Rozhovor – REVENGE DIVISION: „Hráme to, čo nás baví, neškatuľkujeme sa a radi miešame rôzne žánre!“
Moderný vietor zavial aj na Považie a vdýchol do metaluchtivých chalanov svieži vánok. Chytľavé melódie, čerstvé nápady a poriadna dávka energie, to sú hlavné atribúty REVENGE DIVISION! Na kus reči som pozval zakladajúcich členov, Toma (bubeník) a Mateja (gitarista), aby nám otvorili dvere do ich sveta. Týmto Vám podávam klúč! Na našej scéne ste pomerne mladým úkazom. Čo viedlo k tomu, aby REVENGE DIVISION dospeli k tomu, čím sú? Aké najväčšie prekážky ste museli prekonať a čo považujete zatiaľ za najväčší úspech? Matej: Začalo to na strednej škole, keď som sa spoznal s Tomášom a Edom a boli sme pobláznení do metalovej hudby. Chodievali sme spolu na koncerty. Tomáš si stále na lavici klepal prstami alebo doma na vankúšoch a vedel som, že obdivuje bubeníkov. Raz na koncerte mu jeden bubeník počas prestávky dovolil zahrať si a keď som to počul, čo zahral (pozn. IRON MAIDEN – Where eagles dare), povedal som si, že si zoženiem gitaru, naučím sa hrať, zarobím si na elektriku a budeme mať kapelu. To sa presne stalo! O rok sme začali skúšať prvé covery. Ja už som mal medzitým aj nejaké veci poskladané a neskôr sme sa rozhodli mať vlastné pesničky. Čo sa týka žánru, tak hráme to, čo nás baví, neškatuľkujeme sa a radi miešame rôzne žánre. Tom: Heh, na tú príhodu som už skoro zabudol. Ja len dodám, že počas našej púte sme zažili aj úspechy aj pády. Ani by som to nenazval prekážky, ale zrejme najnáročnejšou výzvou bola celková produkcia albumu a všetky veci s tým spojené – nahrávanie, mix, master, vypracovanie grafiky, nájsť label, to bol skutočne dlhodobý a náročný proces, ale dalo nám to veľa skúseností a zážitkov. Zúčastnili sme sa aj pár súťaží – Metalgate Massacre a Wacken Metal Battle, kde sme sa dostali do finále. Výzvou bola aj výmena speváka, čo tiež nie je jednoduchá záležitosť. Vydanie albumu a každý jeden spokojný poslucháč – to považujem za najväčší úspech! Odkiaľ pochádza váš názov REVENGE DIVISION, čiže pomsta divízie? O akú pomstu ide? Tom: S názvom kapely to nebolo celkom jednoduché. Dlho sme hľadali nejaký vhodný názov kapely, prvý koncert sme dokonca odohrali bez oficiálneho mena. Robil som to tak, že keď mi niečo napadlo, alebo som natrafil na nejaké zaujímavé slovíčko, poprípade slovné spojenie, tak som si ho zapísal. Medzi inými boli frázy Division of Death a Revenge, tak som to pretransformoval na Division Revenge a predstavil chalanom. Juro navrhol, že to bude lepšie otočiť – a tak sme Revenge Division. Nevolili sme názov kvôli nejakému hlbšiemu významu, len sa nám proste páči. Maťo, popri REVENGE DIVISION hráš v SUBURBAN TERRORIST. V ktorej kapele vidíš svoju prioritu?...
