Profil – TRIBE: „Odsudzujeme prehnaný nacionalizmus už vo svojej podstate, pretože stále vyvolával a vyvoláva len konflikty a agresivitu“
Na polceste medzi Rožňavou a Košicami, v mestečku zvanom Moldava nad Bodvou, sa nám zrodila mladá kapela TRIBE. Chalani vyšli z punk/hardcoru až ku riadnemu death a thrash metalu, stihli vydať už dva albumy – „Scream To Bleed“ a „Endless Apocalypse“ a čoskoro môžeme očakávať ďalší prírastok do rodiny. Moldavčania ma hneď dostali svojou eufóriou, plným nasadením a hlavne tým, že sa zo dňa na deň vyvíjajú a zlepšujú. Preto som si pre vás pripravil tento špeciálny profil, kde vás zavediem do ich sveta plného metalu, antifašistických postojov, ale hlavne fajn ľudí. Tento profil bude obsahovať kratší rozhovor, hlave s Danielom Dankom, no na kus reči došli aj Dávid a Norbi a samostatné dve recenzie na ich dva albumy. Užite si to ! Začneme zostra. Ako sa vlastne dostal metal k vám do Moldavy ? Boli tam aj nejakí starí metalisti, či ste sa ku všetkému museli dostať sami ? K metalu nás priviedli naši bratranci. Spolu s nimi sme trávili dosť času, pozerali sme koncerty a klipy, ktoré mali nahraté na video kazetách, púšťali nám aj platne a tak nám metal stúpal pomaly do hláv. Ako k prvým sme sa dostali ku kapelám ako METALLICA, PANTERA, SLAYER. Keď sa nám už dosť páčila hudba, tak nás začali brávať na všelijaké koncerty v okolí. To nám nestačilo a tak sme sa pomaly dostali aj ku nástrojom. Na gitare som začal hrať, keď som mal 7 rokov, brat Dávid mal vtedy 8 a tak sa to stupňovalo až k Death metalu, grindcore-u, death-grindu, powerviolencu, crust, hc , vlastne ku všetkému možnému. Vznik kapely sa datuje na rok 2008. S akou víziou ste išli do založenia kapely ? Do akej miery sa vám ju podarilo splniť ? Celé to začalo tak, že sme sa často zvykli bicyklovať povonku. No s bratom sme vždy chceli založiť kapelu. Časom sme sa dozvedeli, že Dávid hrá na bicích. Tak sme sa od toho bicyklovania dostali aj k prvým skúškam. Dá sa povedať, že sme začínali ako každá obyčajná „garážová“ kapela. Hudobne sme boli na dosť začiatočníckej úrovni, hrali sme covery od kapiel ako UK SUBS, EXPLOITED. Pokúšali sme sa robiť aj vlastné skladby, ale dajak nám to nešlo. Časom sme sa dostali k tvrdším kapelám ako: SEPULTURA, EKTOMORF, SOULFLY či PANTERA, a tak sa to začalo pomaly rozbiehať. Asi rok sme hrali covery v trojčlennej zostave, čiže – Ja, brat a bubeník Dávid. Potom sme začali tvoriť prvé skladby pre debut Scream to bleed. Keď sme už mali zložených 5 skladieb, pridal sa nový člen – spevák Norbert Farkaš, na prelome roku 2010. Zároveň došlo k výmene nástrojov, Daniel si vzal gitaru a Dávid basgitaru. To ma celkom zaujíma, prečo došlo k tejto výmene ? K tej výmene došlo hlavne preto, lebo brat nestíhal...
