Fotoreport – Horkýže Slíže a Ranná Nevoľnosť – Majestic Music Club – 06.04.2022
V stredu, 6.4.2022 sa v Majestic Music Clube uskutočnil koncert dvoch slovenských kapiel. Horkýže Slíže netreba snáď nikomu predstavovať, ich predskokana Rannú Nevoľnosť som ešte nevidela, pre mňa osobne veľká neznáma. Na moje veľké prekvapenie sa už pred siedmou hodinou k dverám MMC nahrnula slušná hŕstka ľudí. O siedmej, podľa plánu, začali vpúšťať do sály prvých návštevníkov. Okolo pol ôsmej sa na pódium postavila prvá kapela večera – Ranná Nevoľnosť. Ich názov mi evokoval skôr nejaký veselý agro punk, ako to, čo som mala možnosť počuť. Sú to ešte pomerne mladí hudobníci, no aj oni prilákali slušné množstvo ľudí na svoje vystúpenie a majú už aj svoju základňu fanúšikov. Hoci s metalom nemajú toho veľa spoločné, niektoré riffy sa nesú aj v tvrdších do metalcoru idúcich vlnách. Spev a textová zložka skladieb mi však vyslovene nezapasovali a tak som ich vystúpenie skôr pretrpela, ako si ho užila. Avšak, vzhľadom na pribúdajúce publikom v sále si myslím, že som bola skôr výnimkou a ide tu viac o otázku môjho osobného vkusu. Po kratšej pauze sa už na pódium pomaly hotovali aj headlineri tohto večera – Horkýže Slíže. Na pódiu sa ako rekvizita objavuje malý stan, ale k jeho využitiu nedošlo, bola to čisto len dekorácia :). Okolo pol deviatej sa už fanúšikovia začali aktívne dožadovať kapely, pokrikovaním a prípadnými úryvkami z ich songov. Nemuseli dlho čakať, lebo na pódiu sa objavila čoskoro postava Kuka v indiánskej čelenke spolu s ďalšími členmi kapely a vystúpenie mohlo začať. Samotnému vystúpeniu nemám absolútne čo vytknúť. Odzneli všetky notoricky známe skladby, aj krátke songy, s ktorými momentálne idú Horkýže Slíže svoje turné. Nakoniec, tých skladieb, ktoré pozná snáď každý je naozaj veľa a tak spomeniem len pár – Vlak, Emanuel Bacigala, Mala Zuzu, Horí ti maštaľ (ako posledná), Mám v p***i na lehátku….Zoskupenie je výborne zladené a aj napriek tomu, že už sú na scéne dlhé roky, stále sú ich vystúpenia energické a prirodzene pôsobiace, ale samozrejme profesionálne. Aj napriek tomu, že koncert vybočuje z rámcového zamerania nášho zinu som neodolala ísť týchto hudobníkov fotiť. Väčšinu fotiek nájdete v albume na Facebookovej stránka Metalexpress. Ďakujem zároveň Octopus Promotion na možnosť kapelu...
Winter Gothoom Festival – 26.03.2022 – Žemberovce – 2. Deň
Trvalo to dva roky, kým sa pandémia odobrala na nejaký čas do úzadia. Miesto konania zimného Gothoom festivalu sa tiež zmenilo, z pôvodného Kultúrneho domu v Žiari nad Hronom na kultúrny dom v obci Žemberovce, ktorá sa nachádza v blízkosti Levíc. Finálna zostava na sobotu bola oznámená len niekoľko dní pred začatím festivalu. Žiaľ, na poslednú chvíľu niekoľko kapiel muselo svoje vystúpenia odrieknuť. S tou poslednou chvíľou to platilo aj pre mňa. Z tohto dôvodu som aj zmeškala niekoľko kapiel z tohto dňa a festival pre mňa začínal až od vystúpenia skupiny Galadriel. O tom však až o malú chvíľu. Pre tých, ktorí tento festival nenavštívili chcem ešte v krátkosti opísať miesto konania. Kulturák sa nachádza na vyvýšenom mieste nad obcou a tým pádom veľmi nedráždi prítomnosť neobvyklejších ľudí miestny kolorit, ani dôchodcov. Vstupné brány lemuje široké schodisko, ktoré ponúka dostatočný priestor nie len pre fajčiarov, ale aj pre skupinky na rozhovor. V rámci festivalu boli pod schodmi aj stoly, kde si mohli ľudia vychutnať nápoje, či jedlo v prestávkach medzi kapelami a taktiež tu boli aj Toi-toi búdky. Hneď po otvorení dverí vás privítal pohľad na výčap a zároveň silne prerážajúca vôňa vyprážaných jedál a občerstvenia. Priestor medzi vchodom a vstupom do v sály bol trochu stiesnený. V pravej časti boli klasické wc a taktiež schody na balkón, kde však radoví návštevníci