Recenzia – Distax – Božská komédia – 2022
nov15

Recenzia – Distax – Božská komédia – 2022

Ak niekomu meno kapely Distax nič nehovorí, určite bude poznať niektorú z kapiel, kde hrajú jej členovia. Hlavná postava Andrej Bartek je na scéne veľmi aktívny, mimo iného je dôležitý v kapelách Human Humus, Rana a Diktät. Miyia hrávala v kapele Insane, Jožko stále bubnuje v Rozpore. A tak by sa dalo pokračovať. Takže aktuálna zostava Distax je: Samo (basa), Homár (gitara), Jožko (bicie), Andrej (vokály, gitara), Miyia (gitara, momentálne nehrajúci člen) a Dalibor (spev). Božská komédia je debutovým albumom zostavy, predchádzali mu 6way split z roku 2016 (kapely vypisovať nebudem) a split Question Authority s kapelou Concussa (2017). Materiál na nahrávku vznikal pozvoľna niekoľko rokov a na výsledok sa oplatilo počkať. Na bandcampe je album hudobne zaradený ako emocrust, neocrust, prípadne punk. Osobne v cruste nemám taký prehľad, aby som rozlišoval, čo presne znamenajú predpony emo a neo, ale je mi jasné, že drsný crust na štýl Wolfbrigade to nie je. Rytmicky sa žáner nezaprie, aj gitary často idú charakteristické riffy, ale celkovo sa objavuje veľa melodických motívov a v refrénoch aj čistý spev. Vďaka tomu sa Božská komédia posunie až do rockových končín. Spev je hodne emotívny, prechádza rôznymi polohami, od kriku, drsnejších polôh, cez melodický spev až po šepot. Aj vďaka nezvyčajnému frázovaniu pôsobí originálne a nahrávka získava jedinečný charakter. Mnohé melodické refrény sa často rozbiehajú natoľko, že poslucháč očakáva mohutný vrchol a rockovú hitovku, ale tieto motívy sú pomerne rýchlo ukončené. Možno škoda, ale je otázne, či by sa nestrácala intenzita a crustovosť nahrávky. Určite však ide o zaujímavé a prekvapivo chytľavé nápady. Božská Komédia (2022) by Distax Čo sa týka inštrumentálnej stránky, je počuť, že sa nad každým riffom a rytmom rozmýšľalo. Žiadne bezhlavé odieranie horných strún a rovný rytmus, ale množstvo vyhrávok a nápadov. Skladby sú intenzívne, treba dávať pozor, lebo opakovať sa väčšinou nebude. Každá skladba má jasný verš, refrén, v tých dlhších sa stihne prestriedať aj tempo a nálady. Pekne vygradovaný je aj samotný album, tesne pred koncom je jemnejšie Zmierenie, na záver ide drsná intenzívna skladba Znovuzrodený, ktorá prudko skončí a …ticho, koniec albumu. Dobre vymyslené. Z desiatky skladieb je jeden cover, konkrétne osmička Diktátor patrí kapele Hippie Killer. Cítiť z nej iný prístup k skladaniu a má aj inú štruktúru, ale celkovo zapadá a tieto rozdiely si všimnete len pri pozornom počúvaní. Album Božská komédia je textovo inšpirovaná rovnomenným dielom Dante Alighieriho, konkrétne časťou Peklo. Podľa očakávania, časť Nebo nie je v tvrdej hudbe príliš populárna ;) A sú to dobre urobené texty, majú zmysel aj posolstvo, všetko ako má byť. Keďže je Distax popradská kapela, voľba štúdia bola asi pomerne jasná. Najmä keď máte blízko šikovného človeka ako...

