Reportáž – Comeback Kid – Dagger Threat – Spaced – Fuga – 11.8.2022
Program na štvrtkový večer vo Fuge sľuboval zážitok v znamení Hardcore najvyššej akosti. Comeback kid sú už právom legendou a hneď z kraja môžem prezradiť, že nesklamali. Spoločnosť im robili nemeckí Dagger Threat spolu z Američanmi Spaced. Posledných menovaných, ktorí celú akciu otvárali som nestihol, respektíve videl som len posledné dva songy. Bol to priemerný hardcore punk s ukričaným ženským spevom, na mňa ktovieaký dojem neurobil a ohlasy ľudí boli tiež zmiešané. Od nadšených až po mierne rozčarovanie. S vyslovene negatívnymi dojmami som sa však nestretol. Ide o mladú kapelu, ktorá má vonku len jedno demo a jedno EP, takže čas na to, aby svojej tvorbe dali viac originality a vlastnej tváre majú. Čiže asi OK. Po nich už nastupovali ťažkotonážni Nemčúri Dagger Threat. Ich snaživý Hardcore s vplyvmi nu metalu, alebo ako sa dnes hovorí groove metalu, ma tiež nejako extra nezaujal. Chvíľami bolo počuť vplyvy Slipknot, chvíľami dokonca Korn. Prím avšak hralo stredne tempove hacéčko doplnené kde tu o sample a kde tu o “pochodovú” choreografiu, ktorá mi ku tomuto štýlu hudby nepasuje a hodila by sa skôr ku nejakému Rammsteinu. V ich hudbe počuť aj veľa drop downov, momentálne veľmi obľúbených a využívaných hlavne v metalcore. Suma sumárum pohodový set s dobrým zvukom. Kvôli nim sme tam ale neboli všakže.. No a potom už prišlo to na čo, dovolím si tvrdiť, všetci čakali. Kanaďania Comeback Kid potvrdili svoj status, splnili očakávania a rozsekali Fugu parádnym setom, s výborným zvukom (ten mali všetci zúčastnení, v ten večer). Počas vystúpenia odohrali prierez svojou dvadsaťročnou históriou. Nechýbali osvedčene hitovky ako G.M Vincent & I, alebo Wake the dead, doplnene o rovnako kvalitne zárezy z nového albumu, ku ktorému aktuálne tour prebieha. Špeciálne by som vyzdvihol najmä nasadenie a výkon speváka Andrewa Neufielda, ktorý v kombinácii s prirodzene skromným vystupovaním pôsobil veľmi sympatickým dojmom. Keď je takýto frontman podporený dobre namazanou mašinou, akou Comeback kid nesporne sú, výsledok nemôže dopadnúť zle. Pripočítajme k tomu spomínaný kvalitný zvuk, početné a spokojné publikum a nemôže to dopadnúť inak, ako zatiaľ jedným z najlepších klubových koncertov roka. Za udelenie akreditácie ďakujeme Tempørary Text: Smeth Foto: Mrtvolka Vzhľadom na minimálne osvetlenú kapelu Dagger Threat sa ospravedlňujem za minimum fotiek. Viac fotiek nájdete na FB stránke...
Číhajúca Smrť na Garážach!
Že vraj bude v sobotu na Garážach číhať smrť… Hm, maximálne tak hudobná, pretože pod Prístavný most sa zídu kapely pohybujúce sa výhradne na death metalovom poli. Tak si ich teda vymenujme: Bloody Redemption (teraz im vychádza nový album, čiže sláva veliká), známe postavičky bratislavskej scény poskladané v kapele Funus, mladí porcovači Krudus a trošku na rozmedzí štýlov hrajúci Martinčania Abióza. 20. 8. 2022, Garáže pod Prístavným mostom, Bratislava Začiatok: 19:00 FB...
Ybca vypustila nový song s klipom!
Brněnská loupežnická tlupa Ybca vypustila uprostřed léta druhý klip ke své poslední desce Voholte je!!! Volba padla na otvírák desky Čórkaři ze štatlu a jejich realizace se opět ujal režisér Robin Lakoštík ze společnosti Robais. V klipu se objevují sličné děvy a všechny další atributy ze života loupežníka Ybca. Kapela, která je uprostřed koncertování k poslední desce, chce ještě na začátku roku vypustit třetí video a pak už se odebere do studia, kde začne natáčet novou desku, jejíž skládání je v plném proudu a přinese mnoho zajímavých překvapení. Aktuální informace o loupežnické bandě vždy najdete na: https://cs-cz.facebook.com/ybcaofficial Nový klip: Promo text...
Reportáž – Gothoom open air fest 2022 – Očami Fotografa!