nemali prístup. Po vstupe do priestrannej sály možno niekoho upútal kazetový strop a pre staršie kulturáky klasické, pomerne veľké pódium. Na konci sa nachádzali merch stánky kapiel a oficiálny merch Gothoom. Tento festival bol zároveň venovaný fanúšikom, ktorí už žiaľ nie sú medzi nami. Na nástenke s fotkami týchto ľudí hneď pri vchode, mohol ktokoľvek zanechať odkaz. Pri pohľade na ňu asi mnohým ľuďom vybehli spomienky aspoň na jedného z nich. Avšak, nebolo veľa odvážlivcov, ktorí na ňu niečo napísali. Ako prvé ma upútal dobrý zvuk, ktorý nebýva vždy štandardom. Veľkú zásluhu na ňom mali zvukári a ich kvalitné vybavenie. Bolo vidieť, že títo ľudia nechodia zvučiť kapely na jarmokoch. K téme zvuku sa už ďalej vyjadrovať ani nebudem, pretože všetky kapely ho mali podľa mňa dobrý. Prvá kapela, ktorú som mala možnosť vzhliadnuť boli Galadriel. Už som ich nevidela pomerne dlho, naposledy na letnej verzii tohto festivalu. Zároveň som z ich tábora už dlho nepočula žiadne novinky, ktoré by pripravovali pre svojich fanúšikov. Tento večer sa na pódiu objavili vo štvorici. Podobne ako po minulé roky, aj tento koncert sa niesol v znamení novších, ale aj niekoľkých starších skladieb. Keďže som sledovala v minulosti skôr ich staršie obdobie, odohrali z tejto éry skladby „Sad Leaves of the Dying Rose“ a „Imaginary Sins“. Samozrejme, odzneli aj novšie skladby....
Report – Večer Stredovekého Folku – MMC Bratislava – 24.3.2022
Začiatkom jari a s uvoľňovaním pandemickych opatrení ožila aj klubová scéna. Koncertov utešene pribúda, až mam niekedy pocit, že organizátori z obáv z opätovného sprísnenia podmienok pre usporiadanie kultúrnych podujatí, chcú stihnúť čim skôr čo najviac akcií a vzniká až nadbytok, keď si človek nevie vybrať kam skôr. Štvrtkový marcový večer padla voľba na MMC, s prísľubom pre mňa nie celkom tradičného line-upu folkových kapiel, ktorých mena mi spočiatku veľa nehovorili. Okrem asi najznámejšej informácie o headlinerovi, ktorou je to, že Percival boli súčasťou soundtracku k hernému hitu Witcher 3. Už pri ceste do klubu bolo v jeho okolí možne vidieť pomerne dosť ľudí v historických kostýmoch, ktorých skôr môžete stretnúť na historických šermovačkách a jarmokoch na hradoch, ako na klubovom koncerte takmer v centre hlavného mesta, čo dávalo prisľúb celkom slušnej návštevnosti, a trochu iného zážitku, ako na bežnom rockovom/metalovom koncerte, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Takmer presne s odbitím siedmej hodiny odštartovali cely program moravskí Tempus, so svojim folk rockom obohateným o tradičné nástroje. Personálne boli najpočetnejšou kapelou večera. Zhruba pol hodinku trvajúci set, osemčlennej zostavy bol prijemným úvodom a nabudením atmosféry do dnešného večera. Trochu mi chýbala väčšia originalita v prístupe ku tvorbe. Kombinácia rockovej rytmickej sekcie, sólujúcej elektrickej gitary a tradičnejších nástrojov, pozvoľna začínala prebúdzať aj prítomne obecenstvo. Predstavená tvorba pripomínala v niektorých momentoch známych Blackmoores night a bola organizátormi vhodne zvoleným úvodom večera. Čo chybalo po hudobnej stránke, bolo bohato vynahradené suverénnymi inštrumentálnymi výkonmi a hlavne pozitívnym prístupom vysmiatych hudobníkov, ktorí počas relatívne krátkeho vystúpenia preniesli dobrú náladu aj na publikum. Ako druhí, s výrazným oneskorením, po komplikáciách so zvukom, nastupujú slovenskí Strigôň. Ich prístup ku folku je oproti predchádzajúcej kapele o poznanie komornejší. Štyria hudobníci, v čele so speváčkou obsluhujúcou zároveň aj čelo, ponúkli obecenstvu hĺbavý, niekedy až „šamansky“ pôsobiaci pohľad na historicky folk. Pre mňa, ako laika, ktorý sa v tomto žánri orientuje len veľmi zbežne, išlo o autentickejšiu podobu historickej hudby. Ich produkcia, založená výhradne