Report – Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment, Korpse, Craniotomy, Cranial Void – 14. 8. 2022 – Randal Club, Bratislava
Letné koncerty v kluboch sú peklo. A to teraz nemyslím len nejako obrazne. Bod varu je blízko a vy sa postupne meníte na čajník, ktorý už-už začne pískať. Môj katalóg podobných ľudských gril párty sa pred pár dňami rozrástol o nový prírastok (pamätné koncerty Brujeria v 2016 a Obituary o rok neskôr na tom istom mieste). Dosť hustú zostavu Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment a Korpse doplnili ešte dve slovenské mená, ktoré majú čo to spoločné s lebkami (hoďte si ich mená do prekladača, ak neviete o čom je reč) Craniotomy a Cranial Void. Už len pri predstave týchto kapiel a pri predstave tepla v klube, som sa doma začínal cítiť ako ožužlaný marshmallow. Koncert mal začať o pol siedmej, ale trošku sa nám to posunulo. Nie však nejako drasticky. Prvým polienkom do vatry boli Cranial Void. Kapela, ktorá minulý rok získala ocenenie Radio Head Awards za svoj album Celestial, trošku štýlovo vybočovala z viac-menej brutal deathových vôd dnešného večera. Chlapci nakráčali na pódium, spustilo sa intro a šlus. Technické šarapaty opäť trošku „zacloumali“ s hracím časom. Po niekoľkých minútach sa problém vyriešil a mohlo sa pokračovať (resp. vlastne začať). Viem, čo zhruba Cranial Void hrajú, ale napočúvaných ich nemám. O to väčšie bolo moje prekvapenie o aký zaujímavý a pestrý materiál ide (ono tú cenu asi nezískali len tak, všakže). A tak sme prechádzali od klasicky death metalovo znejúcich pasáží, k progresívnejším vplyvom, podľa ľubovôle zase naspäť a to všetko so šmrncom moderny. Na začiatok večera veľmi slušný výber. Aj keď hrali ešte pred pomerne poloprázdnym publikom. Mimochodom, spevák sa podobá na môjho bratranca. Asi by som mu mal oznámiť, že má na hudobnej scéne dvojníka. Od mladej krvi sa presunieme k borcom, ktorým už pomaly vyskakujú pečeňové škvrny (hehe, sorry). Craniotomy terorizujú scénu už takmer štvrťstoročie, čo je v tunajších podmienkach vec vcelku nevídaná. Vonku majú nový album Ripped Out by Violence, z ktorého logicky zaznelo celkom dosť. Inak sa setlist nemenil v porovnaní s koncertami na Flesh Party, či Obscene Extreme. Na početnosti fanúšikov bolo vidieť, že Craniotomy sú vlajkovou loďou slovenskej scény, pretože pri ich sete už bol klub slušne zaplnený a potoky potu prerazili hrádzu. Ako som spomenul tie dva festivaly, tak pri koncertoch Craniotomy na nich sa mi zdalo, že sa Lukášovi za bicími sem-tam „podarila“ nejaká chybička. Tak som tentokrát schválne naťahoval uši a musím podotknúť, že teraz to bolo čisté ako môj alkoholový test. Ako sa zvykne hovoriť, aj majster tesár sa utne. V tento večer však tesár vytĺkol zo svojho nástroja maximum. Na prvý zahraničný výlet tohto hlučného sviatku sme si odbehli s Holanďanmi Korpse. Je to iba pár mesiacov dozadu,...