Rozhovor – Mortally Infected – Ľudstvo smerujúce do záhuby alebo krátky rozhovor o novom albume
Rok 2014 sa ukázal ako veľmi plodný pre mnohé slovenské kapely. Pre tých, ktorí ešte o Mortally Infected nepočuli, uvádzam len krátku charakteristiku a históriu. Ich začiatok sa uvádza už niekedy okolo roku 1998 v Bratislave s hudobným predsavzatím hrať brutal death metal. Pôvodná zostava je už minulosťou, no kapela sa nedala zlomiť a zotrvala až do dnešných dní! Na konte má jedno CD/EP (2008) a v roku 2014 nahrali v Prievidzi u Typhoid Sound Lab materiál pre nové CD. Za sebou majú odohratých množstvo koncertov na Slovensku aj v zahraničí. Po dlhšej odmlke sa teda toto legendárne bratislavské zoskupenie vracia s novým albumom a už aj potvrdenou účasťou na niektorých akciách (napr. Flesh party open air). Zatiaľ kapela uverejnila dve piesne z nového albumu nazvaného Towards the Apocalypse. Vydaný bude u kórejského SHOW NO MERCY RECORDS, ktorí vydali albumy aj českým Jig-Ai a mnohým ďalším brutal death metalovým a grindovým kapelam. Uvedené piesne pranierujú zlé ľudské vlastnosti a nevábnu realitu dnešných dní. Tento rozhovor bude venovaný hlavne novému albumu, no možno nám kapela prezradí aj o niečo viac. Na rozhovor sa podujal bassgitarista Ivo, za čo mu chcem aj poďakovať. • Podľa flayeru na FB stránke by mal Váš album vyjsť 10.04.2015. Prečo práve v ten deň, má tento deň aj nejakú spojitosť, či je to len čistá náhoda a deň si zvolil Váš vydavateľ? Tento deň nepredstavuje nijakú špeciálnu spojitosť ani temný odkaz, haha. Jednoducho to vyšlo na tento dátum ako najskorší možný termín. • Kedy a kde plánujete album pokrstiť? Bude to v Bratislave a bude to v máji. Presnejšie informácie sa fanúšikovia dozvedia včas. Dodám len toľko, že ak vyjde všetko podľa plánov, môžu sa tešiť na zdrvujúci deathmetalový náklad v podaní známych SK/CZ kapiel. • Ako ste spokojní s novým albumom? Páči sa Vám jeho výsledná podoba a myslíte si, že osloví „metalovú verejnosť“? Sme spokojní so skladbami aj kompozíciou. Zvukovo je samozrejme vždy čo doťahovať, no v rámci možností sme z toho vytĺkli slušné gule a ťah na bránu, dovolím si tvrdiť. Za to patrí vďaka najmä majstrovi zvuku Jožkovi Flimelovi z Typhoid Sound Lab. Myslím si, že album osloví najmä ortodoxných deathmetalových fans. • Mnohé kapely (uvediem ako príklad Craniotomy) si robia v dnešnej dobe k novým piesňam aj klipy? Plánujete aj vy alebo zostanete len pri klasickom merchandise? Klip momentálne neplánujeme, možno časom. • Obal na album Vám robil Daemorph (Evil Art), ako sa táto spolupráca zrodila? Nakontaktovali ste sa naňho cez vydavateľa? Daemorpha nám odporučil a sprostredkoval priamo vydavateľ Darren (Show No Mercy). Poslali sme mu podrobný popis, čo si na obale predstavujeme a on že v pohode. Výsledok nás...
Rozhovor – DARKTIMES: „Triumph Ov Chaos“ je metafora, ktorá vyjadruje nadvládu a pretrvávanie temnoty vo svete, ako ho poznáme.“
Z liptovských lesov sa vynorila temnota. Démoni pod jej rúškom sa spojili pod menom DARKTIMES a vypustili black metalový nekronomikon „Triumph Ov Chaos“. Svet je odvtedy pohltený čiernou skazou plnou utrpenia. Ostali zachované len pergameny, kde sú zapísané jednotlivé posolstvá temných postáv. Dozvieme sa ich filozofiu, zjavenia, ale aj veštby o skaze budúcnosti. Prežehnajte sa a nechajte sa pohltiť ich posolstvom! Zháňať o vás informácie nie je žiadna sranda, po vašom fb či bandzone profile ani stopy. Jediné miesto, kde vás možno nájsť, je bandcamp, aj tam sa o vás veľa nedozviem. Prečo takáto voľba propagácie? Zároveň o vás viem, že prvý koncert ste mali 19. apríla minulého roku na domácej pôde, ale neviem nič viac o vašej minulosti. Mohol by si nám ju