Report – KRABATHOR, BRUTALLY DECEASED, PERVERSITY, 20. marec 2015, Collosseum Club, Košice
Česko-slovenská udalosť roka? Keby sme to mali merať intenzitou reportov z ich turné, tak by to bolo na absolútne víťazstvo, pomaly aj desaťročia. Myslíte si, že preháňam, čo? Ale ak aktívne sledujete spravodajskú činnosť v našich metalových vodách, tak sa v poslednom týždni až dvoch roztrhlo vrece s reportami ohľadom tohto turné. Isté teda je, že žiadny aktívny fanúšik nemohol prísť aspoň o písanú informáciu, ako to s KRABATHORom vyzerá po toľkých rokoch. Dobre, už vystúpili aj na Brutali, ale klubové miniturné ukázalo, či to v nich ešte stále vrie. Celé turné im parťákov robili českí oldschoolisti BRUTALLY DECEASED a na košickú zastávku vyšli prešovskí death metalisti PERVERSITY. Zostala im forma aj v závere turné? Zažili aj Košice death metalové inferno, či už šli z posledných síl? To sa hneď dozviete! Schválne som sa v úvode nevenoval informáciám ohľadne KRABATHORu. Všetko už bolo popísané všade, kde ste myškou zablúdili. Prejdime teda k najdôležitejšiemu, ku koncertu. Hneď v úvode sa na nás vyvalilo prešovské komando PERVERSITY. Časovo sme začali (u OBSCURE pomaly už tradične) presne. Zvukovo to už od prvých tónov vyzeralo na riadnu kanonádu toho pravého, čo si death metal žiada. Poriadne ostré gitary, basový doprovod, výrazný spev a bicie ako dirigent! Jednoducho slasť od začiatku. Prešovčania trochu omladili zostavu a spustili svoj orthodoxne (nie, ešte nie sme pri KRABATHORe) a rúhačsky založený death metal. Korene siahajú až ku raným IMMOLATION a MORBID ANGEL, čiže temnotou nasiaknuté a atmosférou maľujúce gitarové linky, vokál pripomínajúci černokňažníka, mohutný growl s gestikuláciou, prezývku Kazateľ nepoprie. V drvivom tempe zapustili do našich žíl krvilačnú dávku death metalu! Pre mňa ich najlepší koncert, akého som bol svedkom. Lepší začiatok som si nevedel predstaviť. Nasledovala tradičná výmena aparátu a mohli sme pokračovať. Pražskí BRUTALLY DECEASED napriahli svoje kone taktiež nadivoko! Chrapľavé gitary, rýdze death metalové riffy, rázne tempá a výlet do Švédska. ENTOMBED či DISMEMBER sršal z ich hudby na sto kilometrov. Pokiaľ ich budeme brať ako poctu tejto školy, tak naše mlsné ušiská budú blahom spievať. Dravé tempo nám nedalo vydýchnuť! Korenilo sa parádnym, v rámci štýlu, melodickým riffingom. Ak sa však Žlababa ujal mikrofónu, hlasy z najpráchnivejších a najhlbších hrobov sa zhmotnili do jeho growlu. Ak by nám to ešte nebolo jasné, tak gestikuláciou podporil svoje tvrdenia. Nespútaná, energická a najtradičnejšia jazda večera. Spokojnosť prekypovala! Pódium zahalila plachta a hľa, vraciame sa späť v čase, až do roku 1988, Death Metal Session II! Pamätníci zaspomínajú, mladí sa pokochajú, čo zmeškali kvôli nerozhodnosti svojich rodičov a plachta padá. Ide sa na to! Bruno tradične bez trička a netradične s maskou na tvári. Ako doplnok super, ale škoda, že to šlo na úkor kvality vokálu,...
INFER vám zatemnia obrazovky!
Košickí vyznávači ťažobného death/black metalu prichádzajú s novým videoklipom. Vybrali si pieseň „When The Light Of The Lord Fades“, ktorú nájdeme na novom splitku s pražskými SEPSIS pod názvom „Chronicles Of Bloodshed“. Klip sa natáčal na jeseň minulého roku v skromných podmienkach INFERáckej skúšobne pod taktovkou fotografa Bechera. Odkazy na kapelu: https://www.facebook.com/infer666?fref=ts...