Rozhovor – HUMAN HUMUS: „Kritizujeme elity, či už politické alebo spoločenské a to, aký robia bordel vo svete a spoločnosti“
Spod Tatier sa na nás valí nová lavína a tentokrát nezmetie len českých turistov, ale každého z vás. Popradskí junáci sa zapísali veľkými písmenami do knihy slovenského grindu vďaka novému albumu Dirty Filthy Mess a práve preto som si zobral na paškál frotmana Ižďa, aby som ho vyspovedal. Reč nebola len o novom albume, či o celej histórii kapely HUMAN HUMUS, ale došlo aj na iné zaujímavé témy, tak smelo nato! Na začiatok by si mohol predstaviť svoju kapelu, keď je to možné, od vzniku až po súčasnosť, pretože moje pátranie po týchto informáciách na webe bolo bezvýsledné. Bol to zámer, aby ste zostali v UG a tieto informácie odovzdávali osobne s fanúšikmi, či sa vám len nechcelo písať litánie ? Kapela vznikla začiatkom roka 2009, vtedy prvú zostavu vytvorili Sedrik (ex-bubeník), Maťo (ex-basák) a Zdenko (gitarista) z popradskej death metalovej kapely SURGERY. Zostavu doplnil terajší basák 600, ktorý pôvodne hral na gitaru. Neskôr nastali personálne zmeny, keď v kapele začal hrať gitarista z ďalšej popradskej tlupy NYMPHA – Kristián, basák Maťo šiel za mikrofón a 600, vtedy druhý gitarista, začal hrať na basu. V takejto zostave sa začali tvoriť prvé skladby. Ja som sa ku kapele dostal niekedy pred troma rokmi. Muzika sa mi páčila, tak som dohodil pár koncertov v Poprade a okolí. Vtedajší spevák Maťo zhruba pol roka potom kapelu opustil a za spev som šiel ja. Minulý rok z kapely odišiel ešte gitarista Kristián. Na gitaru s nami začal hrať Andrej, ktorý pôsobil vo viacerých projektoch(DEFAULT ASS FAULT, DISTAX…). V zostave, ktorá je uvedená na novom albume Dirty Filthy Mess, hráme už skoro dva roky. K informáciám o kapele si sa nedostal preto, že sme si nikdy nepotrpeli na hlúposti typu biografie apod., kým sme nemali materiál, s ktorým sme sa mohli aspoň ako-tak prezentovať. Prvý nahratý materiál, ešte so spevákom Maťom, nahrala kapela na jeseň 2010. Bolo to demo Parasites. Až keď sme teda mali nahrávku, začali sme robiť nejaké promo ku kapele(bandzone, myspace, facebook), a hrať viacero koncertov. Na jeseň 2011 sme nahrali EP-ečko Elitists Equal Disgrace, kde som už spieval ja. Obe tieto nahrávky sme zbúchali u nás v garáži, s našim kamarátom Dušom, ktorý nám to celé nahral, zmixoval a zmastroval. Nový album sme v terajšej zostave nahrali v štúdiu u Maťa Barlu(kapela ASTAROT). Čo sa presne skrýva za metaforou HUMAN HUMUS ? Je to myslené tak, že ľudstvo je ten najväčší humus, alebo to, čo vystrájame, je humus, či je pravda úplne inde ? V podstate máš pravdu v oboch prípadoch. Často si nás ľudia pri tomto názve spájajú s gore scénou, kam sme nikdy nepatrili. Ani tematika našich textov s gore nemá nič spoločné. Názov má vyjadriť,...
Rozhovor – OBLITERATE: „Stačí sa okolo seba aj trochu rozhliadnuť a nielen príjmať, čo nám je ponúkané“
Košická scéna, kedysi bohatá na mnohé metalové poklady, sa nám značne zredukovala. Zopár klasických kapiel nám však aj napriek tomu stále ostalo, jedna z nich je aj sebranka OBLITERATE. Pôvodne grindcorové komando vychádzajúce z klasikov NAPALM DEATH si už dlhšie hľadalo vlastnú cestu, čo sa im vďaka poslednému albumu Superboring podarilo. Reč nebola len o vývoji, ale aj o začiatkoch a iných zaujímavých témach. K rozhovoru sa mi podarilo dostať všetkých členov, no hlavné slovo si zobrala terajšia hlava skupiny – Ivan, tak sa nechajte viesť ! Na začiatok predstav stručne svoju kapelu pre tých, čo nemajú ani páru, kto ste… Ivan: V skratke by sa dalo povedať, že súčasný Obliterate je mix tradičného a nového metalu a aj trochu toho grindu tam snáď ešte ostalo ;) A to všetko je prikorenené