Report – Hrobár – Black Light – Abortion – Kulturák, Bratislava – 23.07.2022
Počas týchto teplých dní a v období letných festivalov sa uskutočnil v bratislavskom Kulturák klube komornejší koncert s účasťou troch slovenských kapiel. Pôvodne mali odohrať až štyri, ale na poslednú chvíľu kvôli chorobe zrušila svoju účasť skupina Old Hammer. Trochu ma táto správa zamrzela, pretože práve oni mi už zopár rokov unikajú a nemala som ich možnosť vidieť. Kvôli pretrvávajúcim horúčavám sa koncert začal až okolo deviatej hodiny. Na pódiu sa pri mojom príchode už chystali Hrobár. Hneď som si povšimla, že je ich nejako menej. Bass gitarista sa žiaľ nemohol zúčastniť z osobných dôvodov, takže tento koncert odohrali iba vo dvojici. Po krátkych prípravách sa teda mohlo ísť na vec. Pred pódiom sa zhromaždilo celkom slušné množstvo ľudí. Hrobár sa v našich končinách už dávnejšie nezastavil, takže niektorí fanúšikovia sa určite potešili ich prítomnosti. V predných radoch bolo vidieť niekoľko ľudí v ich tričkách. Hrobári sa s tým veľmi nepárajú. Svoj set si rozdelili do troch sekcií, pričom každá mala približne štyri, max. 5 minút. Odzneli už notoricky známe skladby z ich debutu „Rýchla smrť“, no prišlo aj na Speak Bratislavsky or Zomri, či Toxická maskulinita. Zvukovo nemám žiadne výhrady, nakoniec zvučil človek, ktorý je s Kulturákom a jeho zvukom zžitý. Výhoda Hrobárov je v tom, že počas ich približne 20 minútového setu sa nemáte šancu nudiť. Ich rýchly thrash so slovenskými textami, ktoré sa ľahko vryjú do hlavy, takže si ich zapamätáte. Po dohratí posledného štvorminútového bloku sme si vypýtali ešte repete. Ešte mi nedá nespomenúť aj image kapely, ktorý som mala možnosť vidieť až v tomto roku na Flesh Party Open Air (predsa len, bola tu pandémia). Hrobári momentálne vystupujú do pol pása holí so špeciálnymi, nazvem to turbo okuliarmi, ktoré môžete vidieť na fotkách. Po úvodnej nakladačke od Hrobárov sa na pódiu pomaly poskladala košická kapela Black Light. Túto kapelu sledujem viac menej od ich začiatkov, keď sa im podarilo vydať u Support Underground svoj debutový album. Chalani už v svojich začiatkoch veľa koncertovali a je vidieť, že dnes už je to sebavedomá kapela, ktorá nemá vôbec problém ani so svojou stage performance. Dnes sa na pódiu objavujú so záskokom na poste gitaristu. Ten sa stihol v krátkom čase naučiť songy pre tento koncert, za čo mu kapela aj náležite poďakovala. V minulom roku kapela vydala podľa môjho názoru zatiaľ svoje asi najlepšiu nahrávku vo svojej histórii. Na pódiu sa vynímal predovšetkým bass gitarista, ktorý zvolil letnú košieľku výrazných farieb. Kapela sršala počas celého svojho vystúpenia energiou a opäť som ocenila podľa môjho názoru dobrý zvuk. Čo sa týka set-listu, bol to mix ich doterajšej diskografie a z posledného EP zahrali ústrednú sklabu Firestealer. V rámci vystúpenia došlo aj k...
