Bloodcut vydali „The Old Cemetery Stories“
>BLOODCUT – „The Old Cemetery Stories“ CD-DIGIPACK (14.04.2017) Martinská formace Bloodcut v čele s Janekom Lovásom na konci ledna úspěšně absolvovala nahrávací frekvence ve studiu SPK Audio, kde natočila podklady pro svůj debut „The Old Cemetery Stories“. Nahrávka má za sebou veškeré další nutné procedury a právě v těchto dnech jde ven i s bonusem v podobě jediného dema kapely „Remains of the Deceased“. Milovníci vyžívající se v sugestivní syrovosti s odérem totální staroby budou chrochtat blahem. Klasická škola v té nejryzejší podobě. Skladby: 01. Opening the Coffin 02. Strange Family Secrets 03. Horrible Experience 04. Left to Rot 05. House of Blood 06. We are Zombies 07. Flesh Eaters Special Bonus: Demo „Remains of the Deceased“ 08. Cemetery Party 09. Necromarch 10. Still Undead 11. Back from the Dead All Music by Bloodcut All Lyrics by Janek Tracks 1-7: Recorded, mixed and mastered in January/February 2017 at SPK Audio studio Recorded by Miro Spevák Tracks 8-11: Recorded, mixed and mastered in December 2015 at SPK Audio studio Recorded by Miro Spevák Cover artwork by Adam Šluch Graphic design by Martin Rytych BLOODCUT: Janek – guitar, vocals, programming Slavek – bass bloodcut@post.sk bandzone.cz/bloodcut Objednávejte na: http://www.supug.cz Text: Support Underground Fotka: z FB stránky skupiny, ešte v starej zostave, ktorá nahrala „The Old Cemetery...
Recenzia – DISTANT SHAPES – Autumn Fall (2016, Werewolf Promotion, EP)
V dnešnej recenzii sa budem venovať „hĺbkovej“ analýze EPčka „Autumn Fall“ od slovenských DISTANT SHAPES. V prvom rade niečo o samotnej kapele. Tvoria ju dvaja muzikanti a to Svarthen na vokáloch (AEON WINDS, CONCUBIA NOCTE) a Igric zastrešujúci všetko ostatné (IGRIC), čiže žiadni nováčikovia na scéne. Svoju tvorbu opisujú ako melodic death/doom metal s post-rockovým vplyvmi a áno, ide o veľmi presný popis ich hudby. Kedže EPčko pozostáva iba zo štyroch relatívne krátkych skladieb, rozhodol som sa napísať niečo málo ku každej skladbe. EPčko otvára svojím post-rockovým introm skladba „Melancholy of Being“. Po chvíli sa pripája rytmická gitara a hneď na to gitarová melódia ako vystrihnutá z encyklopédie melancholického metalu. Čerešničkou je ale nečakaný prechod do agresívnej až black metalovej klepačky, kedy sa pridáva aj vokál. Skladba Vám od toho bodu už nedá vydýchnuť. „Melancholy of Being“ sú štyri minúty dokonalej gradácie. Rovnomenná „Autumn Fall“ je iný typ skladby. Tu sa kapela menej hrá s dynamikou skladby ale spolieha sa na jeden ústredný motív, a ten rôzne pretvára, pridáva rôzne ingrediencie, uberá z nich. A ono to funguje, lebo toto je jeden z tých motívov, ktoré môžte počúvať stále dokola. V tejto skladbe som si asi najviac spomenul na kapely Mikka Kotamäkiho (SWALLOW THE SUN, BARREN EARTH). Tie totiž taktiež skladali hudbu podobným spôsobom, ale tých podobností by sme našli určite aj viac. Tretiu skladbu „Emptiness of Existence“ otvára riadne spotvorená basgitara