Report – Fear Factory – Head2Down – MMC – Bratislava
Stredajší večer v Bratislavskom MMC bol pre mňa prísľubom nostalgie. Veď Demanufacture, album ktorý mali Fear Factory odohrať v celej jeho dĺžke, bol pre mňa jedným zo zásadných a rotoval mi ako teenagerovi v prehrávači v polovici 90 rokov veľmi často. Že nie som jediný bolo zrejmé už pred klubom, pred začatím akcie, keď väčšina príchodzích bola približne z mojej generácie. Koniec koncov uvedomujú si to určite aj Fear Factory, ktorí pripomenutiu Demanufacture venujú celé aktuálne turné. Ale po poriadku. Zahajovali domáci Head2down, kapela podľa slov frontmana fungujúca už 20 rokov. Produkcia tejto bandy nie je zrovna to, čo by som aktívne vyhľadával, ale v rámci nostalgického rázu celého večera vlastne dobrá voľba. Ich nu metal/crossover podporil výlet časom tridsať rokov späť. Do polovice poslednej dekády minulého storočia, keď sa vlády ujímal nu metal a vyšla doska, ktorej Fear Factory zasvätili aj tento večer. Head2Down predviedli energické pohodové vystúpenie. Na chalanoch bolo vidieť, že už majú čo to odohraté. Spevák aj keď na môj vkus trochu príliš teatrálny, sa ukázal byť dobrým frontmanom. Snažil sa komunikovať s vtedy ešte trochu poredším publikom a hlavne s prehľadom zvládal aj melodické aj agresívnejšie polohy spevu. Hudobne nešlo o nič objavného, v podstate prehliadka nu metalových štandardov a klišé, ale treba povedať, že v profesionálnom prevedení. No a po krátkej prestávke nastal čas na headlinera. Bol som zvedavý ako si Dino Cazares, ktorý už má skoro šesťdesiat, s kompletne vymenenou zostavou hudobníkov, poradí s legendárnou nahrávkou. Keď o pol deviatej odštartovali svoj set samplovaným úvodom kombinovaným s trademarkovým dvojkopákom zo spomínanej dosky sála už bola plná a pocit nostalgie sa u mňa okamžite dostavil. Rovnako ako u predkapely zvukovo to nebolo ideálne od úplného začiatku ale po úvodných minútach sa s tým zvukár popasoval, všetko si sadlo a zvuk už bol do konca vystúpenia v úplnom poriadku. Najväčším otáznikom pred koncertom určíte bolo, ako sa svoje party zvládne novy spevák Milo Silvestro. Subjektívne môžem povedať, že úlohu frontmana zvládol bez problémov a ani po hlasovej stránke som nepostrehol žiaden problém. Dinovi to napriek takmer dôchodcovskému veku stále skvelo hrá a čo sa týka rytmickej sekcie tak pre kapelu ako je Fear Factory sú na ňu kladené len tie najvyššie nároky. Čiže inštrumentálne, podľa očakávania, bez zaváhania. Po obsahovej stránke zas z princípu veci Fear Factory nemohli prekvapiť, ale ani šliapnuť vedľa. Išlo sa pekne po poriadku, ako z albumu. Odznelo teda celé Demanufacture a aj keď musím povedať, že niektoré, hlavne klávesové/samplované motívy už zostarli a zdali sa mi trochu naivné, album je stále zaslúžene najoceňovanejším v histórii Fear Factory. O tom svedčili aj nadšené reakcie prítomných v publiku, ktoré zobalo kapele...