Zhodnotenie druhého ročníka Angelus Festu v Banskej Bystrici
11.júna sa na banskobystrickom amfiteátri uskutočnil 2. ročník benefičného Angelus festu. Na úvod to najdôležitejšie – na Angelus Feste 2022 sa fanúšikom podarilo vyzbierať pre Svetielko nádeje celkovo 4481€ (to je o 383€ viac ako vlani), pričom v tejto sume je zahrnuté vstupné na fest, výťažok z predaja vratných pohárov (každý, kto si pohár nechal ako suvenír, prispel do zbierky sumou 1,75€) a festivalových tričiek a šiltoviek, ako aj suma, ktorú poslali fanúšikovia priamo na účet Svetielka nádeje. Pripomíname, že Angelus fest sa uskutočnil za finančnej podpory Mesta Banská Bystrica, 365.nadácie, Nadácie Tatrabanky a Nadácie SPP, sponzorsky prispeli Pivovar Urpiner a spoločnosť GALVEX, spol. s r.o. – bez ich podpory by organizátori nemohli venovať 100% vyzbieraného vstupného na dobročinné účely. Poďme sa teraz pozrieť na hudobnú časť festivalu – vydarené vystúpenia 10 výborných slovenských metalových kapiel, ktoré prišli podporiť myšlienku Angelus Festu (a zahrali bez nároku na honorár, len za úhradu cestovných nákladov). Pár minút po dvanástej hodine otvorilo Angelus fest vystúpenie trnavskej kapely OHEN, hrajúcej black metal so silnými symfonickými vplyvmi. Približne 50 platiacich fanúšikov premiérovo videlo v akcii novú zostavu kapely okolo lídra Matúša Novanského, ktorá však pôsobila zohratým dojmom a zahrala skladby z debutového albumu „Mortal Man aj niekoľko noviniek. Štafetu prebrali skúsení harcovníci ANTARES z Martina, holdujúci (melodickému) death metalu a predviedli suverénny výkon pri starších skladbách aj nových songoch z posledného albumu „V“. V poradí treťom sete Angelus festu sme sa presunuli do vôd metalcoreu/djentu – mladá nitrianska kapela AS THEY RISE z Nitry priniesla patričnú energiu a jej muzika priam vyzývala k skákaniu. Zazneli pecky z debutu „Reborn“ aj doteraz posledný singel „Disconnection“. Určite o nich budeme ešte počuť! Po mladej nádeji prišli na pódium ostrieľaní muzikanti, zoskupení okolo Luboshia (ex-MÄSO), Zvolenčania DEMONIC-EYED. Expresne rýchlo nazvučili a napálili do fanúšikov mix skladieb z prvých troch albumov a EPčka. Set bol zahratý výborne, podobne ako ostatné kapely, mali aj DEMONIC_EYED výborný zvuk a pred pódiom ich podporilo (dovtedy) najviac fanúšikov. Piatou kapelou v poradí, ktorá vystúpila na Angelus Feste, boli legendárni ORKRIST z Bratislavy. Dobrú formu z posledných koncertov potvrdili aj na amfíku – frontman Crom vpredu hecoval a hrozil tympánmi a spolu s Lýdiou predviedli v starších aj nových skladbách výborné vokálne výkony. Prekvapením bolo zaradenie rodného jazyka do jednej z nových skladieb – žeby sme sa čoskoro dočkali nového albumu? Dlho očakávaným bolo vystúpenie dunajsko-stredských APRIL WEEPS, ktorí pred pár dňami vydali novinku s neobvyklým názvom „Cataclastic“. Pre viacerých fanúšikov sa jednalo o (predčasný) vrchol festivalu. Ich výkon bol skvelý, dokázali do hudby vniesť patričný náboj a emócie. Na pódiu spolu komunikovali, ich prejav bol vzájomne zosúladený a bola radosť ich sledovať a počúvať. Vrcholom koncertu bol...
