Reportáž – Gothoom open air fest 2022 – Očami Fotografa!
Tento príspevok nebude zahŕňať hodnotenie kapiel, ale celkový dojem z festivalu Gothoom open air z pohľadu matky fotografky. Gothoom je pre nás ako rodinný festival, kde sme si všetci blízky. Dva roky sa bohužiaľ kvôli korone nekonal. Rozhodla som sa, ako čerstvá mamička, tento festival navštíviť aj s mojou malou dcérkou. Ako mnohých, ani nás horúčavy neodradili sa festivalu zúčastniť. Gothoom open air 2022, ročník, na ktorý sme sa všetci po dvojročnej pauze veľmi tešili, sa nakoniec napriek problémom s areálom uskutočnil. Festival Gothoom open air už vystriedal niekoľko rôznych miest. Posledné 3 ročníky sa konali v malebnom prostredí Revištského podzámčia, ktoré bolo pre náš obľúbený festival priam ideálne. Bohužiaľ, areál počas veľkých búriek zaplavilo. Voda narobila značné škody a bolo potreba veľa opráv. Nakoniec tento areál prebral iný majiteľ a ako to už býva zvykom, voči mierumilovným, srdečným a láskyplným metalistom, nie sú poväčšine bežný ľudia chápaví a zhovievaví. Preto sa musel festival zase sťahovať. Veľké poďakovanie teda patrí Peťovi Betkovi a jeho rodine, že to s festivalom napriek komplikáciám nevzdali. Neviem si ani predstaviť, aké náročné muselo byť nájsť pre Gothoom nový areál. Obdivujem, ako za tak neskutočne krátky čas dokázali tento areál rozvrhnúť a postaviť. Boli to presne 3 mesiace pred otvorením festivalu, keď Peťo Doomas Betko slávnostne oznámil, že sa festival konať bude, a to na letisku v Tekovskom hrádku. Už len slovo letisko, mohlo značnú časť fanúšikov odradiť. Nejde však o veľkú betónovú plochu, ako by sme si mohli myslieť. Letisko v Tekovskom hrádku je malým súkromným letiskom, ktoré pripomína viac veľkú lúku a tak sa zdá byť pre festival celkom ideálnym miestom. Veľa skalným fanúšikom, zvyknutým na luxus Revištského areálu, môže toto miesto pripadať nedostatočné. Nemáme tu rieku priamo v areáli, ani alej stromov, reštauráciu, či tieniace hory. No nič z toho festivalu neuberá na hodnote. Veď prioritou sú predsa kapely, a ľudia, ktorí vytvárajú dokonalú atmosféru festivalu. Na Gothoome nechýbali ani stánky s oficiálnym merchom, Pařát stánok, ručne vyrábané kožené predmety, či keramika od Mara Kadrliaka a iné. Napojiť sme sa mohli v nejednom pivnom stánku. Čapovalo sa české pivo Radegast, ktoré si medzi mnohými našlo svoju obľubu. Nechýbali ani kvalitné jedlá. Bubeník z Depresy Hoyas tu mal vegánsky stánok s obľúbenými nakladanými syrmi a rôznymi bezmäsitými pochutinami. Už len tu vidieť, ako si nás Gothoom rozmaznáva. Obsadenie kapiel prekonalo snáď všetky minulé ročníky. Okrem domácich kapiel sme sa mohli tešiť aj na Suffocation, Draconian, Mglu, poľskú Arkonu, veľkého headlinera festivalu Kataklysm a mnoho iných úžasných kapiel. Každý si určite prišiel na svoje. Osobne ma veľmi prekvapila kapela Moribund Oblivion, ktorých som doteraz nepoznala, no svojim hudobným vystúpením sa mi zapísali do...