avšak dojem mi trocha pokazili gitarové linky. Tie totiž až nápadne pripomínajú skladbu predchádzajúcu, pôsobia žiaľ genericky. Asi od polovice skladby sa však začnú diať zaujímavejšie veci, čo sa aranžmá a najmä práce s bicími týka. Aj tak však považujem túto skladbu za najslabší kúsok EPčka. V poslednej skladbe „Burial of Humanity“ sa znova vraciame do agresívnejšich vôd. Vytknem iba jednu vec. Po troch skladbách, kde ústredné motívy boli zahrané tapovaním (technika gitarovej hry), v štvrtej to už pôsobí trocha otravne. Viem, že taping znie vždy skvelo, ale treba skúšať aj iné veci. Mimo to je však skladba výborná, veľký plus za chorály v ústrednom motíve, pôsobia naozaj epicky bez toho aby boli patetické. Neustály tlak, nádherné chladné gitary a agresívna ale pritom zaujímavá rytmika. Výborný záver. Prejdem k celkovým dojmom. Zvuk nahrávky je výborny, tak isto aj aranžmá na nahrávke. „Autumn Fall“ pripomína prácu nordických kapiel hrajúcich melodickejší doom. Gitarám a bicím niet čo vytknúť. Svarthen zvládol vokály na jednotku, perfektný mix deathovej hĺbky a blackovej agresivity, veľmi ľahko môžem práve vokály označiť za môj obľúbený element nahrávky. Basgitara žiaľ nevýrazná ale to celkový dojem nekazí, esá tejto kapely sú inde. EPčko „Autumn Fall“ znie ako veľká pocta kapelám 90tých a skorých 00tých rokov, a to kvitujem. 7/10 ...
Podtatranci ožívajú! Split Distax/Concussa aj nový Human Humus!
V Tatrách sa konečne môžu odtrhnúť lavíny, ak ešte nejaké sú! Minulý týždeň vyšli až dve novinky z mestečka Poprad. Grind-core zoskupenie Human Humus sa po dlhšom čase prebrali. Koncertne boli aj v minulom roku vcelku aktívni, no o nových piesňach sa ešte veľmi nebolo počuť. Materiál na nový album už je nahratý a oficiálny dátum vydania je na spadnutie. Nahrávalo sa u Martina Barlu v domovskom Poprade. Novinka bude mať názov „THE OBLIGATORY STRUGGLE!“,vyjde digitálne, na v súčasnosti najrozšírenejšom portáli -Bandcamp. Či sa nové dielo dočká aj fyzickej podoby ešte ukáže čas. Druhou kapelou, ktorá sa po dlhšom čase hlási o slovo je crust-punk z Popradu – Distax. Minulú sobotu oficiálne vypustili na svet split so skupinou Concussa. Materiál sa nahrával v overenom štúdiu vo Vranove nad Topľou, v Tretradrot študiu ešte v novembri roku 2015. Zatiaľ je na svete digitálna a LP verzia, či sa dočkáme aj ďalšej alternatívy je otázne. Na splite nájdete 8 skladieb a jednotlivé songy nepresahujú 3 minúty, ako sa na správny crust patrí! Minulú nedeľu sa natáčal aj klip k jednej z novej skladieb, ktorá to bude sa dozviete čoskoro. Zatiaľ si môžete nové piesne vypočuť… Príjemné podtatranské počúvanie :)! Distax: Vokály – Dalibor Gitara – Andrej Gitara – Miyia Bass gitara – Zildo Bicie – Zoro Distax: https://www.facebook.com/distaxband/ http://bandzone.cz/distax https://distax.bandcamp.com/ Human Humus: Vokál – Ižďo Basa a vokál – 666 Gitara – Andrej Bicie – Sedrik Human Humus: https://www.facebook.com/HumanHumus/ https://humanhumus.bandcamp.com/ Distax: Human...