Report – Baest – Funus – Krudus – Kulturák Klub – Bratislava – 26.04.2022
Na utorok 26.04.2022 pripadol koncert v Kulturáku, ktorý organizoval Loud Farm Booking. Organizátori počas predošlého týždňa usporiadali dokonca štyri aprílové koncerty a tento bol posledný pod touto organizačnou taktovkou. Nakoľko išlo len o koncert troch kapiel, zvolili trochu komornejší podnik v Bratislave – Kulturák klub. Na jednom pódiu sa počas večera vystriedali tri kapely, pričom dve z toho boli zo Slovenska a jedna zahraničná. Štart a program sa snažili organizátori presne prispôsobiť podľa ohláseného plánu. Tento večer sa začal setom Krudus. Je to mladá kapela zo Stupavy, ktorá hrá old school death metal. Ich prvá demo nahrávka ma veľmi neupútala, hlavne zvukovo som mala dosť veľké výhrady, ale predsa len ide o mladú skupinu a tak som to aj brala. Krudus však začal naozaj aktívne koncertovať už v minulom roku. Z rôznych strán som počula na ich živé vystúpenia samé chvály. Až do tohto večera mi stále unikali, takže som ocenila možnosť, pozrieť si ich konečne naživo. Prvé tóny som žiaľ premeškala, pretože som došla až počas už rozohratej prvej skladby. Až od druhej piesne som sa dostávala na ich vlnu. Čo sa týka inštrumentálnej zložky, vidieť, že chalani majú množstvo nápadov a majú aj dobre zvládnutú hru na svoje nástroje. Stále však mám pocit, že ešte nemajú úplne jasne danú kompozíciu skladieb a nejakú stopu, podľa ktorej je ich možné kedykoľvek spoznať. Podľa môjho názoru je cítiť v ich hudbe aj thrash metalové prvky. Vidieť však, že chalani oplývajú nápadmi, takže určite ešte nepovedali ani zďaleka posledné slovo a budeme ešte o nich počuť. Ak to však mám porovnať napríklad so Sněť, ktorí sa zjavili zhruba v rovnakom čase na scéne ako Krudus, vidieť badateľné rozdiely, napríklad aj v štruktúre skladieb. Vystúpenie Krudus však celkovo môžem hodnotiť len pozitívne, dokonca aj zvuk sa viac menej vydaril. Ďalšia kapela, ktorá mi unikala a hrá momentálne naozaj často, je Funus. S touto skupinou som aj trochu spätá a preto bude môj pohľad možno trochu menej objektívny. Druhá premiéra tohto večera, na ktorú som sa tiež náležite tešila. Funus začali o niečo neskôr, ako bol pôvodný plán. Na set liste boli hlavne skladby z ich prvého a zatiaľ aj posledného dema. Oproti Krudus má Funus jasnú štruktúru a podľa môjho názoru aj smerovanie. Ich old school death metal je pre mňa autentický a veľa pridávajú aj slovenské texty. Aj napriek tomu, že Roxora považujem za dobrého speváka, ktorý ideálne vokálne zapadá do celkového konceptu Funus, žiaľ počas tohto večera bolo možné postrehnúť len málo z ich textov. Nie všetky vokály boli zrozumiteľné, pokiaľ ich tvorbu nepoznáte na 100 percent. Taktiež som postrehla niekoľko chybičiek krásy aj pri inštrumentálnej zložke, ale predpokladám, že ich...
Report – Vader – Reject the Sickness – Mara – Randal Music Club – 24.04.2022
Keď niekto spomenie Vader, prvá moja asociácia je album Litany, prípadne De profundis. Samozrejme, aj ostatné albumy v ich bohatej diskografii majú svoje pevné miesto na scéne, ale dva vyššie spomínané vo mne rezonujú do dnes ako moje obľúbené. Zároveň sú Vader aj zárukou takmer vždy dobre odohratého koncertu s veľkým nasadením. Koncert Vader pripadol tentokrát na nedeľu večer. Spoločnosť im robili aj ďalšie dve predkapely Mara a Reject the Sickness. Už pri vchode do Randalu bolo vidieť, že tento večer bude zameraný hlavne na staršiu generáciu, ktorá na Vader podobne ako ja v začiatkoch vyrastala. O siedmej sa presne podľa plánu otvorili brány Randalu, aby do svojich útrob vpustili prvých netrpezlivých návštevníkov. S úderom pol ôsmej sa na pódiu ukázala prvá kapela, Švédi Mare. Priznám sa, že ich tvorbu nemám odsledovanú a tak som skôr čakala, aký na mňa urobia dojem. Keďže si ich Vader vybrali ako svoju predkapelu na turné, čakala som solídnu dávku melodického death metalu na švédsky spôsob, ako to sľuboval popis. Mara je ešte pomerne mladá skupina, založená v roku 2012, pričom prvý album im vyšiel až v minulom roku. Vzhľadom na túto skutočnosť bola ich účasť na turné najskôr na podporu nového albumu a predstavenie sa širšiemu európskemu publiku. Tvoria ju štyria členovia – gitara, gitara a spev, basa a bicie. Začiatok začal sľubne, aspoň