Rozhovor – FISHARTCOLLECTION: “Chceme sa viac priblížiť ľuďom, zbaviť ich ostychu, zrušiť hranicu medzi nami a rozšíriť pódium na celú sálu“
sep07

Rozhovor – FISHARTCOLLECTION: “Chceme sa viac priblížiť ľuďom, zbaviť ich ostychu, zrušiť hranicu medzi nami a rozšíriť pódium na celú sálu“

Zverejnené v sep 7, 2014

Pozbieraním členov kapiel ako DYSANCHELY, HASH, GOD DEFAMER či DIE PROUD sa nám zrodila veľmi zaujímavá formácia FISHARTCOLLECTION. Ich vystúpenia sú veľmi dravé, spontánne a pódium pre nich predstavuje neuveriteľné obmedzenie a tak sa neboja zavítať aj do fanúšikovských radov. Hudobne sa tiež medzi mantinely akéhokoľvek žánru nezmestia a o svojej výnimočnosti vás presvedčí ich debutový album „In Oil“. Na kus rečí som si povolal Peťa Hiju, kde sme rozobrali všetko podstatné, čo sa skrýva za touto kapelou. Pozývam vás srdečne medzi nás! Na začiatok prezraď niečo zo začiatkov vašej kapely, ako ste sa dali dokopy a kto bol motorom vášho spojenia, keďže všetci pochádzate z rôznych skupín (DYSANCHELY, HASH, GOD DEFAMER, DIE PROUD). Peter: Tým motorom bol tuším gitarista Dodo. Keď odišiel z DYSANCHELY, začal sa nudiť a dlho veru netrvalo, kým si uvedomil, že tie bláznivé nápady v hlave musí nejako zmysluplne ventilovať a mal by ich počuť aj niekto iný, ako on sám A koho iného osloviť, ako overené indivíduá z nedávnej minulosti. Ako prvého ukecal bubeníka Joja, ktorý istý čas tiež pôsobil v DYSANCHELY (potom odišiel do Hash). Nasledoval basák Roman, v tom čase stále v DYSANCHELY a dokonca aj ja som mal svojich 5 minút slávy v DYSANCHELY za sebou ako záskok (ešte pred nástupom do GOD DEFAMER). No a DIE PROUD v tom celom figuruje tak, že práve tento spolok dal dokopy mňa s Romanom. V súčasnosti fungujeme paralelne s FAC aj v iných skupinách iba ja (GOD DEFAMER) a Jojo (HASH). Roman medzičasom, kvôli pracovnej vyťaženosti, taktiež opustil DYSANCHELY. FISHARTCOLLECTION, čo to vlastne znamená a ako ste s k tomuto divnému názvu dostali? Peter: O tom by mohol detailnejšie porozprávať asi Dodo, ale zhrnul by som to asi takto: „Mal som taký sen…“ Keď prišiel s touto myšlienkou a doladili sme detaily, uchytil sa okamžite. A prečo? Pretože si pod ním môžeš predstaviť absolútne hocičo. Pre nás ten názov predstavuje všetko, čo sa v našej hudbe odohráva a nedáva nám žiadne mantinely. Vaša hudba je neuveriteľne pestrá, no ako základ je použitý „hardcore“, keď to môžem tak povedať. Prečo práve v týchto mantineloch a nie napríklad death metal alebo prog. rock? Peter: Pretože sme si death metalu užili (alebo užívame) v iných kapelách a na progresívny rock sme strašidelne slabí hudobníci. My sme sa ani v skúšobni na začiatku nestretli s tým, že ideme hrať hardcore. Dokonca si myslím, že podaktorí hardcore fans by mohli mať s nami aj problém. Chceli sme hrať muziku, ktorá by bola iná – pestrá …tvrdá, nervná, živelná, pokiaľ možno aspoň trošku komplikovaná, občas aj melodická či náladová a hlavne, nechceli sme ju brať smrteľne vážne –...

