Report – Dark and Loud, 20. február 2016, Randal Club, Bratislava
feb22

Report – Dark and Loud, 20. február 2016, Randal Club, Bratislava

Zverejnené v feb 22, 2016

Metalovú komunitu môžeme brať ako jednu veľkú rodinu. O túto myšlienku sa už dávno snaží náš domáci festival Gothoom, kde si stále pripadám, ako na stretnutí metalistov Slovenska. Nestíham sa zdraviť so známymi a som rád, keď s každým prehodím pár slov (alebo pár pív). Akcia s názvom Dark and Loud sa na prvý pohľad tvárila ako nenápadný a komorný koncert slovenských kapiel, no vykonštruovala sa z nej celkom príjemná akcia. Známi a priatelia (metalu) prichádzali stále viac, až som sa miestami divil, koho som stretol. Metal je jedno veľké spoločenstvo, kde sa nikdy necítiš sám. Popri dobrej (rodinnej) atmosfére nám do nôt zahrali Považskobystrickí WARD, z Česka pricestovali DESIRE FOR SORROW, mentorstva koncertu sa ujali DOWN TO HELL a na záver nám zahral otec Gothoom festivalu – Peťo Beťko s DOOMAS. Poďme si postupne prebrať, ako sa temne a hlasne drvilo! V Randali už býva pomaly zvykom, koncert začína o hodinu neskôr, ako nám avizoval „fejsbúk“. Ako prví prichádzajú zahriať pódium WARD. Moje uši sa nestačili diviť, ale už od prvého tónu (po posledný) nabral zvuk neuveriteľnú silu. Mal poriadne „gule“, moc nás dostať do varu a pritom odovzdať intenzívny zážitok z každého nástroja. Vyváženie nástrojov a poriadny LOUD v dokonalej symbióze. Chalani využívajú klávesy, často v symfonickejšom vyznení, na okorenenie death/blacku. Miestami pôsobia až príliš gýčovito, inokedy vytvoria v piesni jedinečnú atmosféru, ktorá zaváňa až avantgardou. Nosná melódia je postavená práve na nich. Gitara do toho dáva surové riffy, či svižné vyhrávky alebo sa pohrá s melódiou. Vokálnu sekciu má na starosti Šimon (momentálne aj u SUBURBAN TERRORIST), ktorý nato ide death metalovo s občasnými úletmi do čiernych sfér a hlbších zákutí growlu. Občas mi to príde, že svoje hrdlo šetrí, pretože u SUBURBAN TERRORIST ukazuje skutočný potenciál (pískačky či hĺbky), i keď, u WARD by asi takéto „brutálnosti“ šli mimo misu. Posolené, to áno, ale keď sa stým preženie, nie vždy to chutí. Celkovo malo vystúpenie (aj vďaka zvuku) náramný šmrnc a priamy útok na naše sluchovody. V mojej metalovej databáze (nebojte sa, nezaznamenávam si to) išlo o štvrtý koncert, ktorý bol rozhodne najlepší, aj čo sa týka prevedenia, zladenia a podania. Len tak ďalej! Na koniec nám ešte ušká pošteklili novou piesňou, ktorá síce pokračuje v nastolenom duchu, ale naberá viac atmosférickú podobu. Už si to pomaly žiada aj fyzické zhmotnenie! Jedinou „neslovenskou“ kapelou boli DESIRE FOR SORROW. Vytiahli (doslova) potrhané vlajky, tváre namazali warpaintom, a spustili svoju priamočiaru jazdu. Opäť hral zvuk v prospech veci a vystúpenie malo obrovský ťah na bránu. Atmosféricky podliate klávesy, v kombinácii s melodickými a ťahavými riffmi v duchu black metalu, sa príjemne rozlievali z pódia a nútili nás...

Čítaj ďalej
Report – HELLOWEEN, GOTTHARD, C.O.P. UK, 18. február 2016, Multihala, Košice
feb21

