Rozhovor – CATASTROFY:„Nehrajme teda hru zemepánov…“

catastrofy coverThrash metalu sa na našom území mimoriadne darí. Na akcii zvanej ROXOR THRASH FEST vystúpili také esá ako MAJSTER KAT, ANSTRATUS či kanadskí E-FORCE, no najviac ma dostali do kolien bratislavskí CATASTROFY. Ich rázny, energický prejav spojený s Borisovým charizmatickým vokálom a istou dávkou showmanstva ma úplne odrovnal, až som sa čudoval sám sebe, že som sa ku nim nedostal skorej. Preto sa to snažím hneď napraviť a oslovujem kapelu za účelom rozhovoru, kde sme s Borisom prebrali históriu kapely, vyhliadky do budúcnosti a všetko spojené s týmito thrashovými drtičmi strún. Prajem príjemnú četbu!

Pre začiatok mi popíš nejakú stručnú históriu vašej kapely. Aké momenty považuješ za najdôležitejšie vo vašom vývoji?

Boris: Serus. Kapelu sme založili dakedy v júni roku 2005 a v týchto časoch oslavujeme 9 rokov našej existencie. Prvé roky boli chudácke, to sme sa len učili hrať na nástroje. Prešli sme viacerými personálnymi zmenami, ale koho zaujíma, kto kedy odišiel a prišiel? Teraz sme v najlepšej zostave, v akej sme kedy boli, aj po stránke technickej, aj ľudskej a stále hráme. O tom to je.

Jeden z naj úspechov teda je, že doteraz fungujeme. Kopec kapiel naokolo pokapalo, alebo si v rovnakej zostave, ale s iným názvom, zakladali nové projekty v štýle, ktorému v danom období najviac išla karta a aj tak sa nakoniec na muziku vyjebali.

Ďalej to, že sme ako kapela cestovali a hrali na takých miestach, kam by sme sa jak ,,civilisti“ nedostali. Spoznali sme veľa nových kapiel, ľudí, fanúšikov, a kopec z nich sa stalo našimi kamošmi. Jak v Čechách, tak na Slovensku. Máme miliardu zážitkov a príhod, ktoré by sme bez kapely nezažili. Každý, kto si zakladá kapelu, nech v nej vydrží čo najdlhšie. Je to neprekonateľná vec!

Ako vlastne vznikol názov CATASTROFY? Je to nejaká slovná hračka, či má aj nejaký hlbší zmysel?

Boris: 10 rokov dozadu sa roztrhlo vrece s tornádami, zemetraseniami, cunami a neviem čím ešte. Sedeli sme v krčme, žrali soletky a pili pivo (v jednej krčme u nás v Devínskej nalievali aj neplnoletým, ale to je iný príbeh…) a kukali na televízne noviny, kde dokola hlásili podobné nešťastia. Beňo hovorí: ,,Kurva, na tom svete vládnu samé katastrofy.“ Všetci že: ,,Fúúú, mať názov kapely KURVA je dosť dobré…“. A Beňo hovorí: ,,Nééé KURVA, ale KATASTROFY!“ Všetci: ,,Jáááj… To by šlo.“ Pre ľahšie gúglovanie sme ho ešte skomolili do slovensko-anglickej podoby a bolo to. Na budúci rok budeme existovať 10 rokov, tak to možno povýšime na The Catastrofy.

V titulnej piesni sa spieva „Tento štát sa musí zničiť a vybudovať odznova“. V čom vidíš najväčšie problémy nášho štátu a ako by si ho vybudoval ty?

Boris: Pre mňa osobne je základným stavebným prvkom človek. Jednotlivec zgrupujúci sa do spoločnosti, tvoriacej tento systém. Nikde inde netreba začínať, než od seba. Pozri sa do Rakúska. Tam policajta len tak nepodplatíš. Neuvidíš domácich jebať odpadky do trávy. Jednoducho ich uvedomelosť, alebo nejaká vnútorná morálka (neviem ako to nazvať), im to nedovoľuje. To je podľa mňa cesta a som presvedčený o tom, že budovať spoločnosť a následne od nej závislý štát, treba od seba. Darmo budeme zvaľovať vinu na iných. Systém sú ľudia, ľudia sme my. Ak je niekto chytrejší, vie ten systém využiť vo svoj prospech a obohatiť sa na úkor ostatných. Existuje taký obrázok, ktorý to trefne ilustruje. Je na ňom tuším Pápež, Kráľovná a Uncle Sam, ktorého heslo znie: ,,System works because you work“. Nehrajme teda hru zemepánov, ktorej podstata je obviňovať sa navzájom, neznášať sa pre pôvod a farbu kože, riadiť sa heslom: ,,keď to robí on, môžem aj ja“!