Reportáž – Comeback Kid – Dagger Threat – Spaced – Fuga – 11.8.2022
Program na štvrtkový večer vo Fuge sľuboval zážitok v znamení Hardcore najvyššej akosti. Comeback kid sú už právom legendou a hneď z kraja môžem prezradiť, že nesklamali. Spoločnosť im robili nemeckí Dagger Threat spolu z Američanmi Spaced. Posledných menovaných, ktorí celú akciu otvárali som nestihol, respektíve videl som len posledné dva songy. Bol to priemerný hardcore punk s ukričaným ženským spevom, na mňa ktovieaký dojem neurobil a ohlasy ľudí boli tiež zmiešané. Od nadšených až po mierne rozčarovanie. S vyslovene negatívnymi dojmami som sa však nestretol. Ide o mladú kapelu, ktorá má vonku len jedno demo a jedno EP, takže čas na to, aby svojej tvorbe dali viac originality a vlastnej tváre majú. Čiže asi OK. Po nich už nastupovali ťažkotonážni Nemčúri Dagger Threat. Ich snaživý Hardcore s vplyvmi nu metalu, alebo ako sa dnes hovorí groove metalu, ma tiež nejako extra nezaujal. Chvíľami bolo počuť vplyvy Slipknot, chvíľami dokonca Korn. Prím avšak hralo stredne tempove hacéčko doplnené kde tu o sample a kde tu o “pochodovú” choreografiu, ktorá mi ku tomuto štýlu hudby nepasuje a hodila by sa skôr ku nejakému Rammsteinu. V ich hudbe počuť aj veľa drop downov, momentálne veľmi obľúbených a využívaných hlavne v metalcore. Suma sumárum pohodový set s dobrým zvukom. Kvôli nim sme tam ale neboli všakže.. No a potom už prišlo to na čo, dovolím si tvrdiť, všetci čakali. Kanaďania Comeback Kid potvrdili svoj status, splnili očakávania a rozsekali Fugu parádnym setom, s výborným zvukom (ten mali všetci zúčastnení, v ten večer). Počas vystúpenia odohrali prierez svojou dvadsaťročnou históriou. Nechýbali osvedčene hitovky ako G.M Vincent & I, alebo Wake the dead, doplnene o rovnako kvalitne zárezy z nového albumu, ku ktorému aktuálne tour prebieha. Špeciálne by som vyzdvihol najmä nasadenie a výkon speváka Andrewa Neufielda, ktorý v kombinácii s prirodzene skromným vystupovaním pôsobil veľmi sympatickým dojmom. Keď je takýto frontman podporený dobre namazanou mašinou, akou Comeback kid nesporne sú, výsledok nemôže dopadnúť zle. Pripočítajme k tomu spomínaný kvalitný zvuk, početné a spokojné publikum a nemôže to dopadnúť inak, ako zatiaľ jedným z najlepších klubových koncertov roka. Za udelenie akreditácie ďakujeme Tempørary Text: Smeth Foto: Mrtvolka Vzhľadom na minimálne osvetlenú kapelu Dagger Threat sa ospravedlňujem za minimum fotiek. Viac fotiek nájdete na FB stránke...
Reportáž – Gothoom open air fest 2022 – Očami Fotografa!
Tento príspevok nebude zahŕňať hodnotenie kapiel, ale celkový dojem z festivalu Gothoom open air z pohľadu matky fotografky. Gothoom je pre nás ako rodinný festival, kde sme si všetci blízky. Dva roky sa bohužiaľ kvôli korone nekonal. Rozhodla som sa, ako čerstvá mamička, tento festival navštíviť aj s mojou malou dcérkou. Ako mnohých, ani nás horúčavy neodradili sa festivalu zúčastniť. Gothoom open air 2022, ročník, na ktorý sme sa všetci po dvojročnej pauze veľmi tešili, sa nakoniec napriek problémom s areálom uskutočnil. Festival Gothoom open air už vystriedal niekoľko rôznych miest. Posledné 3 ročníky sa konali v malebnom prostredí Revištského podzámčia, ktoré bolo pre náš obľúbený festival priam ideálne. Bohužiaľ, areál počas veľkých búriek zaplavilo. Voda narobila značné škody a bolo potreba veľa opráv. Nakoniec tento areál prebral iný majiteľ a ako to už býva zvykom, voči mierumilovným, srdečným a láskyplným metalistom, nie sú poväčšine bežný ľudia chápaví a zhovievaví. Preto sa musel festival zase sťahovať. Veľké poďakovanie teda patrí Peťovi Betkovi a jeho rodine, že to s festivalom napriek komplikáciám nevzdali. Neviem si ani predstaviť, aké náročné muselo byť nájsť pre Gothoom nový areál. Obdivujem, ako za tak neskutočne krátky čas dokázali tento areál rozvrhnúť a postaviť. Boli to presne 3 mesiace pred otvorením festivalu, keď Peťo Doomas Betko slávnostne oznámil, že sa festival konať bude, a to na letisku v Tekovskom hrádku. Už len slovo letisko, mohlo značnú časť fanúšikov odradiť. Nejde však o veľkú betónovú plochu, ako by sme si