Čítaj ďalej
Rozhovor – CATASTROFY:„Nehrajme teda hru zemepánov…“
aug02

Rozhovor – CATASTROFY:„Nehrajme teda hru zemepánov…“

Zverejnené v aug 2, 2014

Thrash metalu sa na našom území mimoriadne darí. Na akcii zvanej ROXOR THRASH FEST vystúpili také esá ako MAJSTER KAT, ANSTRATUS či kanadskí E-FORCE, no najviac ma dostali do kolien bratislavskí CATASTROFY. Ich rázny, energický prejav spojený s Borisovým charizmatickým vokálom a istou dávkou showmanstva ma úplne odrovnal, až som sa čudoval sám sebe, že som sa ku nim nedostal skorej. Preto sa to snažím hneď napraviť a oslovujem kapelu za účelom rozhovoru, kde sme s Borisom prebrali históriu kapely, vyhliadky do budúcnosti a všetko spojené s týmito thrashovými drtičmi strún. Prajem príjemnú četbu! Pre začiatok mi popíš nejakú stručnú históriu vašej kapely. Aké momenty považuješ za najdôležitejšie vo vašom vývoji? Boris: Serus. Kapelu sme založili dakedy v júni roku 2005 a v týchto časoch oslavujeme 9 rokov našej existencie. Prvé roky boli chudácke, to sme sa len učili hrať na nástroje. Prešli sme viacerými personálnymi zmenami, ale koho zaujíma, kto kedy odišiel a prišiel? Teraz sme v najlepšej zostave, v akej sme kedy boli, aj po stránke technickej, aj ľudskej a stále hráme. O tom to je. Jeden z naj úspechov teda je, že doteraz fungujeme. Kopec kapiel naokolo pokapalo, alebo si v rovnakej zostave, ale s iným názvom, zakladali nové projekty v štýle, ktorému v danom období najviac išla karta a aj tak sa nakoniec na muziku vyjebali. Ďalej to, že sme ako kapela cestovali a hrali na takých miestach, kam by sme sa jak ,,civilisti“ nedostali. Spoznali sme veľa nových kapiel, ľudí, fanúšikov, a kopec z nich sa stalo našimi kamošmi. Jak v Čechách, tak na Slovensku. Máme miliardu zážitkov a príhod, ktoré by sme bez kapely nezažili. Každý, kto si zakladá kapelu, nech v nej vydrží čo najdlhšie. Je to neprekonateľná vec! Ako vlastne vznikol názov CATASTROFY? Je to nejaká slovná hračka, či má aj nejaký hlbší zmysel? Boris: 10 rokov dozadu sa roztrhlo vrece s tornádami, zemetraseniami, cunami a neviem čím ešte. Sedeli sme v krčme, žrali soletky a pili pivo (v jednej krčme u nás v Devínskej nalievali aj neplnoletým, ale to je iný príbeh…) a kukali na televízne noviny, kde dokola hlásili podobné nešťastia. Beňo hovorí: ,,Kurva, na tom svete vládnu samé katastrofy.“ Všetci že: ,,Fúúú, mať názov kapely KURVA je dosť dobré…“. A Beňo hovorí: ,,Nééé KURVA, ale KATASTROFY!“ Všetci: ,,Jáááj… To by šlo.“ Pre ľahšie gúglovanie sme ho ešte skomolili do slovensko-anglickej podoby a bolo to. Na budúci rok budeme existovať 10 rokov, tak to možno povýšime na The Catastrofy. V titulnej piesni sa spieva „Tento štát sa musí zničiť a vybudovať odznova“. V čom vidíš najväčšie problémy nášho štátu a ako by si ho vybudoval ty? Boris: Pre mňa...

