto voľba propagácie? Zároveň o vás viem, že prvý koncert ste mali 19. apríla minulého roku na domácej pôde, ale neviem nič viac o vašej minulosti. Mohol by si nám ju priblížiť? NARAKH: Pokusov založiť kapelu bolo niekoľko už v rannom období, keď sme boli ešte teenagermi, aj s terajšími členmi DARKTIMES. Všetci sme dlhoroční priatelia s rovnakým zápalom pre hudbu. Skúšali sme dať niečo dokopy, ale vždy to na niečom stroskotalo… škola, neskôr práca a podobne. Ako u väčšiny z nás, som dal gitaru bokom na istý čas. Jediný hudobne aktívny zostal Ossa, ktorý hrával v niekoľkých lokálnych kapelách. Začiatkom roku 2013 v zime som oslovil gitaristu Nebbulusa a basáka Namtara a založili sme DARKTIMES. V trojici sme začali tvoriť prvé skladby, pomáhali sme si automatickými bicími. V tom čase, sme sa už ale obzerali po bubeníkovi. Zhruba po roku fungovania sa k nám pridal Ossa. S jeho príchodom pribudli aj nové priestory na skúšanie. Fungovali sme už ako štvorčlenná kapela a zháňali sa po vokalistovi. Poslednou posilou bol spevák Nrem. Poznáme sa roky, chopil sa mikrofónu a zostava bola tak kompletná. OSSA: Snažíme sa hlavne pracovať na živých vystúpeniach, zlepšovať sa po hudobnej stránke a skladať hudbu pre nasledujúci album. V prvom rade teda chceme z DARKTIMES spraviť životaschopnú kapelu. Do budúcna nevylučujeme napr. fb profil, ale momentálne to nepovažujeme za najdôležitejšiu vec a všetky dôležité informácie sa k ľuďom určite dostanú. Prezentujete sa ako true black metalová kapela z Nórska. Čiže warpaint, ihlice na ruky, nábojové pásy, ohne, reťaze, temný výraz. Ako ste sa k tomuto rozhodnutiu dostali a prečo práve tento vyhradený žáner? OSSA: Keď sa tak pozerám na nás piatich, nič iné ako black metal mi z toho nevychádza. Akurát by som to upravil na black metal zo Slovenska. Nemáme v úmysle kohokoľvek kopírovať a robíme to tak, ako to cítime momentálne. Samozrejme aj severská scéna bola a je súčasťou nášho hudobného vývoja. NEBBULUS: Na pódiu sa kapela prezentuje nielen po hudobnej, ale aj po vizuálnej stránke a myslím si, že takýto image k BM scéne jednoznačne patrí. NAMTAR: Keď som...

Čítaj ďalej
Rozhovor – KILLCHAIN: „Spomaliť v blízkej dobe určite neplánujeme!“
sep24

