Report – Bomby na Nitru no.4 – 23. 4. 2022 – Nová Pekáreň, Nitra
Z písania reportov sa pre mňa v posledných rokoch stalo niečo ako občasná záležitosť, ku ktorej si musím znovu nájsť cestu. Pretože vnímať vystúpenie siedmich kapiel behom večera bolo pre moje zmysly dosť ťažká úloha (vzhľadom na to, že intenzita koncertov je v mojom prípade dosť slabá, aspoň teda na moje pomery). Ale snáď sa niekto v nasledujúcich riadkoch vyzná. Tak, pol roka prešlo a vyskytol som sa zase v klube, na ceste na živou hudbou. Ak by mi niekto pred cca tromi rokmi povedal, že si dám takýto obrovský koncertný pôst, tak by som mu asi vo všetkej slušnosti poklepal na čelo. Ale stalo sa. Každopádne, sadol som na vlak smer Nitra (prekvapivo prázdny vzhľadom na Hlohovecký masaker rozpadnutým mostom…) a svišťal som v ústrety hluku. Štart akcie bol plánovaný na 17:00. Ja a jeden kamarát (neskôr familiárne nazvaný živé memečko) sme sa došmrtkali do Novej Pekárne ešte v predstihu a okrem nás, zvukárov, organizátorov a barmanov, nebolo nikde ešte ani chýru, ani slychu po nejakých ľuďoch. Trošku to vo mne vzbudzovalo obavy o návštevnosti koncertu, pretože v ten večer hrala u Frankieho Slobodná Európa a taktiež bola nejaká akcia aj v Mariatchi. Začalo sa síce o trošku neskôr, ale pretože štartovací rošt hneď z kraja ohrievala kapela Sangre De Idiotas, ktorú tvoria členovia Sedem minút strachu, tak o časový sklz v tomto momente obavy proste neboli. A až tak štýlovo od Sedem minút strachu sme zase neuhli. Áno, skladby sú o niečo štruktúrovanejšie a dajú sa tam nájsť aj záchytné body, ale stále zostávame niekde na pomedzí old schoolového grindu a noisu. Niečo ako soundtrack k práci na ropnej veži. A možno je aj dobre, že sa začalo o pár minút neskôr, pretože by bola škoda nestihnúť tento hyper rýchly hlukový koktejl. Pár ľudí sa už krútilo v kotli (vrátane živého memečka) a tak sa teda začiatok akcie ukazoval v tom najlepšom možnom svetle (a zvuku, ale pretože o ten sa staral opäť Libor, tak pochybnosti v tomto smere ani neexistovali). Nastala prestávka na doplnenie tekutín, poprípade vyplnenie pľúc dymom vonku pred klubom. Z grindu nás to teraz hodilo smerom viac k death metalu. Popravde, neviem prečo som si stále myslel, že Darchaic sú kvartet (musel som sa spýtať Jura, či im nechýba druhý gitarista…). Bolo mi vysvetlené, že od Kunovho odchodu z kapely hrajú iba v trojici. Naposledy som ich asi videl ešte s ním v kapele a pretože minulý rok na mini Flesh party ma únava skolila príliš skoro, tak som bol akosi tejto informácie ukrátený. Nuž, mea culpa. Každopádne musím povedať, že Jurov hlas mi viac sedí, dokáže ísť do väčších hĺbok a tak...