štipkou melodiky a štipkou elektroniky. Úplne najlepšie bude, ak nedáte na tieto „reklamné reči“ a radšej si pustíte samotnú hudbu, prípadne sa prídete pozrieť na náš koncert, a spravíte si vlastný názor na nás. Názov OBLITERATE, čiže vyhladiť, mi príde dosť výstižný k vašej hudbe. Bol to zámer ? Marcel : Spoločne sme sa zhodli (samozrejme v tej dobe, keď sme s Obliterate začínali), že by kapela mohla mať takýto názov a zároveň názor. Proste vzniklo to spontánne. Potlačiť zlo a nepokoje na svete, vrásky tejto spoločnosti. Toľko asi k tomu názvu. Ivan: Myslím že lepšie si v tom 1992 ani nemohli vybrať, to čo vtedy produkovali za hudbu, to dokonale vystihovalo. Jediný z pôvodnej zostavy je len bubeník Marcel, tak mám otázku na neho. Ako vidíš terajšiu chémiu v kapele? Myslíš si, že je terajšia zostava dostatočne stabilná, aby vydržala dlhodobo ? Marcel: V kapele sme už miešali rôzne chemické vzorce a mútili rôzne hudobné elixíry. Obliterate prešlo mnohými zmenami v zostave a o každej sme mysleli, že takto by nám to mohlo vydržať dlho. Fakt, stretli sme sa mnohí fajn ľudia i hudobníci, no stále do toho niečo prišlo, aby nás to rozdelilo. Či už to bola práca, rodina, alebo iné záležitosti. Aj teraz len môžem tvrdiť po toľkých zmenách, že je táto zostava plná energie a vidím to fajn aj do budúcna, no nikto nikdy nevie, čo mu život prinesie. Bola by škoda opäť meniť zostavu, darí sa nám tvoriť podľa mňa v celku super muziku a cítim sa aj dobre medzi chalanmi. Gabi, tvoj vokál mi príde dostatočne svojský a hneď rozpoznateľný. Ako si vlastne objavil, že niečo také dokážeš zo seba vydať? Staráš sa aj nejak o svoj poklad – nejakým pravidelným tréningom, či prídeš na hotové a rovno to zo seba dáš ? Gabi: Ešte pred 10 rokmi som netušil, že môj vokál niekedy nejaký bude. Proste sme si ako mladí založili kapelu a skúšali sme. Niekomu to išlo a niekomu pre zmenu nie. Až...
Rozhovor – ET MORIEMUR: „Naše ambice jsou docela reálné.“
Čechy sú bezpochyby zemou zasľúbenou Doom/Death Metalu. Po rokoch, kedy mnohí lídri tohto štýlu pomaly začínajú končiť, sa v roku 2008, (čiže len nedávno), zrodila v Prahe kapela ET MORIEMUR. Kapela mladá, ale so skúsenými hudobníkmi. Mozgom bandy je spevák a frontman Zdeněk Nevělík – intelektuálne založený človek, ktorého som si odchytil pred ich setom na koncerte v Banskej Bystrici (moje rodisko), a to 17. mája 2013. (Pre autenticitu ponechávam pôvodné „znenie“ – v češtine.) Začnem trochu subjektívne: neraz som sa už neveriacky pozeral na obal dosky „Cupio Dissolvi“. Pôsobí dosť nezvyčajne na doom/death metal pomery. Možná máš pravdu, ten obal je trochu odlišný. Možná i proto jsme si ho vybrali. Je to práce jistého řezbáře z Jižných Čech, jsou to panenky, které vyrábí a okamžitě mne zaujali tim výrazem. Ten výraz, řekněme, vyjádřuje obsah „Cupio Dissolvi“. „Cupio Dissolvi“ v podstatě znamená „Chci se rozpustit“ nebo „Chci zemřít“. Ta panenka má takový výraz, jakoby si dívala do propasti, do prázdna. Proto mně zaujal ten výraz. Na jedné straně ji přitahuje tá propast, na druhé straně z ní má strach. Všetky texty máš na starosti ty? Zaujímalo by ma, či je album postavený na určitom myšlienkovom koncepte. Ano, je to postaveno na konceptě… v podstatě sebevraždy. Texty píšu já a každá píseň/každý text je, řekněme, jeden příběh. Opravdový, není to nic vymyšlenýho, je to něco co jse stalo opravdu, konkrétným lidem. Takže každá písnička: konkrétní osoba, konkrétní příběh. Ešte pri tom zostaneme. Zdeněk Nevělík a multilingvistika? Áno, aj to mi napadlo pri posluchu vašej tvorby. Možno vieš, kam smerujem. Jasně. No na albu, když člověk se zaposlouchá, tak tam převažuje angličtina, ale uslyší tam i samozřejmě češtinu, uslyší tam