Report – Obscene Extreme Festival 2025 – 9.-13. 7. 2025 – Bojiště, Trutnov
Mentální lázně. Tak Čurby v nejakom rozhovore označil OEF. No a ja mu musím dať za pravdu. Posledné týždne (možno mesiace) sa cítim ako taká loptička v rulete a červené a čierne plochy predstavujú v mojom prípade iba prácu a domov. Z tejto rutiny som jednoducho potreboval nutne na nejaký čas zmiznúť a nechať zo seba spadnúť úskalia bežného dňa. Ten pocit, keď sa človek po pár hodinovej ceste dotrepe do Trutnova, vystúpi z dopravného prostriedku a nadýchne sa miestneho vzduchu, tak ten sa mi asi nikdy neomrzí. Tento rok ten nádych čerstvého vzduchu umocnilo ešte aj dosť upršané počasie. A ja, aj keď sa mi do toho najprv veľmi nechcelo, opäť po roku trošku zosumarizujem moje postrehy k poslednému ročníku. A znova ako každý rok, tak aj teraz pripomínam, že Obscene Extreme je pre mňa niečo ako dovolenka a srdcová záležitosť, čo so sebou prináša aj to, že celý deň nesedím v amfiteátri a pohľad nemám permanentne namierený na pódium, ale sa rád nechávam unášať rôznymi vedľajšími vplyvmi v podobe starých, ale aj nových kamarátov a známych. Tým pádom platí, že ak nenarazíte na odsek o kapele na ktorú ste čakali, tak žiaľ, niekedy nabudúce. Takže, smelo do toho. V stredu som vyrazil pomerne skoro, ale pretože mi nejakú chvíľu trvá, kým sa dotrepem do Bratislavy, tak som s tým počítal. Tu som sa nalodil k mojej partií a ak mám pravdu povedať, tak cesta na OEF mi asi nikdy neubiehala rýchlejšie. Ani sme sa poriadne nenazdali a už sme vykladali svoje pakšamenty dolu na pumpe a pomaličky sme sa presúvali smerom do kopca, do srdca stanového mestečka. Po mojich minuloročných peripetiách so stanom, som tento rok investoval do nového prenosného príbytku a musím uznať, že tento teda nezateká (hehe). A to behom nasledujúcich dní prešiel naozaj riadnou záťažovou skúškou. Po zvítaní sa s tlupou známych sme si to pomaličky namierili do areálu, ktorý prešiel viditeľnými zmenami. Povestný „skleník“ je zrovnaný so zemou. Priľahlý motorest a vstupná brána detto. Cítil som sa tak nejako zvláštne. Je to citeľný zásah do vzhľadu areálu, ale nedá sa s tým nič robiť. Stavenisko bolo obkolesené takou výstavou nadrozmerných fotiek, ktoré pekne pripomínali uplynulé ročníky. Ak sa nemýlim, tak tie fotky pochádzajú z knihy mapujúcej históriu tohto festivalu, ktorá bola jedným z ústredných bodov tohto ročníka. Pri pódium som sa dostal až v dobe, keď svoj hrací čas naplno využívali Mexičania Urtikaria Anal. Týchto milovníkov hopsavých gore rytmov som videl už viackrát, ale asi po prvýkrát takto v plnej paľbe, teda v štvorčlennej zostave. Čo chcieť viac? Bolo všetko, tanečná hudba, umelé prsia, aj wrestlerské masky. Po nich nasledovali !T.O.O.H.!. No, táto...
Report – Iron Maiden, Halestorm – 31. 5. 2025 – Letisko Letňany, Praha
Možno si poviete, prečo som sa trepal do Prahy, keď Maiden boli o deň neskôr v Bratislave. Zmätok okolo lístkov ma tak znechutil, že som si to nasmeroval radšej do „Stovežatej“, v ktorej som, podľa mojich archívov, nebol dobrých sedem rokov. Taktiež mala na koncert smerovať časť rodiny z týchto končín a tak som mal mať poruke aj miesto na prespanie. Túto idylickú predstavu tak trošku žiaľ nabúralo zdravie a tak som predsa len musel tesne pred koncertom zháňať ubytovanie, čo bolo teda solídne salto mortale. Ale podarilo sa a tak som v sobotu ráno v Bratislave nasadol do vlaku smer Praha. Pretože nebol priradený reštauračný vozeň a dopravná spoločnosť s radosťou a úsmevom predávala miestenky do kupé, kde