Retro – Onslaught – Sounds of Violence – AFM Records, 2011
Tento rok si budeme v tejto malej rubrike pripomínať albumy, ktoré sa v tom ktorom príslušnom mesiaci dožívajú guľatého výročia. Budem sa snažiť minimálne raz do mesiaca v týchto spomienkach motať, aj keď mi je jasné, že ak by som chcel pripomenúť všetky albumy, ktoré si tento rok pripíšu na svoj chrbát ďalší krížik, tak by som asi ani nič iné nerobil. Dnes som siahol po kapele, ktorá je síce legendou, ale príde mi, že mimo okruhu svojich fans sa im až tak veľa pozornosti nedostáva – Onslaught. Onslaught vznikli začiatkom osemdesiatych rokov v Bristole. Od tých čias nezostal v zostave kameň na kameni a jediný kto pamätá pradávne časy je gitarista Nigel Rockett. Pradávne časy spomínam preto, že v ranných dobách mali ešte ďaleko k thrash metalu, pod akým ich poznáme dnes. V demo etape kariéry ich to tiahlo skôr k hardcore/punku (ale nie je to výnimka, stačí pozrieť napr. na Napalm Death). Zlom prišiel až niekedy okolo debutu Power from Hell (1985). Tu síce thrash ako taký už bol, ale povedal by som, že Onslaught si vcelku šnupli z lajny nazývanej Venom. O rok neskôr album The Force už bol echt ponorený do thrash metalu a skladby ako Let There Be Death, alebo Metal Forces sa natrvalo usídlili v playliste. Najmä sa tu ale predviedol spevák Sy Keeler, ktorého si asi väčšina ľudí predstaví ako človeka stojaceho za mikrofónom pri mene Onslaught. Rok 1989 bol v znamení tretieho albumu In Search of Sanity. Tento album v podstate nie je zlý, ale nesála z neho taká nasratosť ako z predchádzajúcich nahrávok a najmä si post vokalistu zobral na seba opäť niekto iný. Bol ním Steve Grimmett (ex-Grim Reaper…). Ja mám tohto chlapíka rád a aj ho vcelku obdivujem, ale jeho čistý hlas sa do Onslaught nehodil. Proste ako by ste zavreli do uzavretej miestnosti Onslaught a povedzme Armored Saint a cez kľúčovú dierku by ste sledovali, či sa začnú páriť. Potomok síce na svet prišiel, ale že by oplýval nejakými super vlastnosťami, to povedať nemožno. Je tu niekoľko dobrých skladieb (napr. Shellshock), ale aj pre mňa úplne nezmyselný cover od AC/DC Let There Be Rock. V spojitosti s týmto albumom sa mi ale vybaví najmä dlhokááánska Welcome to Dying, ktorá by si ale asi skôr našla obľubu u fanúšikov, ktorí mali vo svojej garderóbe fény a tony laku. Takže thrash metalisti od vrchu po spodok v nábojnicových pásoch iba mohli prevracať očami. Netrvalo veľmi dlho a kapela sa rozpadla. Návrat prišiel až v roku 2004 a o tri rok na to sa diskografia rozrástla o nové meno – Killing Peace. Album to bol fajn a kapela sa vrátila...
Recenzia – Pagan Spirit – The Record Of The Returning Race – 2020
O Pagan Spirit nebolo počuť veľmi dlho, aspoň čo sa týka nových nahrávok. Aj vďaka tomu som bol veľmi prekvapený, keď minulý rok na ich konte pribudol radový album. To som ešte netušil, že to nebolo prekvapenie posledné a asi ani najväčšie. Album The Record Of The Returning Race vyšiel v relatívnej tichosti (zatiaľ len) v digitálnej forme. Bol nahraný v zostave Slavomír Ihnačák (gitara, basa, vokál), Marcel Gábor (bicie), Jan Petris (gitara), plus vokál Maroš Samončík a Oskár Blahušiak. Už pohľad na samotný obal napovie, že sa veci zmenili. A prvé tóny to jednoznačne potvrdia. Kormidlo smerovania sa razantným spôsobom otočilo k death metalu, aj keď black metalové vody sú stále na dohľad a zachovávajú si aspoň čiastočnú dôležitosť. Úvodná Descend Into The Abyss Of Time je temný death metal ako vyšitý, v ďalších skladbách sa black metalové elementy zvýraznia, ale ostane to maximálne na úrovni death/blacku a la Belphegor, osobne vplyv čierneho žánru vnímam skôr na úrovni pocitov a celkovej atmosféry. Výrazne sú využité možnosti až troch vokálov, štýlovo výrazne odlišných, prechádzajúcich