Report – HELLOWEEN, GOTTHARD, C.O.P. UK, 18. február 2016, Multihala, Košice

Zverejnené v feb 21, 2016

Ľudom sa málokedy odvďačíš. Stále si dokážu nájsť niečo, čo im prekáža. Svoje pohľady majú často zamerané na negatíva a pozitíva zostanú mimo. Zoberme si príklad – koncert Sabaton. Na našej „tváričkovej“ sociálnej sieti sa priam roztrhlo vrece s komentármi ohľadom zimy počas tejto akcie. Skvelú atmosféru a parádny koncert však málokto spomenul. Zrejme z týchto dôvod bol nasledujúci koncert HELLOWEEN a spol. premiestnený do zrekonštruovanej haly (Multihala) vedľa, kde malo byť o blaho fanúšikov postarané. Teraz však ostáva čakať, na čo sa tentoraz ľudia vyhovoria? Na veľké teplo dnu, alebo že pivo si nemohli odniesť pred pódium, či samotné (nešťastné) vystúpenie GOTTHARD (o tom nižšie)? Zabudol som ešte dodať, že vystúpenie sa posunulo skoro o hodinu, čo tiež mnohým ľuďom nemuselo hrať do kariet. Ôsma hodina odbila a pódium sa zabaľuje do tónov prvej kapely. C.O.P. UK, celým názvom CRIMES OF PASSION UK, spúšťajú hardrockovo ladenú jazdu. Ich podanie však nevykračovalo od „tradičných“ hodnôt žánru ani o krok (sloha-refrén-sloha-refrén-sólo-refrén…), čím veľkú dieru do sveta neurobia. Dominantou vystúpenia však boli melodické a ľahko zapamätateľné refrény, ktoré publikum doslova „žralo“. Výraznosť silnej „refrénovej“ melodiky dodával skvelý spev. Spevák sa orientoval prevažne v chrapľavej polohe, kde často zamieril k výškam pripomínajúcim Jorna Landeho (poprosím s rezervou). Ak chodíte často do hál na koncerty, tak musíte brať zvuk s rezervou. Multihala k tomu mala dosť nízko strop, kde sa „trochu“ zvuk bil a vystúpenie pôsobilo dosť plechovo a nevyvážene (prevažne výšky dosť škrípali). Ak to však berieme ako prvé naladenie sa na akciu, tak svoju úlohu splnili naplno! Počas pauzy sa publikom začala šíriť zlá správa ohľadom koncertu GOTTHARD. Prvá vlna hlásila, že vystúpenie vôbec nebude, druhá však priniesla štipku nádeje s päť pesničkovým setlistom. Tesne pred vystúpením nám pomocou prekladateľa dávajú na známosť – bubeníka z neznámych dôvod preniesla sanitka do nemocnice, vzhľadom na nečakanú situáciu odohrajú pár vecí bez neho (konkrétne štyri). Akurát, že na „unplugged“ vystúpenie tiež neboli pripravení, keďže mali so sebou iba jednu akustickú gitaru, tak to bolo dosť improvizované. Každopádne chválim prístup. Mohli sa pokojne na to vykašlať, nikto by im to nezazlieval, ale oni zahrali „v rámci svojich možností“. Vidno, že si fanúšikov naozaj vážia. Keďže sa takto vyvinula situácia, setlist sa upriamil na balady. Piesne išli improvizovane, kde sa chyby dosť často ukázali, no pôsobilo to veľmi milo a úprimne. Miesto mŕtveho Steva Leeho zaujal Nic Maeder, ktorý akoby mu z jazyka vypadol. Podobná farba hlasu, ale aj frázovanie. Azda sa bubeník z toho dostal a my si ich nabudúce kukneme v plnej sile. Nadišiel čas sa metal. HELLOWEEN spúšťajú set s „Eagle Fly Free“ (samozrejme po intre z „Walls Of Jericho“), ktorá hneď...

Čítaj ďalej
GRINDING JESUS BROTHERS vás pomelú s novou dávkou grindu!
feb21

GRINDING JESUS BROTHERS vás pomelú s novou dávkou grindu!

Zverejnené v feb 21, 2016

Stropkovskí grinderi, GRINDING JESUS BROTHERS, idú nato od podlahy a poriadne nekompromisne! Naše uši idú riadne preplieskať s dvomi novými skladbami – „Moral Sukushinbutsu“ a „Európsky Omyl“. Nahrávali sa vo Vranovskom štúdiu TRETRADROT a budú sa nachádzať na debutovom EP „Reign Of Evil“, ktoré bude obsahovať 8 ráznych jázd. Chalani momentálne hľadajú vydavateľa, kebyže mal niekto záujem, môže sa im ozvať na odkazoch dole. Vypočuť => http://bandzone.cz/grindingjesusbrothers FB:...

Čítaj ďalej
PAIN PURIFICATION režú do živého! Vonku je prvé sústo k zahryznutiu!
feb19

PAIN PURIFICATION režú do živého! Vonku je prvé sústo k zahryznutiu!