Tento príspevok nebude zahŕňať hodnotenie kapiel, ale celkový dojem z festivalu Gothoom open air z pohľadu matky fotografky. Gothoom je pre nás ako rodinný festival, kde sme si všetci blízky. Dva roky sa bohužiaľ kvôli korone nekonal. Rozhodla som sa, ako čerstvá mamička, tento festival navštíviť aj s mojou malou dcérkou. Ako mnohých, ani nás horúčavy neodradili sa festivalu zúčastniť. Gothoom open air 2022, ročník, na ktorý sme sa všetci po dvojročnej pauze veľmi tešili, sa nakoniec napriek problémom s areálom uskutočnil. Festival Gothoom open air už vystriedal niekoľko rôznych miest. Posledné 3 ročníky sa konali v malebnom prostredí Revištského podzámčia, ktoré bolo pre náš obľúbený festival priam ideálne. Bohužiaľ, areál počas veľkých búriek zaplavilo. Voda narobila značné škody a bolo potreba veľa opráv. Nakoniec tento areál prebral iný majiteľ a ako to už býva zvykom, voči mierumilovným, srdečným a láskyplným metalistom, nie sú poväčšine bežný ľudia chápaví a zhovievaví. Preto sa musel festival zase sťahovať. Veľké poďakovanie teda patrí Peťovi Betkovi a jeho rodine, že to s festivalom napriek komplikáciám nevzdali. Neviem si ani predstaviť, aké náročné muselo byť nájsť pre Gothoom nový areál. Obdivujem, ako za tak neskutočne krátky čas dokázali tento areál rozvrhnúť a postaviť. Boli to presne 3 mesiace pred otvorením festivalu, keď Peťo Doomas Betko slávnostne oznámil, že sa festival konať bude, a to na letisku v Tekovskom hrádku. Už len slovo letisko, mohlo značnú časť fanúšikov odradiť. Nejde však o veľkú betónovú plochu, ako by sme si mohli myslieť. Letisko v Tekovskom hrádku je malým súkromným letiskom, ktoré pripomína viac veľkú lúku a tak sa zdá byť pre festival celkom ideálnym miestom. Veľa skalným fanúšikom, zvyknutým na luxus Revištského areálu, môže toto miesto pripadať nedostatočné. Nemáme tu rieku priamo v areáli, ani alej stromov, reštauráciu, či tieniace hory. No nič z toho festivalu neuberá na hodnote. Veď prioritou sú predsa kapely, a ľudia, ktorí vytvárajú dokonalú atmosféru festivalu. Na Gothoome nechýbali ani stánky s oficiálnym merchom, Pařát stánok, ručne vyrábané kožené predmety, či keramika od Mara Kadrliaka a iné. Napojiť sme sa mohli v nejednom pivnom stánku. Čapovalo sa české pivo Radegast, ktoré si medzi mnohými našlo svoju obľubu. Nechýbali ani kvalitné jedlá. Bubeník z Depresy Hoyas tu mal vegánsky stánok s obľúbenými nakladanými syrmi a rôznymi bezmäsitými pochutinami. Už len tu vidieť, ako si nás Gothoom rozmaznáva. Obsadenie kapiel prekonalo snáď všetky minulé ročníky. Okrem domácich kapiel sme sa mohli tešiť aj na Suffocation, Draconian, Mglu, poľskú Arkonu, veľkého headlinera festivalu Kataklysm a mnoho iných úžasných kapiel. Každý si určite prišiel na svoje. Osobne ma veľmi prekvapila kapela Moribund Oblivion, ktorých som doteraz nepoznala, no svojim hudobným vystúpením sa mi zapísali do...
Recenzia – Depresy – Psycold – Metal Age Productions – 2022
Kapelu Depresy určite netreba predstavovať, ich história sa začala písať začiatkom 90tych rokov a úplne zaslúžene môžeme hovoriť o kultovej kapele. Síce ich diskografia nie je príliš rozsiahla, ale čo nie je v množstve, to je v kvalite. Donedávna posledný radový album Morph – Near Death Experiences vyšiel v roku 2009 a zdalo sa, že kapitola sa uzavrela. Občas bol nejaký koncert, prípadne reedícia A Grand Magnificence v Slovak Metal Army. V roku 2018 sa však štúdiovo pripomenuli EP MMXVIII a tento rok prišlo k veľkej udalosti – k vydaniu štvrtého radového albumu Psycold. Melodický death/black metal v podaní Depresy je hudba pre pokročilejšieho poslucháča. Aspoň ja som to vždy tak vnímal. Ak by sa niekto dal zlákať nálepkou „melodický“ a čakal jednoduchý chytľavý nárez, bol by veľmi prekvapený a možno aj sklamaný. Hudbe Depresy treba venovať čas aj pozornosť, preniknúť do nej nie je vždy jednoduché. Silnou zbraňou Depresy je vytváranie veľmi sugestívnej nálady a následná práca s ňou. Každá skladba má svoju atmosféru a postupom času sa dostane do hlavy natoľko, že budete podľa nej rozlišovať jednotlivé položky. Stačí sa pozrieť na začiatok: titulná Psycold, ktorá pôsobí ťaživo a negatívne, a oproti nej dvojka Escapism s priateľskou gitarou na úvod a takmer romantickou náladou. Krásny kontrast! Ak mávate pri počúvaní niektorých albumov pocit, že napriek silnému riffu a