Report – Besnenie Zbojníkov vol. 5 – 25.3.2017 – Fuga, Bratislava
Moje chodníky ma tentokrát zaviedli do Fugy, na veselicu ako sa patrí. Išlo už o piate pokračovanie vydarenej akcie, ktorú organizujú páni z Catastrofy. Dovalila som sa okolo pol ôsmej a pred klubom už bola rada na vstup. Pocit ako v USA, kde sa pred klubom stoja aj trojhodinové rady. Naposledy, na „Noci Lumpov“ sa totiž klub vypredal a tak sa asi mnohí obávali, aby sa podobná situácia neopakovala. Rada teda naznačovala, že bude opäť tlačenica. Po vstupe do Fugy ma uvítali zbojníci oblečení v ľudových krojoch s tradičným chlebom a soľou aj lístkami do tomboly. Hneď za nimi boli umiestnené vegánske burgre, pokračovalo sa distrami snáď všetkých kapiel, ktoré tu dnes vystupovali a taktiež j vydavateľstvo Support Underground. V miestnosti v hornom bare aj v dolnej časti už bolo slušné množstvo ľudí. Zvítala som sa so všetkými známymi a mohlo sa prejsť k počúvaniu muziky. Ako prví to na nás spustili Acid Force z Banskej Bystrice. Hoci sa bratislavskému publiku predstavili už niekoľkokrát, ja som ich akosi míňala a hudbu som počúvala len z CD. Bola som preto náležite zvedavá. Chalani sú to ešte mladí, no aj napriek tomu im to reže ako starým thrashujúcim pánom. Zvuk im tiež prial, vpredu sa ešte ako tak dalo hýbať, takže nič nebránilo, aby som si ich set užila. Hralo sa hlavne zo staršieho EP, ale odohrali aj niekoľko skladieb z čerstvého, nového albumu Atrocity for the lust. Novinku, ešte horúcu, priamo z tlačiarne, priviezol samotný Peter alias Koník zo Support Underground. Acid Force mi v mnohom veľmi pripomínajú klasikov žánru ako Slayer alebo Sodom. Bol to nekompromisný a ničím od tharash metalu nevybočujúci, energický set. Snáď ako jednu z mála chýb krásy by som uviedla istú strohosť. Z výnimkou pár skladieb bola komunikácia s divákmi minimálna. Nie každá kapela si samozrejme na takýchto veciach zakladá, na chalanoch však bolo badať miernu trému, ktorú už na zabehnutých kapelách vidíte len málokedy. Naopak podpora z diváckych radov bola naozaj poriadna, myslím, že chalani mohli byť len a len spokojní. Na rozbeh však ideálny začiatok. Na pódium prichádzajú „zbojníci“ a rozdávajú prvé darčeky z tomboly, hlavne merch kapely. Ľudia sa povzbudzujú lahodnými nápojmi, pozerajú distro, či rozprávajú s kamarátmi…. Medzičasom sa už pomaly pripravuje druhá skupina – Průmyslová smrt z Čiech. Ani si nepamätám, kedy som ich videla naposledy…Pred pódiom to akosi poredlo, buď boli mnohí ešte unavení po masívnej podpore prvej kapely alebo im táto muzika až tak nerezonovala. Skoro celý set som tak mohla nerušene stáť a počúvať, ale samozrejme, že mi to nedalo a trochu som si pochodila zo zaujímavosti aj po miestnosti a porovnávala som zvuk. Vpredu mi totiž...
Mravcolev vydali „Popol“ na MC
Experimentálna black metalová kysucká skupina Mravcolev vydáva pôvodne digitálny album na Bandcampe aj v vo fyzickej podobe, a to na kazetách. Nakoľko skupinu nájdete len stránkach Bandcampu, veľa sa o nich nedozviete. Na scéne sa objavujú niekedy v rokoch 2015 – 2016, s už spomínaným debutom „Popol“. O fyzickú podobu sa pričinilo vydavateľstvo HMVP. Tento počin nájdete v kamennej predajni v Žiline alebo objednáte cez internetovú stránku uvedenú nižšie. Ide o limitovanú edíciu 100 kópii, takže prípadní záujemcovia, neváhajte :). Mravcolev „Popol“ MC Objednávať môžeš tu: http://hmvp.eu/Mravcolev-Popol-MC Link na Bandcamp kde si môžeš vypočuť celý album:...