Rachot týždňa – Čo nás zaujalo XIV.
Posledný týždeň ubehol ako voda hore kopcom a nezaobišiel sa ani bez zopár smutných správ. Prvou je úmrtie bubeníka A.J.Pera z TWISTED SISTER, nech je mu zem ľahká, a druhou bol odchod bubeníka Fredrika Anderssona našťastie nie na druhú stranu, ale iba z kapely AMON AMARTH. Nič sa však nebojte, na náhrade kapela už určite pracuje a v momente ako ich Portnoy omrzí, tak ho pošlú hľadať svoje miesto na tomto svete v inej kapele. Ničmenej kvalitnej hudby nebol ani tento týždeň nedostatok a mi Vám ponúkame to najlepšie… v rámci možností. Parádne „overthetop“ metal s Mattom Heafym (TRIVIUM) ako hosťom ponúkajú japonský SIGH v podobe svojej novej skladby „Out Of The Grave“, ktorá reprezentuje nový album „Graveward“. Raz to znie ako thrash, raz ako symfonický metal, raz ako avantgarda v podobe CARNIVAL IN COAL a objaví sa dokonca aj DRAGONFORCE pasáž. Uf. OCEANO dali na internet celý svoj nový album „Ascendants“ (vychádza už 24. marca) a musím povedať, že som sa pristihol pri jeho posluchu, že sa mi v hlave vynorila veta „takto znel starý dobrý deathcore“ a „konečne žiadne teplé spevy“. Zdá sa teda, že o pár rokov budeme my narodený po roku 2000 operovať so škatuľkou „old school deathcore“. Ten čas veru letí, ako by to bolo včera keď deathcore všetkým metalistom liezol na nervy a osočovali ho za jeho trendovosť. Či ešte stále sa to deje? Dajte mi vedieť v komente, som zmätený… Ak sa Vám páčil relatívne veselý post black metal od pánov z DEAFHEAVEN, určite odporúčame ochutnať ešte o niečo optimistickejšie znejúcich GHOST BATH a ich nový album „Moonlover“. Zahoďte sekery a nasranosť a vymeňte ich za latté a melancholický pocit nádeje. Moonlover by Ghost Bath Troška jarnej optimistickosti, pri ktorej budete do rytmu kývať s kríglom v ruke a podupkávať si do rytmu nám ponúkajú folk metalový AETHER REALM v ich skladbe „The Chariot“. Ak máte radi kapely ako WINTERSUN, CHILDREN OF BODOM alebo AMORPHIS, tak práve títo páni z vikingskej Ameriky by Vám mohli sadnúť do ušiek. The Chariot by Aether Realm Novou kapelou vo svete technického death metalu sú CONTINNUM, dieťa gitaristu Chasea Frasera, ktorý nielenže hral v legendárnych ANIMOSTY či na prvom albume SON OF AURELIUS, ale momentálne hraje aj v DECREPIT BIRTH. Na debutovom albume „THe Hypotheosis“ napísal tento pašák každú notu a podľa skladby „A Surreal Descent“ možno súdiť, že je sa na čo tešiť. Po šiestich rokoch sa dočkáme nového albumu od post metalových MINSK a prvé ukážky znejú veľmi, veľmi dobre. Pochmúrna nová skladba „The Way Is Through“ začína veľmi jemne a finišuje skutočne agresívne, čiže ak by ste sa prvé štyri minúty obávali prílišného...
CRANIOTOMY prichádzajú s novou dávkou mäsa!