mohli myslieť. Letisko v Tekovskom hrádku je malým súkromným letiskom, ktoré pripomína viac veľkú lúku a tak sa zdá byť pre festival celkom ideálnym miestom. Veľa skalným fanúšikom, zvyknutým na luxus Revištského areálu, môže toto miesto pripadať nedostatočné. Nemáme tu rieku priamo v areáli, ani alej stromov, reštauráciu, či tieniace hory. No nič z toho festivalu neuberá na hodnote. Veď prioritou sú predsa kapely, a ľudia, ktorí vytvárajú dokonalú atmosféru festivalu. Na Gothoome nechýbali ani stánky s oficiálnym merchom, Pařát stánok, ručne vyrábané kožené predmety, či keramika od Mara Kadrliaka a iné. Napojiť sme sa mohli v nejednom pivnom stánku. Čapovalo sa české pivo Radegast, ktoré si medzi mnohými našlo svoju obľubu. Nechýbali ani kvalitné jedlá. Bubeník z Depresy Hoyas tu mal vegánsky stánok s obľúbenými nakladanými syrmi a rôznymi bezmäsitými pochutinami. Už len tu vidieť, ako si nás Gothoom rozmaznáva. Obsadenie kapiel prekonalo snáď všetky minulé ročníky. Okrem domácich kapiel sme sa mohli tešiť aj na Suffocation, Draconian, Mglu, poľskú Arkonu, veľkého headlinera festivalu Kataklysm a mnoho iných úžasných kapiel. Každý si určite prišiel na svoje. Osobne ma veľmi prekvapila kapela Moribund Oblivion, ktorých som doteraz nepoznala, no svojim hudobným vystúpením sa mi zapísali do...
Report – Obscene Extreme Festival 2022 – 13.-17. 7. 2022 – Bojiště, Trutnov
Prešiel rok, opäť nejaké tie lockdowny, stresu tak na tri životy, ale nejakým zázrakom sme sa opäť dopracovali do Trutnova a odtlačili sme tenisky do posvätnej červenej pôdy na Bojišti. A tentokrát už v plnej paráde. Už nie v takej uskromnenej verzií, ako tomu bolo minulý rok. Čakala nás teda zostava, ktorá bola pôvodne naplánovaná na rok 2020. Bolo viac ako jasné, že nejaké zmeny lineup postihnú, ale veľmi drastické neboli (teda akurát vyznávači brutal death mohli šomrať, pretože postupne vypadli Vomit Remnants, Internal Bleeding, Origin a Pyrexia, ale čo sa dá robiť, niekedy nabudúce teda). A hneď na začiatku by som chcel dodať, že Obscene Extreme si ja užívam ako dovolenku, preto nemám síl sledovať každú jednu kapelu, nechodím sem s vysloveným cieľom písať report a preto ani nežiadam akreditácie. Takže nejaké detailne rozpitvané pohľady veľmi nečakajte. Takže kalendár ukazoval dátum 13. júla, v práci pochopili, že ukecávať ma, či som si to s dovolenkou nerozmyslel nemá zmysel a tak sa môj ruksak naplnil festivalovo prepotrebnými vecami a kakaovými venčekmi. Tentokrát sme sa do samochodky poskladali pekne z viacerých kútov Slovenska – ja od mesta miest, kde mosty nepálime, ale necháme ich takmer spadnúť do Váhu (reč je samozrejme o Hlohovci) a po jednom kuse z Liptova, Nitry a Bratislavy. Takáto multi kulti spoločnosť na slovenský spôsob teda vyrazila v ústrety niekoľkodňovému hluku. Zábavné je, že na OEF chodím od 2017 (ak dobre rátam), ale nikdy som sa tam nedostal po tej istej ceste. Takže spoznávanie českého vnútrozemia sme mali na programe aj tentokrát. Akurát nás potešil nový úsek diaľnice, ktorý nám značne osekal nekonečnú cestu. Našli sme si teda nejaké miesta na kopci, kde uhol nebol až taký, že máte v noci pocit, že spíte postojačky a postavili sme naše obydlia z údajne nepremokavých materiálov. Naše stavebné zručnosti viac rozmazávať nechcem a po tejto epizóde sme sa urýchlene vybrali smer areál. Všetky ústredné body ako stánky s jedlom, pitím, merchom atď. zostávajú na svojich pôvodných miestach, takže nič nebolo treba nanovo hľadať. Utešene sa akurát rozrastá vegánska ulička smerom hore ku grind marketu. A taktiež sa rozšírila chillout zóna. Súťaže na Freak Feste som opäť nestihol, ale hore na pódiu sa už pomaly zvučil úvodný akt festivalu a to kapela Masáž. A pretože streda niesla názov Festival of Weird Riffs, tak sme sa rôznych ujetostí vcelku nasýtili. No len povedzte, čakali ste niekedy, že budete počuť niečo ako akustický grind? A v podaní členov Gride? Ako povedal sám Áďa, tak by mohli vystupovať aj na folkových festivaloch, len ich tam nikto nevolá. Nasledujúca porcia kapiel Chlad, Vole a Morbid Evils ma nechala vcelku chladným (ono, keď vám...