Čítaj ďalej
Ničiteľ – Anna – spolupráca viacerých labelov, 2022
nov14

Ničiteľ – Anna – spolupráca viacerých labelov, 2022

Niekedy príde taký stav, že stratím slová. Vo výnimočných prípadoch to býva aj z kvalitnej hudby, ale väčšinou to znamená, že mi akosi „vyschla studňa“. Zrovna nedávno presne toto nastalo. To sa spojilo so sychravým jesenným počasím a celkovo mojim depresívnym nastavením. A tak som mal problém sústrediť sa nejako vo väčšej miere na jednotlivé albumy a tak som radšej recenzie odsúval. Postupne sa však znova snažím nakopnúť a k takémuto mentálnemu rozpoloženiu mi posledných niekoľko dní robí spoločnosť album Anna od kapely Ničiteľ zo Spišskej Novej Vsi. Či je zrovna dobré určiť si ako soundtrack k takémuto psychickému stavu takto emotívne vypätú nahrávku, ktorá by vás relatívne mohla zraziť ešte hlbšie do nie veľmi príjemných stavov, tak to akosi neviem posúdiť. Rozhodne to však vie zanechať stopu. Či dobrú, či zlú, to netuším, ale hlbokú rozhodne. Prejdime tak trošku k predstavovačke. Ničiteľ fungujú od roku 2012, sú zo Spišskej Novej Vsi a hrajú v trojčlennej zostave (Tomáš – basa, Martin – bicie a Ondrey – spev). Inštrumentálna sekcia hrala predtým v kapele Qualludes (popravde, nemám potuchy o akú kapelu ide). A ja som si uvedomil, že som na koncerte Ničiteľ dokonca aj bol. Tento rok začiatkom leta v rámci akcie Lomoz v Hideparku v Nitre. Ak ich stránka neklame, tak Anna je ich šiestou nahrávkou (tretí album + tri splitká). Ak si niekto predstaví hudbu založenú striktne iba na rytmických nástrojoch, tak sa mu asi v hlave vynorí predstava o celkom primitívnych možnostiach hrania. Hm, obmedzená predstavivosť. Už prvú skladbu Kráľovské semä odkrojí hneď z úvodu brutálna basa, ktorá postupne tvorí riffy a bicie menia tempo zo stredného, do pomalého až po vkusne vložené sypačky. Miestami tam cítim taký závan Converge, rozumej niečo ako post hardcore, alebo ako to škatuľkovať (ak sa to vôbec dá). V podobnom duchu sa nesú aj ďalšie skladby. Celok albumu tvorí vlastne taká špirála nasiaknutá depresívnym bahnom, pretkávaná zúfalými výkrikmi a pazvukmi, kde vás kapela chytí za ruku ako Vergílius Danteho a pomaly sťahuje až do finálneho deviateho kruhu pekelného (skladieb na albume je tiež deväť, takže sa tak trošku pohrávam s mojou predstavivosťou). Napriek tomu sa z toho ubíjajúceho zvuku sem tam vynorí nejaký svetlejší bod, ktorý rozčesne tú temnotu navôkol. Myslím tým napríklad až takmer black metalovú záverečnú pasáž v Telo, v ktorom si. Aj keď o pár riadkov vyššie píšem, že hudba je založená striktne na rytmických nástrojoch, nie je tomu úplne tak. V skladbách Anna spí, Súhlas a záverečnej V korunách stromov (Pieseň pre naše dcéry) zaznie trúbka. Žiadny optimistický cajdák nečakajte, skôr ide o taký jemný dodatok melanchólie, ktorý dopĺňa túto temnú skladačku. Ruka v ruke s hudbou...

