Budúcnosť je mŕtva, See You In Hell!
Filip Fuchs, * 1975 / + 9.1.2016 Filip Fuchs Budoucnost je mrtvá. Filip Fuchs, jedna z tuzemsky naprosto nejvýznamnějších osobností ortodoxně undergroundového hardcore punku, ve věku 40 let podlehl rakovině jater. Phil Hell, jak se také nazýval, dokázal být silně ironický a jízlivý, pro jeho radikálnost občas nebylo snadné s ním komunikovat, ale vždy bylo třeba jej respektovat. Stal se obrovskou autoritou na scéně, kde se na autority nehraje. Spektrum jeho aktivit ohromovalo. Není snadné určit, kterou z mnoha jeho zásluh zmínit jako první, ale zřejmě to vůbec nejdůležitější, co po sobě zanechal, představuje fanzin Hluboká orba. Její první číslo vydal již v roce 1993, o dekádu později ji pozvedl do velkého formátu a nakonec vyšlo celkem 30 čísel, to poslední předloni. Jeho cestopisy byly delší než dlouhé, jeho sloupky a úvodníky lze označit za základní studijní materiál na téma „kterak býti správným hardcoristou“. Možné úvahy o tom, že šlo o jeden z nejdůležitějších tuzemských hardcorepunkových fanzinů nutno upřesnit sdělením, že šlo o ten vůbec nejdůležitější. Není divu, že jedno z posledních čísel vyšlo pod zcela výstižným označením „Bible svatá hardcore punku“. Pod názvem Hluboká orba provozoval také neméně undergroundový label, z jímž vydaných titulů stojí za pozornost především vinylové kompilace „Dying Alive / Living Dead“ (2003), „Spalte Brno na prach“ (2008) a „Brno stále v plamenech“ (2012). Jeho rozhodně nejzásadnějším jednorázovým počinem byla vynikající kniha „Kytary a řev aneb Co bylo za zdí“ (2002), mapující československý punk a hardcore za minulého režimu. Informačně vyčerpávající publikace se i přes záměrnou ignoraci oficiálních distribučních cest dočkala mnoha dotisků, vysokého uznání i ceny za rockovou knihu desetiletí. Aby nezůstala osamocena, v návaznosti na aktivity v Hnutí Duha a jím spoluzaloženého Nesehnutí k ní přidal knížku „Přelet nad hypermarketovým hnízdem“ (2005) a podílel se také na známé bichli „Kmeny 0“ (2013), kde si po mnoha letech rád zopakoval téma českého předrevolučního punku. Jeho aktivní dráhu kytaristy lemují především dvě kapely. Tou první byla MRTVÁ BUDOUCNOST, jedna z hudebně i ideově nejostřejších skupin devadesátých let. Tou druhou pak SEE YOU IN HELL, kteří za více než patnáct let existence nejenže vydali celosvětově distribuovaná tři alba a mnoho singlů, ale také odjeli několik amerických, brazilských či japonských turné. Naznačili tím, že mezinárodního uznání lze dosáhnout i bez fungování v oficiální sféře a bez podpory jakýchkoli vychcaných manažerů a byznysmenů. Nominace na Anděla byla něčím, co nestálo za řeč, a z ní plynoucí nabídku distribuce v síti Bontonlandu pánové odmítli jako něco, co se nesloučilo s jejich přesvědčením a bez čehož se vždy bez problémů obešli. Samozřejmě byl také klíčovým představitelem týmu United Crusties, jenž v Brně uspořádal dlouhou řadu silně undergroundových koncertů a festiválků....
Tak trochu iný pretlak! FISHARTCOLLECTION vypustili nové EP a vyrážajú na turné!