REPORT – Rotting Christ, Bucovina, Galadriel – 19. 3. 2017 – Bratislava, Randal Club
Webzine Gutter Society oslavoval narodeniny a ako gratulantov si na svoju party pozval zostavu viac ako kvalitnú, slovenskú metalovú stálicu Galadriel ( Dodo Ďateľ z Galadriel vlastne stojí za Gutter Society), folkmetalových Rumunov Bucovina a headlinerom večera bola, bez preháňania, grécka legenda Rotting Christ. Vybral som sa teda s predstihom na vlak do Bratislavy. Cesta z Leopoldova do Bratislavy trvá nejakých 40 minút, ale keďže vlaky v deň koncertu haprovali, trmácal som sa na miesto koncertu vyše 2 hodiny… Otrávený touto skutočnosťou som sa ešte viac tešil, ako si pokazenú náladu vybijem z hlavy muzikou. Do klubu som teda kvôli meškaniu dorazil až behom setu Galadriel. Moje oči potešila naozaj veľmi hojná návšteva a solídna plnka už behom prvej kapely, za to určite palec hore. Po zvukovej stránke som bol spokojný, zažil som v Randale už koncerty, kde zvuk doslova zabíjal kapelu, ale v tento večer bolo všetko v poriadku. Keďže som nestihol celé ich vystúpenie, neviem presne povedať, čo všetko do publika naládovali, ale po mojom príchode sa hrali overené skladby ako Imaginary Sins, Crucifixion DeLuxe… Zaznelo niečo aj z posledného Ep Lost in the Ryhope Wood, ale takisto aj z už 20 rokov starého debutu Empire of Emptiness, to bola skladba Sad Leaves of the Dying Rose (v čase vydania som mal 7 rokov, uf…). Setlist uzavrela skvelá Mother is Dying. Výkon kapely sa mi pozdával viac, ako keď som ich naposledy videl v lete na Gothoome, ale možno to bolo iba tým, že denné svetlo ich muzike proste nesedí a v klube to má pre mňa osobne vždy väčšie grády. Po Galadriel teda nasledovali prví zahraniční hostia večera, a to rumunskí Bucovina. No, nie som zrovna fanúšik pagan/folk metalových kapiel, až na pár výnimiek. Po koncerte som započul rôzne reakcie, od nadšených, cez vlažné až po ľudí, ktorí na nich dosť frflali. Ja by som sa zaradil do tej strednej skupiny, na lopatky ma teda nepoložili, ale ich muzika sa mi celkom príjemne počúvala. Sympatická mi bola najmä komunikácia s publikom, kde nám spevák vlastne rozpovedal, o čom ktorá skladba pojednáva, pretože spievajú v rumunčine. Aj keď nejakí Rumuni, zrejme žijúci v Bratislave, v publiku boli a kapela od nich dostala aj rumunskú vlajku, ktorú si spevák uviazal na stojan od mikrofónu. Ak by som mal ich muziku nejak priblížiť, tak v melodickejších skladbách, ktoré majú taký optimistickejší náboj, mi trochu pripomenuli Holanďanov Heidevolk, v epickejších zase vikingské albumy od Bathory. V pamäti mi ale uviazol song s názvom Duh, ktorý mne asi najviac šmakoval. Čas dozrel na hlavnú hviezdu večera, ktorou boli grécki neznabohovia Rotting Christ. Pre mňa to bolo už tretie stretnutie sa s touto bandou naživo. Pred tým som ich vždy videl iba na festivaloch, takže do klubu som sa na nich tešil dvojnásobne, ale takisto som mal aj...








