Wardruna odohrá na konci marca virtuálny koncert s názvom ,,First Flight of The White Raven,,!
Wardruna oznamuje jedinečný virtuálny koncert, ktorý sa uskutoční 26.3.2021. Podpis hudby Wadruny nemá hranice. Presahuje čas, jazyk a hudobné žánre. Nórsky kolektív je všeobecne obdivovaný pre svoju osobitosť, autentickosť a výnimočné pódiové výkony. Uprostred Globálnej pandémie a neistej budúcnosti živých vystúpení Vás Wardruna víta k pripojeniu zo svojich domov na ambiciózne virtuálne vystúpenie. Snaží sa o opätovné pripojenie publika z celého sveta a odvážnym novým spôsobom pretvoriť celý zážitok z Wardruny. Po pripojení k tejto udalosti môžete zažiť premiérové vystúpenie nových skladieb z ich nového albumu Kvitravn, popri svojich starších dielach zasadených do zvláštneho prostredia,upraveného špeciálne pre tento večer. Virtuálne vstupenky a špeciálny merchandise budú k dispozícii od 5.2.21 o 10:00 na: https://wardrunashop.com/?ref=Decadent Decadent Production: https://www.facebook.com/decadentprod/ Text prebratý z FB udalosti Decadent...
Recenzia – Stabbed – EP Irena – 2020
História Stabbed začína niekedy v roku 2016 na základe skutočnej udalosti na východe Slovenska. Vymyslieť meno však len bol prvý krok a vznikajúca skupina sa musela v zapätí popasovať aj s nejakým tým hudobným smerovaním na našej scéne. Zostava sa ustálila na štyroch členoch, spev, gitara a sprievodné vokály, basgitara a bicie. Ak by ste sa s pojmom dobodanej štvorice stretli po prvýkrát, tak vedzte, že nejde o nejakých nováčikov na scéne, pretože veľká časť kapely je aj v Obliterate a ďalších zoskupeniach ako Ataraxia, V13ault, Ortomen, Alma Persona…atď. proste každý má minimálne ešte jeden aktívny projekt, resp. skupinu. V roku 2018 sa nožík otvára prvýkrát, aby vyrezal do histórie slovenského metalu prvý zárez. Debut vydali u Support Underground a ako ho vnímal jeden z našich redaktorov si môžete prečítať TU. To by snáď na úvod aj stačilo. V minulom roku zasiahol dnes už každému dobre známy chlpatý štetinový vírus, aj do života na Slovensku. Kapela ešte stihla odohrať jeden koncert na domácej pôde (teda ako pre koho, lebo členovia nie sú len z Košíc) a potom už nás vírus uzavrel do našich domovov. Pre niekoho katastrofa, pre iných naopak čas na novú tvorbu. Stabbed to vyriešili po svojom a k spokojnosti všetkých vznikol materiál na 4 skladbové EP, ktoré máte za sebou do desiatich minút. Keď sa cez leto trochu stiahol vírus, nech si ľudia užijú trochu aj iné choroby, nahrali sa v Gothoom štúdiu bicie. Nasledovali gitara a basgitara v domácich štúdiách a vokály pre zmenu nahral spevák v Nohaboha vo Svidníku ešte v júli. Výsledok Stabbed umiestnili na rôzne online platformy na začiatku októbra. Ako som už spomenula, EP má 4 skladby a dostal názov Irena. Nezainteresovanému by toto meno asi nič nenapovedalo. Keď sa pozriete na cover, minimálne Slovákom a Čechom už pomaly začne dochádzať, o akú Irenu ide. Americkí vedci museli dať cover na analýzu, aby sa dopátrali k výsledku (to bol nevydarený pokus o vtip, aby ste rozumeli, že taký Švéd bude asi v pomykove). Ak ste sledovali najväčšie kriminálne prípady na Slovenku, tak ste doma a viete, že ide o Irenu Čubirkovú, jednu z najznámejších vrahýň Česko-Slovenska. Bola zároveň jednou z piatich žien, ktoré za ich vraždy popravili. Oproti debutu, kde boli ešte témy, hoc tiež hororového charakteru rôzne, nové EP je monotematické, čiže len o Irene. Mne osobne sa práve albumy na jednu tému páčia. Ďalšou zmenou oproti debutu boli spevy, pretože Irena je naspievaná po Slovensky. Pre mňa ďalší imaginárny bod navyše, pretože ide naozaj o česko-slovenskú tému, takže na čo to silou mocou ťahať do angličtiny. Texty ku všetkým songom si môžete pozrieť napríklad na Bandcampe. Čo sa samotného...
Pražský inštrumentálny projekt BETWEEN THE PLANETS vydáva tento rok tretí album „Parallel World“!