na historických nástrojoch, pôsobila veľmi prijemným dojmom, ktorý umocňovala speváčka prihovárajúca sa obecenstvu ľubozvučnou Oravčinou. Vo svojich radoch mali aj množstvo fanúšikov, ktorí ich tvorbu poznajú a tak sa neraz stalo, že ste počuli niektorých ľudí spievať spolu s kapelou. Počas ich vystúpenia sa objavili aj kartónové transparenty s nápismi. Atmosféra koncertu začala pripomínať stredovekú tavernu a rozjarenými hosťami. Jednu skladbu speváčka Barbora adresovala aj známemu slovenskému rozhlasovému moderátorovi a publicistovi Rudymu Rusovi, ktorý ich v minulom roku zavolal do svojej relácie Headbanger FM. Vystúpenie Strigôňa a atmosféra, ktorú sa im podarilo navodiť boli nad moje očakávania, nehovoriac o inštrumentálnych výkonoch a zároveň precítenej hre na jednotlivé nástroje. Ako posledná odznela skladba Dunaj, ktorá zároveň dala názov aj ich albumu z roku 2018. Vzhľadom na časový sklz sa fanúšikom nedostalo prídavku. Po krátkej pauze sa už na pódiu objavili členovia...
Reportáž – Vader + Bloody Obsession – Ostrava – 09.12.2021
Nasledujúca reportáž je spoločnou prácou redaktorov z Besu a Metalexpressu a môžete si ju prečítať na obidvoch weboch v rovnakom znení. Textom vás budú sprevádzať Mŕtvolka a S. Minulý štvrtok som mal možnosť ísť na jeden z posledných koncertov tohto roka. Do Ostravy zamierila death/thrash metalová legenda z Poľska – Vader. Do klubu Barák sa dostávame tesne pred začiatkom domácej support kapely a hneď človek narazí na starú známu tvár – Mŕtvolka z Metalexpressu. Tak sme prehodili reč, dali pivo a dohodli sa, že táto reportáž bude našim spoločným dielom a budete si ju môcť prečítať v identickej podobe na obidvoch weboch. Koncert bol limitovaný na 100 platiacich, kvôli súčasným pandemickým opatreniam, a tak sa v klube, kde sa v pohode vojde aj 300 ľudí (podľa môjho odhadu) dalo v pohode hýbať. Mimo opatrenia by som očakával určite „plný dom“, v súčasných podmienkach bol rad pri bare minimálny a dokonca sa kolegyni dalo ísť ja fotiť. Koncert odštartovala domáca death metalová sebranka s názvom Bloody Obsession, ktorej som doteraz nevenoval moc pozornosti – úprimne vedel som, že existujú, ale ich hudbu som nepočul. Niektorí viete, death metal nie je zas tak moja parketa, povolanejšia v týchto vodách je kolegyňa z Metalexpressu, avšak niekoľko riadkov napíšem aj ja. Moravsko-sliezski chlapci (s mierne gýčovitým názvom) vydali už štyri albumy a posledný nesie japonskú tematiku – teda predpokladám to z obalu albumu a japonského „arigato“ ktorým sa prezentoval spevák. Ten si na koncert doniesol tielko kultovej českej kapely Maniach Butcher – módna polícia hodnotí veľmi dobre!. Jeho prejav bol viac menej statický a rovnako growl, ktorý tlačil do publika bol v mixe niekde nižšie, čo bol asi jeden z mála zvukových nedostatkov večera. Ináč išlo o celkom solídny death metal, ktorý nevybočoval z bežných štandardov žánru. Najviac ma bavila asi skladba z posledného albumu s názvom Rising Sun Part I: Ten Thousand Years, predovšetkým v častiach, kde bubeník sypal „punkáčinu“. Do klubu som prišla tesne po siedmej a na pódiu už odsýpala prvá kapela, domáci Bloody Obsession. Ide o staršiu českú kapelu, ktorá je na scéne už od roku 2007. Aj napriek tomu, že už pôsobia pomerne dlho, nemala som ich možnosť ešte vidieť na živo. Ich posledný album s názvom Inevitable Death vydal časopis Pařát. V klube sa nachádzala už asi väčšina účastníkov, pretože aj napriek menšiemu povolenému maximu (100 ľudí) v rámci opatrení sa pred pódiom tlačilo pomerne dosť ľudí. Po krátkom zvítaní s pár ľuďmi som sa teda presunula bližšie k pódiu, aj s fotoaparátom. Bloody Obsession tvorí 5 hudobníkov v zložení bassa, dve gitary, spev a bicie. Zvukovo ma kapela trochu odrádzala, pretože aspoň z môjho pohľadu bol trochu...