priblížiť? NARAKH: Pokusov založiť kapelu bolo niekoľko už v rannom období, keď sme boli ešte teenagermi, aj s terajšími členmi DARKTIMES. Všetci sme dlhoroční priatelia s rovnakým zápalom pre hudbu. Skúšali sme dať niečo dokopy, ale vždy to na niečom stroskotalo… škola, neskôr práca a podobne. Ako u väčšiny z nás, som dal gitaru bokom na istý čas. Jediný hudobne aktívny zostal Ossa, ktorý hrával v niekoľkých lokálnych kapelách. Začiatkom roku 2013 v zime som oslovil gitaristu Nebbulusa a basáka Namtara a založili sme DARKTIMES. V trojici sme začali tvoriť prvé skladby, pomáhali sme si automatickými bicími. V tom čase, sme sa už ale obzerali po bubeníkovi. Zhruba po roku fungovania sa k nám pridal Ossa. S jeho príchodom pribudli aj nové priestory na skúšanie. Fungovali sme už ako štvorčlenná kapela a zháňali sa po vokalistovi. Poslednou posilou bol spevák Nrem. Poznáme sa roky, chopil sa mikrofónu a zostava bola tak kompletná. OSSA: Snažíme sa hlavne pracovať na živých vystúpeniach, zlepšovať sa po hudobnej stránke a skladať hudbu pre nasledujúci album. V prvom rade teda chceme z DARKTIMES spraviť životaschopnú kapelu. Do budúcna nevylučujeme napr. fb profil, ale momentálne to nepovažujeme za najdôležitejšiu vec a všetky dôležité informácie sa k ľuďom určite dostanú. Prezentujete sa ako true black metalová kapela z Nórska. Čiže warpaint, ihlice na ruky, nábojové pásy, ohne, reťaze, temný výraz. Ako ste sa k tomuto rozhodnutiu dostali a prečo práve tento vyhradený žáner? OSSA: Keď sa tak pozerám na nás piatich, nič iné ako black metal mi z toho nevychádza. Akurát by som to upravil na black metal zo Slovenska. Nemáme v úmysle kohokoľvek kopírovať a robíme to tak, ako to cítime momentálne. Samozrejme aj severská scéna bola a je súčasťou nášho hudobného vývoja. NEBBULUS: Na pódiu sa kapela prezentuje nielen po hudobnej, ale aj po vizuálnej stránke a myslím si, že takýto image k BM scéne jednoznačne patrí. NAMTAR: Keď som...
Rozhovor – KILLCHAIN: „Spomaliť v blízkej dobe určite neplánujeme!“
Na východe sa death metalu darí. Jeden z dôkazov je aj košický spolok KILLCHAIN, ktorý zabŕda okrem death metalu aj do grindových vôd. Nedávno vydali novinku „Where Is Your Saviour…“, ktorá svojou dravosťou nakopáva rite. Na slovíčko som si pozval Stana, s ktorým som prebral všetko podstatné ohľadom novinky, zabrdli sme aj do plánov do budúcnosti a mnoho iného. Pomocnú ruku pridali aj Kubo s Gabim, tak sa je načo tešiť. Poďme rovno na to! Na začiatok mám takú šibalskú otázku. Pochádza váš názov z piesne „The Killchain“ z albumu „Those Once Loyal“ od BOLT THROWER? KUBO: Áno, máš pravdu, názov kapely pochádza resp. je odvodený od rovnomennej skladby kapely BOLT THROWER „The Killchain“. Vznik názvu bol viac-menej aj celkom zábavná záležitosť, tesne pred našim prvým koncertom sme ešte nemali názov kapely a organizátor na nás tlačil, lebo potreboval riešiť plagáty, keďže sme vtedy dosť „fičali“ na BOLT THROWER a hlavne na spomínanej skladbe, tak rozhodnutie bolo spontánne a v tej dobe aj celkom zábavné. A tak sa stal KILLCHAIN. Zo začiatku ste hrali old schoolový death metal, no prešli ste vývojom až k death/grindu. Prečo práve zmena k extrémnejšiemu podaniu žánru? Stojí za tým Stano ako gitarista, či ste sa všetci zhodli, že toto je tá správna cesta? STANO: To sa vyvinulo samo od seba. Ja neviem veľmi hrať old school. Musím mať riffy, aby som sa nenudil. Nebaví ma hrať jednoducho, aj keď dá sa povedať, že zložité ani nemáme. Neviem, či je to správna cesta, ale toto nás baví hrať, tak to hráme. Uvidíme, čo budúcnosť prinesie. Možno, že začneme spomaľovať, ktovie. Spomaliť ale v blízkej dobe určite neplánujeme. Stano, kedysi si ešte mal, už teraz kultovú