Čítaj ďalej
Rozhovor – BRAINSCAN
máj18

Rozhovor – BRAINSCAN

Zverejnené v máj 18, 2014

Hneď prvá otázka je tu tak trocha pre tých, ktorí ešte nemali tú česť s Vami: kto je vlastne Brainscan a čo hráte? Filip: Brainscan je jeden hudobný mozog chodiaci na dvanástich nohách .Sme šiesti muzikanti, ktorí spolu hrajú od roku 2008. Za ten čas sme stihli nahrať jedno promo EP(2009), dva regulárne CD Breaking Down Your Mind (2011) a Reflections (2013) a dať dokopy výberové CD Tribute To Testimony(2012). Máme za sebou doteraz vyše 200 koncertov na klubovej a festivalovej úrovni. Stále hráme, skladáme a chodíme po koncertoch. Robíme to, čo nás baví a napĺňa. Za doterajšiu dobu existencie sme vystriedali dvoch bubeníkov a jedného gitaristu. Momentálne a verím, že nadlho budeme hrať v zostave: • Martin Androvič – spev (Liquid Boogie Roll, ex – Blackstorm) • Tomáš Smida – spev (ex – Pyopoesy, Hecate) • Peter Rusnák – basa (ex – Hecate, Enormity) • Filip Glocko – gitara (ex – M.S.R., Sticfutu, O.S.B.) • Ján Novosad – gitara (Abowe, ex-Heos, Glorion , Baron Blade) • Filip Peťko – bicie (ex – Rock Reunion) Minulý rok Vám vyšiel nový album, ktorý ste nazvali „Reflections“, ktorý zdobí veľmi svojský obal. Čo pre Vás tento obal symbolizuje? Filip: Autorkou obalu je mladá výtvarníčka Zdenka Mertanová. V období komponovania skladieb na album sa pomaly črtala aj vízia, ako by mal vyzerať obal nového albumu. Zvolili sme takú minimalistickú ideu, ktorá by zdôraznila celý koncept a to rôzne myšlienkové pochody a reflexie na udalosti, ktoré sa človeku stanú a niektoré z nich ostanú hlboko zakorenené v človeku, či už ide o pozitívne, ale aj o negatívne veci. Obal nebol tvorený pre nás, proste sme narazili na toto umelecké dielo a hneď nám zapasovalo a po pár stretnutiach s autorkou, ktorá po prečítaní textov použitie diela odsúhlasila. Samotná postava na albume a jej „rozdrobenosť“ predstavuje príbehy – skladby, ktoré sme prežili. S odstupom času sa na „Reflections“ pravdepodobne pozeráte už trocha inak, ako na Vás pôsobí po takmer polročnom odstupe, stalo sa Vám pri jeho počúvaní, že si už poviete „veru, toto sme mohli spraviť asi aj inak“? Cremo : S odstupom času človek nadobúda pri posluchu trochu globálnejší pohľad vec. Nemáte v hlave toľko detailov, ako pri tvorbe samotnej. Zrazu zistite, že momenty s ktorými ste sa možno stotožňovali menej, sú úplne v poriadku a tiež si poviete že “tento song, ktorý mi včera až tak nerezal mi zrazu sedí.. “. Je to samozrejme vec vkusu, ale ja si ten album z času na čas vypočujem rád. A čí by sme niečo spravili inak? Reflections bol predovšetkým team work. Každý člen kapely do toho viac či menej prispel, každý tam dal kus svojho „JA“. Som presvedčený, že vzhľadom na kombináciu ľudí, ktorá sa na tvorbe tohto albumu podieľala, je...

Čítaj ďalej
Rozhovor – ANSTRATUS: „Očakávať môžete masakrové pesničky, ktoré vám nakopú rite!“
apr25

Rozhovor – ANSTRATUS: „Očakávať môžete masakrové pesničky, ktoré vám nakopú rite!“

Zverejnené v apr 25, 2014

Ešte pred polrokom sa kapele ANSTRATUS ani nesnívalo, že vystúpia za hranicami nášho štátu. Prihlásili sa s malou dušičkou do súťaže WACKEN BATTLE METAL, aby nabrali nové skúsenosti a trochu sa zviditeľnili. Čo však nikto nečakal, Banskobystričania už hneď v Košiciach rozdrvili publikum a získali od poroty plný počet bodov, vrátane mňa. Podobná situácia nastala aj vo finále u nich v rodnom meste. Mladíkom sa zo dňa na noc splnil sen a zahrajú si na najväčšom metalovom festivale na svete, na Wacken Open Air. Na kus reči som si zavolal speváka a gitaristu v jednej osobe, Tea, aby nám povedal niečo k začiatkom kapely a jej blízkej budúcnosti, samozrejme došlo aj na tému o súťaži a vystúpení na Wackene. Smelo do toho! Na začiatok ti srdečne blahoželám k výhre vo Wacken Metal Battle. Skôr ako prídeme k tejto téme, by ma pre začiatok zaujímali začiatky. Ako si sa dostal k metalu a prečo práve thrash metal? Mal si oporné body v rodine, či ťa k tomuto dostalo niečo iné? Ja som bol k tvrdej hudbe vychovávaný v podstate odmalička. Od otca som sa naučil počúvať punkové kapely (RAMONES,THE EXPLOITED,SLOBODNÁ EUROPA,VISACÍ ZÁMEK,ZONA A…) a teta počúvala zase metal. Naučila ma počúvať prvé metalové kapely ako CHILDREN OF BODOM, NIGHTWISH, WINTERSUN… Postupne ako išli roky, som sa dostal ku gitare a začal som hrávať s Andrejom (bubeník) u neho v izbe a thrash metal som sa naučil počúvať práve od neho. Vtedy sme fičali na starých albumoch kapely METALLICA. Andrej poznal thrashových skupín podstatne viac ako ja. Postupne som si našiel kapely, ktoré sa mi zapáčili a stále objavujem ďalšie a ďalšie. Thrash metal ma berie hlavne tou našlapanosťou a energiou, ktorá z tej muziky ide. Veľmi sa mi páčia gitarové riffy, bicie, basa, spev… proste všetko a tak sme sa rozhodli hrať práve tento žáner. Samozrejme boli aj iné vplyvy okrem thrashových kapiel, hlavne z vôd death-u a black-u. Vo svete je momentálne dosť veľký trend hrať old school thrash, kapelám ako HAVOK, LOST SOCIETY, EVILE či WARBRINGER sa náramne darí. Sú práve takéto mladé kapely hrajúce starý thrash vaším motorom, či všetko pochádza od starých kapiel ako SLAYER (ktorý najviac počujem vo vašej tvorbe)? Tieto mladé kapely sú pre nás ako idolmi, tak aj inšpiráciou, prečo hrať, ale podľa mňa pre nás mali najväčší vplyv staré klasiky. Tie nezomrú nikdy! Mojou srdcovkou je kapela BATHORY, samozrejme tie staršie albumy, vždy keď si pustím album „Blood Fire Death“, tak úplne šaliem. Tá energia, surovosť, rezavý zvuk gitár, našlapané tempá a Quorthonov šialený hlas ma vždy nakopne. Myslím, že aj to zanechalo na nás určité stopy. Od klasík k mladším kapelám sme sa dostali tak, že nám Andrej pustil TANTARU, EVILE, LOST SOCIETY, SUICIDAL ANGELS… a zapáčilo sa nám to. Z tých kapiel tiež cítiť ten old...

