Tento príspevok nebude zahŕňať hodnotenie kapiel, ale celkový dojem z festivalu Gothoom open air z pohľadu matky fotografky. Gothoom je pre nás ako rodinný festival, kde sme si všetci blízky. Dva roky sa bohužiaľ kvôli korone nekonal. Rozhodla som sa, ako čerstvá mamička, tento festival navštíviť aj s mojou malou dcérkou. Ako mnohých, ani nás horúčavy neodradili sa festivalu zúčastniť.
Gothoom open air 2022, ročník, na ktorý sme sa všetci po dvojročnej pauze veľmi tešili, sa nakoniec napriek problémom s areálom uskutočnil. Festival Gothoom open air už vystriedal niekoľko rôznych miest. Posledné 3 ročníky sa konali v malebnom prostredí Revištského podzámčia, ktoré bolo pre náš obľúbený festival priam ideálne. Bohužiaľ, areál počas veľkých búriek zaplavilo. Voda narobila značné škody a bolo potreba veľa opráv. Nakoniec tento areál prebral iný majiteľ a ako to už býva zvykom, voči mierumilovným, srdečným a láskyplným metalistom, nie sú poväčšine bežný ľudia chápaví a zhovievaví. Preto sa musel festival zase sťahovať.
Veľké poďakovanie teda patrí Peťovi Betkovi a jeho rodine, že to s festivalom napriek komplikáciám nevzdali. Neviem si ani predstaviť, aké náročné muselo byť nájsť pre Gothoom nový areál. Obdivujem, ako za tak neskutočne krátky čas dokázali tento areál rozvrhnúť a postaviť. Boli to presne 3 mesiace pred otvorením festivalu, keď Peťo Doomas Betko slávnostne oznámil, že sa festival konať bude, a to na letisku v Tekovskom hrádku. Už len slovo letisko, mohlo značnú časť fanúšikov odradiť. Nejde však o veľkú betónovú plochu, ako by sme si mohli myslieť. Letisko v Tekovskom hrádku je malým súkromným letiskom, ktoré pripomína viac veľkú lúku a tak sa zdá byť pre festival celkom ideálnym miestom. Veľa skalným fanúšikom, zvyknutým na luxus Revištského areálu, môže toto miesto pripadať nedostatočné. Nemáme tu rieku priamo v areáli, ani alej stromov, reštauráciu, či tieniace hory. No nič z toho festivalu neuberá na hodnote. Veď prioritou sú predsa kapely, a ľudia, ktorí vytvárajú dokonalú atmosféru festivalu. Na Gothoome nechýbali ani stánky s oficiálnym merchom, Pařát stánok, ručne vyrábané kožené predmety, či keramika od Mara Kadrliaka a iné. Napojiť sme sa mohli v nejednom pivnom stánku. Čapovalo sa české pivo Radegast, ktoré si medzi mnohými našlo svoju obľubu. Nechýbali ani kvalitné jedlá. Bubeník z Depresy Hoyas tu mal vegánsky stánok s obľúbenými nakladanými syrmi a rôznymi bezmäsitými pochutinami. Už len tu vidieť, ako si nás Gothoom rozmaznáva.
Obsadenie kapiel prekonalo snáď všetky minulé ročníky. Okrem domácich kapiel sme sa mohli tešiť aj na Suffocation, Draconian, Mglu, poľskú Arkonu, veľkého headlinera festivalu Kataklysm a mnoho iných úžasných kapiel. Každý si určite prišiel na svoje. Osobne ma veľmi prekvapila kapela Moribund Oblivion, ktorých som doteraz nepoznala, no svojim hudobným vystúpením sa mi zapísali do srdiečka. Všetky Kapely však predviedli úžasný výkon. Rešpekt hlavne pre tých čo odohrali celé sety na priamom slnku, ktoré poobede neprestajne šľahalo svojimi žhavými lúčmi priamo na pódium.
Situovanie pódia proti slnku nebolo najvhodnejšie riešené, no ani to neodradilo skalných fanúšikov kapely podporiť. Tí vychytralejší si pred pódiom postavili vlastné prístrešky, alebo sa skrývali v tieni zvukára a stánkov. Prekvapili ma fanúšikovia, ktorý prišli až z Nórska, kde na takéto horúčavy vôbec nie sú zvyknutí. Veselo toto horúce peklo zvládli a z festivalu odchádzali živí a zdraví.
Ako sa to občas z rôznych dôvodov stáva, hneď prvý deň nás čakalo mierne posunutie programu. Kapela Infer sa žiaľ nemohla dostaviť. Všetko však z organizačného hladiska prebehlo rýchlo a plynule. Piatok nastala podobná situácia so skupinou Offence. Asi však nebudem jediná, kto bol za hodinové posunutie programu vďačný a vďaka tejto situácií si mohol pozrieť Patriarchu, ktorý mali pôvodne otvárať piatkovú šou už o 10:20.