kapelu, ERYTROSY. Čo sa vlastne stalo, že ukončila svoju činnosť? Ako na ňu spomínaš, v dobrom, či v zlom? Aké dôležité miesto v tvojom živote má táto kapela? Dávaš aspoň malú šancu tomu, že by sa ešte oživila, hoci len na jeden koncert? STANO: Stalo sa to, čo sa už dlhšiu dobu ťahalo. Stratil som radosť z hrania. Prišli do toho okolnosti ako práca, vymýšľanie spoluhráčov a iné aspekty. Už dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou, že vycestujem za hranice pracovať. Čo sa týka spomienok na ERYTROSY, tak myslím na ňu len v dobrom. Veď sme sa, dá sa povedať, zo dňa na deň stali známymi. Mne to prinieslo len pozitívum. Ešte doteraz sa stretávam s tým, že prečo neurobíme aspoň jeden koncert, no podľa mňa teraz by to nebolo ono. Niekedy som mal taký nápad urobiť jeden koncert ako spomienku, len nedošlo k realizácii. Potom som už nastúpil do KILLCHAIN a to je teraz moja priorita. Ja...
Rozhovor – FISHARTCOLLECTION: “Chceme sa viac priblížiť ľuďom, zbaviť ich ostychu, zrušiť hranicu medzi nami a rozšíriť pódium na celú sálu“
Pozbieraním členov kapiel ako DYSANCHELY, HASH, GOD DEFAMER či DIE PROUD sa nám zrodila veľmi zaujímavá formácia FISHARTCOLLECTION. Ich vystúpenia sú veľmi dravé, spontánne a pódium pre nich predstavuje neuveriteľné obmedzenie a tak sa neboja zavítať aj do fanúšikovských radov. Hudobne sa tiež medzi mantinely akéhokoľvek žánru nezmestia a o svojej výnimočnosti vás presvedčí ich debutový album „In Oil“. Na kus rečí som si povolal Peťa Hiju, kde sme rozobrali všetko podstatné, čo sa skrýva za touto kapelou. Pozývam vás srdečne medzi nás! Na začiatok prezraď niečo zo začiatkov vašej kapely, ako ste sa dali dokopy a kto bol motorom vášho spojenia, keďže všetci pochádzate z rôznych skupín (DYSANCHELY, HASH, GOD DEFAMER, DIE PROUD). Peter: Tým motorom bol tuším gitarista Dodo. Keď odišiel z DYSANCHELY, začal sa nudiť a dlho veru netrvalo, kým si uvedomil, že tie bláznivé nápady v hlave musí nejako zmysluplne ventilovať a mal by ich počuť aj niekto iný, ako on sám A koho iného osloviť, ako overené indivíduá z nedávnej minulosti. Ako prvého ukecal bubeníka Joja, ktorý istý čas tiež pôsobil v DYSANCHELY (potom odišiel do Hash). Nasledoval basák Roman, v tom čase stále v DYSANCHELY a dokonca aj ja som mal svojich 5 minút slávy v DYSANCHELY za sebou ako záskok (ešte pred nástupom do GOD DEFAMER). No a DIE PROUD v tom celom figuruje tak, že práve tento spolok dal dokopy mňa s Romanom. V súčasnosti fungujeme paralelne s FAC aj v iných skupinách iba ja (GOD DEFAMER) a Jojo (HASH). Roman medzičasom, kvôli pracovnej vyťaženosti, taktiež opustil DYSANCHELY. FISHARTCOLLECTION, čo to vlastne znamená a ako ste s k tomuto divnému názvu dostali? Peter: O tom by mohol detailnejšie porozprávať asi Dodo, ale zhrnul by som to asi takto: „Mal som taký sen…“ Keď prišiel s touto myšlienkou a doladili sme detaily, uchytil sa okamžite. A prečo? Pretože si pod ním môžeš predstaviť absolútne hocičo. Pre nás ten názov predstavuje všetko, čo sa v našej hudbe odohráva a nedáva nám žiadne mantinely. Vaša hudba je neuveriteľne pestrá, no ako základ je použitý „hardcore“, keď to môžem tak povedať. Prečo práve v týchto mantineloch a nie napríklad death metal alebo prog. rock? Peter: Pretože sme si death metalu užili (alebo užívame) v iných kapelách a na progresívny rock sme strašidelne slabí hudobníci. My sme sa ani v skúšobni na začiatku nestretli s tým, že ideme hrať hardcore. Dokonca si myslím, že podaktorí hardcore fans by mohli mať s nami aj problém. Chceli sme hrať muziku, ktorá by bola iná – pestrá …tvrdá, nervná, živelná, pokiaľ možno aspoň trošku komplikovaná, občas aj melodická či náladová a hlavne, nechceli sme ju brať smrteľne vážne –...