Report – Obscene Extreme Festival 2022 – 13.-17. 7. 2022 – Bojiště, Trutnov
Prešiel rok, opäť nejaké tie lockdowny, stresu tak na tri životy, ale nejakým zázrakom sme sa opäť dopracovali do Trutnova a odtlačili sme tenisky do posvätnej červenej pôdy na Bojišti. A tentokrát už v plnej paráde. Už nie v takej uskromnenej verzií, ako tomu bolo minulý rok. Čakala nás teda zostava, ktorá bola pôvodne naplánovaná na rok 2020. Bolo viac ako jasné, že nejaké zmeny lineup postihnú, ale veľmi drastické neboli (teda akurát vyznávači brutal death mohli šomrať, pretože postupne vypadli Vomit Remnants, Internal Bleeding, Origin a Pyrexia, ale čo sa dá robiť, niekedy nabudúce teda). A hneď na začiatku by som chcel dodať, že Obscene Extreme si ja užívam ako dovolenku, preto nemám síl sledovať každú jednu kapelu, nechodím sem s vysloveným cieľom písať report a preto ani nežiadam akreditácie. Takže nejaké detailne rozpitvané pohľady veľmi nečakajte. Takže kalendár ukazoval dátum 13. júla, v práci pochopili, že ukecávať ma, či som si to s dovolenkou nerozmyslel nemá zmysel a tak sa môj ruksak naplnil festivalovo prepotrebnými vecami a kakaovými venčekmi. Tentokrát sme sa do samochodky poskladali pekne z viacerých kútov Slovenska – ja od mesta miest, kde mosty nepálime, ale necháme ich takmer spadnúť do Váhu (reč je samozrejme o Hlohovci) a po jednom kuse z Liptova, Nitry a Bratislavy. Takáto multi kulti spoločnosť na slovenský spôsob teda vyrazila v ústrety niekoľkodňovému hluku. Zábavné je, že na OEF chodím od 2017 (ak dobre rátam), ale nikdy som sa tam nedostal po tej istej ceste. Takže spoznávanie českého vnútrozemia sme mali na programe aj tentokrát. Akurát nás potešil nový úsek diaľnice, ktorý nám značne osekal nekonečnú cestu. Našli sme si teda nejaké miesta na kopci, kde uhol nebol až taký, že máte v noci pocit, že spíte postojačky a postavili sme naše obydlia z údajne nepremokavých materiálov. Naše stavebné zručnosti viac rozmazávať nechcem a po tejto epizóde sme sa urýchlene vybrali smer areál. Všetky ústredné body ako stánky s jedlom, pitím, merchom atď. zostávajú na svojich pôvodných miestach, takže nič nebolo treba nanovo hľadať. Utešene sa akurát rozrastá vegánska ulička smerom hore ku grind marketu. A taktiež sa rozšírila chillout zóna. Súťaže na Freak Feste som opäť nestihol, ale hore na pódiu sa už pomaly zvučil úvodný akt festivalu a to kapela Masáž. A pretože streda niesla názov Festival of Weird Riffs, tak sme sa rôznych ujetostí vcelku nasýtili. No len povedzte, čakali ste niekedy, že budete počuť niečo ako akustický grind? A v podaní členov Gride? Ako povedal sám Áďa, tak by mohli vystupovať aj na folkových festivaloch, len ich tam nikto nevolá. Nasledujúca porcia kapiel Chlad, Vole a Morbid Evils ma nechala vcelku chladným (ono, keď vám...
Report – Hrobár – Black Light – Abortion – Kulturák, Bratislava – 23.07.2022
Počas týchto teplých dní a v období letných festivalov sa uskutočnil v bratislavskom Kulturák klube komornejší koncert s účasťou troch slovenských kapiel. Pôvodne mali odohrať až štyri, ale na poslednú chvíľu kvôli chorobe zrušila svoju účasť skupina Old Hammer. Trochu ma táto správa zamrzela, pretože práve oni mi už zopár rokov unikajú a nemala som ich možnosť vidieť. Kvôli pretrvávajúcim horúčavám sa koncert začal až okolo deviatej hodiny. Na pódiu sa pri mojom príchode už chystali Hrobár. Hneď som si povšimla, že je ich nejako menej. Bass gitarista sa žiaľ nemohol zúčastniť z osobných dôvodov, takže tento koncert odohrali iba vo dvojici. Po krátkych prípravách sa teda mohlo ísť na vec. Pred pódiom sa zhromaždilo celkom slušné množstvo ľudí. Hrobár sa v našich končinách už dávnejšie nezastavil, takže niektorí fanúšikovia sa určite potešili ich prítomnosti. V predných radoch bolo vidieť niekoľko ľudí v ich tričkách. Hrobári sa s tým veľmi nepárajú. Svoj set si rozdelili do