Report – Baest – Funus – Krudus – Kulturák Klub – Bratislava – 26.04.2022
Na utorok 26.04.2022 pripadol koncert v Kulturáku, ktorý organizoval Loud Farm Booking. Organizátori počas predošlého týždňa usporiadali dokonca štyri aprílové koncerty a tento bol posledný pod touto organizačnou taktovkou. Nakoľko išlo len o koncert troch kapiel, zvolili trochu komornejší podnik v Bratislave – Kulturák klub. Na jednom pódiu sa počas večera vystriedali tri kapely, pričom dve z toho boli zo Slovenska a jedna zahraničná. Štart a program sa snažili organizátori presne prispôsobiť podľa ohláseného plánu. Tento večer sa začal setom Krudus. Je to mladá kapela zo Stupavy, ktorá hrá old school death metal. Ich prvá demo nahrávka ma veľmi neupútala, hlavne zvukovo som mala dosť veľké výhrady, ale predsa len ide o mladú skupinu a tak som to aj brala. Krudus však začal naozaj aktívne koncertovať už v minulom roku. Z rôznych strán som počula na ich živé vystúpenia samé chvály. Až do tohto večera mi stále unikali, takže som ocenila možnosť, pozrieť si ich konečne naživo. Prvé tóny som žiaľ premeškala, pretože som došla až počas už rozohratej prvej skladby. Až od druhej piesne som sa dostávala na ich vlnu. Čo sa týka inštrumentálnej zložky, vidieť, že chalani majú množstvo nápadov a majú aj dobre zvládnutú hru na svoje nástroje. Stále však mám pocit, že ešte nemajú úplne jasne danú kompozíciu skladieb a nejakú stopu, podľa ktorej je ich možné kedykoľvek spoznať. Podľa môjho názoru je cítiť v ich hudbe aj thrash metalové prvky. Vidieť však, že chalani oplývajú nápadmi, takže určite ešte nepovedali ani zďaleka posledné slovo a budeme ešte o nich počuť. Ak to však mám porovnať napríklad so Sněť, ktorí sa zjavili zhruba v rovnakom čase na scéne ako Krudus, vidieť badateľné rozdiely, napríklad aj v štruktúre skladieb. Vystúpenie Krudus však celkovo môžem hodnotiť len pozitívne, dokonca aj zvuk sa viac menej vydaril. Ďalšia kapela, ktorá mi unikala a hrá momentálne naozaj často, je Funus. S touto skupinou som aj trochu spätá a preto bude môj pohľad možno trochu menej objektívny. Druhá premiéra tohto večera, na ktorú som sa tiež náležite tešila. Funus začali o niečo neskôr, ako bol pôvodný plán. Na set liste boli hlavne skladby z ich prvého a zatiaľ aj posledného dema. Oproti Krudus má Funus jasnú štruktúru a podľa môjho názoru aj smerovanie. Ich old school death metal je pre mňa autentický a veľa pridávajú aj slovenské texty. Aj napriek tomu, že Roxora považujem za dobrého speváka, ktorý ideálne vokálne zapadá do celkového konceptu Funus, žiaľ počas tohto večera bolo možné postrehnúť len málo z ich textov. Nie všetky vokály boli zrozumiteľné, pokiaľ ich tvorbu nepoznáte na 100 percent. Taktiež som postrehla niekoľko chybičiek krásy aj pri inštrumentálnej zložke, ale predpokladám, že ich...