Po dvoch rokoch od debutu „In Oil“ sa trnavskí hc/crossover hrajúci Fishartcollection dopracovali k ďalšej nahrávke – EP „Pretlak“, ktoré obsahuje 5 skladieb: Pešávár, Klavír, Nedá sa svietiť, Posledná možnosť a Sedem smrteľných. Už podľa názvov skladieb je možné badať, že textová stránka nahrávky je oproti debutu komplet v slovenčine a aby bol efekt pretlaku dokonalý, CD aj s bookletom sú červenej farby a všetko je to pekne uložené v plechovici. Nahrávku je možné vypočuť na ich bandzone profile http://bandzone.cz/fishartcollection, kde nájdete aj ďalšie informácie. Taktiež sa im zo starších koncertných záberov a svadby basgitaristu Romana, podarilo postrihať video ku skladbe „Klavír“ https://www.youtube.com/watch?v=jAUzZdEjJrk Na spadnutie je aj pripravované CZ/SK turné „Sounds like a Tour 2016“ spoločne s českými kapelami Edmond Wells a Hell Paso. Viac informácií nájdete už čoskoro na spomínanom bandzone profile, prípadne na ich facebook-u...
Rožňavská metalová nádej RENAISSENSE predstavuje debutový klip! Spomienkami sa vrátia na Wacken!
Rožňavskí víťazi posledného kola Wacken Battle u nás – RENAISSENSE sa pomocou debutového klipu vracajú na legendárny festival. Vo videu môžete zahliadnuť zábery z vystúpenia, ale aj zostrih z celého výletu. Pre videoklip si vybrali pieseň – „Past In Motion“ z debutového albumu, no už si metalové vtáčiky šepotajú zvesti o jeho nasledovníkovi. O kameru sa postarali – Bullhead City Circus, Peter Mihalik a strih si zobral nastarosť Ladislav Majernyík. Linky na kapelu: https://www.facebook.com/renaissense.svk/?fref=ts...
Recenzia – BRUTUS – „Murwgebeukt“ (Rising Nemesis Records 2016)
Nizozemsko, aké ho poznáme. Ošľahané veternými mlynmi, obrastené tulipánmi, voňajúce zrejúcim syrom a s podmorskou polohou. To sú akési základné body, väčšinou pre cestopiscov a turistov v kocke. Pre nás, hudobných štamgastov, ktorí sa radi pitváme v kovošrotovej teritórií, by sme na tejto hrude nepochybne poväčšine objavili starý dobrý thrash a death metal, plus s týmito dvoma pevnými skupenstvami sa sem a tam niečo primieša z novo-generačných zlúčenín. O rôzných metalurgických experimentoch tu dnes reč nebude, pôjde sa na istotu a osvedčené obrábanie na nekompromisný spôsob. S brutal deathom dnes praská jeden kovozásobník za druhým, väčšina ho zbiera vo veľkom a uskladňujú si ho niekde v suteréne, aby im na neho nikto iný nešahal aj keď vlastne ide o jedno a to isté zloženie, tvarovo si ho ale inak vykrúcajú a lisujú. Quarteto z holandského North Brabantu so staroškolský rozbitým lógom, (štýlovo a la starý Autopsy alebo Necrony) nesúci názov BRUTUS sa sformovalo pred 16-tími rokmi, má na konte promo, jeden živák, dlhohrajúci kotúč „Slachtbeest“, na ktorom je vrytá 2003-ka a svoj veľmi čerstvý, januárový pod vydaním Unique Leader, „Murwebeukt“. Za tú šestnásticu svojej existencie sa toho od nich veľa nenazbieralo ale rozhodne sa snažia o tie trpezlivejšie časové intervaly. Koniec koncov, sú si iste vedomí ako to na scéne je a čoho je dostatok, nuž aj v tom quante sa nájde dosť nie príliš podarených väzieb na skĺbený celok. Ich prípad to ale myslím nebude, keďže sa nejedná o nejaké naivné, nezrelé individuá ale s rozhodnutím sa držia v tradičnejších a scénovo nižších polohách zemských. To im na ich muzikantskom prejave nijako neuberá a sú verní hodnotám undergroundovej ceny za prístup. Ich novotina sa tak aj v týchto zásadách naďalej uberá a prináša nám porciu špinavej, nekompromisnej smrtivlády plnej mäsa, gore, vrážd…ja viem, všetko také tu už bolo asi až nespočetnekrát ale tento chliev si stále vie nájsť svojich priaznivcov a inštrumentálna zložka BRUTUS nevyznieva nijako primitívne ale v podstate štandardne a v niektorích polohách až nad. Zaujímavú rolu tu zohráva celkový zvuk tohto šestnásť-skladbového monštra, je výraznejšie skombinovaný s hrubosťou a špinou, čo dáva priamú autenticitu atmosféry a nemodeluje ju s nejakými plastovými formičkami. Texty a názvy sú v rodnej holandštine, vokálne sú podporené dvojicou gitaristov s viacmenej dobre zrozumiteľným frázovaním, sem tam si odskačujúcim do Barnesovho brechotu, obe gitary majú slušné väzby jedna na druhú a spoločne tvoria feeling hodný riadnej zloby, minimom sa rozhojdajú aj do slamu a basa to už len celé umocní. Bicie by som na určitých miestach zvýraznil, inde znížil ale aj napriek takej chvíľke hluchších miest sú obstojne udržateľné so zvyškom. Treba brať na vedomie aj fakt, že niektoré zvučné...