Rozhovor – KILLCHAIN: „Spomaliť v blízkej dobe určite neplánujeme!“

Zverejnené v sep 24, 2014

Na východe sa death metalu darí. Jeden z dôkazov je aj košický spolok KILLCHAIN, ktorý zabŕda okrem death metalu aj do grindových vôd. Nedávno vydali novinku „Where Is Your Saviour…“, ktorá svojou dravosťou nakopáva rite. Na slovíčko som si pozval Stana, s ktorým som prebral všetko podstatné ohľadom novinky, zabrdli sme aj do plánov do budúcnosti a mnoho iného. Pomocnú ruku pridali aj Kubo s Gabim, tak sa je načo tešiť. Poďme rovno na to! Na začiatok mám takú šibalskú otázku. Pochádza váš názov z piesne „The Killchain“ z albumu „Those Once Loyal“ od BOLT THROWER? KUBO: Áno, máš pravdu, názov kapely pochádza resp. je odvodený od rovnomennej skladby kapely BOLT THROWER „The Killchain“. Vznik názvu bol viac-menej aj celkom zábavná záležitosť, tesne pred našim prvým koncertom sme ešte nemali názov kapely a organizátor na nás tlačil, lebo potreboval riešiť plagáty, keďže sme vtedy dosť „fičali“ na BOLT THROWER a hlavne na spomínanej skladbe, tak rozhodnutie bolo spontánne a v tej dobe aj celkom zábavné. A tak sa stal KILLCHAIN. Zo začiatku ste hrali old schoolový death metal, no prešli ste vývojom až k death/grindu. Prečo práve zmena k extrémnejšiemu podaniu žánru? Stojí za tým Stano ako gitarista, či ste sa všetci zhodli, že toto je tá správna cesta? STANO: To sa vyvinulo samo od seba. Ja neviem veľmi hrať old school. Musím mať riffy, aby som sa nenudil. Nebaví ma hrať jednoducho, aj keď dá sa povedať, že zložité ani nemáme. Neviem, či je to správna cesta, ale toto nás baví hrať, tak to hráme. Uvidíme, čo budúcnosť prinesie. Možno, že začneme spomaľovať, ktovie. Spomaliť ale v blízkej dobe určite neplánujeme. Stano, kedysi si ešte mal, už teraz kultovú kapelu, ERYTROSY. Čo sa vlastne stalo, že ukončila svoju činnosť? Ako na ňu spomínaš, v dobrom, či v zlom? Aké dôležité miesto v tvojom živote má táto kapela? Dávaš aspoň malú šancu tomu, že by sa ešte oživila, hoci len na jeden koncert? STANO: Stalo sa to, čo sa už dlhšiu dobu ťahalo. Stratil som radosť z hrania. Prišli do toho okolnosti ako práca, vymýšľanie spoluhráčov a iné aspekty. Už dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou, že vycestujem za hranice pracovať. Čo sa týka spomienok na ERYTROSY, tak myslím na ňu len v dobrom. Veď sme sa, dá sa povedať, zo dňa na deň stali známymi. Mne to prinieslo len pozitívum. Ešte doteraz sa stretávam s tým, že prečo neurobíme aspoň jeden koncert, no podľa mňa teraz by to nebolo ono. Niekedy som mal taký nápad urobiť jeden koncert ako spomienku, len nedošlo k realizácii. Potom som už nastúpil do KILLCHAIN a to je teraz moja priorita. Ja...

Čítaj ďalej
Rozhovor – FISHARTCOLLECTION: “Chceme sa viac priblížiť ľuďom, zbaviť ich ostychu, zrušiť hranicu medzi nami a rozšíriť pódium na celú sálu“
sep07

Rozhovor – FISHARTCOLLECTION: “Chceme sa viac priblížiť ľuďom, zbaviť ich ostychu, zrušiť hranicu medzi nami a rozšíriť pódium na celú sálu“

Zverejnené v sep 7, 2014

Pozbieraním členov kapiel ako DYSANCHELY, HASH, GOD DEFAMER či DIE PROUD sa nám zrodila veľmi zaujímavá formácia FISHARTCOLLECTION. Ich vystúpenia sú veľmi dravé, spontánne a pódium pre nich predstavuje neuveriteľné obmedzenie a tak sa neboja zavítať aj do fanúšikovských radov. Hudobne sa tiež medzi mantinely akéhokoľvek žánru nezmestia a o svojej výnimočnosti vás presvedčí ich debutový album „In Oil“. Na kus rečí som si povolal Peťa Hiju, kde sme rozobrali všetko podstatné, čo sa skrýva za touto kapelou. Pozývam vás srdečne medzi nás! Na začiatok prezraď niečo zo začiatkov vašej kapely, ako ste sa dali dokopy a kto bol motorom vášho spojenia, keďže všetci pochádzate z rôznych skupín (DYSANCHELY, HASH, GOD DEFAMER, DIE PROUD). Peter: Tým motorom bol tuším gitarista Dodo. Keď odišiel z DYSANCHELY, začal sa nudiť a dlho veru netrvalo, kým si uvedomil, že tie bláznivé nápady v hlave musí nejako zmysluplne ventilovať a mal by ich počuť aj niekto iný, ako on sám A koho iného osloviť, ako overené indivíduá z nedávnej minulosti. Ako prvého ukecal bubeníka Joja, ktorý istý čas tiež pôsobil v DYSANCHELY (potom odišiel do Hash). Nasledoval basák Roman, v tom čase stále v DYSANCHELY a dokonca aj ja som mal svojich 5 minút slávy v DYSANCHELY za sebou ako záskok (ešte pred nástupom do GOD DEFAMER). No a DIE PROUD v tom celom figuruje tak, že práve tento spolok dal dokopy mňa s Romanom. V súčasnosti fungujeme paralelne s FAC aj v iných skupinách iba ja (GOD DEFAMER) a Jojo (HASH). Roman medzičasom, kvôli pracovnej vyťaženosti, taktiež opustil DYSANCHELY. FISHARTCOLLECTION, čo to vlastne znamená a ako ste s k tomuto divnému názvu dostali? Peter: O tom by mohol detailnejšie porozprávať asi Dodo, ale zhrnul by som to asi takto: „Mal som taký sen…“ Keď prišiel s touto myšlienkou a doladili sme detaily, uchytil sa okamžite. A prečo? Pretože si pod ním môžeš predstaviť absolútne hocičo. Pre nás ten názov predstavuje všetko, čo sa v našej hudbe odohráva a nedáva nám žiadne mantinely. Vaša hudba je neuveriteľne pestrá, no ako základ je použitý „hardcore“, keď to môžem tak povedať. Prečo práve v týchto mantineloch a nie napríklad death metal alebo prog. rock? Peter: Pretože sme si death metalu užili (alebo užívame) v iných kapelách a na progresívny rock sme strašidelne slabí hudobníci. My sme sa ani v skúšobni na začiatku nestretli s tým, že ideme hrať hardcore. Dokonca si myslím, že podaktorí hardcore fans by mohli mať s nami aj problém. Chceli sme hrať muziku, ktorá by bola iná – pestrá …tvrdá, nervná, živelná, pokiaľ možno aspoň trošku komplikovaná, občas aj melodická či náladová a hlavne, nechceli sme ju brať smrteľne vážne –...