čo sa týka zvuku, pretože takmer polovica skladby bola inštrumentálna, s melodickými gitarami. Riffovo išlo skôr o už klasické, nie veľmi z priemeru vynikajúce melódie. V druhej časti sa už pomaly rozbiehali, aby ukázali čo – to zo svojej tvorby a hráčskeho umenia. Nasledoval teda zhruba pol hodinu trvajúci set. Žiaľ, očakávala som o niečo zaujímavejšiu a pestrejšiu hudobnú produkciu. Hoci sa vyskytlo aj niekoľko svetlých momentov, väčšina setu mi pripadala, ako keby som bola na koncerte na Garážach. Bass gitarista strémovane behal po hmatníku, gitarista pri lyrických inštrumentálnych pasážach hral veľmi neisto. Celkovo mi chýbala uvoľnenosť, čo sa týka pódiového prejavu, väčšiu plnosť predstavených skladieb a väčšia originalita. Mara ma teda veľmi nepresvedčila, takže som bola zvedavá na druhú skupinu tohto večera – Reject the Sickness. Páni sa na pódium opäť postavili podľa plánu, vidieť, že všetky kapely na turné dodržiavajú svoje časy a zachovávajú si v tomto profesionalitu. Reject the Sickness pochádzajú z Belgicka a na slovenskej pôde som ich videla prvýkrát. Na konte už majú tri dlhohrajúce albumy, pričom posledný z nich vyšiel podobne ako pri Mara len minulý rok. Pozornosť sa teda upriamovala hlavne na nový materiál, no zazneli aj staršie kúsky. Oproti Mara sa pódium personálne zahustilo, pretože prichádzajú v počte piatich kusov, dve gitary, bass gitara, spev a bicie. Spevák mi trochu pripomínal o niečo známejších Aborted. Aj napriek tomu, že oceňujem jeho taktiež dobrý hlasový prejav, predsa ide o dosť iný typ spevu, viac na severský spôsob, podobne ako At...
Report – Bomby na Nitru no.4 – 23. 4. 2022 – Nová Pekáreň, Nitra
Z písania reportov sa pre mňa v posledných rokoch stalo niečo ako občasná záležitosť, ku ktorej si musím znovu nájsť cestu. Pretože vnímať vystúpenie siedmich kapiel behom večera bolo pre moje zmysly dosť ťažká úloha (vzhľadom na to, že intenzita koncertov je v mojom prípade dosť slabá, aspoň teda na moje pomery). Ale snáď sa niekto v nasledujúcich riadkoch vyzná. Tak, pol roka prešlo a vyskytol som sa zase v klube, na ceste na živou hudbou. Ak by mi niekto pred cca tromi rokmi povedal, že si dám takýto obrovský koncertný pôst, tak by som mu asi vo všetkej slušnosti poklepal na čelo. Ale stalo sa. Každopádne, sadol som na vlak smer Nitra (prekvapivo prázdny vzhľadom na Hlohovecký masaker rozpadnutým mostom…) a svišťal som v ústrety hluku. Štart akcie bol plánovaný na 17:00. Ja a jeden kamarát (neskôr familiárne nazvaný živé memečko) sme sa došmrtkali do Novej Pekárne ešte v predstihu a okrem nás, zvukárov, organizátorov a barmanov, nebolo nikde ešte ani chýru, ani slychu po nejakých ľuďoch. Trošku to vo mne vzbudzovalo obavy o návštevnosti koncertu, pretože v ten večer hrala u Frankieho Slobodná Európa a taktiež bola nejaká akcia aj v Mariatchi. Začalo sa síce o trošku neskôr, ale pretože štartovací rošt hneď z kraja ohrievala kapela Sangre De Idiotas, ktorú tvoria členovia Sedem minút strachu, tak o časový sklz v tomto momente obavy proste neboli. A až tak štýlovo od Sedem minút strachu sme zase neuhli. Áno, skladby sú o niečo štruktúrovanejšie a dajú sa tam nájsť aj záchytné body, ale stále zostávame niekde na pomedzí old schoolového grindu a noisu. Niečo ako soundtrack k práci na ropnej veži. A možno je aj dobre, že sa začalo o pár minút neskôr, pretože by bola škoda nestihnúť tento hyper rýchly hlukový koktejl. Pár ľudí sa už krútilo v kotli (vrátane živého memečka) a tak sa teda začiatok akcie ukazoval v tom najlepšom možnom svetle (a zvuku, ale pretože o ten sa staral opäť Libor, tak pochybnosti v tomto smere ani neexistovali). Nastala prestávka na doplnenie tekutín, poprípade vyplnenie pľúc dymom vonku pred klubom. Z grindu nás to teraz hodilo smerom viac k death metalu. Popravde, neviem prečo som si stále myslel, že Darchaic sú kvartet (musel som sa spýtať Jura, či im nechýba druhý gitarista…). Bolo mi vysvetlené, že od Kunovho odchodu z kapely hrajú iba v trojici. Naposledy som ich asi videl ešte s ním v kapele a pretože minulý rok na mini Flesh party ma únava skolila príliš skoro, tak som bol akosi tejto informácie ukrátený. Nuž, mea culpa. Každopádne musím povedať, že Jurov hlas mi viac sedí, dokáže ísť do väčších hĺbok a tak...