od hlbokého smrtiaceho chropotu, cez blackový priškrtený až po teatrálnejšie polohy. Vďaka tomu naberá materiál na pestrosti a zvýrazní sa atmosféra jednotlivých skladieb. Asi najviac som si užíval gitary, vďaka veľmi prirodzenému nazvučeniu pôsobia tak, ako keby gitaristi sedeli priamo pred vami a skladby prehrávali. Lahôdkové riffy sú výrazné, motív sa rozvinie, pekne si ho užijete a až potom sa ide ďalej, bez zbytočného ponáhľania. Pôsobí to na mňa nezvyčajne pohodovým dojmom, či práve počúvate blackové tremolo, parádny heavy riff, monumentálne Nile-pasáže alebo skvelé sóla. Rytmika nie je príliš zložitá, ale spoľahlivo si plní svoju úlohu. V niektorých momentoch dôjde aj na výraznejšie zapojenie basgitary, napríklad na prvé počutie nenápadný vysoký ton v štvrtej Those Who Have To Caused Babel sprevádzajúci gitaru, ktorý tam neuveriteľne sedí, alebo dokonca basové sólo v šiestej titulnej The Record Of The Returning Race. The Record Of The Returning Race by Pagan Spirit Veľmi dôležitou stránkou nahrávky je temná, niekedy tajomná a majestátna atmosféra. Pagan Spirit vedia, kedy treba spomaliť, nasadiť valivejšie tempo alebo náladovú pasáž v priebehu skladby. Nehrozí to, že poslucháča zadupe jednotvárnym tempom a monolitickou ťažobou. Ako sama kapela hovorí, skladby fungujú dobre jednotlivo, ale aj ako celok, samostatné hudobné príbehy sa prepájajú do logického celku. Kapitolou samou osebe je skvelý zvuk, ktorý je čistý, ale nie umelohmotný, a pôsobí veľmi živo, ten pocit, že kapela hrá priamo pri vás je hmatateľný. Martin Barla je istota a nahrávky, ktoré prejdú jeho rukami mám naozaj rád. Žiaľ, v čase vydania som album nezaregistroval, tak sa k nemu dostávam až teraz, pretože si to jednoznačne zaslúži. Pagan Spirit sa...
Jamming with the Devil s klipom k 7 Years In Making
Čo sa týka nejakých tipov a rôznych promo aktivít pre kapely, tak väčšinou zabŕdam do osieho hniezda plného death metalu a grindu. Dnes však urobím výnimku a predkladám kapelu menom Jamming with the Devil zo Žiliny, ktorá svojou tvorbou spadá niekde do škatuľky post hardcore a nejakých podobných odnoží moderny. Kapela nedávno zverejnila klip. Na tom by samozrejme nebolo nič mimoriadne, pre kapely bežná forma propagácie. Ale tento klip má svoju výnimočnosť. Nesie meno 7 Years In Making a už podľa tohto mena tí bystrejší z vás pochopili, že je takou časozbernou schránkou. V rôznych prestrihoch tu uvidíte zábery z koncertov, skúšobne a tak podobne, v časovom rozsahu siedmych rokov. A treba ešte poznamenať, že tento singel je predzvesťou pripravovaného EP Broken Past. Takže držte oči a uši na stopkách. Zostava: Tomáš Ferenc – spev, gitara Tomáš Medvedík – gitara, spev Anton Kuric – basgitara Martin Mikolaj – bicie...
Minority Sound vydali nový singel Cyberdosed!
Jak už název napovídá jedná se o jakousi tečku za úspěšným albem „Toxin“ z roku 2019. Toto album se věnovalo především závislostem a toxickým lidem a činům. Je ale jedna závislost a jedno toxické prostředí, které kapela na Toxinu vynechala: Závilost na informacích v digitální pustině internetu, kde se pravda a lež nenápadně slévají v jedno. Prostředí, které bylo vytvořeno jako studnice lidských vědomostí a které nás paradoxně uvrhává do zmatku a nevěděmosti. Zákeřný svět jedniček a nul, kde snadno ztratíte hlavu, důstojnost, i svou lidskou podstatu. YouTube: Spotify: https://open.spotify.com/album/39roSbx3P3qyhfu9wMD9dl?fbclid=IwAR2Bk_EfXeLYy6JSHsmm0olu0PJWde-Y0cRsxqD31cYLZLeoMuNEnprtW2Y Apple Music: https://music.apple.com/us/album/cyberdosed-single/1548446230 Deezer: https://www.deezer.com/en/album/199271442 Bandcamp: https://minoritysound.bandcamp.com/ Tlačová správa Minority...
DEPOSITED FLESH sa dostali na medzinárodnú kompiláciu u OLD SCHOOL RECORDS!