troch sekcií, pričom každá mala približne štyri, max. 5 minút. Odzneli už notoricky známe skladby z ich debutu „Rýchla smrť“, no prišlo aj na Speak Bratislavsky or Zomri, či Toxická maskulinita. Zvukovo nemám žiadne výhrady, nakoniec zvučil človek, ktorý je s Kulturákom a jeho zvukom zžitý. Výhoda Hrobárov je v tom, že počas ich približne 20 minútového setu sa nemáte šancu nudiť. Ich rýchly thrash so slovenskými textami, ktoré sa ľahko vryjú do hlavy, takže si ich zapamätáte. Po dohratí posledného štvorminútového bloku sme si vypýtali ešte repete. Ešte mi nedá nespomenúť aj image kapely, ktorý som mala možnosť vidieť až v tomto roku na Flesh Party Open Air (predsa len, bola tu pandémia). Hrobári momentálne vystupujú do pol pása holí so špeciálnymi, nazvem to turbo okuliarmi, ktoré môžete vidieť na fotkách. Po úvodnej nakladačke od Hrobárov sa na pódiu pomaly poskladala košická kapela Black Light. Túto kapelu sledujem viac menej od ich začiatkov, keď sa im podarilo vydať u Support Underground svoj debutový album. Chalani už v svojich začiatkoch veľa koncertovali a je vidieť, že dnes už je to sebavedomá kapela, ktorá nemá vôbec problém ani so svojou stage performance. Dnes sa na pódiu objavujú so záskokom na poste gitaristu. Ten sa stihol v krátkom čase naučiť songy pre tento koncert, za čo mu kapela aj náležite poďakovala. V minulom roku kapela vydala podľa môjho názoru zatiaľ svoje asi najlepšiu nahrávku vo svojej histórii. Na pódiu sa vynímal predovšetkým bass gitarista, ktorý zvolil letnú košieľku výrazných farieb. Kapela sršala počas celého svojho vystúpenia energiou a opäť som ocenila podľa môjho názoru dobrý zvuk. Čo sa týka set-listu, bol to mix ich doterajšej diskografie a z posledného EP zahrali ústrednú sklabu Firestealer. V rámci vystúpenia došlo aj k...
Zhodnotenie druhého ročníka Angelus Festu v Banskej Bystrici
11.júna sa na banskobystrickom amfiteátri uskutočnil 2. ročník benefičného Angelus festu. Na úvod to najdôležitejšie – na Angelus Feste 2022 sa fanúšikom podarilo vyzbierať pre Svetielko nádeje celkovo 4481€ (to je o 383€ viac ako vlani), pričom v tejto sume je zahrnuté vstupné na fest, výťažok z predaja vratných pohárov (každý, kto si pohár nechal ako suvenír, prispel do zbierky sumou 1,75€) a festivalových tričiek a šiltoviek, ako aj suma, ktorú poslali fanúšikovia priamo na účet Svetielka nádeje. Pripomíname, že Angelus fest sa uskutočnil za finančnej podpory Mesta Banská Bystrica, 365.nadácie, Nadácie Tatrabanky a Nadácie SPP, sponzorsky prispeli Pivovar Urpiner a spoločnosť GALVEX, spol. s r.o. – bez ich podpory by organizátori nemohli venovať 100% vyzbieraného vstupného na dobročinné účely. Poďme sa teraz pozrieť na hudobnú časť festivalu – vydarené vystúpenia 10 výborných slovenských metalových kapiel, ktoré prišli podporiť myšlienku Angelus Festu (a zahrali bez nároku na honorár, len za úhradu cestovných nákladov). Pár minút po dvanástej hodine otvorilo Angelus fest vystúpenie trnavskej kapely OHEN, hrajúcej black metal so silnými symfonickými vplyvmi. Približne 50 platiacich fanúšikov premiérovo videlo v akcii novú zostavu kapely okolo lídra Matúša Novanského, ktorá však pôsobila zohratým dojmom a zahrala skladby z debutového albumu „Mortal Man aj niekoľko noviniek. Štafetu prebrali skúsení harcovníci ANTARES z Martina, holdujúci (melodickému) death metalu a predviedli suverénny výkon pri starších skladbách aj nových songoch z posledného albumu „V“. V poradí treťom sete Angelus festu sme sa presunuli do vôd metalcoreu/djentu – mladá nitrianska kapela AS THEY RISE z Nitry priniesla patričnú energiu a jej muzika priam vyzývala k skákaniu. Zazneli pecky z debutu „Reborn“ aj doteraz posledný singel „Disconnection“. Určite o nich budeme ešte počuť! Po mladej nádeji prišli na pódium ostrieľaní muzikanti, zoskupení okolo Luboshia (ex-MÄSO), Zvolenčania