Keď niekto spomenie Vader, prvá moja asociácia je album Litany, prípadne De profundis. Samozrejme, aj ostatné albumy v ich bohatej diskografii majú svoje pevné miesto na scéne, ale dva vyššie spomínané vo mne rezonujú do dnes ako moje obľúbené. Zároveň sú Vader aj zárukou takmer vždy dobre odohratého koncertu s veľkým nasadením. Koncert Vader pripadol tentokrát na nedeľu večer. Spoločnosť im robili aj ďalšie dve predkapely Mara a Reject the Sickness. Už pri vchode do Randalu bolo vidieť, že tento večer bude zameraný hlavne na staršiu generáciu, ktorá na Vader podobne ako ja v začiatkoch vyrastala. O siedmej sa presne podľa plánu otvorili brány Randalu, aby do svojich útrob vpustili prvých netrpezlivých návštevníkov.
S úderom pol ôsmej sa na pódiu ukázala prvá kapela, Švédi Mare. Priznám sa, že ich tvorbu nemám odsledovanú a tak som skôr čakala, aký na mňa urobia dojem. Keďže si ich Vader vybrali ako svoju predkapelu na turné, čakala som solídnu dávku melodického death metalu na švédsky spôsob, ako to sľuboval popis. Mara je ešte pomerne mladá skupina, založená v roku 2012, pričom prvý album im vyšiel až v minulom roku. Vzhľadom na túto skutočnosť bola ich účasť na turné najskôr na podporu nového albumu a predstavenie sa širšiemu európskemu publiku. Tvoria ju štyria členovia – gitara, gitara a spev, basa a bicie. Začiatok začal sľubne, aspoň čo sa týka zvuku, pretože takmer polovica skladby bola inštrumentálna, s melodickými gitarami. Riffovo išlo skôr o už klasické, nie veľmi z priemeru vynikajúce melódie. V druhej časti sa už pomaly rozbiehali, aby ukázali čo – to zo svojej tvorby a hráčskeho umenia. 
Nasledoval teda zhruba pol hodinu trvajúci set. Žiaľ, očakávala som o niečo zaujímavejšiu a pestrejšiu hudobnú produkciu. Hoci sa vyskytlo aj niekoľko svetlých momentov, väčšina setu mi pripadala, ako keby som bola na koncerte na Garážach. Bass gitarista strémovane behal po hmatníku, gitarista pri lyrických inštrumentálnych pasážach hral veľmi neisto. Celkovo mi chýbala uvoľnenosť, čo sa týka pódiového prejavu, väčšiu plnosť predstavených skladieb a väčšia originalita. Mara ma teda veľmi nepresvedčila, takže som bola zvedavá na druhú skupinu tohto večera – Reject the Sickness.
Páni sa na pódium opäť postavili podľa plánu, vidieť, že všetky kapely na turné dodržiavajú svoje časy a zachovávajú si v tomto profesionalitu. Reject the Sickness pochádzajú z Belgicka a na slovenskej pôde som ich videla prvýkrát. Na konte už majú tri dlhohrajúce albumy, pričom posledný z nich vyšiel podobne ako pri Mara len minulý rok. Pozornosť sa teda upriamovala hlavne na nový materiál, no zazneli aj staršie kúsky. Oproti Mara sa pódium personálne zahustilo, pretože prichádzajú v počte piatich kusov, dve gitary, bass gitara, spev a bicie. Spevák mi trochu pripomínal o niečo známejších Aborted. Aj napriek tomu, že oceňujem jeho taktiež dobrý hlasový prejav, predsa ide o dosť iný typ spevu, viac na severský spôsob, podobne ako At the Gates. Pódiové vystúpenie Reject the Sickness už bolo omnoho presvedčivejšia a bolo z nej cítiť omnoho viac energie, ako pri ich predchodcoch. Spevák po celú dobu hecoval fanúšikov, pohyboval sa po pódiu. Inštrumentálna zložka tiež neváhala v predvádzaní sa. Táto kapela stavia na prelínaní gitár a prelínaní melódii. Je to celkom svieži mix melodického death metalu s malými prímesami modernejšieho vyznenia death metalu. Ako som už spomínala, prirovnať by sa dali podľa môjho názoru k At the Gates. Znova sa však musím pristaviť aj pri zvukovej stránke.
Gitary sa zliali do jednej gule, takže von išiel dosť nečitateľný zvuk. Hoci bubeník nezaháľa a sype si to jedna radosť, jeho bicie zásadne prevyšovali hlasitosť zvyšných nástrojov. Bass gitaru bolo počuť len v jej najvýraznejších pasážach, inak sa k slovu dostala len málokedy. Škoda tohto elementu, ale aspoň o dôvod viac navštíviť nejaký ich iný koncert, kde vyznejú viac silné stránky tejto kapely.
Po pauze sa už na pódium pomaly chystá headliner tohto večera, ktorým nie je nik iný ako Vader. Hoci bola nedeľa večer, Randal sa slušne zaplnil ľuďmi, takže sa moje postavenie fotografa trochu skomplikovalo, keďže v tomto klube neexistuje samostatný priestor pre fotografov. Hneď od prvých tónov sa rozhodla poväčšine mladšia generácia rozbehnúť aj menší kotol, takže predrať sa s foťákom do predných radov bol trochu problém. Vader si na toto turné doniesli okrem ventilátorov aj svoje osvetlenie a samozrejmosťou bol aj parostroj. Veľkolepá show sa teda mohla začať. Vader som mala možnosť vidieť pomerne nedávno v Ostrave na trochu komornejšom koncerte, len s jednou supportujúcou kapelou a v celkovom počte 100 ľudí. Účasť na tomto koncerte si neviem vynachváliť a bude v mojich spomienkach ako jeden z koncertov, kde som bola 100 percentne spokojná aj so zvukom, aj s výkonom Vader. Aké bolo však moje prekvapenie, keď sa na mňa začali valiť zvukovo nezrozumiteľné gitary. Samozrejmosťou boli aj vlastní zvukári, ale nejako to dnešný večer z môjho pohľadu nevychytali po tejto stránke. Až v druhej polovici koncertu sa zvuk trochu zlepšil. Aj napriek tomuto nedostatku, ktorý mi trochu pokazil celkový dojem z koncertu, Vader odohrali ako vždy s veľkým nasadením na všetkých postoch. 
Mohli sme počuť v podstate prierez celou svojou tvorbou a svoje najväčšie hity. Od najstarších napr. Dark Age, Sothis, Silent Empire, Reborn in Flames, Black to the Blind, Wings, Cold Demons, God is Dead, Carnal, Blood of Kingu, no zazneli aj novšie veci. Množstvo hláv pod pódiom potvrdilo veľkú obľubu Vader či už mladších, alebo aj starších ročníkov. Hoci Vader naďalej tvoria svoju hudbu stále v podobnom duchu, sú stále zárukou kvality. Hoci sú to už starší páni, ich koncerty prekypujú energiou, ktorú by im mohli závidieť aj omnoho mladšie skupiny. Dúfam, že ešte odohrajú na Slovensku, či v susedných štátoch ďalšie dobré koncerty. Za akreditáciu ďakujem Loud Farm Booking. Viac fotografií nájdete v na Facebookovej stránke Metalexpress, medzi albumami fotiek.