Čítaj ďalej
Novinky u Dead Maggoty Productions
nov14

Novinky u Dead Maggoty Productions

Novinky u Dead Maggoty Productions Právě vyšlo MC Postcards from Arkham – Oceanize: Ten Years In Arkham Post-rockoví náladotvůrci slaví 10let a k této příležitosti vydávají album OCEANIZE: Ten years in Arkham! Je dostupné jako CD digipak ve spolupráci s Epidemie Records, MC kazeta přes Dead Maggoty Productions, na všech streamovacích službách skrze Frodys – Audiovisual Weird Arts i jako stylový box set čítající celou diskografii pěti alb! Kapela se vydá na několik koncertů, kde tato deska zazní od začátku do konce spolu s průřezem tvorby. Přesně za měsíc vyjde dokument Ten years in Arkham, který mapuje všechny důležité milníky tohoto projektu. Děkujeme za neuvěřitelných 10 let, druhou dekádu začneme soundtrackem a filmem Eigengrau! Celá deska k poslechu: https://postcardsfromarkham.bandcamp.com/album/oceanize-ten-years-in-arkham Právě vyšlo CD a speciální instrumentální MC Origin Of Infinity „After the Slumber“ Druhá řadová deska na které spolupracovali ostřílení muzikanti jako Tomáš „Hospi“ Hospodka (Wictims, When Goodbye Means End) – vocal, Jiří Krš (Cutterred Flesh, Pandemia) a samotný Honza Kapák (Bohemyst, Gride) u kterého se v jeho Hellsound studiu deska nahrávala! Celá deska k poslechu: https://youtu.be/t5_TC6SeKx4 Origin of Infinity: Vladimír „Vladin“ Novák – guitar Jakub Vácha – guitar Miroslav „Levi“ Kočegura – drums Guests: Honza Kapák – bass, guitar solo in „Voices II“ Tomáš „Hospi“ Hospodka – vocals (2-5) Jiří Krš – vocals (7-10) Recorded in February 2022 at Hellsound Studio Mixed and Mastered by Honza Kapák Guitar Profiling at The Barn Studio Music by Origin of Infinity Lyrics by Vladimír „Vládin“ Novák Cover art by Stanislav Machaczek OFFICIAL BAND PROFILES: ► Website: http://www.originofinfinity.cz ► Facebook: http://www.facebook.com/originofinfinity ► Instagram: http://www.instagram.com/origin_of_infinity_band/ ► Bandcamp: http://originofinfinity.bandcamp.com/ ► YouTube: http://www.youtube.com/c/OriginOfInfinity ► Store: http://ozsmusic.cz/stitek-produktu/origin-of-infinity/ DEAD MAGGOTY PRODUCTIONS http://www.facebook.com/deadmaggoty http://www.instagram.com/dead_maggoty_productions/ text: Dead Maggoty...

Čítaj ďalej
Power Grindcore 9 v sobotu!
nov13

Power Grindcore 9 v sobotu!

Prešiel rok, je tu opäť polovica novembra, čiže to značí jediné a to správny čas na Power Grindcore v Brne, tentokrát už s poradovým číslom 9. Po minuloročnej skúške s dvojdňovým modelom sa tentokrát vraciame k osvedčenej jednodňovej smršti. Naservírovaných nám bude desať kapiel spadajúcich do žánrov grind, gore, ale aj napríklad thrash. Aby sme nezostali iba pri nejakých neurčitých pomenovaniach, tak konkrétne ide o kapely Insistent (grindcore), Gride (grind/hardcore), Faüst (thrash metal), Spineless Fuckers (grindcore), Kaosquad (grindcore), Carnal Diafragma (goregrind), Needful Things (grindcore), Průmyslová smrt (fastcore), Delayed Ejaculation (pathogrind) a Conquestio (crust). A ako sa stalo peknou tradíciou, tak pre kúpychtivých je už aj nachystaný nejaký pekný merch. 19. 11. 2022, Melodka, Brno Začiatok: 17:00 Vstup: predpredaj 350CZK https://www.smsticket.cz/vstupenky/30948-power-grindcore-9?fbclid=IwAR1Lugd7SfKa0XtlPCqP1GU0O8jOIZM2LxgfAr6mtp6H0Krv7zuJr1G589I, na mieste 390CZK FB...

Čítaj ďalej
Full of Hell + support o týždeň v Košiciach!
nov11

Full of Hell + support o týždeň v Košiciach!

Chlad, dlhé večery a tak trochu nuda. Bojovať voči týmto veciam môžete doma zababušení pod dekou, s knihou v ruke a horúcim čajom. Áno, aj to je možnosť. Potom tu však existuje aj iná alternatíva a to taká, že dvihnete zadky, nahodíte sa a dovalíte do Košíc rozhýbať stuhnuté svaly na koncert Full of Hell. Táto americká parta patrí aktuálne medzi najrešpektovanejšie mená na grindovej scéne. Do svojej tvorby ale nebojácne infiltrujú aj vplyvy death metalu, powerviolence, hardcoru, či noisu. Proste hluková nechutnosť, ktorú potvrdzujú už na piatich albumoch. Ako support im budú sekundovať uctievači toho najslizkejšieho death metalu, Sanguisugabogg z Ohia a na hardcore punk prisahajúci Poliaci Jad. 18. 11. 2022, Colloseum Club, Košice Začiatok: 19:00 Vstup: predpredaj 17 € https://tootoot.fm/en/events/62f4aaff5dbb211078460c46?fbclid=IwAR1zYdKfctXC8EAd9mtafbGoXamAF4Rj4xJTqAZ7H_NTwM8F0tXYvQbeg-8, na mieste 20€ FB...