italštinu, třeba němčinu a ruštinu. Takhle jsem to chtěl vždycky dělat, jsou to úryvky nějakych poézií autorů té zémě, (ať už z Itálie – ať už z Ruska) a nemělo podle mně cenu je překládat. Překladem by to ztratilo to kouzlo, lepší když to ponechám v tom… Jsou to úryvky básniků. A skladba „Žal“ – chtěli jsme to album ukončit jinak, v jiném duchu. Na svojom webe spomínate bočné aktivity/postoje, najmä ochrana práv zvierat, ba tuším aj vegetariánstvo. To je tiež asi tvoja parketa…? Nakoľko sa to odzrkadľuje v produkcii ET MORIEMUR? Když člověk dává pozor, tak to najde v textech, uslyší to v hudbě, protože je to všecho spojeno s tim utrpením, s bolestí. Většina lidí jsi to vykládá jako „lidská bolest, lidské příběhy“, jako doom že musí být spojen s lidmi. Já to tak nevidím, pro mně zvířata/lidé jsou stejní, není v tom žádný rozdíl co se týká toho jak cítí bolest, jaké mají pocity. Takže, promítá se...
Rozhovor – SUBURBAN TERRORIST
Beluša, ďalšie mesto, kde sa nám rodí ďalšia kvalitná nádej slovenského death metalu. Pre väčšinu ľudí ešte dosť neznáma kapela, aj keď nový album Cut-throat from the world of obsession vyšiel pod našou hlavnou stajňou – Gothoom productions. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol spraviť s nimi rozhovor, na otázky odpovedal hlavne mentor kapely Tomáš Vačko [To2my], no pridali sa k nemu aj druhý gitarista Matej Slovák [Macej] a bubeník [Lubosh], tak nestrácajme čas a hurá nato! Na úvod popíšte svoju kapelu pre tých, čo sa s ňou nikdy nestretli. [To2my] Death metal ako víno s hopsačkami, ktoré ťa zlomia v páse. Proste zloba. [Lubosh] Banda štyroch šialencov, z ktorých každý vyznáva trochu iný štýl metalu, čo je cítiť aj v štýle našej tvorby, ktorá nie je založená len na čistom death metale, ale má aj prvky melodiky, deathcoru či extrémnejších prvkov ako grind. SUBURBAN TERRORIST – ako vlastne vznikol názov kapely? [To2my] Názov SUBURBAN TERRORIST vznikol okolo roku 1997 ako projekt našich kamarátov, ale nikdy sa im to nepodarilo dotiahnu do konca. Neskôr jeden z nich (Bongo) s nami hobľoval na base do začiatku roku 2004. Keď sme v máji, presne 1.5.2001, začali hrať, bolo viac-menej jasné, aký názov naša banda bude mať. Nejaké tie pokusy ešte boli, ale potom sme sa všetci dohodli, že SUBURBAN TERRORIST je super. Takže zabudnite, že to ma niečo spoločné s aktivitami typu terorizmus…možno hudobný/zvukový pre niekoho (smiech). Váš growling je pekne hlboký a zároveň je vám rozumieť, tak by ma zaujímalo, ako sa staráte o svoj hlas, či máte pred koncertom nejaký rituál, napr. že nepijete nič chladené, alebo to rovno vybalíte ako to príde? [To2my] S hlasom sa vôbec neseriem. Ale je dosť možne, že časom sa môže niečo prihodiť. Samozrejme, že treba skúšať, inak by to nešlo, resp. po koncerte by som nevydal ani hlásku. Takže okrem skúšok nemám žiaden super recept na hlas. [Macej] Mne je rozumieť asi preto, lebo mám “neohrabanú” angličtinu (smiech), ale samozrejme aj tým, že som si našiel svoju polohu hlasu, v ktorej sa mi dobre spieva a intonuje. Počas koncertu sa mi osvedčilo piť pivo, sladké vody neodporúčam, vytvárajú príliš veľa slín . Netreba však zabúdať na tréning (čo je často môj prípad), lebo potom hlasivky trpia a po koncertoch, keď hráme celý víkend, je to dosť cítiť a samozrejme aj počuť, keď ešte týždeň rozprávam ako mutujúci teeneger (smiech) Beluša je pomerne dosť malé mesto, ako sa tam vlastne dostal metal a aké boli vaše hlavné vzory a inšpirácie ? [To2my] V Beluši v 90tych rokoch bolo pomerne veľa kapiel s rôznymi štýlmi. Väčšinou išlo o klasické garážové kapely s niekoľkými koncertmi. Časom však mnohé z týchto spolkov zanikli. Teraz je ich už len niekoľko. Od indie, punku, rocku až po...