DEPOSITED FLESH je Old school brutal death metalisti z Banskej Bystrice. Len nedávno oznámili, že sa im podarilo dostať sa na medzinárodnú kompilačku, ktorú zastrešuje vydavateľstvo OLD SKULL PRODUCTIONS. Pôjde o MC kompilačku, na ktorej bude 10 kapiel z celého sveta. Každá kapela musí hrať old school štýl, musí byť bez nahrávky a do kompilácie musela zaslať nevydanú skladbu. Kompilácia vyjde medzi aprílom a májom. Deposited Flesh do vybrali skladbu s názvom „Pounding Demonic Battalion“, ktorú nahrali v štúdiu PJ SOUND. Kontakt na kapelu:...
Recenzia – Mindwork – Cortex (EP) – 2021
Po rokoch nečinnosti prichádza kapela Mindwork naspäť s novou nahrávkou s názvom Cortex. Síce je to „len“ EP, ale som si istý, že mnohých aj skromnejšia porcia hudby poteší. Po dvoch radových doskách Into The Swirl (2009) a Eterea (2012) tak pribudla po deviatich rokoch ďalšia položka do diskografie. Pre mladšie ročníky zároveň možno prvý kontakt s kapelou. Mindwork sa nikdy netajili svojim obdivom ku klasickým technickým death/thrash metalovým kapelám z 90. rokov minulého storočia. Týmto smerom aj pokračujú, ale nie v zmysle kopírovania alebo vytvárania akejsi tribute verzie. Naopak, odkaz rozvíjajú, posúvajú ho do súčasnej doby a sledujú, čo sa v tvrdej hudbe odvtedy udialo. Takže žiadne zamrznutie v čase alebo zbytočné retro sa nekoná. Aj oproti poslednej radovke Eterea je cítiť, že hudobníci 9 rokov nespali, ale posunuli sa ďalej. Na počúvanie príjemne naladí jemne tajomná krátka klavírna inštrumentálka Beyond The Cortex, ktorá plynulo prejde do druhej Depersonalized. V nej si môžete vychutnať aj gitarové sólo exkluzívneho hosťa, konkrétne je ním Bobby Koelble. Možno meno hneď nespoznáte, ale Bobby bol gitaristom legendy Death v časoch Symbolic. Sólo je parádne, ale na povedzme si na rovinu, všetky sóla na nahrávke sú krásne. Záverečná Grinding The Edges je zas poctou kapele Cynic a dvom relatívne nedávno zosnulým členom tejto skvelej kapely. Vokálne zverstvá na Cortex hľadať netreba, významnú rolu naopak hrá príjemný melodický spev. V mnohých pasážach je pomer harsh a čistého vokálu jedna k jednej, a čo je najhlavnejšie, výborne sa dopĺňajú, prelínajú, resp. idú súčasne. Gitary sú podľa očakávania lahôdka, technicky náročné, ale tým v podstate nenápadným spôsobom. Vybrnkávačky, riffy, sóla, oplatí sa im venovať pozornosť. Trochu v pozadí gitár neprávom zostávajú ostatné nástroje, ktoré začnete lepšie vnímať až po viacerých vypočutiach. Napriek vysokej technickej náročnosti hudby a premyslenej kompozícii, ktorá ponúka mnoho podnetov pri sústredenom počúvaní, zostávajú kompozície stále pesničkami, ktoré bezchybne fungujú. Refrén, chytľavý riff, skvelá melódia sólovej gitary, vokálna linka, atď. Ľahko sa dostanú do hlavy a pôsobia prekvapivo chytľavo. Na svoje si samozrejme prídu fanúšikovia Death a Cynic, ale mnohé harmónie a motívy pripomenú Opeth alebo dokonca Mastodon. Nahrávalo sa v zostave Martin Schuster (vokály a gitara), Filip Kittnar (bicie), Jiří Rambousek (gitara) a Dominik Vozobule (basa), takže dve mená, ktoré boli aj pri Eterea, plus dve nové. Martin sa postaral aj o nahrávanie, produkciu a mix. Mastering zverili známemu Jensovi Bogrenovi (Fascination Street Studios), artwork brazílskemu umelcovi Gustavovi Sazesovi, ktorý ma tiež už toho dosť na konte, napr. aj obal krajanov Krisiun Southern Storm. Cortex je naozaj perfektná nahrávka, technicky dokonalá so skvelými pesničkami. Vďaka skromnej dĺžke sa do nej rýchlo dostanete a naplno si ju vychutnáte. Hudba Mindwork je veľmi farebná...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (5.5.2025 22:00) 5. mája 2025
- Headbanger_FM (28.4.2025 22:00) 28. apríla 2025
- Headbanger_FM (21.4.2025 22:00) 21. apríla 2025
- Headbanger_FM (14.4.2025 22:00) 14. apríla 2025
- Headbanger_FM (7.4.2025 22:00) 7. apríla 2025