Čítaj ďalej
Rozhovor – CATASTROFY:„Nehrajme teda hru zemepánov…“
aug02

Rozhovor – CATASTROFY:„Nehrajme teda hru zemepánov…“

Zverejnené v aug 2, 2014

Thrash metalu sa na našom území mimoriadne darí. Na akcii zvanej ROXOR THRASH FEST vystúpili také esá ako MAJSTER KAT, ANSTRATUS či kanadskí E-FORCE, no najviac ma dostali do kolien bratislavskí CATASTROFY. Ich rázny, energický prejav spojený s Borisovým charizmatickým vokálom a istou dávkou showmanstva ma úplne odrovnal, až som sa čudoval sám sebe, že som sa ku nim nedostal skorej. Preto sa to snažím hneď napraviť a oslovujem kapelu za účelom rozhovoru, kde sme s Borisom prebrali históriu kapely, vyhliadky do budúcnosti a všetko spojené s týmito thrashovými drtičmi strún. Prajem príjemnú četbu! Pre začiatok mi popíš nejakú stručnú históriu vašej kapely. Aké momenty považuješ za najdôležitejšie vo vašom vývoji? Boris: Serus. Kapelu sme založili dakedy v júni roku 2005 a v týchto časoch oslavujeme 9 rokov našej existencie. Prvé roky boli chudácke, to sme sa len učili hrať na nástroje. Prešli sme viacerými personálnymi zmenami, ale koho zaujíma, kto kedy odišiel a prišiel? Teraz sme v najlepšej zostave, v akej sme kedy boli, aj po stránke technickej, aj ľudskej a stále hráme. O tom to je. Jeden z naj úspechov teda je, že doteraz fungujeme. Kopec kapiel naokolo pokapalo, alebo si v rovnakej zostave, ale s iným názvom, zakladali nové projekty v štýle, ktorému v danom období najviac išla karta a aj tak sa nakoniec na muziku vyjebali. Ďalej to, že sme ako kapela cestovali a hrali na takých miestach, kam by sme sa jak ,,civilisti“ nedostali. Spoznali sme veľa nových kapiel, ľudí, fanúšikov, a kopec z nich sa stalo našimi kamošmi. Jak v Čechách, tak na Slovensku. Máme miliardu zážitkov a príhod, ktoré by sme bez kapely nezažili. Každý, kto si zakladá kapelu, nech v nej vydrží čo najdlhšie. Je to neprekonateľná vec! Ako vlastne vznikol názov CATASTROFY? Je to nejaká slovná hračka, či má aj nejaký hlbší zmysel? Boris: 10 rokov dozadu sa roztrhlo vrece s tornádami, zemetraseniami, cunami a neviem čím ešte. Sedeli sme v krčme, žrali soletky a pili pivo (v jednej krčme u nás v Devínskej nalievali aj neplnoletým, ale to je iný príbeh…) a kukali na televízne noviny, kde dokola hlásili podobné nešťastia. Beňo hovorí: ,,Kurva, na tom svete vládnu samé katastrofy.“ Všetci že: ,,Fúúú, mať názov kapely KURVA je dosť dobré…“. A Beňo hovorí: ,,Nééé KURVA, ale KATASTROFY!“ Všetci: ,,Jáááj… To by šlo.“ Pre ľahšie gúglovanie sme ho ešte skomolili do slovensko-anglickej podoby a bolo to. Na budúci rok budeme existovať 10 rokov, tak to možno povýšime na The Catastrofy. V titulnej piesni sa spieva „Tento štát sa musí zničiť a vybudovať odznova“. V čom vidíš najväčšie problémy nášho štátu a ako by si ho vybudoval ty? Boris: Pre mňa...