Report – Horrific Resurrection – FUGA – 14.04.2022 – Bratislava
Ako už býva zvykom, k Veľkonočným sviatkom patria okrem zavretých obchodov, zombie rituálov pre jednu časť spoločnosti, či nie veľmi ženami preferovaná bitka v pondelok, aj koncerty. Vo Fuge sa preto vo štvrtok večer začali schádzať fanúšikovia crustu, death metalu a pod., aby si užili koncertnú zostavu, ktorá sa v Bratislave až tak často nevidí. Pôvodne mala zahrať skupina s názvom DEATHLEHEM. Táto formácia je pre mňa ešte opradená rúškom tajomna, takže som bola trochu sklamaná, keď na poslednú chvíľu nemohli odohrať. Snáď sa ešte počas roku niekde ukážu. Otvárajúcou kapelou sa teda stali KALIMERO, ktorí na poslednú chvíľu organizátorom zachránili kožu 😊. Ak ste na ich hudobnú produkciu ešte nenatrafili, tak vedzte, že hrajú divoký, agresívny, rýchly hard-core punk. Dominantný pre túto kapelu je hlavne spevák, ktorý sa zvíjal, krčil, strúhal ksychty. Väčšina songov nepresiahne 2 minúty a tak sa mi to aj páči. Ich jedinou škodou bolo, že hrali len okolo 20 minút a kým si niektorí ľudia na dvorčeku uvedomili, že už hrajú, aj skončili. Po krátkej pauze nasledovali 2 MANKY HOOKERS AND A RACIST DWARF. Pôvodne som ich mala možnosť minulý rok vidieť ešte ako skupinu IDIOT. Priznám sa, že tento názov sa mi páčil viac, lebo bol aspoň pre mňa jednoduchší na zapamätanie. Nakoľko však tento rok pomerne často koncertujú, mojich 5 mozgových buniek si zvyklo už aj na nové pomenovanie. Zostavu tvoria štyria ostrieľaní muzikanti, ktorí pôsobia aj v iných kapelách, z toho dve ženy ( Claudia speváčka a Tereza na basgitare) a dvaja muži (Lichtle, ktorý pôsobí aj v Beton a bubeník Holub, zároveň aj Fyasco). Posledné mesiace zaskakoval práve na bicie Adam z kapely Beton, no tento večer sa po dlhšom čase zišla originálna zostava, ktorá nedávno vydala aj svoje prvé demo. Na pódiu sa vyníma výrazná speváčka, ktorá stíha popri spievaní aj fajčiť. Na jej hlase to aj počuť, keďže má poriadny chrapák. Čo sa týka hudobného štýlu, ktorý hrajú, najlepšie sa to dá definovať asi slovom rôznorodosť. V hudbe nájdete crust punk, disbeat, ale aj sludge a hlavne veľa nasratosti. Ako som už spomínala, majú vonku zatiaľ prvé demo, ktoré tvorilo aj základ dnešného playlistu. Väčšina skladieb je rýchla, s presekom do pomalšej pasáže, aby sa speváčka mohla napiť, či potiahnuť si z cigarety. Trochu mi popri rezavej gitare, nátlakových bicích a spevu zanikal bublajúci zvuk bass gitary, ale snáď to boli len moje preferencie. Set 2 Manky Hookers and a Racist Dwarf bol tiež celkom krátky, nakoniec, ešte toho až tak veľa nemajú na rováši 😊. Po dlhšom čase sa na bratislavské dosky vo Fuge vracia aj BETON. Táto skupina sem podľa môjho názoru dotiahla veľké množstvo...
Fotoreport – Horkýže Slíže a Ranná Nevoľnosť – Majestic Music Club – 06.04.2022
V stredu, 6.4.2022 sa v Majestic Music Clube uskutočnil koncert dvoch slovenských kapiel. Horkýže Slíže netreba snáď nikomu predstavovať, ich predskokana Rannú Nevoľnosť som ešte nevidela, pre mňa osobne veľká neznáma. Na moje veľké prekvapenie sa už pred siedmou hodinou k dverám MMC nahrnula slušná hŕstka ľudí. O siedmej, podľa plánu, začali vpúšťať do sály prvých návštevníkov. Okolo pol ôsmej sa na pódium postavila prvá kapela večera – Ranná Nevoľnosť. Ich názov mi evokoval skôr nejaký veselý agro punk, ako to, čo som mala možnosť počuť. Sú to ešte pomerne mladí hudobníci, no aj oni prilákali slušné množstvo ľudí na svoje vystúpenie a majú už aj svoju základňu fanúšikov. Hoci s metalom nemajú toho veľa spoločné, niektoré riffy sa nesú aj v tvrdších do metalcoru idúcich vlnách. Spev a textová zložka skladieb mi však vyslovene nezapasovali a tak som ich vystúpenie skôr pretrpela, ako si ho užila. Avšak, vzhľadom na pribúdajúce publikom v sále si myslím, že som bola skôr výnimkou a ide tu viac o otázku môjho osobného vkusu. Po kratšej pauze sa už na pódium pomaly hotovali aj headlineri tohto večera – Horkýže