Čítaj ďalej
Rozhovor – NEVALOTH: „Naše hudobné vyjadrenie je skôr akousi heterodoxnou formou black metalu.”
mar02

Rozhovor – NEVALOTH: „Naše hudobné vyjadrenie je skôr akousi heterodoxnou formou black metalu.”

Zverejnené v mar 2, 2014

Vo Zvolene sa nám rodí poriadna temnota. Chalani z NEVALOTH to myslia s temnotou úplne vážne a týmto rozhovorom sa vás pokúsia presvedčiť, že to nie je žiadna póza. Ponorte sa so mnou do ich sveta plného starobylej a modernej filozofie, náboženstva a hudby plnej ambícií. Nech sa páči, budem vaším sprievodcom… Vznik kapely sa datuje na júl 2008. Ako si pamätáte na začiatky? S akými ambíciami ste ju zakladali a do akej miery si myslíte, že ste ich naplnili? Delgrast: Začiatky boli trošku chaotické, pre každého zúčastneného to bola prvá kapela vôbec, s niektorými členmi sme sa museli zakrátko rozísť. Našou ambíciou bolo produkovať kvalitnú a neokukanú black metalovú hudbu a náležite ju prezentovať naživo. Nejakým konkrétnejším cieľom mohlo byť zaradiť sa k tomu lepšiemu, čo slovenská scéna ponúka. Myslíme si, že cieľ sa viac-menej podarilo naplniť. Názov vašej kapely „Nevaloth“ pochádza zo starého hebrejského jazyka. Aký je jeho význam? Prečo práve hebrejčina ? Delgrast: „Nevaloth“ bol sprvu abstraktným slovom, ktoré nič konkrétne neznamenalo a zvolili sme si ho, lebo sme ho považovali za dobre znejúce. To, že sa výslovnosťou silne prekrýva s hebrejským „נבלות“, znamenajúcom čosi ako heretici, kacíri, náboženskí odpadlíci apod., Svjatogor odhalil až po niekoľkých mesiacoch existencie kapely. Určite sme si ho o to väčšmi osvojili. Napokon i naše hudobné vyjadrenie je skôr akousi heterodoxnou formou black metalu. Svjatogor: Myslím si, že význam názvu „Nevaloth“ je definovaný v samotnej tvorbe a neustále naberá nové podoby. Inak platí to, čo povedal aj Delgrast. Váš debut mi príde inšpirovaný hudbou raných SATYRICON, no novinka mi dokonca svojou progresivitou a akousi šialenou atmosférou pripomína album „Prometheus…“ od EMPEROR, koniec skladby „Philosophy of a Noble Mind“ odbáča aj do post-black metalových vôd, trebárs pripomenie takých WOLVES IN THE THRONE ROOM, či tu dokonca nájdeme aj prvky takých PINK FLOYD. Hádam správne inšpirácie, či som vedľa ako tá jedľa ? Svjatogor: Dovolím si tvrdiť, že inšpirácie každého z nás boli v dobe skladania a nahrávania pomerne široké, časť z nich určite tvoria aj všetky tebou spomenuté kapely. Vilo: Všetky uvedené kapely mám osobne dokonale zmáknuté. Skvelé to časy, keď som dokola dral CDčka EMPEROR a SATYRICON. Zaujímavé, že paralelne s tým som objavil PINK FLOYD a ich hudba ma sprevádza doteraz. Vlastním takmer celú ich diskografiu na LP a tie piesne poznám naspamäť. Dokonca si dovolím tvrdiť, že je to jedna z najvýznamnejších kapiel vôbec, takže som rád, že to tam počuješ. Či vedome, či nevedome, na človeka sa nalepia určité čiastočky z vecí, ktoré počúva a odrazia sa v tom, čo skladá. Tomu sa nevyhneš. Jo a WITTR sú najgeniálnejší naživo. To je presne ten typ kapely, ktorá skutočne ožije až na koncerte. Svjatogor, všimol som si, že si autorom coveru k chystanému albumu THE INFINITE WITHIN, staráš sa taktiež o grafiku domácej kapely. S akými...