Zverejnené v feb 19, 2016

Bočný projekt Steva (BRUTE), PAIN PURIFICATION, naberá reálnu podobu a my si môžeme vypočuť prvú ukážku! Nesie názov „Intrigues“ a bude sa nachádzať na prvom deme kapely, ktoré čoskoro uzrie svetlo sveta! Nahrávalo sa v TRETRADROT štúdiu, v domácom Vranove, kde BRUTE nahrali obidve albumy. Aký je vlastne príbeh tohto projektu? To Vám rozpovie osobne Steve: „Keďže Pafo už nie je v BRUTE, tak ma jedného dňa oslovil či nespravíme niečo bočné. Mne ho bolo ľúto, taktiež mi chýbali jeho vtipy, tak som pristal a začal robiť popri BRUTE. Chcel som tam – rýchle sypanice a krátke a výstižné paľby! Zapáčilo sa to aj Radovi a tak sa pripojil. Zároveň som chcel byť neviazaný tempom, technikou a brutalitou. Jednoducho tvorím všetko sám a ako to cítim. Bubeníci to žiaľ u náš nenabúchajú. Na svete by sa takí našli, takže sme museli využiť automat. Druhá vec, mám „dobludu“ nápadov a chcem to vypustiť. Pripadám si, že som už za zenitom so 41-tkou na krku, tak sa hlavne chcem podeliť o tvorbu a lásku k žánru s ľuďmi. Všetko som v podstate robil sám – od bicích, cez texty, aranžmá…. Nie je to chvála, je to proste tak. Počul som už, že BRUTE je o jednej osobe, ale inak by tu BRUTE ani tento projekt nebol, vzhľadom na naše mizerné slovenské podmienky.“ Vypočuť si ju môžete tu: http://bandzone.cz/painpurification FB:...

Čítaj ďalej
Recenzia – ROTTING CHRIST – RITUALS (2016, Season of Mist)
feb17

Recenzia – ROTTING CHRIST – RITUALS (2016, Season of Mist)

Zverejnené v feb 17, 2016

Och lucifer, toto fakt nie. Už dlho sa mi nestalo, že by som z hĺbky duše niečo nechcel napísať, ale tentokrát je to mojou povinnosťou. Pretože ako dlhoročný fanúšik Grékov ROTTING CHRIST nemôžem iba nečinne stáť a pozerať sa na to, čo stvárajú a vydávajú ako „plnohodnotný“ jedenásty album. Myslel som si, že Sakis a spol si svoje minimalistické rituálne chúťky ukojili na predchádzajúcom „Κατά τον δαίμονα εαυτού“. A nemôžem povedať, že to nebola zábavné, malo to svoju atmosféru a kde tu aj naozaj silný moment. Skladateľstva sa však znova naplno zhostil výlučne Sakis a ľudia, neni to dobré. Všetky negatíva (ktoré o chvíľu v plnej kráse vymenujem) minulého počinu sú aj tu a dovedené prakticky do dokonalosti, zatiaľ čo tých pozitív som veľa nenašiel. V prvom rade treba povedať, že skladby na „Rituals“ sú žalostne jednoduché. Metalová zložka, čím myslím gitaru, basu a bicie, nehrá nič. Gitara a basa prakticky celý čas hrajú iba dun dun alebo dundundundundun a bicie sa snažia ako tak vytvárať strednotempnú rituálnu atmosféru. Áno, už na predchádzajúcom albume sa nedalo hovoriť o zložitej gitarovej práci, ale bisťu, nech ma blesk šlahne ak tam neboli zaujímavé riffy! Nemám problém s jednoduchou hudbou, ale tu to zaváňa ťažkou nudou. Aj využitie druhého gitaristu, mladého a šikovného Georgea Emannuela je absolutne žalostné. Ten šuhaj je tam prakticky iba na sólam a ani tie nie sú príliš dobré a máte pocit, že ste ich už počuli. Novinke neprospieva práve ani očividné „odkazovanie“ na skladby minulé. A znova, už na predchádzajúcom počine si chlapci zjavne pomohli riffmi a melódiami zo svojej minulosti ale vykryli to aspoň novými a sviežimi. Na „Rituals“ hádam nie je ani jeden riff či melódia, ktorú som už ako dlhoroční fanúšik kapely od nich nepočul. A žiaľ v podstatne lepšom kontexte. Na nových skladbách sa ROTTING CHRIST sústreďujú hlavne na atmosféru. Je tam veľa textu a rôznych exotických spevov, orchestrálnych vložiek a ambientných zvukov. Sakis má talent pracovať s týmito prvkami, o tom žiadna. Ak však niekde vyznievaju pateticky tak je to práve na „Rituals“. O to horšie, že práve tieto zaujímave aranžmá sú to najsilnejšie na albume. Lenže už aj v nich sa kapela opakuje. Príkladov je tak veľa, že ani nemám silu menovať. Podložte to absolutne nezaujímavými gitarovými motívmi, a dosiahnete album kde sa každá pesnička podobá ostatným ako vajce vajcu. Okey, možno lyrická stránka „Rituals“ je zaujímavá a kapela aspoň tu objavuje a skúma svoje možnosti. Áno aj nie. Sú tu nové príbehy a sú podané kvalitne, ale sú tam aj už opakujúce sa motívy a tie nové to nevedia jednoducho potiahnuť. S mnohými motívmi sme sa u nich proste už mali...