Slíže. Na pódiu sa ako rekvizita objavuje malý stan, ale k jeho využitiu nedošlo, bola to čisto len dekorácia :). Okolo pol deviatej sa už fanúšikovia začali aktívne dožadovať kapely, pokrikovaním a prípadnými úryvkami z ich songov. Nemuseli dlho čakať, lebo na pódiu sa objavila čoskoro postava Kuka v indiánskej čelenke spolu s ďalšími členmi kapely a vystúpenie mohlo začať. Samotnému vystúpeniu nemám absolútne čo vytknúť. Odzneli všetky notoricky známe skladby, aj krátke songy, s ktorými momentálne idú Horkýže Slíže svoje turné. Nakoniec, tých skladieb, ktoré pozná snáď každý je naozaj veľa a tak spomeniem len pár – Vlak, Emanuel Bacigala, Mala Zuzu, Horí ti maštaľ (ako posledná), Mám v p***i na lehátku….Zoskupenie je výborne zladené a aj napriek tomu, že už sú na scéne dlhé roky, stále sú ich vystúpenia energické a prirodzene pôsobiace, ale samozrejme profesionálne. Aj napriek tomu, že koncert vybočuje z rámcového zamerania nášho zinu som neodolala ísť týchto hudobníkov fotiť. Väčšinu fotiek nájdete v albume na Facebookovej stránka Metalexpress. Ďakujem zároveň Octopus Promotion na možnosť kapelu...
Winter Gothoom Festival – 26.03.2022 – Žemberovce – 2. Deň
Trvalo to dva roky, kým sa pandémia odobrala na nejaký čas do úzadia. Miesto konania zimného Gothoom festivalu sa tiež zmenilo, z pôvodného Kultúrneho domu v Žiari nad Hronom na kultúrny dom v obci Žemberovce, ktorá sa nachádza v blízkosti Levíc. Finálna zostava na sobotu bola oznámená len niekoľko dní pred začatím festivalu. Žiaľ, na poslednú chvíľu niekoľko kapiel muselo svoje vystúpenia odrieknuť. S tou poslednou chvíľou to platilo aj pre mňa. Z tohto dôvodu som aj zmeškala niekoľko kapiel z tohto dňa a festival pre mňa začínal až od vystúpenia skupiny Galadriel. O tom však až o malú chvíľu. Pre tých, ktorí tento festival nenavštívili chcem ešte v krátkosti opísať miesto konania. Kulturák sa nachádza na vyvýšenom mieste nad obcou a tým pádom veľmi nedráždi prítomnosť neobvyklejších ľudí miestny kolorit, ani dôchodcov. Vstupné brány lemuje široké schodisko, ktoré ponúka dostatočný priestor nie len pre fajčiarov, ale aj pre skupinky na rozhovor. V rámci festivalu boli pod schodmi aj stoly, kde si mohli ľudia vychutnať nápoje, či jedlo v prestávkach medzi kapelami a taktiež tu boli aj Toi-toi búdky. Hneď po otvorení dverí vás privítal pohľad na výčap a zároveň silne prerážajúca vôňa vyprážaných jedál a občerstvenia. Priestor medzi vchodom a vstupom do v sály bol trochu stiesnený. V pravej časti boli klasické wc a taktiež schody na balkón, kde však radoví návštevníci nemali prístup. Po vstupe do priestrannej sály možno niekoho upútal kazetový strop a pre staršie kulturáky klasické, pomerne veľké pódium. Na konci sa nachádzali merch stánky kapiel a oficiálny merch Gothoom. Tento festival bol zároveň venovaný fanúšikom, ktorí už žiaľ nie sú medzi nami. Na nástenke s fotkami týchto ľudí hneď pri vchode, mohol ktokoľvek zanechať odkaz. Pri pohľade na ňu asi mnohým ľuďom vybehli spomienky aspoň na jedného z nich. Avšak, nebolo veľa odvážlivcov, ktorí na ňu niečo napísali. Ako prvé ma upútal dobrý zvuk, ktorý nebýva vždy štandardom. Veľkú zásluhu na ňom mali zvukári a ich kvalitné vybavenie. Bolo vidieť, že títo ľudia nechodia zvučiť kapely na jarmokoch. K téme zvuku sa už ďalej vyjadrovať ani nebudem, pretože všetky kapely ho mali podľa mňa dobrý. Prvá kapela, ktorú som mala možnosť vzhliadnuť boli Galadriel. Už som ich nevidela pomerne dlho, naposledy na letnej verzii tohto festivalu. Zároveň som z ich tábora už dlho nepočula žiadne novinky, ktoré by pripravovali pre svojich fanúšikov. Tento večer sa na pódiu objavili vo štvorici. Podobne ako po minulé roky, aj tento koncert sa niesol v znamení novších, ale aj niekoľkých starších skladieb. Keďže som sledovala v minulosti skôr ich staršie obdobie, odohrali z tejto éry skladby „Sad Leaves of the Dying Rose“ a „Imaginary Sins“. Samozrejme, odzneli aj novšie skladby....