Čítaj ďalej
Rozhovor – BRAINSCAN
máj18

Rozhovor – BRAINSCAN

Zverejnené v máj 18, 2014

Hneď prvá otázka je tu tak trocha pre tých, ktorí ešte nemali tú česť s Vami: kto je vlastne Brainscan a čo hráte? Filip: Brainscan je jeden hudobný mozog chodiaci na dvanástich nohách .Sme šiesti muzikanti, ktorí spolu hrajú od roku 2008. Za ten čas sme stihli nahrať jedno promo EP(2009), dva regulárne CD Breaking Down Your Mind (2011) a Reflections (2013) a dať dokopy výberové CD Tribute To Testimony(2012). Máme za sebou doteraz vyše 200 koncertov na klubovej a festivalovej úrovni. Stále hráme, skladáme a chodíme po koncertoch. Robíme to, čo nás baví a napĺňa. Za doterajšiu dobu existencie sme vystriedali dvoch bubeníkov a jedného gitaristu. Momentálne a verím, že nadlho budeme hrať v zostave: • Martin Androvič – spev (Liquid Boogie Roll, ex – Blackstorm) • Tomáš Smida – spev (ex – Pyopoesy, Hecate) • Peter Rusnák – basa (ex – Hecate, Enormity) • Filip Glocko – gitara (ex – M.S.R., Sticfutu, O.S.B.) • Ján Novosad – gitara (Abowe, ex-Heos, Glorion , Baron Blade) • Filip Peťko – bicie (ex – Rock Reunion) Minulý rok Vám vyšiel nový album, ktorý ste nazvali „Reflections“, ktorý zdobí veľmi svojský obal. Čo pre Vás tento obal symbolizuje? Filip: Autorkou obalu je mladá výtvarníčka Zdenka Mertanová. V období komponovania skladieb na album sa pomaly črtala aj vízia, ako by mal vyzerať obal nového albumu. Zvolili sme takú minimalistickú ideu, ktorá by zdôraznila celý koncept a to rôzne myšlienkové pochody a reflexie na udalosti, ktoré sa človeku stanú a niektoré z nich ostanú hlboko zakorenené v človeku, či už ide o pozitívne, ale aj o negatívne veci. Obal nebol tvorený pre nás, proste sme narazili na toto umelecké dielo a hneď nám zapasovalo a po pár stretnutiach s autorkou, ktorá po prečítaní textov použitie diela odsúhlasila. Samotná postava na albume a jej „rozdrobenosť“ predstavuje príbehy – skladby, ktoré sme prežili. S odstupom času sa na „Reflections“ pravdepodobne pozeráte už trocha inak, ako na Vás pôsobí po takmer polročnom odstupe, stalo sa Vám pri jeho počúvaní, že si už poviete „veru, toto sme mohli spraviť asi aj inak“? Cremo : S odstupom času človek nadobúda pri posluchu trochu globálnejší pohľad vec. Nemáte v hlave toľko detailov, ako pri tvorbe samotnej. Zrazu zistite, že momenty s ktorými ste sa možno stotožňovali menej, sú úplne v poriadku a tiež si poviete že “tento song, ktorý mi včera až tak nerezal mi zrazu sedí.. “. Je to samozrejme vec vkusu, ale ja si ten album z času na čas vypočujem rád. A čí by sme niečo spravili inak? Reflections bol predovšetkým team work. Každý člen kapely do toho viac či menej prispel, každý tam dal kus svojho „JA“. Som presvedčený, že vzhľadom na kombináciu ľudí, ktorá sa na tvorbe tohto albumu podieľala, je...