Report – Vader – Reject the Sickness – Mara – Randal Music Club – 24.04.2022
Keď niekto spomenie Vader, prvá moja asociácia je album Litany, prípadne De profundis. Samozrejme, aj ostatné albumy v ich bohatej diskografii majú svoje pevné miesto na scéne, ale dva vyššie spomínané vo mne rezonujú do dnes ako moje obľúbené. Zároveň sú Vader aj zárukou takmer vždy dobre odohratého koncertu s veľkým nasadením. Koncert Vader pripadol tentokrát na nedeľu večer. Spoločnosť im robili aj ďalšie dve predkapely Mara a Reject the Sickness. Už pri vchode do Randalu bolo vidieť, že tento večer bude zameraný hlavne na staršiu generáciu, ktorá na Vader podobne ako ja v začiatkoch vyrastala. O siedmej sa presne podľa plánu otvorili brány Randalu, aby do svojich útrob vpustili prvých netrpezlivých návštevníkov. S úderom pol ôsmej sa na pódiu ukázala prvá kapela, Švédi Mare. Priznám sa, že ich tvorbu nemám odsledovanú a tak som skôr čakala, aký na mňa urobia dojem. Keďže si ich Vader vybrali ako svoju predkapelu na turné, čakala som solídnu dávku melodického death metalu na švédsky spôsob, ako to sľuboval popis. Mara je ešte pomerne mladá skupina, založená v roku 2012, pričom prvý album im vyšiel až v minulom roku. Vzhľadom na túto skutočnosť bola ich účasť na turné najskôr na podporu nového albumu a predstavenie sa širšiemu európskemu publiku. Tvoria ju štyria členovia – gitara, gitara a spev, basa a bicie. Začiatok začal sľubne, aspoň čo sa týka zvuku, pretože takmer polovica skladby bola inštrumentálna, s melodickými gitarami. Riffovo išlo skôr o už klasické, nie veľmi z priemeru vynikajúce melódie. V druhej časti sa už pomaly rozbiehali, aby ukázali čo – to zo svojej tvorby a hráčskeho umenia. Nasledoval teda zhruba pol hodinu trvajúci set. Žiaľ, očakávala som o niečo zaujímavejšiu a pestrejšiu hudobnú produkciu. Hoci sa vyskytlo aj niekoľko svetlých momentov, väčšina setu mi pripadala, ako keby som bola na koncerte na Garážach. Bass gitarista strémovane behal po hmatníku, gitarista pri lyrických inštrumentálnych pasážach hral veľmi neisto. Celkovo mi chýbala uvoľnenosť, čo sa týka pódiového prejavu, väčšiu plnosť predstavených skladieb a väčšia originalita. Mara ma teda veľmi nepresvedčila, takže som bola zvedavá na druhú skupinu tohto večera – Reject the Sickness. Páni sa na pódium opäť postavili podľa plánu, vidieť, že všetky kapely na turné dodržiavajú svoje časy a zachovávajú si v tomto profesionalitu. Reject the Sickness pochádzajú z Belgicka a na slovenskej pôde som ich videla prvýkrát. Na konte už majú tri dlhohrajúce albumy, pričom posledný z nich vyšiel podobne ako pri Mara len minulý rok. Pozornosť sa teda upriamovala hlavne na nový materiál, no zazneli aj staršie kúsky. Oproti Mara sa pódium personálne zahustilo, pretože prichádzajú v počte piatich kusov, dve gitary, bass gitara, spev a bicie. Spevák mi trochu pripomínal o niečo známejších Aborted. Aj napriek tomu, že oceňujem jeho taktiež dobrý hlasový prejav, predsa ide o dosť iný typ spevu, viac na severský spôsob, podobne ako At...
Report – Bomby na Nitru no.4 – 23. 4. 2022 – Nová Pekáreň, Nitra