Pražský instrumentální projekt v minulosti už koketoval i s hostujícími zpěváky, své příznivce však může ubezpečit, že i třetí album, pojmenované „Parallel World“, se ponese převážně na instrumentálních vlnách. Hudebně a zvukově však od předchozího alba došlo ke značnému posunu. BETWEEN THE PLANETS už dříve našli svůj rukopis osobitě spojující ambient, elektronické podklady, art rock a djentem ovlivněný metalový groove, ale co se týče struktury a práce se zvukem, v době Vánoc uveřejněného singlu „Time Dilation“ je na první poslech zřejmý posun. Skladba je i přes zvukově bohaté rozvrstvení a masivní zvuk kompaktní a průběžně graduje i co se týče aranžmá, pečlivý mix Martina Spacoshe pak dovoluje slyšet i nejjemnější detaily. A o mastering se navíc postaral Jacob Hansen (Katatonia, Evergrey, Amaranthe, Vola, Aborted ad.). Na „Parallel World“ se bude nacházet osm skladeb a vydání (digital, CD, MC) je naplánováno na jaro roku 2021. „Time Dilation“ (from „Parallel World“ coming in spring 2021) Between The Planets se z původně sólo projektu kytaristy, skladatele, zvukového inženýra a producenta Martina Spacoshe (Elbe, Martians ad.) dostal i na koncertní pódia a už od roku 2012 patří mezi domácí jistoty, která se po druhém albu „Of Inner Sight“ (2017) podívala i na festival Brutal Assault a v červnu 2018 předskočila švédským Meshuggah na jejich pražském koncertu. https://www.facebook.com/BetweenThePlanets https://betweentheplanets.bandcamp.com mailto: betweentheplanets@gmail.com Text Obscure...
RAVENOIR – THE DARKEST FLAME OF ETERNAL BLASPHEMY CZE/ black-death metal
Svätá inkvizícia v 12 storočí bola nemilosrdná. Pod jej rozsudkami bolo upálených, zmrzačených, alebo iným spôsobom usmrtených približne niekoľko desaťtisíc ľudí. Vždy sa ale jednalo najmä o majetky, závisť, alebo strach pred niečím novým (obzvlášť v medicíne a ľudovom liečiteľstve) čoho sa svätá cirkev bála. Pohrdám tvou ikonou na kříži. Vytvořenou ze slz… špíny… krve a lží. Zadupu do prachu všechny modlitby svatozáře. Hořte… hořte… Stoupejte temné plameny do nebeských výšin !!! V polovici minulého roku sa po českej a slovenskej zemi rozniesla správa, že sa niečo chystá bezbožné až priam boho rúhačské zoskupenie v jednom meste zvanom Brno. Tvorcom a hlavou tohoto zoskupenia je Alesh AD, ktorý pôsobí v nemene známej kapele Root. Aby zvýšil intenzitu boho rúhačstva na albume sa bassových liniek chytil Igor Hubík (Root). S textom a vokálnym prejavom (narration) v dvoch skladbách vypomohol sám veľvyslanec temnej ríše Jiří BigBoss Valter (Root). Aby nebol koniec u pár gitarových liniek vypomohol vzácny hosť Andy La Rocque (KING DIAMOND). Pokiaľ očakávate smršť v štýle Belphegor, prípadne Dark Funeral vás trochu musím pozastaviť. Hudobné zameranie sa pohybuje na hraniciach black a death metalu. Skladby sú spracované v stredných tempách, ale o to sú silnejšie texty voči kresťanstvu a cirkvi samotnej. Skladby sú priamočiare a veľmi dobre spárované s vokálnym prejavom. Ako už je spomenuté Ravenoir je mix black a death metalu. Mne sa osobne po hlavnej skladbe „The Darkest Flame Of Eternal Blasphemy“ veľmi pozdáva Blood Pact. V skladbe cítim starú dobrú švédsku školu, vrátane vokálneho prejavu. Táto skladba valcuje a drví kosti. Keďže samotného vokálneho prejavu sa chopil Alesh AD sám, je veľmi zaujímave porovnať jeho prácu s gitarou a hlasom. Neočakávajte blackový screaming, alebo deathmetalový growling. Je to niečo medzitým a prejav je zrozumiteľný. Jednoducho poviem na rovinu toto je Alesh AD! Ale fakt nesmieme zabudnúť na The Darkest Flame Of Eternal Blasphemy, kde sa ukázal a ako to dokáže s gitarou Andy La Rocque. A v skladbe Dark Vision využije svoj vyprávačský potenciál už spomínaný Jiří BigBoss Valter. Pre mňa osobne je to veľmi príjemná vec na odpočinkové večery a hlavne vzdať holt obetiam počas prenasledovanie svätou inkvizíciou. A čo je najhlavnejšie je, že album uzrie svetlo sveta 21.2.2021 ako cd, excl. Digi, USB pod hlavičkou Gothoom Productions. A teraz už môžem popriať len príjemný posluch. Na nebi bouře. Andělé padají jeden po druhém. Úžasná vůně síry. Všude kolem pekelný oheň Tracklist 01 – Nocturnal Initiation (Proloque) 3:41 02 – Ravenoir 3:36 03 – The Darkest Flame Of Eternal Blasphemy 5:12 04 – In The Sign Of The Horns 3:18 05 – From The Dead Shadows Of The Void To Eternity (Intermezzo) 4:23 06 –...