Texty máte v slovenčine, no predtým boli v angličtine. Prečo ste sa rozhodli pre náš materinský jazyk? Nemyslíte, že s anglickým jazykom máte väčšiu šancu dostať sa aj za hranice nášho štátu, či vás to nezaujíma?

Boris: My sme sa báli, že skončíme ako Gladiator, preto sme presedlali na slovenčinu skôr, ako sme začali mäknúť.
Keď prerazí prvá slovenská thrash kapela spievajúca po anglicky do zahraničia, teraz nemyslím, že si zahrá miniturné v Rakúsku, ale vydá ju napríklad Nuclear Blast, a trojtýždňové turné po Európe bude na dennom poriadku, potom to začneme ľutovať. Dovtedy je pre nás priorita, aby nám rozumeli u nás.

Na coveri vášho EP „Tento štát sa musí zničiť“ je zobrazený Jánošík s celkom slušnou výbavou (granáty, náboje, všelijaké zbrane….). Koho to bol nápad a prečo práve takýto silno militantný Jánošík? Má byť príkladom pre nás, aby sme zobrali všetky zbrane a šli bojovať za našu krajinu?

Boris: Kreslil som to ja, ale pozor, na obrázku nie je Jánošík, ale náš vlastný zbojník – Kazimír! Nositeľ pohromy a náš osobný patrón, v iných krajoch zvaný Superhrdina. Každopádne zbojník je symbol vzopretia sa útlaku a autoritám, ale neznamená to bojovať za krajinu, lebo to znamená bojovať v mene zemepánov. Čo je krajina? Nejaké ohraničené územie, ktoré patrí pár vyvoleným a plocha toho územia sa mení každých pár rokov. Za koho budeš bojovať potom? Za ďalších zemepánov. Ak bojovať, tak za seba. Za ľudí. Zbojníci takisto nebojovali za krajinu, ale za svoje rodiny, utláčané vrchnosťou. Inak zo mňa sa stáva v poslednej dobe hipisák, ktorý chce mať pokoj. Neriešiť hádky, bitky, konflikty a to isté dopriať iným. Asi starnem…

Vo vašich piesňach, resp. intrách sa vyskytujú rôzne folkové nástroje. Kto za tým stojí a ako vás napadlo zoberať sa práve tou vašou „zbojníckou“ tematikou a tým vytvoriť váš vlastný „lúpežnícky“ thrash?

Boris: Náš bubeník sa volá Roman Vrecník. Raz sme pátrali po jeho predkoch a cez rôzne rodné listy a informácie v matrikách sme sa dopátrali cca 270 rokov dozadu, kde sme zistili, že jeden z jeho pradávnych predkov bol akýsi poddruh zbojníka. Dnes sa im hovorí ,,vreckári“, ale to slovko sa do tejto podoby pretransformovalo z vrecníka. Vtedajší vrecník = dnešný vreckár. Roman je z Levíc, no tento jeho predok bol voľakde z Oravy, ale odsúdili ho do vyhnanstva a on sa potom všakovakými cestičkami usídlil v okolí Tekova. To nám dalo inšpiráciu oživiť zbojnícke posolstvo a s ním spojenú tradičnú folkovú muziku.

Boris, tvoj prejav je jednak dravý, no náramne ti rozumieť. Nerozmýšľal si nad tým, že by si pritvrdil, alebo chceš, aby bolo textom rozumieť a tým pádom by si ľudia odnášali z vašich koncertov aj myšlienky ukryté v textoch?

Boris: Kámo, som rád, že to vidíš (resp. počuješ), tak jak to ja myslím. Áno, chcem aby mi bolo rozumieť, aby bolo rozumieť tomu, o čom spievam. Mám rád, keď dôjde od ľudí odozva, či už negatívna: ,,Tvoje texty sú úbohé primitívne hatlaniny!“, alebo pozitívna: ,,S týmto sa stotožňujem. Super Text!“. A to vďaka tomu, že mi je rozumieť. Reakcie prídu oboje, ale musíš ísť s kožou na trh. Skrývať sa za cudzí jazyk ma už nebavilo.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Zvuk EP-čka je ešte dosť špinavejší, gitary sú dosť chrapľavé a strácajú sa v ňom zvyšné nástroje. No keď si pustím váš nový singel „Žabomyšie vojny“, je to riadny pokrok, hneď je to prehľadnejšie. Premiestnili ste sa do štúdia, či ste len zlepšili vaše masteringové skilly?