Hlohovskí brutal death metalisti CRANIOTOMY prichádzajú s čerstvou dávkou slammingu v podaní piesne „Butcher´s Flies Are Beautifully Butterflies“. Skladba sa bude nachádzať na chystanom albume “Overgorged Flesh Flies Dying Slowly“, ktorý vyjde 7. júla pod hlavičkou japonských Amputated Vein Records. Ľuďom, čo navštívia Flesh Party open air (19.-20. jún), sa album dostane do rúk skôr. Na čo sa môžu tešiť? Osem brutálnych skladieb s dôrazom na technickú stránku a poriadne mastný slamming, zvesti hovoria, že jedna z nich ponesie názov „Cut A Piece For Your Hunger Reloaded“ a celé to bude trvať 28 minút. Čoskoro nás čaká aj odhalenie coveru, ktorý nás zarazí svojou brutalitou! FB event na Flesh Party Open Air: https://www.facebook.com/events/1465841400346464/ Linky na kapelu: https://www.facebook.com/pages/CRANIOTOMY/109691269053162?fref=ts...
Recenzia – REVENGE DIVISION – „The New Generation“ (MetalGate Records, 2014)
Moderná doba nám klope na dvere v každej časti života. Klasický mobil vymenil iPhone, počítače zase tablety, verbálny kontakt sa presunul na virtuálnu úroveň, úprimnosť nahradila falošnosť. Aby som nebol zase len zlý (ako keby na iPhone a tablete bolo niečo zlé), súčasnosť prináša rôzne vylepšené technológie, vývojové pokroky, svieže nápady a nové cesty. Práve novou cestou sa rozhodla vybrať mladá kapela REVENGE DIVISION z mesta pod mostom, z Považskej Bystrice. Chalani prenechávajú oldschool iným a rozhodli sa svoje hudobné posolstvo poňať sviežo, nápadito a moderne. Kapelné rady schovávajú basáka SUBURBAN TERRORIST, Mateja Birošíka (akurát vymenil gitaru za basu), ktorý s kolegami zo strednej školy – Tomom a Edom, položili základný kameň. Postupne sa k nim pridali Juraj a spevák Jeremy a hľa, na svete bol REVENGE DIVISION. V roku 2014 došlo k prvému oficiálnemu pôrodu. Dieťa dostáva meno „The New Generation“ a hneď si pýta pozornosť. Aké prvé kroky a pády predvádza v prvý rok života? Na to sa pozrieme do rodinného albumu, ktorý som písomne vyhotovil. Ako som v úvode načrtol, kapela sa vyberá cestou moderny, ak si to rozkúskujeme na časti, môžeme hovoriť o fúzii melodického death metalu, opar AMON AMARTH (najviac pripomenie v „Oceania“) a trochu DARK TRANQUILLITY, moderne znejúceho thrash metalu (americký kontinent) a pachuťou metalcore-u. Teda pokiaľ máte záujem o operáciu. Ak sa na nich pozrieme zvonku, vidíme mladých chalanov, ktorí majú obrovskú chuť hrať a to s dôrazom na melodickú stránku a poriadnym nasadením. Hnacím motorom súboru sú pestré a šťavnaté gitary. Predvádzajú jednu nápaditú linku za druhou, sólo strieda vyhrávku a melódia zase poriadny nájazd. K tomu Jeremy ukazuje, že má hrdlo riadne rozmanité (niekedy až na škodu veci). Nebojí sa pustenia do growlu cez scream až po melodickú stránku, ktorá mi príde najslabšia, veľa tónov nie je dotiahnutých do konca, resp. ako keby sa ich bál, čo vyznie v konečnom dôsledku dosť kŕčovito. Niekedy je lepšie vedieť jedno poriadne, ako tisíc po kúskoch. Dieťatko nás ale vie poriadne osviežiť. Už prvý gitarový nájazd v úvodnej „My Sweet Revenge“ prekvapí svojou nápaditosťou, riadnym ťahom a melódiou, ktorú si budete hmkať až do zblbnutia. Operné spevy sprevádzané hlavný spev v „Satan´s Bride“ najprv zaskočia, no potom uznáte, že skvelo zapadajú a doplňujú speváka pri refréne. Zbory na začiatku „In The Middle Of Nowhere“ zase príjemne naladia. Nájdeme aj refrény, ktoré nám vyplnia spevník pri rannej sprche („In The Middle Of Nowhere“ alebo „My Sweet Revenge“). Dobre, to som trochu prehnal, z hlavy ich však tak ľahko nedostanete. Aby to nebolo len o superlatívoch, niekedy mi zase prefučia cez hlavu bez jediného záznamu v pamäti („Snake“ či „Oceania“). Zvuk z českého štúdia Seabeast...