Report – Return Of Songsofhate – Šurany – 30.10.2021
Hoci táto doba veľmi nepraje koncertom a návšteva nejakej kultúrnej udalosti je už skôr vzácnosťou ako samozrejmosťou, podarilo sa mi po niekoľkých rokoch navštíviť mýtami a legendami opradenú akciu Songs of hate v Šuranoch. Po niekoľkých preložených ročníkoch sa nakoniec aj samotným organizátorom podarilo akciu uskutočniť, aj keď v trochu oklieštenej podobe. Vzhľadom na súčasné obmedzenia bolo možné na koncert pustiť len 250 ľudí, vrátane kapiel. Dátum padol na poslednú októbrovú sobotu, ktorá je spojená aj so sviatkami a voľným pondelkom, takže predĺžený víkend ako lusk. V Šuranoch, v časti Kostolný Sek (sex, alebo šuk, ako sme ju začali označovať) som bola ja osobne po prvýkrát, a tak to bolo pre mňa aj akési „rande“ s týmto slovenským mestečkom a jeho koloritom. Organizátori pre tento večer vyskladali čisto slovenskú zostavu, ktorá prilákala mladšie, aj staršie ročníky. Na pódiu sa postupne vystriedali Bloody Redemption hrajúci old school death metal, nasledovala z môjho pohľadu legendárna bratislavská thrash metalová úderka Majster Kat, pokračovalo sa opäť v old school death metalovom duchu v podaní popradských Surgery, ktorých vystriedali thrash metaloví Catastrofy a večer ukončili domáci Circular Saw. Do kultúrneho domu som sa dostavila s asi pol hodinovým predstihom pred ohláseným začiatkom, ale nič podstatné sa v tejto dobe ešte nedialo. Aspoň bol čas na zoznámenie sa s priestorom, ktorý kulturák poskytuje z pohľadu návštevníka. Možno to poznáte z iných miest, možno nie, ale staršie kultúrne domy, postavané za čias, kedy ma moja matka ešte kočíkovala, prípadne som sa váľala niekde v jej bruchu, majú svoju špecifickosť a niektoré aj atmosféru. Väčšinou záleží aj na organizátoroch samotných, ako sa s daným priestorom dokážu vysporiadať. Tento kultúrny dom nie je veľmi rozľahlý, ak si môžem dovoliť porovnanie s inými (napr. Sereď, prípadne Beluša). V zásade ide o pozdĺžnu stavbu, ktorá nemá bočné krídla. Miestnosť na koncertovanie je teda pomerne dlhá a na jej konci sa nachádza vyvýšené pódium. Pódium pôsobilo trochu komicky, pretože sú tu natiahnuté závesy, ktoré budili skôr dojem divadla, ako metalového koncertu. Na druhej strane chápem, že tieto kulisy nemohli byť odstránené len kvôli tejto akcii. Blízko vstupu bol umiestnený skromný bar a za ním sa nachádzal mixpult a zvukár, ktorý je vlastne jednou z kľúčových osôb na každej akcii. Čo sa týka zvuku, bolo to rôzne. Keď som stála pri pódiu, všetky nástroje boli dobre počuteľné. Ako náhle som sa však vzdialila do zadnejšej časti, zvuk sa trochu menil na neokresanejší. Tieto diskrepancie však treba brať s rezervou. Súhrnne môžem povedať, že po zvukovej stránke som bola spokojná. Bloody Redemption. Ako som už spomenula, ich tvorba je upriamená na old school death metal, ktorý však stavia veľa aj na melodických gitarových...