Z písania reportov sa pre mňa v posledných rokoch stalo niečo ako občasná záležitosť, ku ktorej si musím znovu nájsť cestu. Pretože vnímať vystúpenie siedmich kapiel behom večera bolo pre moje zmysly dosť ťažká úloha (vzhľadom na to, že intenzita koncertov je v mojom prípade dosť slabá, aspoň teda na moje pomery). Ale snáď sa niekto v nasledujúcich riadkoch vyzná. Tak, pol roka prešlo a vyskytol som sa zase v klube, na ceste na živou hudbou. Ak by mi niekto pred cca tromi rokmi povedal, že si dám takýto obrovský koncertný pôst, tak by som mu asi vo všetkej slušnosti poklepal na čelo. Ale stalo sa. Každopádne, sadol som na vlak smer Nitra (prekvapivo prázdny vzhľadom na Hlohovecký masaker rozpadnutým mostom…) a svišťal som v ústrety hluku. Štart akcie bol plánovaný na 17:00. Ja a jeden kamarát (neskôr familiárne nazvaný živé memečko) sme sa došmrtkali do Novej Pekárne ešte v predstihu a okrem nás, zvukárov, organizátorov a barmanov, nebolo nikde ešte ani chýru, ani slychu po nejakých ľuďoch. Trošku to vo mne vzbudzovalo obavy o návštevnosti koncertu, pretože v ten večer hrala u Frankieho Slobodná Európa a taktiež bola nejaká akcia aj v Mariatchi. Začalo sa síce o trošku neskôr, ale pretože štartovací rošt hneď z kraja ohrievala kapela Sangre De Idiotas, ktorú tvoria členovia Sedem minút strachu, tak o časový sklz v tomto momente obavy proste neboli. A až tak štýlovo od Sedem minút strachu sme zase neuhli. Áno, skladby sú o niečo štruktúrovanejšie a dajú sa tam nájsť aj záchytné body, ale stále zostávame niekde na pomedzí old schoolového grindu a noisu. Niečo ako soundtrack k práci na ropnej veži. A možno je aj dobre, že sa začalo o pár minút neskôr, pretože by bola škoda nestihnúť tento hyper rýchly hlukový koktejl. Pár ľudí sa už krútilo v kotli (vrátane živého memečka) a tak sa teda začiatok akcie ukazoval v tom najlepšom možnom svetle (a zvuku, ale pretože o ten sa staral opäť Libor, tak pochybnosti v tomto smere ani neexistovali). Nastala prestávka na doplnenie tekutín, poprípade vyplnenie pľúc dymom vonku pred klubom. Z grindu nás to teraz hodilo smerom viac k death metalu. Popravde, neviem prečo som si stále myslel, že Darchaic sú kvartet (musel som sa spýtať Jura, či im nechýba druhý gitarista…). Bolo mi vysvetlené, že od Kunovho odchodu z kapely hrajú iba v trojici. Naposledy som ich asi videl ešte s ním v kapele a pretože minulý rok na mini Flesh party ma únava skolila príliš skoro, tak som bol akosi tejto informácie ukrátený. Nuž, mea culpa. Každopádne musím povedať, že Jurov hlas mi viac sedí, dokáže ísť do väčších hĺbok a tak...
Report – Horrific Resurrection – FUGA – 14.04.2022 – Bratislava
Ako už býva zvykom, k Veľkonočným sviatkom patria okrem zavretých obchodov, zombie rituálov pre jednu časť spoločnosti, či nie veľmi ženami preferovaná bitka v pondelok, aj koncerty. Vo Fuge sa preto vo štvrtok večer začali schádzať fanúšikovia crustu, death metalu a pod., aby si užili koncertnú zostavu, ktorá sa v Bratislave až tak často nevidí. Pôvodne mala zahrať skupina s názvom DEATHLEHEM. Táto formácia je pre mňa ešte opradená rúškom tajomna, takže som bola trochu sklamaná, keď na poslednú chvíľu nemohli odohrať. Snáď sa ešte počas roku niekde ukážu. Otvárajúcou kapelou sa teda stali KALIMERO, ktorí na poslednú chvíľu organizátorom zachránili kožu 😊. Ak ste na ich hudobnú produkciu ešte nenatrafili, tak vedzte, že hrajú divoký, agresívny, rýchly hard-core punk. Dominantný pre túto kapelu je hlavne spevák, ktorý sa zvíjal, krčil, strúhal ksychty. Väčšina songov nepresiahne 2 minúty a tak sa mi to aj páči. Ich jedinou škodou bolo, že hrali len okolo 20 minút a kým si niektorí ľudia na dvorčeku uvedomili, že už hrajú, aj skončili. Po krátkej pauze nasledovali 2 MANKY HOOKERS AND A RACIST DWARF. Pôvodne som ich mala možnosť minulý rok vidieť ešte ako skupinu IDIOT. Priznám sa, že tento názov sa mi páčil viac, lebo bol aspoň pre mňa jednoduchší na zapamätanie. Nakoľko však tento rok pomerne často koncertujú, mojich 5 mozgových buniek si zvyklo už aj na nové pomenovanie. Zostavu tvoria