motívu plynie skladba príliš „rovno“ a jednoducho, tak v prípade Psycold zaručene takéto myšlienky mať nebudete. Áno, základom každej skladby je charakteristický riff aký vedia len Depresy, ale následne sa kompozícia rozvinie a rozkošatí do prekvapivej šírky. Významnú úlohu majú klávesy, niekedy black metalovo deväťdesiatkové žblnkotavé, niekedy klasický klavír, baví ma sledovať ich premeny a vplyv na budovanie nálady. Album výrazne nakopáva spoľahlivá rytmika, najmä energické bicie, ktorých živelnosť a dravosť poháňa jemnú akademickosť ostatných nástrojov. Vokál sa nesie vo viacerých polohách, je dostatočne extrémny a silný, zároveň pestrý a neskĺza do monotónnosti. Psycold bol nahraný v zostave Dirrt (gitary), Michael (gitary), Vesper (vokál), Gabriel (basa), Fear (klávesy) a Hoyas (bicie) v GM Studio Jablunkov, master bol robený v Studio Petrovice. Zo zvuku som bol spočiatku zmätený, z CD na veži najmä bicie trochu splývali a príliš duneli, ale cez slúchadlá to znie perfektne, takže asi len moja hudobná zostava nie je úplne kompatibilná. Na albume sú aj hostia, konkrétne Ivoš a Prcek z Ador Dorath. Veľkú pozornosť si zaslúži obal, ktorý urobil Jan Vitko. Ceruzkou kreslený motív v rámci celého digipacku je krásny a aj vďaka nemu sa mať fyzický nosič určite oplatí. Tiež sa tak dostanete k textom a ďalším podrobnostiam. V dávnych dobách, keď bol (môj) svet ešte mladý, kúpil najlepší kamarát originál CD A Grand...
Pharmacist – Flourishing Extremities on Unspoiled Mental Grounds – Bizarre Leprous Production, 2022
Letné horúčavy, lesné požiare, sucho… Kde sa dá najlepšie pred všetkým týmto skryť? Predsa v mrazivom objatí oddelenia patológie. Smrad formaldehydu, precízna dezinfekcia všade naokolo a chlad. To znie ako rajská hudba pre všetky vaše zmysly. K tomu roztiahnuté záhradné kreslo, naliaty drink (vychladený ako inak, než v mraziacom boxe v ľadovom stisku nebožtíka) a túto idylickú atmosféru dotvárajúca hudba. Sú to zhruba dva roky, čo sa mi dostal do rúk debutový album kapely Pharmacist, ktorá sa obrátila v čase a priestore a zamierila si to niekam do Liverpoolu (resp. Ostravy) konca osemdesiatych rokov a začala vzývať staré nahrávky Carcass (resp. Pathologist). Prvý album Medical Renditions of Grinding Decomposition bol pre mňa ako zjavenie a točil som ho v tom čase neustále. Kapela rozhodne nezaspala (večným spánkom) na vavrínoch a v medzičase vychrlila šesticu splitiek (medzi inými aj s Expurgo, Fluids, či Golem of Gore) a nejaké to EP. Plnohodnotného nasledovníka sme sa dočkali až teda teraz v roku 2022 a moje nadšenie vzrastalo viac a viac, ako sa približoval dátum jeho vydania. Som z neho tak namäkko ako z jeho predchodcu? Odpoveď na to dajú nasledujúce riadky. Musím sa priznať, že všetky tie splitká som nepočúval a tak som nevedel kam a či vôbec sa kapela nejako pohne na svojej púti potemnelými chodbami, kde preblikujú rozbité neónky a na dverách na konci chodby visí nápis pathological goregrind. Istú indíciu mohol dať už obal, ktorý nezdobí iba jednoduchá koláž, ako tomu bolo minule (po vzore Reek of Putrefaction). Trošku sa s tým viac pohrali a ostatky nejakých neborákov uložili podľa trochu viac úhľadnejšieho a estetickejšieho vzorca. Dostala sa do podobných mantinelov aj samotná hudba? Keď na vás vybehnú úvodné tóny Accelerating Suppuration, tak si poviete, že všetko zostalo na pôvodnom mieste. Lenže chyba lávky, drahí pozostalí. To basové sólo som popravde nečakal (asi nejaký joeydemaiomanowarovský votrelec v štúdiu). Podobné prekvapenia pokračujú aj ďalej. Skoro až heavy metalové postupy a gitarové sóla (v Corpus Sonica ešte dajme tomu, ale to v Necromorph smrdí až pomaly Dream Theater) vcelku ozvláštňujú a tak nejako nadľahčujú celý goregrindový korpus (asi ako keď vmiešate do cesta bielkový sneh… hm, áno, to prirovnanie je presné). The Great Contractor zase drží pokope niečo ako pochodový rytmus. Titulná skladba odhaľuje aj čistý vokál (teda no, zbavený efektu, ale chrčí sa na spôsob Jeffa Walkera). Peroxide Engagement je zase pre zmenu akustická vybrnkávačka s melódiou nie nepodobnou zlovestnému úvodu South of Heaven od Slayer. Album uzatvára Nursery Aesthetics, ktorá na mňa pôsobí ako dve skladby v jednom. Zhruba do polovice sa drží goregrindu ako čert kopyta. Potom sa zlomí do svojej melodickejšej podoby a ja si nie som...