Rozhovor – BRUTE (Aktualizované 30. 3. 2013)
ROZHOVOR JE DOPLNENÝ O ODPOVEDE BUBENÍKA SEADA BIHORACA! (30. 3. 2013) Na Slovensku pomaličky začínajú vyklíčať samé kvalitné deathmetalové bodliaky. Čo je aj prípad kapely BRUTE, ktorá má svoje bodliaky poriadne pichľavé. Svoju ostrosť predviedla hlavne na debutovom albume Sophisticated atrocity, ktorý uzrel svetlo sveta v marci minulého roka. O ňom, ale aj o dlhej pauze, ktorá predchádzala tomu albumu, som sa porozprával s mozgom kapely Stevom. No death metaloví nadšenci, hor sa nato! Na začiatok popíš svoju kapelu, ako pre nezainteresovaného človeka. Death metalová kapela brutálnejšieho razenia s vplyvmi európskej a americkej školy. Už samotný názov BRUTE je zaujímavý, ako si sa k nemu dostal? Nosil som ho v hlave už pred oficiálnym vznikom kapely v roku 1998. Vždy som chcel mať kapelu s ráznym a vystižným menom. Myslím, že BRUTE vraví samo za seba. Mimochodom logo kapely nakreslil náš vokalista Pafo. Ako sa vlastne dostal death metal do takého malého mesta na východe Slovenska, akým je Vranov nad Topľou, a čo ťa hlavne dotlačilo k tomu, že budeš tvoriť práve takú hudbu ? Muzika so mnou lomcuje už od malička, dočista som jej doživotne podľahol už vtedy, proste je to vo mne. Počúval som rôzne rock/metalové veci a ten smer sa postupne vyrysoval. Srdce to zariadilo samo, no robiť death metal vo Vranove a okolí bola vražedná myšlienka, ale vzrušujúca. Žiadne zázemie, peniaze na nástroje a aparáty, a to nevravím o nepochopení niektorých svätuškárov so svätožiarami nad hlavami. Death metal sa nedá robiť bez srdca a riadnej dávky zdravého šialenstva. Pokiaľ viem, vo Vranove okrem nás čisto death metalové zoskupenie vlastne ani nikdy neexistovalo. Punk, Hardcore, či Crust vždycky hýbali týmto mestom. My sme skôr výnimky. Možno aj preto, že nie sme priamo z mesta, ale z jeho predmestia. Veríme, že to trochu do budúcna zmeníme a mládeži ukážeme aj iný smer. Sme hrdí, že sme z Vranova, že sme východniari, že hráme death metal a pevne veríme, že snáď tu po nás niečo kvalitné ostane. Kapelu si založil už v roku 1998, no debut Sophisticated atrocity vyšiel až v marci 2012, prečo vznikla takáto pauza ? Ťažké to bolo už od počiatku. Nemali sme ani na poriadné nástroje, či aparáty. Problémy boli vždy aj so skušobňami. Nevravím o žiadnom death metalovom zázemí. Ja som bol už vtedy pár rokov ženatý, syn rástol, manželka bola na materskej, pracovné príležitosti vo Vranove boli biedne a tak som učinil rozhodnutie. Mladá rodina potrebuje vlastný domov a zázemie, tak som dal logicky prednosť zabezpečení rodiny. Odišiel som za prácou do Prahy, no kapela už moc dlho nefungovala. V Prahe som robil necelé 4 roky, platovo to už bolo o ničom a tak som sa vrátil domov. Kým som sa usadil poriadne doma, začali sme s manželkou budovať dom, čo...