Festival svojim vystúpením otvorili krvavo pomaľovaný black metalisti zo Salzburgu Plaguepreacher. Pred pódiom to hneď ožilo. Počas vystúpenia spevák vbehol medzi divákov a pohostil ich nápojom. Členovia kapely si festival naplno užívali a večer sme ich stretli v stanovom mestečku, pri prešovčanoch. Hneď po nich sme si mohli vypočuť poľskú kapelu Truchlo Strzygi, z ktorých výzoru sršal závan osemdesiatych rokov. Ich hudobné vystúpenie v kombinácií black metalu a punku, bolo veľmi živé a chytľavé. Ako tretí hrali In Twilight’s Embrace tiež z Poľska. Štvrtí mali hrať Infer, ktorý sa však zo zdravotných dôvodov nemohli dostaviť a tak hneď nasledoval Ukrajinský pagan black metal Khors. Po nich si zahrali Švédi Ereb Altor v svojej pagan metalovej nôte. Pri západe slnka nám predviedla kapela Gaerea portugalský black metal a nocou nás sprevádzal doom v prevedení The Ruins of Beverast z nemecka, český black metal Inferno a štvrtkový večer ukončili chalani z poľskej Arkony, ktorí by svojimi decibelmi zobudili snáď aj mŕtvolu.
Piatok chvíľu pred obedom otvára hudobnú scénu kapela Patriarcha. Chlapci to na pódium roztočili ako sa patrí. Veď aj preto dostali pozvánku robiť predkapelu nórskej black metalovej skupine Ancient. Po nich zahral poľský pagan black metal Azels Mountain a death metal z Varšavy Sphere. Český Ador Dorath svojim psychadelickým vystúpením totálne skľudnili davy. Táto melancholická nálada však netrvala dlho. Nahum svojim death thrash metalom zas rozprúdili davy, a pred pódiom to zas žilo. Nasledovala kapela Stercore. Na desiate výročie svojho založenia vydali pod Gothoom productions svoj tretí album s názvom „Indifference“, ktorý počas svojho vystúpenia na Gothoome aj pokrstili. Piatok to pred pódiom riadne žilo, o čo sa postarali aj ďalšie kapely ako Tortharry, Memoriam, Draconian a Suffocation. Po kvalitnom death metale publikum ukľudnila poľská black metalová kapela Mgla. V rovnako kľudnej nálade pokračovala funeral/doom metalová skupina Evoken, ktorý na prvý pohľad šokovali svojou zostavou, keď polovica kapely neprišla. Ani to ich však neodradilo vystúpiť na pódium. A tak sme mohli vidieť len bubeníka a gitaristu. Koho ani Evoken neuspal, mohol si vypočuť slovenský doom metal v podaní Pilgrimage. Ja som už však sladko zaspala pri dieťati. 
Sobotný lineup naplnili death metalové kapely Mivedantal, oldschoolový Sectesy, Brute, Dysangelium a melodický As the sun falls zo Švédska. Progressive folk nám predviedli slečny z Passenger panic. Po nich nasledovala kapela Bloodphemy, počas ktorej nás milo prekvapilo nečakané ochladenie. Víchrica nútila viacerých fanúšikov zložiť prístrešky. Aj my sme chvíľu bojovali s vetrom. Netrvalo však dlho a silný vietor pominul bez akejkoľvek utŕženej škody. Skryté slnko však dodalo viacerým ľuďom odhodlanie postaviť sa pred pódium. A tak sa už Moribund Oblivion, ktorý začali hrať o 17:20 mohli tešiť hojnosti publika. A veru, že sa ich aj oplatilo vypočuť. Za mňa predviedli neskutočný hudobný talent. Nasledovali Aeonian Sorrow, Protector, Kataklysm a Fleshcrawl. Festival uzavrela kapela Helevorn. Pred pódiom to poriadne vrelo a každú chvíľu sa rozbúril kotol.
S malou Eliškou sme pred pódiom veľmi nechodili a hudbu počúvala prevažne zo stanového mestečka, skrytá v tieni. Po ochladení, sme sa jej odhodlali ukázať čaro vystúpenia a tak si v oteckovom náručí veselo kopkala nožičkami pred pódiom, zatiaľ čo jej do rytmu hral Protector. Tak si Eliška užila svoju poslednú kapelu festivalu a pri Kataklysm už sladko zaspávala v karavane. Pre mňa však týmto večer nekončí. Po uspatí dieťaťa volám tatina na striedačku a hurá pred pódium. Kataklysm, ako headliner festivalu, dostali na pamiatku Slovenskú vlajku s podpismi a prianiami od fanúšikov. Predanie vlajky prebehlo počas ich vystúpenia. Po koncerte sme zašli za kapelou do backstage. Za tento symbolický dar boli veľmi vďační.
Gothoom sa pomaly končí a my v opojení noci, pozeráme na hviezdy a vedieme debaty do samého rána. V nedeľu ráno už zmizla väčšina stanov. Areálom sa začalo roznášať ticho. Najviac sa mi na tejto gothomáckej komunite páči, že si ľudia tento festival vážia. Krásne to vidieť pri odchode z festivalu. Odchádzali sme ako poslední. Lúka na ktorej nedávno stálo stanové mestečko bola tak čistá, ako by sa tu ani žiadny festival nekonal. Toto som ešte na žiadnom festivale za tie roky nezažila.
Ostáva dúfať, že napriek problémom, ktorým musel Peťo Doomas čeliť tento ročník, sa nevzdá a bude mať dosť odhodlania pokračovať v ďalších ročníkoch festivalu. Verím, že sa o rok zase vidíme na ďalšom pokračovaní úžasného Gothoom open air festu.
Foto: Veňa Vicianová
Text: Veňa Vicianová