Report – Večer Stredovekého Folku – MMC Bratislava – 24.3.2022
Začiatkom jari a s uvoľňovaním pandemickych opatrení ožila aj klubová scéna. Koncertov utešene pribúda, až mam niekedy pocit, že organizátori z obáv z opätovného sprísnenia podmienok pre usporiadanie kultúrnych podujatí, chcú stihnúť čim skôr čo najviac akcií a vzniká až nadbytok, keď si človek nevie vybrať kam skôr. Štvrtkový marcový večer padla voľba na MMC, s prísľubom pre mňa nie celkom tradičného line-upu folkových kapiel, ktorých mena mi spočiatku veľa nehovorili. Okrem asi najznámejšej informácie o headlinerovi, ktorou je to, že Percival boli súčasťou soundtracku k hernému hitu Witcher 3. Už pri ceste do klubu bolo v jeho okolí možne vidieť pomerne dosť ľudí v historických kostýmoch, ktorých skôr môžete stretnúť na historických šermovačkách a jarmokoch na hradoch, ako na klubovom koncerte takmer v centre hlavného mesta, čo dávalo prisľúb celkom slušnej návštevnosti, a trochu iného zážitku, ako na bežnom rockovom/metalovom koncerte, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Takmer presne s odbitím siedmej hodiny odštartovali cely program moravskí Tempus, so svojim folk rockom obohateným o tradičné nástroje. Personálne boli najpočetnejšou kapelou večera. Zhruba pol hodinku trvajúci set, osemčlennej zostavy bol prijemným úvodom a nabudením atmosféry do dnešného večera. Trochu mi chýbala väčšia originalita v prístupe ku tvorbe. Kombinácia rockovej rytmickej sekcie, sólujúcej elektrickej gitary a tradičnejších nástrojov, pozvoľna začínala prebúdzať aj prítomne obecenstvo. Predstavená tvorba pripomínala v niektorých momentoch známych Blackmoores night a bola organizátormi vhodne zvoleným úvodom večera. Čo chybalo po hudobnej stránke, bolo bohato vynahradené suverénnymi inštrumentálnymi výkonmi a hlavne pozitívnym prístupom vysmiatych hudobníkov, ktorí počas relatívne krátkeho vystúpenia preniesli dobrú náladu aj na publikum. Ako druhí, s výrazným oneskorením, po komplikáciách so zvukom, nastupujú slovenskí Strigôň. Ich prístup ku folku je oproti predchádzajúcej kapele o poznanie komornejší. Štyria hudobníci, v čele so speváčkou obsluhujúcou zároveň aj čelo, ponúkli obecenstvu hĺbavý, niekedy až „šamansky“ pôsobiaci pohľad na historicky folk. Pre mňa, ako laika, ktorý sa v tomto žánri orientuje len veľmi zbežne, išlo o autentickejšiu podobu historickej hudby. Ich produkcia, založená výhradne na historických nástrojoch, pôsobila veľmi prijemným dojmom, ktorý umocňovala speváčka prihovárajúca sa obecenstvu ľubozvučnou Oravčinou. Vo svojich radoch mali aj množstvo fanúšikov, ktorí ich tvorbu poznajú a tak sa neraz stalo, že ste počuli niektorých ľudí spievať spolu s kapelou. Počas ich vystúpenia sa objavili aj kartónové transparenty s nápismi. Atmosféra koncertu začala pripomínať stredovekú tavernu a rozjarenými hosťami. Jednu skladbu speváčka Barbora adresovala aj známemu slovenskému rozhlasovému moderátorovi a publicistovi Rudymu Rusovi, ktorý ich v minulom roku zavolal do svojej relácie Headbanger FM. Vystúpenie Strigôňa a atmosféra, ktorú sa im podarilo navodiť boli nad moje očakávania, nehovoriac o inštrumentálnych výkonoch a zároveň precítenej hre na jednotlivé nástroje. Ako posledná odznela skladba Dunaj, ktorá zároveň dala názov aj ich albumu z roku 2018. Vzhľadom na časový sklz sa fanúšikom nedostalo prídavku. Po krátkej pauze sa už na pódiu objavili členovia...