štyria ostrieľaní muzikanti, ktorí pôsobia aj v iných kapelách, z toho dve ženy ( Claudia speváčka a Tereza na basgitare) a dvaja muži (Lichtle, ktorý pôsobí aj v Beton a bubeník Holub, zároveň aj Fyasco). Posledné mesiace zaskakoval práve na bicie Adam z kapely Beton, no tento večer sa po dlhšom čase zišla originálna zostava, ktorá nedávno vydala aj svoje prvé demo. Na pódiu sa vyníma výrazná speváčka, ktorá stíha popri spievaní aj fajčiť. Na jej hlase to aj počuť, keďže má poriadny chrapák. Čo sa týka hudobného štýlu, ktorý hrajú, najlepšie sa to dá definovať asi slovom rôznorodosť. V hudbe nájdete crust punk, disbeat, ale aj sludge a hlavne veľa nasratosti. Ako som už spomínala, majú vonku zatiaľ prvé demo, ktoré tvorilo aj základ dnešného playlistu. Väčšina skladieb je rýchla, s presekom do pomalšej pasáže, aby sa speváčka mohla napiť, či potiahnuť si z cigarety. Trochu mi popri rezavej gitare, nátlakových bicích a spevu zanikal bublajúci zvuk bass gitary, ale snáď to boli len moje preferencie. Set 2 Manky Hookers and a Racist Dwarf bol tiež celkom krátky, nakoniec, ešte toho až tak veľa nemajú na rováši 😊. Po dlhšom čase sa na bratislavské dosky vo Fuge vracia aj BETON. Táto skupina sem podľa môjho názoru dotiahla veľké množstvo...
Fotoreport – Horkýže Slíže a Ranná Nevoľnosť – Majestic Music Club – 06.04.2022
V stredu, 6.4.2022 sa v Majestic Music Clube uskutočnil koncert dvoch slovenských kapiel. Horkýže Slíže netreba snáď nikomu predstavovať, ich predskokana Rannú Nevoľnosť som ešte nevidela, pre mňa osobne veľká neznáma. Na moje veľké prekvapenie sa už pred siedmou hodinou k dverám MMC nahrnula slušná hŕstka ľudí. O siedmej, podľa plánu, začali vpúšťať do sály prvých návštevníkov. Okolo pol ôsmej sa na pódium postavila prvá kapela večera – Ranná Nevoľnosť. Ich názov mi evokoval skôr nejaký veselý agro punk, ako to, čo som mala možnosť počuť. Sú to ešte pomerne mladí hudobníci, no aj oni prilákali slušné množstvo ľudí na svoje vystúpenie a majú už aj svoju základňu fanúšikov. Hoci s metalom nemajú toho veľa spoločné, niektoré riffy sa nesú aj v tvrdších do metalcoru idúcich vlnách. Spev a textová zložka skladieb mi však vyslovene nezapasovali a tak som ich vystúpenie skôr pretrpela, ako si ho užila. Avšak, vzhľadom na pribúdajúce publikom v sále si myslím, že som bola skôr výnimkou a ide tu viac o otázku môjho osobného vkusu. Po kratšej pauze sa už na pódium pomaly hotovali aj headlineri tohto večera – Horkýže Slíže. Na pódiu sa ako rekvizita objavuje malý stan, ale k jeho využitiu nedošlo, bola to čisto len dekorácia :). Okolo pol deviatej sa už fanúšikovia začali aktívne dožadovať kapely, pokrikovaním a prípadnými úryvkami z ich songov. Nemuseli dlho čakať, lebo na pódiu sa objavila čoskoro postava Kuka v indiánskej čelenke spolu s ďalšími členmi kapely a vystúpenie mohlo začať. Samotnému vystúpeniu nemám absolútne čo vytknúť. Odzneli všetky notoricky známe skladby, aj krátke songy, s ktorými momentálne idú Horkýže Slíže svoje turné. Nakoniec, tých skladieb, ktoré pozná snáď každý je naozaj veľa a tak spomeniem len pár – Vlak, Emanuel Bacigala, Mala Zuzu, Horí ti maštaľ (ako posledná), Mám v p***i na lehátku….Zoskupenie je výborne zladené a aj napriek tomu, že už sú na scéne dlhé roky, stále sú ich vystúpenia energické a prirodzene pôsobiace, ale samozrejme profesionálne. Aj napriek tomu, že koncert vybočuje z rámcového zamerania nášho zinu som neodolala ísť týchto hudobníkov fotiť. Väčšinu fotiek nájdete v albume na Facebookovej stránka Metalexpress. Ďakujem zároveň Octopus Promotion na možnosť kapelu...