Čítaj ďalej
Recenzia – Solipsism – Our Night Never Ends – Sun & Moon Records – 2022
nov10

Recenzia – Solipsism – Our Night Never Ends – Sun & Moon Records – 2022

Konečne poriadny urban black metal! Na nahrávkach metalových kapiel sa často túlame divokou prírodou, ale na mestá sa často a neprávom akosi zabúda. Kapela Solipsism mestskú atmosféru spojila s poriadnou dávkou depresie a smútku. Recenzovanému albumu predchádzalo len EP Trhliny v (ne)skutočnosti z roku 2020, takže Our Night Never Ends je prvý album kapely, ktorá vznikla v roku 2018 v Banskej Bystrici a momentálne pôsobí v zostave Diavliv (vokál, klávesy, texty), Naer (gitary), Porenut (basa) a Asterion (bicie). Album je venovaný pamiatke Vlkana, „priateľa a pôvodného člena kapely“. Prechádzka nočným mestom Solipsism v sebe nesie množstvo temnej poetiky. Mnohé budovy sú schátrané a zanedbané, niektoré len pôsobia opustene a bez života. V uliciach sa túlajú rôzne stratené existencie, už je príliš neskoro na stretávanie opilcov a oneskorencov. Samota, chlad, úzkymi uličkami prefukuje studený vietor a občas jemne zaprší. Our Night Never Ends nie je striktná black metalová nahrávka, nie je to trve pvre BM, využíva mnohé odbočky, do ktorých sa čierny kov za svoju existenciu dostal. Rozvážny úvod Becoming The Void sa prelieva z pomalších temp na začiatku do rýchlejších, aby v závere nastúpil zmučený DSBM krik. Akoby sa z opusteného ústavu sa vynoril Trist a pripomenul svoju tvorbu. Aj v ďalších skladbách sa tempá striedajú, tremollo melódie a rýchle bicie prechádzajú do post-blackových a epickejších pomalších častí, v Don’t Follow Me, I’m Lost a umbrtkovsky nazvanej Svetlo (ne)existuje sa do melódie zapojí klavír a nekonvenčný prístup vyvrcholí coverom Jaromíra Nohavicu Mikymauz. Ten výborne zapadá do atmosféry albumu, Solipsism ho pretvorili na svoj obraz a striedanie melodického spevu a rýchleho blacku je perfektná kombinácia. Monotónnosť niektorých skladieb je v žánri pomerne bežná, hypnotický a pohlcujúci efekt je nepopierateľný, avšak pokiaľ nesledujem text ako výpoveď danej skladby, tak v niektorých prípadoch naopak pozornosť strácam. Album vyžaduje pozorného poslucháča naladeného na myšlienky autora, inak sa mení na jemne chaotické a nevýrazné dielo. K počúvaniu odporúčam prečítať aj texty, niektoré sú v slovenskom, niektoré v anglickom jazyku. Sú plné beznádeje, smútku a depresie, navyše napísané inteligentne a často poeticky. Náladu vám určite nezlepšia, ale toto celkovo nie album na rozveselenie, to je snáď každému jasné. Nahrávalo sa v Nihil Centrum, master robil Krystian Lukaszewicz z Black Aura Audio, mix mal na starosti basák Porenut a Krystian. Nádherný artwork, ktorý absolútne pasuje k nálade albumu, robili Silvia Ševcová a Adrián Mihálik. Jedine zoznam skladieb by som privítal niekde na dostupnejšom mieste, ale rozumiem, že by mohol pôsobiť rušivo. Solipsism vytvorili dielo s hustou pohlcujúcou atmosférou, ktoré dokonale doceníte hlavne v momentoch, keď vám nie dobre. V temných chvíľach bude album Our Night Never Ends chápavým spoločníkom. Prázdne a slabo osvetlené ulice tohto mesta...

Čítaj ďalej