Report – Hrobár – Black Light – Abortion – Kulturák, Bratislava – 23.07.2022
Počas týchto teplých dní a v období letných festivalov sa uskutočnil v bratislavskom Kulturák klube komornejší koncert s účasťou troch slovenských kapiel. Pôvodne mali odohrať až štyri, ale na poslednú chvíľu kvôli chorobe zrušila svoju účasť skupina Old Hammer. Trochu ma táto správa zamrzela, pretože práve oni mi už zopár rokov unikajú a nemala som ich možnosť vidieť. Kvôli pretrvávajúcim horúčavám sa koncert začal až okolo deviatej hodiny. Na pódiu sa pri mojom príchode už chystali Hrobár. Hneď som si povšimla, že je ich nejako menej. Bass gitarista sa žiaľ nemohol zúčastniť z osobných dôvodov, takže tento koncert odohrali iba vo dvojici. Po krátkych prípravách sa teda mohlo ísť na vec. Pred pódiom sa zhromaždilo celkom slušné množstvo ľudí. Hrobár sa v našich končinách už dávnejšie nezastavil, takže niektorí fanúšikovia sa určite potešili ich prítomnosti. V predných radoch bolo vidieť niekoľko ľudí v ich tričkách. Hrobári sa s tým veľmi nepárajú. Svoj set si rozdelili do troch sekcií, pričom každá mala približne štyri, max. 5 minút. Odzneli už notoricky známe skladby z ich debutu „Rýchla smrť“, no prišlo aj na Speak Bratislavsky or Zomri, či Toxická maskulinita. Zvukovo nemám žiadne výhrady, nakoniec zvučil človek, ktorý je s Kulturákom a jeho zvukom zžitý. Výhoda Hrobárov je v tom, že počas ich približne 20 minútového setu sa nemáte šancu nudiť. Ich rýchly thrash so slovenskými textami, ktoré sa ľahko vryjú do hlavy, takže si ich zapamätáte. Po dohratí posledného štvorminútového bloku sme si vypýtali ešte repete. Ešte mi nedá nespomenúť aj image kapely, ktorý som mala možnosť vidieť až v tomto roku na Flesh Party Open Air (predsa len, bola tu pandémia). Hrobári momentálne vystupujú do pol pása holí so špeciálnymi, nazvem to turbo okuliarmi, ktoré môžete vidieť na fotkách. Po úvodnej nakladačke od Hrobárov sa na pódiu pomaly poskladala košická kapela Black Light. Túto kapelu sledujem viac menej od ich začiatkov, keď sa im podarilo vydať u Support Underground svoj debutový album. Chalani už v svojich začiatkoch veľa koncertovali a je vidieť, že dnes už je to sebavedomá kapela, ktorá nemá vôbec problém ani so svojou stage performance. Dnes sa na pódiu objavujú so záskokom na poste gitaristu. Ten sa stihol v krátkom čase naučiť songy pre tento koncert, za čo mu kapela aj náležite poďakovala. V minulom roku kapela vydala podľa môjho názoru zatiaľ svoje asi najlepšiu nahrávku vo svojej histórii. Na pódiu sa vynímal predovšetkým bass gitarista, ktorý zvolil letnú košieľku výrazných farieb. Kapela sršala počas celého svojho vystúpenia energiou a opäť som ocenila podľa môjho názoru dobrý zvuk. Čo sa týka set-listu, bol to mix ich doterajšej diskografie a z posledného EP zahrali ústrednú sklabu Firestealer. V rámci vystúpenia došlo aj k...