Čítaj ďalej
Rozhovor – PERVERSITY Páči sa nám rúhavý typ death metalu, ktorý dráždi a vraždí naše sluchovody
jan22

Rozhovor – PERVERSITY Páči sa nám rúhavý typ death metalu, ktorý dráždi a vraždí naše sluchovody

Zverejnené v jan 22, 2014

Prešovčania PERVERSITY sú už dávno zabehaný pojem na našej scéne. Svoj temný a rúhajúci death metal predvádzajú už neuveriteľných 18 rokov. Každým jedným počinom stúpajú na kvalite a posúvajú sa do čoraz väčších temnejších zákutí. Nedávno vydané EP „Infamy Divine“ predstavuje kapelu vo vrcholnej forme a preto som ich oslovil. Na otázky odpovedala hlavne dvojka Kazateľ a Ďodi, no kus reči pridal aj nový gitarista Martin. Rozhovorili sa o histórii, inšpiráciách či už hudobných alebo textových, zabrdlo sa taktiež do tajov nového EP či vidín do budúcnosti. Vítam vás vo svete PERVERSITY! V októbri ste sa dožili plnoletosti, ako spomínaš na začiatky s kapelou? S akou víziou ste šli do založenia kapely a ako si myslíš, že ste ju naplnili ? A zároveň by si vedel povedať, ktoré momenty boli v histórii PERVERSITY prelomové? Kazateľ: Áno, máš pravdu. S PERVERSITY sme v októbri oslávili plnoletosť. Uff, 18 rokov, to je dosť. A aké boli moje začiatky? S PERVERSITY som prišiel do styku krátko po ich vzniku. Nielen počas koncertov, ktoré chalani hrali, ale hlavne potom koncom 90.rokov. Vtedy som bol členom death metalovej kapely THE BLEEDING a spoločne sme zdieľali skúšobňu. Potom to vyústilo aj do spoločného bočného projektu CONSTIPATION, ktorý žiaľ fungoval veľmi krátko a po jedinom koncerte aj skončil. Krátko po rozpade THE BLEEDING začiatkom roka 2000 som odišiel za prácou do Nemecka a spev som zavesil na klinec. Po troch rokoch som v auguste 2003 bol na koncerte, kde hrali chalani a vtedy už oni vedeli, že ich pôvodný spevák Martin Marinčák odchádza za prácou do Čiech. Nejako to všetko tak vyšlo, že po pokeci s Ďodim som sa v septembri 2003 stal jeho nástupcom. Odohrali sme spoločne pár koncertov a potom sa chystalo nahrávanie albumu Words Like Poison. Všetky vokály na tento album nahral Martin. Môj čas prišiel trošku neskôr. Čo sa týka prelomových momentov, tak sú to určite zmeny v zostave, ale pre kapelu ako takú to boli supporty pred VITAL REMAINS a SUFFOCATION. Ďodi: Juraj to pekne opísal. Ja keď ešte zalovím v pamäti, tak mi napadá naša prvá skúšobňa v kultúrnom stredisku obce Kojatice. Jeseň 1995. Začínali sme ako hudobní panici a bolo to pre nás veľmi vzrušujúce začať robiť nástrojový hluk. Naše začiatky boli zmes tancujúceho death-grindu s názvami songov ako „My Rotting Face“, „Alone At the Dead“, „Senile Existence“ či „Need To Suffer“. Sú to pre mňa veľmi pekné spomienky. Keď sme už nahrali naše prvé kazetové demo The Embarrassed v roku 1997, tak už sme sa aktívne zapojili do domácej UG scény. Čo sa týka podstatných udalostí, tak tu počítam náš debut The Garment of Lust, ktorý vyšiel v januári 2003 u francúzskeho labelu PQR. To sa už začalo poriadne na nás sypať. V tej dobe začal...

Čítaj ďalej