DEMONIC-EYED. Expresne rýchlo nazvučili a napálili do fanúšikov mix skladieb z prvých troch albumov a EPčka. Set bol zahratý výborne, podobne ako ostatné kapely, mali aj DEMONIC_EYED výborný zvuk a pred pódiom ich podporilo (dovtedy) najviac fanúšikov. Piatou kapelou v poradí, ktorá vystúpila na Angelus Feste, boli legendárni ORKRIST z Bratislavy. Dobrú formu z posledných koncertov potvrdili aj na amfíku – frontman Crom vpredu hecoval a hrozil tympánmi a spolu s Lýdiou predviedli v starších aj nových skladbách výborné vokálne výkony. Prekvapením bolo zaradenie rodného jazyka do jednej z nových skladieb – žeby sme sa čoskoro dočkali nového albumu? Dlho očakávaným bolo vystúpenie dunajsko-stredských APRIL WEEPS, ktorí pred pár dňami vydali novinku s neobvyklým názvom „Cataclastic“. Pre viacerých fanúšikov sa jednalo o (predčasný) vrchol festivalu. Ich výkon bol skvelý, dokázali do hudby vniesť patričný náboj a emócie. Na pódiu spolu komunikovali, ich prejav bol vzájomne zosúladený a bola radosť ich sledovať a počúvať. Vrcholom koncertu bol...
Report – Baest – Funus – Krudus – Kulturák Klub – Bratislava – 26.04.2022
Na utorok 26.04.2022 pripadol koncert v Kulturáku, ktorý organizoval Loud Farm Booking. Organizátori počas predošlého týždňa usporiadali dokonca štyri aprílové koncerty a tento bol posledný pod touto organizačnou taktovkou. Nakoľko išlo len o koncert troch kapiel, zvolili trochu komornejší podnik v Bratislave – Kulturák klub. Na jednom pódiu sa počas večera vystriedali tri kapely, pričom dve z toho boli zo Slovenska a jedna zahraničná. Štart a program sa snažili organizátori presne prispôsobiť podľa ohláseného plánu. Tento večer sa začal setom Krudus. Je to mladá kapela zo Stupavy, ktorá hrá old school death metal. Ich prvá demo nahrávka ma veľmi neupútala, hlavne zvukovo som mala dosť veľké výhrady, ale predsa len ide o mladú skupinu a tak som to aj brala. Krudus však začal naozaj aktívne koncertovať už v minulom roku. Z rôznych strán som počula na ich živé vystúpenia samé chvály. Až do tohto večera mi stále unikali, takže som ocenila možnosť, pozrieť si ich konečne naživo. Prvé tóny som žiaľ premeškala, pretože som došla až počas už rozohratej prvej skladby. Až od druhej piesne som sa dostávala na ich vlnu. Čo sa týka inštrumentálnej zložky, vidieť, že chalani majú množstvo nápadov a majú aj dobre zvládnutú hru na svoje nástroje. Stále však mám pocit, že ešte nemajú úplne jasne danú kompozíciu skladieb a nejakú stopu, podľa ktorej je ich možné kedykoľvek spoznať. Podľa môjho názoru je cítiť v ich hudbe aj thrash metalové prvky. Vidieť však, že chalani oplývajú nápadmi, takže určite ešte nepovedali ani zďaleka posledné slovo a budeme ešte o nich počuť. Ak to však mám porovnať napríklad so Sněť, ktorí sa zjavili zhruba v rovnakom čase na scéne ako Krudus, vidieť badateľné rozdiely, napríklad aj v štruktúre skladieb. Vystúpenie Krudus však celkovo môžem hodnotiť len pozitívne, dokonca aj zvuk sa viac menej vydaril. Ďalšia kapela, ktorá mi unikala a hrá momentálne naozaj často, je Funus. S touto skupinou som aj trochu spätá a preto bude môj pohľad možno trochu menej objektívny. Druhá premiéra tohto večera, na ktorú som sa tiež náležite tešila. Funus začali o niečo neskôr, ako bol pôvodný plán. Na set liste boli hlavne skladby z ich prvého a zatiaľ aj posledného dema. Oproti Krudus má Funus jasnú štruktúru a podľa môjho názoru aj smerovanie. Ich old school death metal je pre mňa autentický a veľa pridávajú aj slovenské texty. Aj napriek tomu, že Roxora považujem za dobrého speváka, ktorý ideálne vokálne zapadá do celkového konceptu Funus, žiaľ počas tohto večera bolo možné postrehnúť len málo z ich textov. Nie všetky vokály boli zrozumiteľné, pokiaľ ich tvorbu nepoznáte na 100 percent. Taktiež som postrehla niekoľko chybičiek krásy aj pri inštrumentálnej zložke, ale predpokladám, že ich...