Report – Horrific Resurrection – FUGA – 14.04.2022 – Bratislava
Ako už býva zvykom, k Veľkonočným sviatkom patria okrem zavretých obchodov, zombie rituálov pre jednu časť spoločnosti, či nie veľmi ženami preferovaná bitka v pondelok, aj koncerty. Vo Fuge sa preto vo štvrtok večer začali schádzať fanúšikovia crustu, death metalu a pod., aby si užili koncertnú zostavu, ktorá sa v Bratislave až tak často nevidí. Pôvodne mala zahrať skupina s názvom DEATHLEHEM. Táto formácia je pre mňa ešte opradená rúškom tajomna, takže som bola trochu sklamaná, keď na poslednú chvíľu nemohli odohrať. Snáď sa ešte počas roku niekde ukážu. Otvárajúcou kapelou sa teda stali KALIMERO, ktorí na poslednú chvíľu organizátorom zachránili kožu 😊. Ak ste na ich hudobnú produkciu ešte nenatrafili, tak vedzte, že hrajú divoký, agresívny, rýchly hard-core punk. Dominantný pre túto kapelu je hlavne spevák, ktorý sa zvíjal, krčil, strúhal ksychty. Väčšina songov nepresiahne 2 minúty a tak sa mi to aj páči. Ich jedinou škodou bolo, že hrali len okolo 20 minút a kým si niektorí ľudia na dvorčeku uvedomili, že už hrajú, aj skončili. Po krátkej pauze nasledovali 2 MANKY HOOKERS AND A RACIST DWARF. Pôvodne som ich mala možnosť minulý rok vidieť ešte ako skupinu IDIOT. Priznám sa, že tento názov sa mi páčil viac, lebo bol aspoň pre mňa jednoduchší na zapamätanie. Nakoľko však tento rok pomerne často koncertujú, mojich 5 mozgových buniek si zvyklo už aj na nové pomenovanie. Zostavu tvoria štyria ostrieľaní muzikanti, ktorí pôsobia aj v iných kapelách, z toho dve ženy ( Claudia speváčka a Tereza na basgitare) a dvaja muži (Lichtle, ktorý pôsobí aj v Beton a bubeník Holub, zároveň aj Fyasco). Posledné mesiace zaskakoval práve na bicie Adam z kapely Beton, no tento večer sa po dlhšom čase zišla originálna zostava, ktorá nedávno vydala aj svoje prvé demo. Na pódiu sa vyníma výrazná speváčka, ktorá stíha popri spievaní aj fajčiť. Na jej hlase to aj počuť, keďže má poriadny chrapák. Čo sa týka hudobného štýlu, ktorý hrajú, najlepšie sa to dá definovať asi slovom rôznorodosť. V hudbe nájdete crust punk, disbeat, ale aj sludge a hlavne veľa nasratosti. Ako som už spomínala, majú vonku zatiaľ prvé demo, ktoré tvorilo aj základ dnešného playlistu. Väčšina skladieb je rýchla, s presekom do pomalšej pasáže, aby sa speváčka mohla napiť, či potiahnuť si z cigarety. Trochu mi popri rezavej gitare, nátlakových bicích a spevu zanikal bublajúci zvuk bass gitary, ale snáď to boli len moje preferencie. Set 2 Manky Hookers and a Racist Dwarf bol tiež celkom krátky, nakoniec, ešte toho až tak veľa nemajú na rováši 😊. Po dlhšom čase sa na bratislavské dosky vo Fuge vracia aj BETON. Táto skupina sem podľa môjho názoru dotiahla veľké množstvo...