bol nasáčkovaný minibar, tak si iste viete domyslieť, kto si zrovna tieto miestenky kúpil. K týmto peripetiám treba prirátať ešte výluky na trati v Břeclavi a už hneď od rána bolo zarobené na peknú zápletku. Cesta našťastie ubiehala v pohode a po rýchlom obede vedľa Smetanovej siene a ubytovaní, sme sa vydali na cestu do Letňan. Pretože bolo ešte pomerne málo hodín a vedľa letiska prebieha v PVA EXPO výstava Tutanchamon – Jeho hrobka a poklady, tak sme si rozšírili program aj sem. Že sme tu v podstate prečkali búrku, ktorá len tak lízla Letňany, treba považovať za taký pridaný bonus. Toľko teda úvodom a nastal čas na samotný koncert. Musím sa priznať, že z takto veľkých koncertov som vždy nervózny. Obrovské davy ľudí ma tak nejako podvedome desia, ale kapely typu Iron Maiden si jednoducho niekde v pohode klubu zrejme nepozriete. A tak som sa teda predieral zástupmi fanúšikov. Pristavil som sa pri stánku s občerstvením a aj keď niekde niekto šomral na ceny, tak mne prišli, vzhľadom na povahu akcie, úplne v pohode (stačí porovnať s minuloročným koncertom AC/DC v Bratislave…). Len pre predstavu – pivo 4€. Takže neviem, či niekto čakal nižšiu cenu. Po chvíľkovom postávaní v tieni tribúny (pretože slnko znova preplo vypínač do polohy výpeku) som sa prepracoval niekde zhruba na rovinu zvukára. Niekoľko desiatok minút som teda absorboval okolo mňa sa valiacu angličtinu, nemčinu, poľštinu a samozrejme aj slovenčinu a češtinu. Zhruba o 18:40 sa na pódium prirútila jediná predkapela večera, Američania Halestorm. Ak mám pravdu povedať, tak kapely podobného strihu idú na kilometre od stredobodu môjho záujmu. Toto meno som už samozrejme niekde zachytil, ale nemal som chuť si ich pustiť. A keď začali hrať, tak som aj vedel prečo. Okolo mňa síce stálo niekoľko mladších ľudí, tak cca 20+, ktorí boli z nich nadšení a spievali každé slovo, ale mňa to teda nechytilo. Nie, že by kapele chýbal drive a energia, ale...
Report – Masaker pod Tatrami 3 – 17. 5. 2025 – Rock Fabric, Poprad
Slabé štyri hodiny spánku. To bol taký záchytný bod pre mňa na ktorý som myslel celý týždeň, keď som sa šesť dní lopotil v práci na nočnej. Tieto skoro štyri hodiny boli pre mňa mementom toho, že ak sa ku mne nikto nepridá a ja vo vlaku zaspím, tak miniem cieľ mojej cesty, čím mala byť lákavá súpiska kapiel v popradskom klube Rock Fabric. Pod hlavičkou Masaker pod Tatrami sa konala tretia akcia tohto mena a stiahla k sebe dvojicu švédskych kapiel Toxaemia a Gravestone, ktoré doplnili Moraváci DMC a bystričania Gágor. Nikto sa ku mne síce nepridal, ale ja som nezaspal. Popravde, nejaké dva mesiace som nebol nikde na koncerte. Kedysi by to bola pre mňa nepredstaviteľná prestávka, ale teraz to beriem úplne normálne. Vlastne ma akosi dosť prenasledujú otázky typu: „Počúvaj Mrkva, prečo už nechodíš tak často na koncerty?“. A podobne. Tento víkend nebol výnimkou. Minimálne od covidu sledujem u seba taký slabnúci zápal pre neustále trajdanie sa niekam. Určite to spôsobilo vtedajšie nútené koncertné prerušenie a hľadanie si iných koníčkov, ale jednoducho sa človeku aj nakopia iné veci a tak musí ísť niečo bokom. Tento víkend som však napriek vyššie spomenutým okolnostiam nabok nedal a padlo mi to vhod. Pri pohľade na zasnežené vrcholy Tatier som si tak v hlave premietal myšlienku, že hodiť na seba iba mikinu pri ceste na sever asi nebol až taký prezieravý nápad. Trošku ma síce prefúklo, kým som prišiel do klubu, ale aspoň som sa prebral. Prišiel som v podstate štýlom LTT. Stihol som sa pozdraviť s pár známymi, odložiť