Report – Vader – Reject the Sickness – Mara – Randal Music Club – 24.04.2022
Keď niekto spomenie Vader, prvá moja asociácia je album Litany, prípadne De profundis. Samozrejme, aj ostatné albumy v ich bohatej diskografii majú svoje pevné miesto na scéne, ale dva vyššie spomínané vo mne rezonujú do dnes ako moje obľúbené. Zároveň sú Vader aj zárukou takmer vždy dobre odohratého koncertu s veľkým nasadením. Koncert Vader pripadol tentokrát na nedeľu večer. Spoločnosť im robili aj ďalšie dve predkapely Mara a Reject the Sickness. Už pri vchode do Randalu bolo vidieť, že tento večer bude zameraný hlavne na staršiu generáciu, ktorá na Vader podobne ako ja v začiatkoch vyrastala. O siedmej sa presne podľa plánu otvorili brány Randalu, aby do svojich útrob vpustili prvých netrpezlivých návštevníkov. S úderom pol ôsmej sa na pódiu ukázala prvá kapela, Švédi Mare. Priznám sa, že ich tvorbu nemám odsledovanú a tak som skôr čakala, aký na mňa urobia dojem. Keďže si ich Vader vybrali ako svoju predkapelu na turné, čakala som solídnu dávku melodického death metalu na švédsky spôsob, ako to sľuboval popis. Mara je ešte pomerne mladá skupina, založená v roku 2012, pričom prvý album im vyšiel až v minulom roku. Vzhľadom na túto skutočnosť bola ich účasť na turné najskôr na podporu nového albumu a predstavenie sa širšiemu európskemu publiku. Tvoria ju štyria členovia – gitara, gitara a spev, basa a bicie. Začiatok začal sľubne, aspoň čo sa týka zvuku, pretože takmer polovica skladby bola inštrumentálna, s melodickými gitarami. Riffovo išlo skôr o už klasické, nie veľmi z priemeru vynikajúce melódie. V druhej časti sa už pomaly rozbiehali, aby ukázali čo – to zo svojej tvorby a hráčskeho umenia. Nasledoval teda zhruba pol hodinu trvajúci set. Žiaľ, očakávala som o niečo zaujímavejšiu a pestrejšiu hudobnú produkciu. Hoci sa vyskytlo aj niekoľko svetlých momentov, väčšina setu mi pripadala, ako keby som bola na koncerte na Garážach. Bass gitarista strémovane behal po hmatníku, gitarista pri lyrických inštrumentálnych pasážach hral veľmi neisto. Celkovo mi chýbala uvoľnenosť, čo sa týka pódiového prejavu, väčšiu plnosť predstavených skladieb a väčšia originalita. Mara ma teda veľmi nepresvedčila, takže som bola zvedavá na druhú skupinu tohto večera – Reject the Sickness. Páni sa na pódium opäť postavili podľa plánu, vidieť, že všetky kapely na turné dodržiavajú svoje časy a zachovávajú si v tomto profesionalitu. Reject the Sickness pochádzajú z Belgicka a na slovenskej pôde som ich videla prvýkrát. Na konte už majú tri dlhohrajúce albumy, pričom posledný z nich vyšiel podobne ako pri Mara len minulý rok. Pozornosť sa teda upriamovala hlavne na nový materiál, no zazneli aj staršie kúsky. Oproti Mara sa pódium personálne zahustilo, pretože prichádzajú v počte piatich kusov, dve gitary, bass gitara, spev a bicie. Spevák mi trochu pripomínal o niečo známejších Aborted. Aj napriek tomu, že oceňujem jeho taktiež dobrý hlasový prejav, predsa ide o dosť iný typ spevu, viac na severský spôsob, podobne ako At...