Čítaj ďalej
Rozhovor – ANSTRATUS: „Očakávať môžete masakrové pesničky, ktoré vám nakopú rite!“
apr25

Rozhovor – ANSTRATUS: „Očakávať môžete masakrové pesničky, ktoré vám nakopú rite!“

Zverejnené v apr 25, 2014

Ešte pred polrokom sa kapele ANSTRATUS ani nesnívalo, že vystúpia za hranicami nášho štátu. Prihlásili sa s malou dušičkou do súťaže WACKEN BATTLE METAL, aby nabrali nové skúsenosti a trochu sa zviditeľnili. Čo však nikto nečakal, Banskobystričania už hneď v Košiciach rozdrvili publikum a získali od poroty plný počet bodov, vrátane mňa. Podobná situácia nastala aj vo finále u nich v rodnom meste. Mladíkom sa zo dňa na noc splnil sen a zahrajú si na najväčšom metalovom festivale na svete, na Wacken Open Air. Na kus reči som si zavolal speváka a gitaristu v jednej osobe, Tea, aby nám povedal niečo k začiatkom kapely a jej blízkej budúcnosti, samozrejme došlo aj na tému o súťaži a vystúpení na Wackene. Smelo do toho! Na začiatok ti srdečne blahoželám k výhre vo Wacken Metal Battle. Skôr ako prídeme k tejto téme, by ma pre začiatok zaujímali začiatky. Ako si sa dostal k metalu a prečo práve thrash metal? Mal si oporné body v rodine, či ťa k tomuto dostalo niečo iné? Ja som bol k tvrdej hudbe vychovávaný v podstate odmalička. Od otca som sa naučil počúvať punkové kapely (RAMONES,THE EXPLOITED,SLOBODNÁ EUROPA,VISACÍ ZÁMEK,ZONA A…) a teta počúvala zase metal. Naučila ma počúvať prvé metalové kapely ako CHILDREN OF BODOM, NIGHTWISH, WINTERSUN… Postupne ako išli roky, som sa dostal ku gitare a začal som hrávať s Andrejom (bubeník) u neho v izbe a thrash metal som sa naučil počúvať práve od neho. Vtedy sme fičali na starých albumoch kapely METALLICA. Andrej poznal thrashových skupín podstatne viac ako ja. Postupne som si našiel kapely, ktoré sa mi zapáčili a stále objavujem ďalšie a ďalšie. Thrash metal ma berie hlavne tou našlapanosťou a energiou, ktorá z tej muziky ide. Veľmi sa mi páčia gitarové riffy, bicie, basa, spev… proste všetko a tak sme sa rozhodli hrať práve tento žáner. Samozrejme boli aj iné vplyvy okrem thrashových kapiel, hlavne z vôd death-u a black-u. Vo svete je momentálne dosť veľký trend hrať old school thrash, kapelám ako HAVOK, LOST SOCIETY, EVILE či WARBRINGER sa náramne darí. Sú práve takéto mladé kapely hrajúce starý thrash vaším motorom, či všetko pochádza od starých kapiel ako SLAYER (ktorý najviac počujem vo vašej tvorbe)? Tieto mladé kapely sú pre nás ako idolmi, tak aj inšpiráciou, prečo hrať, ale podľa mňa pre nás mali najväčší vplyv staré klasiky. Tie nezomrú nikdy! Mojou srdcovkou je kapela BATHORY, samozrejme tie staršie albumy, vždy keď si pustím album „Blood Fire Death“, tak úplne šaliem. Tá energia, surovosť, rezavý zvuk gitár, našlapané tempá a Quorthonov šialený hlas ma vždy nakopne. Myslím, že aj to zanechalo na nás určité stopy. Od klasík k mladším kapelám sme sa dostali tak, že nám Andrej pustil TANTARU, EVILE, LOST SOCIETY, SUICIDAL ANGELS… a zapáčilo sa nám to. Z tých kapiel tiež cítiť ten old...

Čítaj ďalej