Recenzia – BATUSHKA – „Litourgiya“ (Witching Hour Productions 2015)
Rok 2015 nám utiekol dosť bleskovo až sa môže zdať, že čím ďalej, tým viac sa to uberá rýchlejším tempom. Bolo to vskutku veľmi pestré a bohaté obdobie, ktoré za sebou zanechalo plody práce na metalovom poli a s dozberom je myslím aj viacero spokojních. Ako sa už tak blížil koniec roka, niečo sa nám predsa ešte len urodilo. Nejaké to EP, kompilácie ale zrejme len málokto očakával, že zrazu z čista jasna vyrastie akási v jadre čerstvá odroda. O túto nečakane prekvapivú no skvele načasovanú rafinovanosť sa postaralo poľské vydavateľstvo Witching Hour Productions, (ktoré už čo to vydalo kapelám ako Vader, Azarath, Hate,) keď pustilo do sveta „Liturgiu“ krajanov, zatiaľ personálne neznámich Batushka. Akú novinu nám toto nové zoskupenie odeté v ornátoch pravoslávneho duchovenstva starej Rusi prináša? Je viac než pestrá už len tým, čím som naznačil v otázke a to je tématická originalita, kedže ako som tak skúmal a skúmal, nenašiel som už prakticky žiadnú kapelu, ktorá by sa tak horlivo oddala konkrétne tejto záležitosti balancujúcej na pozadí Cárskoruského obdobia rokov 1547 až 1917. Textovú stránku som doteraz neprebádal, resp. teda som ju ešte nikde nevidel zverejnenú ale podľa iných indícií, akým je pestrý obal albumu a jeho atmosféra si môžem trúfať povedať, že pôjde o ranné obdobie, v ktorom prijal titul prvý cár Ruska a samovládca Ivan Vasilievič Hrozný IV. Prečo práve toto obdobie? Kapela sa žánrovo začala pohybovať na hrane black metalového základu a doomovej esencie. Je to nezvyklá kombinácia ale o to viac potešujúca, pretože sa snaží príjsť s niečím neobyčajným a tak sklbuje do seba dve temné atributy, na jednej strane rúhačská a nenávistná forma pokory a na druhej tragický dopad činov, zatratenie. Misky váh sú tak v Batushke na vyrovnanej úrovni, dejstvo je tým dramaturgicky a kompozične veľmi precízne vyformované. Som presvedčený o tom, že im nejde o žiadne povrchné či pompézne pózerstvo ale ich znalectvo tématiky a veľmi dobrá hráčska pracnosť sa prikláňa k filozofickým a duchovnejším hodnotám. Za Ivana existovala v Rusku organizácia, ktorá činila okolo 300 mužov. Založili svoje „mnišské bratstvo“, ktoré bolo veľmi úzko spojené so satanskými rituálmi a zhromaždeniami, kde sa praktizovali sexuálne orgie, mučenia a samotný Ivan sa ich aj účastnil. Toto obdobie bolo veľmi deprimujúce a ťažké pre väčšinu obyvateľstva ako uvádzajú pramene a pokračovalo to aj po jeho smrti. V historiografií Rusi dostalo označenie „smutná doba“. Význam slova Batushka značí ľudové pomenovanie „Cára“, dôležitú a váženú osobnosť. V zhrnutí sa nám títo novici snažia poukázať na svätskosť skĺbenú s hrôzovládou, ktorá není žiadným vymysleným, knižným príbehom ale skutočnosťou a tak ich debut silnie každým posluchom viac a viac. Litourgiya je prednášaná do Yekteníy od 1 po 8....