Report – Pozvakowski a Jób – Randal Music Club – 10.9.2021
Od roku 2015 sa sporadicky konajú koncerty pod hlavičkou NU SOUND OF VISEGRAD, ktoré spájajú umelcov a rušia hranice Vyšehradskej štvorky. Ide prevažne o alternatívne subžánre. Interpreti z Maďarska a Slovenska vzali opraty do rúk príjemný teplý piatok 10. septembra, aby mohli vdýchnuť život do bratislavského klubu Randal. Už pred klubom sa plnila terasa, kde ich legendárna čapovaná plznička tiekla potokom. Vysmiate tváre, kamarátske zvítania a pozdravy dávali na znak dobrý začiatok akcie. Trošku horšie to bolo v útrobách klubu, kde si práve chystali pódiovku nitriansky Jób. Nebral som to príliš vážne, pretože pred koncertom to býva tradíciou. Davy čakajú hodiny asi len na Guns & Roses, ktorý ani nemusia vystúpiť. Pár nadšencov sa predsa len našlo a z tmy sa rozochveli prvé tóny. Jób momentálne vypĺňajú subžánrový deficit s predponou „post“ na domácej pôde. Osobne som ich videl cirka štyri razy a dovolím si poznamenať, že zrejú ako poctivý cabernet. Precízne vyplnené sonické plochy a lahodné melódie, ktoré zohrejú srdiečko nejedného fanúšika legiend zo škatúľ post-metalu. Skreslené striedali čisté gitarové linky plné úchvatných reverbov. Lodivod Strunislav tomu navyše dodáva charakter, o čo viac sa budeme tešiť na ďalšiu tvorbu. Naživo miestami pokuľhávala rytmická zložka kapely, v ktorej cítim väčší potenciál, než sme mohli počuť. Zaznela väčšina ich skladieb z relatívne krátkeho hudobného života, čím potešili menšie publikum. Väčšia divácka účasť sa neskôr nekonala aj napriek ideálnemu dňu, času a snáď aj priestoru. Obávam sa presýtenosti a fajnovosti miestnej poslucháčskej základne. Pritom práve tá fajnovosť tu bola na mieste, kde už pri vstupe do hracej sály bolo možné spozorovať sériu veľkých analógových 16mm premietačiek. Tento monštruózny zjav nabudil príjemný dojem niečo netradičného, i keď premietanie ako také mali už párkrát aj Jób. Veľká škoda, že tu to vynechali! Maďarská kapela Pozvakowski to rozbalia veľkolepo. Trojica ostrieľaných muzikantov v červených košeliach bola symbolicky ako ich tradičná paprika. Na prvú šupu stavili na intenzívny playlist, ktorý držal diváka napätého a zvedavého. Tlačová správa koncertu nutkala ich inšpiráciu priamočiarosťou Motorheadu, kde vo výsledku ostala len tá priamočiarosť. Ich experimentálny nosie rock mal šťavu, ale skĺzaval do všednosti. Na druhej strane vizuálny prejav štvrtého člena umocnil zážitok, kde som mal občas pocit, že pozerám na tvorbu Dziga Vertova. Asi by bolo náročné neobcovať s myšlienkou, či by fungovala ich hudba bez vizuálnej stránky a naopak. Každopádne spolu to bolo veľkolepé, i keď pre mňa viac vizuálne zaujímavé. Určite im ale povenujem viac lásky cez bandcamp v bezpečí vlastných slúchadiel. Celá akcia sa na poslednú chvíľu niesla aj v dobročinnom duchu ako Benefícia pre Ralfa. Miestny legendárny DJ prišiel nedávno o svoju výbavu, a tak výťažok zo vstupného išlo na jeho podporu. Žiaľ pre slabunkú účasť hral len v barovom priestore pre pár skalných štamgastov. Vo finále, kto nebol, môže banovať. Dobrých koncertov nikdy nie je dosť a tých zvláštnych a zaujímavých ešte viac. Text -Zildo Fotografie...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (14.4.2025 22:00) 14. apríla 2025
- Headbanger_FM (7.4.2025 22:00) 7. apríla 2025
- Headbanger_FM (31.3.2025 22:00) 31. marca 2025
- Headbanger_FM (24.3.2025 22:00) 24. marca 2025
- Headbanger_FM (17.3.2025 22:00) 17. marca 2025