Rozhovor – CATASTROFY:„Nehrajme teda hru zemepánov…“
Thrash metalu sa na našom území mimoriadne darí. Na akcii zvanej ROXOR THRASH FEST vystúpili také esá ako MAJSTER KAT, ANSTRATUS či kanadskí E-FORCE, no najviac ma dostali do kolien bratislavskí CATASTROFY. Ich rázny, energický prejav spojený s Borisovým charizmatickým vokálom a istou dávkou showmanstva ma úplne odrovnal, až som sa čudoval sám sebe, že som sa ku nim nedostal skorej. Preto sa to snažím hneď napraviť a oslovujem kapelu za účelom rozhovoru, kde sme s Borisom prebrali históriu kapely, vyhliadky do budúcnosti a všetko spojené s týmito thrashovými drtičmi strún. Prajem príjemnú četbu! Pre začiatok mi popíš nejakú stručnú históriu vašej kapely. Aké momenty považuješ za najdôležitejšie vo vašom vývoji? Boris: Serus. Kapelu sme založili dakedy v júni roku 2005 a v týchto časoch oslavujeme 9 rokov našej existencie. Prvé roky boli chudácke, to sme sa len učili hrať na nástroje. Prešli sme viacerými personálnymi zmenami, ale koho zaujíma, kto kedy odišiel a prišiel? Teraz sme v najlepšej zostave, v akej sme kedy boli, aj po stránke technickej, aj ľudskej a stále hráme. O tom to je. Jeden z naj úspechov teda je, že doteraz fungujeme. Kopec kapiel naokolo pokapalo, alebo si v rovnakej zostave, ale s iným názvom, zakladali nové projekty v štýle, ktorému v danom období najviac išla karta a aj tak sa nakoniec na muziku vyjebali. Ďalej to, že sme ako kapela cestovali a hrali na takých miestach, kam by sme sa jak ,,civilisti“ nedostali. Spoznali sme veľa nových kapiel, ľudí, fanúšikov, a kopec z nich sa stalo našimi kamošmi. Jak v Čechách, tak na Slovensku. Máme miliardu zážitkov a príhod, ktoré by sme bez kapely nezažili. Každý, kto si zakladá kapelu, nech v nej vydrží čo najdlhšie. Je to neprekonateľná vec! Ako vlastne vznikol názov CATASTROFY? Je to nejaká slovná hračka, či má aj nejaký hlbší zmysel? Boris: 10 rokov dozadu sa roztrhlo vrece s tornádami, zemetraseniami, cunami a neviem čím ešte. Sedeli sme v krčme, žrali soletky a pili pivo (v jednej krčme u nás v Devínskej nalievali aj neplnoletým, ale to je iný príbeh…) a kukali na televízne noviny, kde dokola hlásili podobné nešťastia. Beňo hovorí: ,,Kurva, na tom svete vládnu samé katastrofy.“ Všetci že: ,,Fúúú, mať názov kapely KURVA je dosť dobré…“. A Beňo hovorí: ,,Nééé KURVA, ale KATASTROFY!“ Všetci: ,,Jáááj… To by šlo.“ Pre ľahšie gúglovanie sme ho ešte skomolili do slovensko-anglickej podoby a bolo to. Na budúci rok budeme existovať 10 rokov, tak to možno povýšime na The Catastrofy. V titulnej piesni sa spieva „Tento štát sa musí zničiť a vybudovať odznova“. V čom vidíš najväčšie problémy nášho štátu a ako by si ho vybudoval ty? Boris: Pre mňa...