Report – The Devin Townsend Project, Periphery, Shining (NOR), 13. marec 2015, MMC Bratislava
Devin Townsend, všestranný umelec, nezastaviteľný workoholik, showman a zabávač. Toľko prívlastkov by sa tejto osobnosti dalo prideliť. Začínal v dnes kultovej formácii STRAPPING YOUNG LAD, ktorá využívala postupy death/thrash metalu s industriálnou pachuťou. Už tu šlo o veľmi jedinečnú a svojsky podanú hudbu. Práve Devin bol ťahúňom a zároveň experimentátorom. To mu však nestačilo a už pod svojím menom začal vydávať aj sólovky, ktoré viac tiahli k jemnejšiemu, no zároveň veľmi osobitnému prístupu. Čas sa pohol, STRAPPING YOUNG LAD je už minulosť, na ktorú sa až na pár výnimočných situácii aj zabúda (hudobne), ale sólovky mu naďalej pribúdajú v pravidelných intervaloch. Najbližšia zastávka v Bratislave má byť hlavne o nich. Setlist poskladal naprieč všetkými albumami s dôrazom na najväčšie hity. Kto by si nechal ujsť takúto príležitosť? Asi nikto, kto sa s ním už zoznámil. Ani na predkapelách nešetril a zobral si nadmieru zaujímavé spolky. Djentových, nebojím sa povedať, hlavných ťahúňov PERIPHERY. Ich natlakovaný „groove“ djent je plný atmosférických vyhrávok, podmanivých pasáží, ale aj matematických zložitých konštrukcií. Jedinou vecou, ktorá sa nemá rada s mojimi ušami, je spev. Teenagersky podfarbený, vlezlý a odpudivý. Celkovo mi to príde, ako keby sa MESHUGGAH rozhodli preraziť v komerčných rádiách. Veľmi ma zaujímalo, či podobný efekt bude na mňa mať aj živé vystúpenie. Nóri SHINING sa na albume „Blackjazz“ predviedli svojským mixom black metalu, jazzu a elektroniky, ktorý siahal až do maximálneho šialenstva. Ich koncert na brutali ma veľmi neoslovil, keďže prevládali hlavne nové veci, ktoré mi prídu už uhladenejšie. Každopádne v klube si to žiadalo nápravu. O aké zážitky som teda bohatší? Ako býva zvykom pri koncertoch organizovaných OBSCURE Promotion, koncert začal na minútu presne. Nóri SHINING oblečení v čiernych košielkach sa hneď chopili nástrojov a začali svoju šialenú a nespútanú show. Úvod patril otváračke „The Madness and the Damage Done“ z Blackjazz. Pravá neuchopiteľná pomätenosť začala. Hlava sa mi triasla v psychedelických návaloch tónov, ktoré nevedno pochopiť. Treba ich zažiť! Hlavný psychomaliar časom zobral do ruky aj saxofón, ktorý pridával len grády tejto šialenosti, až som nevedel, kde mi hlava stojí. Najväčšia nepríčetnosť, ktorá ma definitívne poslala do iných sfér, prišla s inštrumentálnou „HELTER SKELTER“. Neuveriteľne dravá, inými dimenziami prepojená a psychedelickou pachuťou okorenená jazda, ktorá ma dostala na kolená. Toto som fakt nečakal. Oproti brutalu o pár levelov vyššie. Tomu sa vraví rýdze hudobné šialenstvo! Krátka pauza na vydýchnutie a presne podľa harmonogramu pokračujeme. Na pódium prichádzajú traja gitaristi (nie sú to IRON MAIDEN), ale partia okolo Mishu Mansoora. Ako otvárak si PERIPHERY zvolili drvivú „Icarus Lives!“, ktorá hneď strháva svojou gradáciou. Ako náhle sa mikrofónu chopí Spencer Sotelo, napínam uši. Z technického hľadiska je to celkom v poriadku, ale...