svoje pakšamenty a už pomaličky začínali rezonovať struny a dunieť bubny. Ako prvých nám večerné menu ponúkalo kapelu Gágor. Ak mám byť úprimný, tak o existencií kapely viem, ale stretnutiu zoči-voči ešte medzi nami neprišlo. Keď som tak behom setu pomaličky absorboval ich rámusoidný prednes, tak som rozmýšľal, prečo k nim niekto priradil prívlastok powerviolence. Až taký ultrarýchli mi neprišli. A to nemyslím vôbec v zlom. Skôr je to taká príjemná kombinácia punku s crustovým korením, grindu, nejakého death metalového riffu a skákavého hardcoru. Možno taká odpoveď na nejaké kapely pralesného muža menom Max Cavalera. Ich skladby síce napočúvané nemám, ale prekvapila ma pestrosť ich tvorby. Je tam síce jednotiaci prvok, ale bolo zaujímavé sledovať, čo z tej ktorej skladby nakoniec vylezie. Veľkým plusom je speváčka Nicole, ktorá okrem dynamitu v hrdle pekne zvládala aj čisté polohy. Veľmi sympatická mi bola aj taká milá improvizácia z ktorej to pomaličky prešlo až do nejakej mini jam session. Veľmi sľubný začiatok večera. Po chvíľke schladenia sa vonku na terase prostredníctvom podtatranského vzduchu, rozčerili ticho večera Moraváci DMC. DMC, resp. Death Mosh Core,...
Mini report – Krudus – Bloody Redemption – Fleshless- Žalár
Nasledujúce slová a dojmy z koncertu sú spracované očami Jura Velesa, ktorý sa koncertu zúčastnil. V galérii na FB stránke Metalexpress nájdete aj fotografie, ktoré pre stránku Metalexpress vyhotovila Becky. Dnes otvárajú podujatie Krudus. S mladým nádejným gitaristom podávajú výkon nečakaných rozmerov. Od začiatku vystúpenia sa rezu gitary hlboko pod kožu, a tempo neprestáva. Ako otvaracka pri zvučných menách ako Bloody redemption alebo Fleshless je voľba výborná. Hneď od úvodu sa energia prenáša na ľudí v prvom rade, a aj keď v menšom počte ľudí, zastúpenie fanúšikov v tvrdej muziky smelo dopĺňajú rady mladej krvi, a pre dlhoročne fungujúcu scénu aj ľudia z rádov „občasných“ návštevníkov. Zvuk sa od otváracej ceremonie posunul rapídne smerom nahor, a dosahuje naozaj kvalitu väčších rozmerov ako tento malý, ale dostupný klub ponúka. Tak isto sa prešlo na čapované pivo do skla, čo pri rozumnej cene veľmi podporuje meno klubu, a chuť nadšencov underground scény Žalár navštevovať. Po miernych technických problémoch na pódiu otvárajú svoj set Bloody Redemption skladbou „No lives left to live“. Pravdu je, že obecenstvo stratilo na intenzite, čo sa ale nedá povedať o kapele ktorá dávkuje old school death metal do značne preriedeneho davu ľudí. Kapela vsadila na prekladanie posni z oboch albumov “ infected minds“ a posledného albumu „hit to the Gore“. Ako vždy, pri tejto kombinácii hudobníkov je vidno že majú odohráte roky na pódiu aj v zoskupení iných kapiel ktoré tu nebudeme menovať. Bloody redemption sa opierajú do toho čo vedia a to je death metal z roku 1987. Ten skutočne agresívny, a ten ktorý si zapamätá každý kto ho počul hoc aj prvý krát. Poslednou kapelou v repertoári je niekto koho nikto nemusí predstavovať v kuloároch underground death metal scény, a je to samotný „Fleshless“ napriek tomu z že obecenstvo činí už ani. Je 50 ľudí, kapela podáva rovnaký výkon ako na obrovských festivaloch a dáva do svojho vystúpenia úplne všetko. Energia, pohyb, zvuk, a profesionalita sprevádza celé teatro kapely zo susedných čiech. Navzdory malej účasti na dnešnom koncerte v klube Žalár, je atmosféra, a zvuk výborný. Každý milovník tvrdej undergroundovej muziky ktorý sa zúčastnil, mal nezabudnuteľný zážitok z koncertu. Galéria fotografií na FB –...