Winter Gothoom Festival – 26.03.2022 – Žemberovce – 2. Deň
Trvalo to dva roky, kým sa pandémia odobrala na nejaký čas do úzadia. Miesto konania zimného Gothoom festivalu sa tiež zmenilo, z pôvodného Kultúrneho domu v Žiari nad Hronom na kultúrny dom v obci Žemberovce, ktorá sa nachádza v blízkosti Levíc. Finálna zostava na sobotu bola oznámená len niekoľko dní pred začatím festivalu. Žiaľ, na poslednú chvíľu niekoľko kapiel muselo svoje vystúpenia odrieknuť. S tou poslednou chvíľou to platilo aj pre mňa. Z tohto dôvodu som aj zmeškala niekoľko kapiel z tohto dňa a festival pre mňa začínal až od vystúpenia skupiny Galadriel. O tom však až o malú chvíľu. Pre tých, ktorí tento festival nenavštívili chcem ešte v krátkosti opísať miesto konania. Kulturák sa nachádza na vyvýšenom mieste nad obcou a tým pádom veľmi nedráždi prítomnosť neobvyklejších ľudí miestny kolorit, ani dôchodcov. Vstupné brány lemuje široké schodisko, ktoré ponúka dostatočný priestor nie len pre fajčiarov, ale aj pre skupinky na rozhovor. V rámci festivalu boli pod schodmi aj stoly, kde si mohli ľudia vychutnať nápoje, či jedlo v prestávkach medzi kapelami a taktiež tu boli aj Toi-toi búdky. Hneď po otvorení dverí vás privítal pohľad na výčap a zároveň silne prerážajúca vôňa vyprážaných jedál a občerstvenia. Priestor medzi vchodom a vstupom do v sály bol trochu stiesnený. V pravej časti boli klasické wc a taktiež schody na balkón, kde však radoví návštevníci nemali prístup. Po vstupe do priestrannej sály možno niekoho upútal kazetový strop a pre staršie kulturáky klasické, pomerne veľké pódium. Na konci sa nachádzali merch stánky kapiel a oficiálny merch Gothoom. Tento festival bol zároveň venovaný fanúšikom, ktorí už žiaľ nie sú medzi nami. Na nástenke s fotkami týchto ľudí hneď pri vchode, mohol ktokoľvek zanechať odkaz. Pri pohľade na ňu asi mnohým ľuďom vybehli spomienky aspoň na jedného z nich. Avšak, nebolo veľa odvážlivcov, ktorí na ňu niečo napísali. Ako prvé ma upútal dobrý zvuk, ktorý nebýva vždy štandardom. Veľkú zásluhu na ňom mali zvukári a ich kvalitné vybavenie. Bolo vidieť, že títo ľudia nechodia zvučiť kapely na jarmokoch. K téme zvuku sa už ďalej vyjadrovať ani nebudem, pretože všetky kapely ho mali podľa mňa dobrý. Prvá kapela, ktorú som mala možnosť vzhliadnuť boli Galadriel. Už som ich nevidela pomerne dlho, naposledy na letnej verzii tohto festivalu. Zároveň som z ich tábora už dlho nepočula žiadne novinky, ktoré by pripravovali pre svojich fanúšikov. Tento večer sa na pódiu objavili vo štvorici. Podobne ako po minulé roky, aj tento koncert sa niesol v znamení novších, ale aj niekoľkých starších skladieb. Keďže som sledovala v minulosti skôr ich staršie obdobie, odohrali z tejto éry skladby „Sad Leaves of the Dying Rose“ a „Imaginary Sins“. Samozrejme, odzneli aj novšie skladby....
Headbanger FM
- Headbanger_FM (11.8.2025 22:00) 11. augusta 2025
- Headbanger_FM (4.8.2025 22:00) 4. augusta 2025
- Headbanger_FM (28.7.2025 22:00) 28. júla 2025
- Headbanger_FM (21.7.2025 22:00) 21. júla 2025
- Headbanger_FM (14.7.2025 22:00) 14. júla 2025