Boris: Štát, Bastardov, Vojny… všetko sme nahrávali u nás v skúšobni a majster zvuku je Roman. On sa tomu venuje vo voľnom čase, jebká sa s rôznymi vylepšeniami, sleduje tutorialy na nete a treba povedať, že nahrávku od nahrávky sa zlepšuje a zlepšuje. Veď je to nakoniec aj počuť. Full album ale pôjdeme nahrať do profi štúdia, aby sme ten zvuk ešte viac vyšmakovali a aby si aj Roman oddýchol a nahral ,,len,, bicie. Poprípade čo to opajcol od tamojších zvukárov.

Máte vonku skladbu „Bastardi Spoločnosti“. O kom hovorí?

Boris: O nás – alternatívnych ľuďoch a o smotánke, ktorej pravidlami sa neriadime, za čo sme odvrhnutí na perifériu spoločnosti, globálne vnímaní ako spodina, odpad, hovná… Podobne sú na tom bastardi v útulku, ktorých si odtiaľ neadoptujú paničky, ani miliardári, lebo sa nimi nemôžu vystatovať na snobských večierkoch. Na to majú svoje high society plemená a jediní, kto si týchto bastardov adoptuje, sú iba ďalší bastardi. My. A tak spolu vo svorkách žijeme na kraji miest. Ale slobodní.

Ku skladbe „Okovy“ ste nahrali aj klip v priestoroch bývalej Obludy. Prečo práve tam a ako to prebiehalo?

Boris: Majiteľ Obludy Vlado a Datra z Rozporu sú naši kamoši, a keď Obluda končila, chceli spraviť rozlúčkovú akciu ,,se vší parádou“. Zavolali nás tam a celé sa to spískalo na letnej záhrade v U-rampe. Kde inde natočiť klip, než na kare nášho obľúbeného klubu? Dupľom keď ide o song proti predsudkom. Oslovili sme Kaca (týpek, čo točil pár klipov Rozporákom), či nám nenatočí koncík. Za pár pív to urobil a ja som z toho potom vystrihal live klip.

https://www.youtube.com/watch?v=u8D_eSJNUX4

Sledujete aj našu thrash scénu? Vo svete sa tomuto žánru momentálne veľmi darí, dokonca aj u nás, WACKEN BATTLE vyhrali Banskobystričania ANSTRATUS. Ako to vidíte vy?

Boris: Držíme im palce. My sme sa zúčastnili vlani, no vypadli sme už po prvom live kole. Asi sme ešte sračky. Thrash scénu sledujeme, fandíme kapelám, s mnohými sme kamoši. Mňa najviac baví Majster Kat. Cením atmosféru oboch ich albumov + originálne nápady. Pre mňa numero uno na našej scéne. Tešíme sa aj pribúdajúcim mladým thrasherom na koncertoch, ktorí neváhajú skákať z pódia na hlavy a strčiť tak starých fotrov, trímajúcich pivá, do vačku.

Aké máte plány do budúcnosti? Kedy sa dočkáme vášho debutu? Či nás čaká ešte nejaké mini EP? Chcete prekročiť aj hranice nášho štátu, či zatiaľ nemáte takéto ambície?
Boris: Na debute makáme. Ak sa nič zvláštne neudeje, koncom jesene ideme nahrávať a začiatkom budúceho roka to vypľujeme von. K tým 10. narodeninám by sa už patrilo! V hlavách nosíme aj nejaké nápady na splitká, ale to má ešte čas. Hranice sme prekročili zatiaľ len do Čiech (aj keď mnohonásobne, a v septembri sa tam znova chystáme na trojkoncertné ,,minitúr“ s kamošmi z kapely KAAR), ale máme aj nejaké nevyriadené účty v Poľsku, a ak motyka vystrelí a valaška zatne, možno sa nám podarí zadrtiť aj za ďalšími hranicami. Ja by som sa nebránil napríklad Balkánu.

Ďakujem pekne za tvoj čas, prajem veľa úspechov do budúcnosti a nech každému nakopete poriadne prdel! Chceš niečo dodať na záver?

Diky za tvoj čas a energiu vynaloženú na podobné rozhovory, články, recenzie a reporty a ťukanie do klávesnice… Bryndzové halušky do každej rodiny!!!

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák

Odkazy na kapelu:
http://bandzone.cz/catastrofy?at=news
https://www.facebook.com/catastrofy.thrashman?fref=ts
https://www.facebook.com/catastrofy?fref=ts

Autor: admin

Zdieľaj