Zhodnotenie druhého ročníka Angelus Festu v Banskej Bystrici
11.júna sa na banskobystrickom amfiteátri uskutočnil 2. ročník benefičného Angelus festu. Na úvod to najdôležitejšie – na Angelus Feste 2022 sa fanúšikom podarilo vyzbierať pre Svetielko nádeje celkovo 4481€ (to je o 383€ viac ako vlani), pričom v tejto sume je zahrnuté vstupné na fest, výťažok z predaja vratných pohárov (každý, kto si pohár nechal ako suvenír, prispel do zbierky sumou 1,75€) a festivalových tričiek a šiltoviek, ako aj suma, ktorú poslali fanúšikovia priamo na účet Svetielka nádeje. Pripomíname, že Angelus fest sa uskutočnil za finančnej podpory Mesta Banská Bystrica, 365.nadácie, Nadácie Tatrabanky a Nadácie SPP, sponzorsky prispeli Pivovar Urpiner a spoločnosť GALVEX, spol. s r.o. – bez ich podpory by organizátori nemohli venovať 100% vyzbieraného vstupného na dobročinné účely. Poďme sa teraz pozrieť na hudobnú časť festivalu – vydarené vystúpenia 10 výborných slovenských metalových kapiel, ktoré prišli podporiť myšlienku Angelus Festu (a zahrali bez nároku na honorár, len za úhradu cestovných nákladov). Pár minút po dvanástej hodine otvorilo Angelus fest vystúpenie trnavskej kapely OHEN, hrajúcej black metal so silnými symfonickými vplyvmi. Približne 50 platiacich fanúšikov premiérovo videlo v akcii novú zostavu kapely okolo lídra Matúša Novanského, ktorá však pôsobila zohratým dojmom a zahrala skladby z debutového albumu „Mortal Man aj niekoľko noviniek. Štafetu prebrali skúsení harcovníci ANTARES z Martina, holdujúci (melodickému) death metalu a predviedli suverénny výkon pri starších skladbách aj nových songoch z posledného albumu „V“. V poradí treťom sete Angelus festu sme sa presunuli do vôd metalcoreu/djentu – mladá nitrianska kapela AS THEY RISE z Nitry priniesla patričnú energiu a jej muzika priam vyzývala k skákaniu. Zazneli pecky z debutu „Reborn“ aj doteraz posledný singel „Disconnection“. Určite o nich budeme ešte počuť! Po mladej nádeji prišli na pódium ostrieľaní muzikanti, zoskupení okolo Luboshia (ex-MÄSO), Zvolenčania DEMONIC-EYED. Expresne rýchlo nazvučili a napálili do fanúšikov mix skladieb z prvých troch albumov a EPčka. Set bol zahratý výborne, podobne ako ostatné kapely, mali aj DEMONIC_EYED výborný zvuk a pred pódiom ich podporilo (dovtedy) najviac fanúšikov. Piatou kapelou v poradí, ktorá vystúpila na Angelus Feste, boli legendárni ORKRIST z Bratislavy. Dobrú formu z posledných koncertov potvrdili aj na amfíku – frontman Crom vpredu hecoval a hrozil tympánmi a spolu s Lýdiou predviedli v starších aj nových skladbách výborné vokálne výkony. Prekvapením bolo zaradenie rodného jazyka do jednej z nových skladieb – žeby sme sa čoskoro dočkali nového albumu? Dlho očakávaným bolo vystúpenie dunajsko-stredských APRIL WEEPS, ktorí pred pár dňami vydali novinku s neobvyklým názvom „Cataclastic“. Pre viacerých fanúšikov sa jednalo o (predčasný) vrchol festivalu. Ich výkon bol skvelý, dokázali do hudby vniesť patričný náboj a emócie. Na pódiu spolu komunikovali, ich prejav bol vzájomne zosúladený a bola radosť ich sledovať a počúvať. Vrcholom koncertu bol...