Čítaj ďalej
Report – Guttural Gore Grind Mafia 8, 13. február 2016, Barrák music bar/Plán B, Ostrava
feb16

Report – Guttural Gore Grind Mafia 8, 13. február 2016, Barrák music bar/Plán B, Ostrava

Zverejnené v feb 16, 2016

Grindové akcie na Morave sú povestné! Úsmev na každom rohu, oddaní fanúšikovia, kopec distier, brutálnosť vyžarujúca z pódia, ale aj pod ním a hlavne, obrovská dávka pozitívnej energie. Jednou z takýchto akcií je aj Guttural Gore Grind Mafia, ktorá má za sebou už sedem pokračovaní (vrátane tohto). Ako headliner sa nám predstavil projekt SCHIRENC PLAYS PUNGENT STENCH, ide vlastne o gitaristu/speváka Martina Schirenca z legendárnych Rakúšanov – PUNGENT STENCH, ktorý sa rozhodol hrať piesne svojej mŕtvej kapely (prevažne prvé tri albumy). Akcia bola zväčša natrieskaná kopou grindov – SPASM, ŠKODA 120, G.O.R.E., FELISHA, NUCLEAR VOMIT… Naše slovenské kraje hájili až dve kapely. Thrash metaloví zbojníci CATASTROFY a deathcoristi STERCORE. Na začiatku sa musím ospravedlniť, že som nebol až do konca, pretože situácia inak nedovolila (odvoz bol už unavený) a musel som po headlinerovi opustiť klub. Mrzí ma to. Poďme sa teda pozrieť, ako to tam prebiehalo. Organizácia šlape presne hneď od začiatku. O pol piatej sa otvorili brány klubu a na piatu už stála prvá kapela na pódiu. U FELISHA došlo k vážnej personálnej zmene, družinu opustil gitarista a „hlavný“ vokalista. To sa však nestalo osudným a problém vyriešili šikovne. Speváčka (oblečená v latexe s ružovou parochňou) sa chopila dvoch mikrofónov, jeden sa niesol v prasačom „gore“ duchu (samozrejme s riadnym efektom) a druhý v jej klasickom prevedení – stenanie, vzdychanie a iné „sexuálne“ citoslovcia. Hudobne sa to unášalo v duchu tanečného goregrindu s prvkami rock´n´rollu, ktorý tomu dával príjemný náboj. Vydarené naladenie sa. Ako prví z našej domácej dvojice sa predstavili thrasheri CATASTROFY. Od začiatku sa mi v ušiach zahniezdila vrana a to vďaka zbytočne navýšenej a ostrej basgitare, ktorá prehlušovala dôležité gitary a vytvára tým kolíziu. Keď tento problém hodíme za hlavu (aj keď to nejde len tak), išlo o veľmi vydarené vystúpenie. Boris je frontman, ako sa patrí. Vie dostať publikum na svoju stranu (aj keď to tu mal ťažké, vzhľadom na zameranie akcie), gestikuláciou obohatiť vokálny prejav, ale aj poriadne pritlačiť na pílu. Zároveň, čo je veľké plus, je mu všetko rozumieť. Frázovanie jak skutočný zbojník pri zbíjaní vrchnosti! Nečudo, že mu dáme všetky groše, pardón – potlesk. Gitary, vzhľadom na situáciu, kus pozadu, no poriadne agresívne a rezavé, ako sa patrí na thrash metal. Odzneli všetky dôležité hity cez „Žabomyšie vojny“, „Tento štát sa musí zničiť!“ či „Kazimír“, až po úplne najnovšiu – „Zbojnícky tanec“, ktorá nadväzuje na debut, i keď sa v nej skrýva viac melodiky. Každopádne vydarené vystúpenie. Teraz je čas spomenúť, že akcia prebiehala nie len v Barráku (kde odohrali sety spomínané kapely), ale aj v klube zvanom Plán B. Google maps hlásil, že pomocou pešej dopravy nám to zaberie deväť...

Čítaj ďalej