Reportáž – Vader + Bloody Obsession – Ostrava – 09.12.2021
Nasledujúca reportáž je spoločnou prácou redaktorov z Besu a Metalexpressu a môžete si ju prečítať na obidvoch weboch v rovnakom znení. Textom vás budú sprevádzať Mŕtvolka a S. Minulý štvrtok som mal možnosť ísť na jeden z posledných koncertov tohto roka. Do Ostravy zamierila death/thrash metalová legenda z Poľska – Vader. Do klubu Barák sa dostávame tesne pred začiatkom domácej support kapely a hneď človek narazí na starú známu tvár – Mŕtvolka z Metalexpressu. Tak sme prehodili reč, dali pivo a dohodli sa, že táto reportáž bude našim spoločným dielom a budete si ju môcť prečítať v identickej podobe na obidvoch weboch. Koncert bol limitovaný na 100 platiacich, kvôli súčasným pandemickým opatreniam, a tak sa v klube, kde sa v pohode vojde aj 300 ľudí (podľa môjho odhadu) dalo v pohode hýbať. Mimo opatrenia by som očakával určite „plný dom“, v súčasných podmienkach bol rad pri bare minimálny a dokonca sa kolegyni dalo ísť ja fotiť. Koncert odštartovala domáca death metalová sebranka s názvom Bloody Obsession, ktorej som doteraz nevenoval moc pozornosti – úprimne vedel som, že existujú, ale ich hudbu som nepočul. Niektorí viete, death metal nie je zas tak moja parketa, povolanejšia v týchto vodách je kolegyňa z Metalexpressu, avšak niekoľko riadkov napíšem aj ja. Moravsko-sliezski chlapci (s mierne gýčovitým názvom) vydali už štyri albumy a posledný nesie japonskú tematiku – teda predpokladám to z obalu albumu a japonského „arigato“ ktorým sa prezentoval spevák. Ten si na koncert doniesol tielko kultovej českej kapely Maniach Butcher – módna polícia hodnotí veľmi dobre!. Jeho prejav bol viac menej statický a rovnako growl, ktorý tlačil do publika bol v mixe niekde nižšie, čo bol asi jeden z mála zvukových nedostatkov večera. Ináč išlo o celkom solídny death metal, ktorý nevybočoval z bežných štandardov žánru. Najviac ma bavila asi skladba z posledného albumu s názvom Rising Sun Part I: Ten Thousand Years, predovšetkým v častiach, kde bubeník sypal „punkáčinu“. Do klubu som prišla tesne po siedmej a na pódiu už odsýpala prvá kapela, domáci Bloody Obsession. Ide o staršiu českú kapelu, ktorá je na scéne už od roku 2007. Aj napriek tomu, že už pôsobia pomerne dlho, nemala som ich možnosť ešte vidieť na živo. Ich posledný album s názvom Inevitable Death vydal časopis Pařát. V klube sa nachádzala už asi väčšina účastníkov, pretože aj napriek menšiemu povolenému maximu (100 ľudí) v rámci opatrení sa pred pódiom tlačilo pomerne dosť ľudí. Po krátkom zvítaní s pár ľuďmi som sa teda presunula bližšie k pódiu, aj s fotoaparátom. Bloody Obsession tvorí 5 hudobníkov v zložení bassa, dve gitary, spev a bicie. Zvukovo ma kapela trochu odrádzala, pretože aspoň z môjho pohľadu bol trochu...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (14.7.2025 22:00) 14. júla 2025
- Headbanger_FM (7.7.2025 22:00) 7. júla 2025
- Headbanger_FM (30.6.2025 22:00) 30. júna 2025
- Headbanger_FM (23.6.2025 22:00) 23. júna 2025
- Headbanger_FM (16.6.2025 22:00) 16. júna 2025