Report – Belphegor, Vital Remains, Hate, 16. december 2015, Melodka, Brno
Vianočné sviatky sa nám už nezadržateľne blížia a čo môže byť krajšie, ako ich osláviť v duchu plného rúhania, obrátených Ježišov, kozích hláv, krvi a warpaintu! Každá babka by sa razom prežehnala, ale nám stekajú slinky. Podobnú oslavu malo zažiť Brno. Hlavný biskup BELPHEGOR preniesol kázeň podľa „Conjuring The Dead“ evanjelia. Pastor VITAL REMAINS niesol satanoslužbu v duchu „Icons Of Evil“ a miništranti HATE nám mali pekne prevetrať habity. Vzhľadom k nečakanému a neskoro oznámenému posunutiu času, sme prvú omšu od pánov ETHEREAL zmeškali, začo sme si naložili desať rán bičom. Čas pripraviť si omšové víno, telo Belzebuba a vkročme do Melodky! Vzhľadom na neočakávané informácie vkráčame do podniku tesne po skončení prvej kapely. Klub mi svojou koncertnou plochou pripomínal náš Randal. Vedľa tejto plochy sa nachádzal priestor pre predaj merchandise, a väčší pult, kde si môžete dať aj pšeničné „weizen“ pivo. Celý priestor je nefajčiarsky a nachádza sa na hornom poschodí, dole tiež nájdeme veľkú plochu na pitie, dnes sa však niesla v prehúlenom dychu, stačilo len cez ňu prejsť a mali ste ústa plné dymu. Po inšpekcii priestorov náš zrak smeruje na pódium, kde si už svoje veci pripravili HATE. Kto ich ešte nepozná, môže nadobudnúť dojem, že ich duch BEHEMOTH stále máta, čo je v podstate pravda. Hudobne stále uviaznuté v prekliatí zvanom „takto hrali BEHEMOTH pred desiatimi rokmi“ a nie a nie sa z toho vymaniť. Výdrž a chuť si nájsť svoju cestu sa im zaprieť nedá, tam kde sa ich poľskí kolegovia vybrali na cestu „umeleckú“, tam oni stavili skôr na istoty – drvivosť, ráznosť a temné riffy. Aj ich vystúpenie malo presne takýto scenár. Úderné a zlom nasiaknuté riffy, valivé tempá a pekelná atmosféra. Ako otvárak veľmi vydarené, ale žiaľ, ako plnohodnotnú kapelu to stále neberiem. Na nasledujúce vystúpenie som sa obzvlášť tešil. Ako bude znieť VITAL REMAINS bez hlavného mentora – Davea Suzukiho? Aký hlas nahradí rúhanie Glenna Bentona? Áno, ešte som nemal tú česť ich vidieť live v tomto zoskupení. Odpovede prichádzali rázom. Na úvod stavili veci z posledného „Icons Of Evil“, čiže titulná a „Scorned“. Hneď prvá utrpela na dosť machuľový zvuk, kde sa jednotlivé sóla a vyhrávky strácali za masívnymi klepanicami. Ostala vo väčšine iba prietrž temp a zvuku gitár. Pri druhej sa to už viac ustálilo. Ich nový hlas sa niesol v „medveďom“ reve ala Benton, ktorý sa miešal so škrekotmi – ako náhrada to celkom zafungovalo. Hlavne keď pridal svoj zachmúrený ksicht, tak som mal pocit, že pred nami stojí samotný Glenn (s veľmi zažmúrenými očami). Ako bonus pridal fuckovanie smerujúce nahor k nebesiam a o zážitok bolo postarané. Z ničoho nič začínajú uvádzať „new shit“, citujem,...