MARDUK rozpútali ocelové peklo v Bratislave – Report
Marduk na začiatok roka ohlásili tretiu etapu turné pre podporu svojho albumu z roku 2023 Memento Mori a tentoraz táto blackmetalová pancierová divízia neminula ani Bratislavský Randal. Ako posilu na túto devastačnú výpravu si zobrali hneď tri pekelné formácie. Večer na minútu presne otvárali Francúzski SUMMUS DIABOLICUS INCARNATUS, ktorí zatiaľ, aspoň podľa dostupných informácií majú na konte jedno fullko z roku 2022. Táto kapela bola pre mňa veľkou neznámou, tak som bol aj trocha zvedavý. Na prvý dojem klasický blackmetal s corpsepaintom, kožou, vybíjanými doplnkami a mikrofónom v tvare obráteného kríža. Rýchlo sme sa s „trve“ brigádou zhodli, že ako vizáž a pódiový prejav, tak ani samotná hudba príliš ničím nevyniká. Jednoduché, melodické a do nekonečna opakované riffy a refrény, občas spestrené čistým spevom alebo podporným vokálom gitaristov, čo bolo asi najväčším highlightom ich vystúpenia. Každopádne Francúzi splnili svoju úlohu otváracej kapely a isto si našli nových prívržencov z hojného publika, vo mne však nezanechali žiadnu stopu. Nasledoval temný útok v podaní portugalských satanistov IRAE. Lisabonskí černokňažníci boli od prvej chvíle oveľa presvedčivejší ako ich predchodcovia. Ich black metal bol príjemne mrazivý s rýchlejšími tempami a aj napriek tomu, že ničím nevynikal a neprekvapil sa to počúvalo a pozeralo veľmi dobre. Proste black metal, ktorý sa dá v pohode pustiť v pozadí každodenných aktivít bez toho, aby na to človek musel extra dávať pozor. Posledných asi 5 rokov sa Holandskí DOODSWENS stali stálou predkapelou Marduk a tak skalný fanúšikovia mohli z roku na rok sledovať vývoj tejto kapely. DOODSWENS pôvodne ako projekt dvoch mladých blackmetalistiek sa z opustených holandských parkovísk dostali na svetové pódiá, za čo si vyslúžili aj môj obdiv. Pri živých vystúpeniach figuruje iba bubeníčka a speváčka I, ktorú sprevádzajú inštrumentalisti R a P. Ako pri správnej misantropne uzavretej blackovej kapele, žiadne detailne informácie nie sú známe, čo sa týka zmien v rámci kapely. Na úvod bubeníčka otvára satanský rituál „modlou k pekelným princom“ a zapálením čiernych sviečok a za štipľavej vône živice z rozžeravených kadidiel sa spustí temný rituálny blackmetal. Kanonáda bicích a brutálny škrekot odprevádzaný vokálom gitaristov vzbudzuje pocit príchodu Satanovej ríše. Dlhý pochmúrny kostolný chorál naznačuje príchod švédskych veteránov. MARDUK je jednou z najaktívnejších blackmetalových formácií čo sa týka vydávania albumov aj masívneho koncertovania, tomu nasvedčuje aj to, že som ich posledných desať rokov mal možnosť vidieť ročne minimálne raz za rok. Nakoľko ma táto kapela sprevádza od detstva, som veľmi vďačný. Žiaľ mi vždy pripadalo, že aj napriek ich enormnej snahe sa im neušlo dostatočnej pozornosti a zaslúženého uznania. Jednak za to môžu kontroverznosti, či nepochopenia z hľadiska verejnosti kvôli tematike druhej svetovej vojny a nemeckej vojenskej mašinérie, čo keď sa niekto trocha...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (11.8.2025 22:00) 11. augusta 2025
- Headbanger_FM (4.8.2025 22:00) 4. augusta 2025
- Headbanger_FM (28.7.2025 22:00) 28. júla 2025
- Headbanger_FM (21.7.2025 22:00) 21. júla 2025
- Headbanger_FM (14.7.2025 22:00) 14. júla 2025