Súťaž na PAŘÁTE! Tipnite, kto bude na titulke februárového čísla magazínu PAŘÁT!
KTERÁ NIZOZEMSKÁ KAPELA BUDE NA TITULNÍ STRANĚ ÚNOROVÉHO PAŘÁTU? Po delší době pro vás zase máme soutěž. Tentokrát si můžete tipnout, které kapele bude patřit titulní strana únorového 98. čísla Pařátu a zároveň též titulní článek na stranách 6-9. Informace o soutěži najdete ZDE. 98. číslo Pařátu vyjde 20. února. Na webových stránkách magazínu nezapomeňte sledovat, co do něj chystáme. Do Pařátshopu jsme doplnili další nové tituly za nejlepší ceny a pro předplatitele Pařátu ještě lepší. Přejděte ZDE a vybírejte. V neposlední řadě se šéfredaktor Pařátu nedávno rozpovídal pro web Ostravan.cz Rozhovor čtěte ZDE. Děkujeme za váš čas, zájem a přízeň. PAŘÁT KONTAKTY: https://www.facebook.com/ParatMagazine https://paratmagazine.com/ Tlačová správa...
Retro – Onslaught – Sounds of Violence – AFM Records, 2011
Tento rok si budeme v tejto malej rubrike pripomínať albumy, ktoré sa v tom ktorom príslušnom mesiaci dožívajú guľatého výročia. Budem sa snažiť minimálne raz do mesiaca v týchto spomienkach motať, aj keď mi je jasné, že ak by som chcel pripomenúť všetky albumy, ktoré si tento rok pripíšu na svoj chrbát ďalší krížik, tak by som asi ani nič iné nerobil. Dnes som siahol po kapele, ktorá je síce legendou, ale príde mi, že mimo okruhu svojich fans sa im až tak veľa pozornosti nedostáva – Onslaught. Onslaught vznikli začiatkom osemdesiatych rokov v Bristole. Od tých čias nezostal v zostave kameň na kameni a jediný kto pamätá pradávne časy je gitarista Nigel Rockett. Pradávne časy spomínam preto, že v ranných dobách mali ešte ďaleko k thrash metalu, pod akým ich poznáme dnes. V demo etape kariéry ich to tiahlo skôr k hardcore/punku (ale nie je to výnimka, stačí pozrieť napr. na Napalm Death). Zlom prišiel až niekedy okolo debutu Power from Hell (1985). Tu síce thrash ako taký už bol, ale povedal by som, že Onslaught si vcelku šnupli z lajny nazývanej Venom. O rok neskôr album The Force už bol echt ponorený do thrash metalu a skladby ako Let There Be Death, alebo Metal Forces sa natrvalo usídlili v playliste. Najmä sa tu ale predviedol spevák Sy Keeler, ktorého si asi väčšina ľudí predstaví ako človeka stojaceho za mikrofónom pri mene Onslaught. Rok 1989 bol v znamení tretieho albumu In Search of Sanity. Tento album v podstate nie je zlý, ale nesála z neho taká nasratosť ako z predchádzajúcich nahrávok a najmä si post vokalistu zobral na seba opäť niekto iný. Bol ním Steve Grimmett (ex-Grim Reaper…). Ja mám tohto chlapíka rád a aj ho vcelku obdivujem, ale jeho čistý hlas sa do Onslaught nehodil. Proste ako by ste zavreli do uzavretej miestnosti Onslaught a povedzme Armored Saint a cez kľúčovú dierku by ste sledovali, či sa začnú páriť. Potomok síce na svet prišiel, ale že by oplýval nejakými super vlastnosťami, to povedať nemožno. Je tu niekoľko dobrých skladieb (napr. Shellshock), ale aj pre mňa úplne nezmyselný cover od AC/DC Let There Be Rock. V spojitosti s týmto albumom sa mi ale vybaví najmä dlhokááánska Welcome to Dying, ktorá by si ale asi skôr našla obľubu u fanúšikov, ktorí mali vo svojej garderóbe fény a tony laku. Takže thrash metalisti od vrchu po spodok v nábojnicových pásoch iba mohli prevracať očami. Netrvalo veľmi dlho a kapela sa rozpadla. Návrat prišiel až v roku 2004 a o tri rok na to sa diskografia rozrástla o nové meno – Killing Peace. Album to bol fajn a kapela sa vrátila...