Program Festivalu Gothoom je zverejnený!
jún05

Program Festivalu Gothoom je zverejnený!

Zverejnené v jún 5, 2017

Kto už netrpezlivo očakával hracie časy tohtoročného Gothoom open air festivalu, od dnes si môžete na základe zverejneného programu vyhradiť čas na svoje obľúbené kapely, no aj na tie, ktoré možno nepoznáte. Gothoom sa v roku 2017 bude konať v Revištskom Podzámčí, v areáli Drevenice Revište, pri Hrone, len 4 kilometre od Žarnovice, pod hradom Revište, v objatí krásnej prírody a čo by kameňom dohodil od diaľnice. Krásne prostredie a bezproblémová dostupnosť pre všetkých. Viac informácií nájdete na nižšie uvedených stránkach: http://www.gothoom.com/festival/ https://www.facebook.com/GothoomFest/?fref=ts FB Udalosť: https://www.facebook.com/events/1263723403640783/?fref=ts Program festivalu GOTHOOM 2017 Štvrtok 20.7.2017 BLACK METAL DAY · 16.00-16.40- RAVENARIUM · 17:00-17:40 – VOLTUMNA · 18:00-18:40 – IXXI · 19:00-19:40 – NORDJEVEL · 20:00-20:40 – ROOT · 21:00-22:00 – ANCIENT · 22:20-23:00- IMPERIUM DEKADENZ · 23:20-00:20- MGLA · 00:30-01:20 -TÁBOR RADOSTI · 01:40-02:20 -PANYCHIDA Piatok 21.7.2017 · 11:00-11:40 ABORT TO BE BORN · 11:50-12:30 MINOR · 12:40-13:20 EMPYRION · 13:30-14:10 CATASTROFY · 14:20-15:00 ČAD · 15:10-15:50 MARTYRIUM · 16:00-16:40 PAIN IS · 17:00-17:40 BEHEADED · 18:00-18:40 KRAANIUM · 19:00-19:40 NADER SADEK · 20:00-21:00 ABSU · 21:20-22:20 KRISIUN · 22:40-23:20 DEAD CONGREGATION · 23:40-00:20 DOOMAS · 00:30-01:10 SAMSARA · 01:30-03:00 Horrorcinema Sobota 22.07.2017 · 08:30-09:10 ACHSAR · 09:20-10:00 CRANIAL CARNAGE · 10:10-10:50 DEHYDRATED · 11:00-11:40 ANGERSEED · 11:50-12:30 AUTHOR · 12:40-13:20 GRUNT · 13:30-14:10 BURNING HATRED · 14:20-15:00 WOMB OF MAGGOTS · 15:10-15:50 VINEGAR HILL · 16:00-16:40 MORIBUND OBLIVION · 16:50-17:30 HYPNOS · 17:40-18:20 DEMONICAL · 18:40-19:30 WOLFHEART · 19:50-20:50 LEPROUS · 21:10-22:10 MORGOTH · 22:30-23:30 UNLEASHED · 23:50-00:50 SHAPE OF DESPAIR · 01:00-02:30...

Čítaj ďalej
Samsara a Endless Main vydali nové albumy u SMA
jún04

Samsara a Endless Main vydali nové albumy u SMA

Zverejnené v jún 4, 2017

Na scéne sa objavujú dva novučičké albumy slovenských skupín – Endless Main zo Zvolena a Samsara z Topoľčian. Obidve skupiny zastrešuje aktívne slovenské vydavateľstvo SMA. Endless Main Po dlhom čakaní sa Zvolenčania Endless Main dočkali druhého radového albumu. Zostavu tvoria štyria páni. Hudobne ide o technicky a zároveň melodický metal s čistými vokálmi, v štýle power thrash metalovej školy. Na novinke nájdete deväť skladieb. Už 10.6.2017 sa môžete na nich tešiť naživo v Ružomberskom Novom Korze, kde svoj nový album aj pokrstia. Grafickú stránku albumu spracovala umelkyňa Gogo Melone, ktorá žije a tvorí v Paríži. O zvyšok grafiky sa postarala kapela sama a merch už spracováva firma Nosferatu Merch. Zaujímaví sú hostia, ktorí s prípravou hudby pomohli. Na basovej gitare to je Bruno Ladislau z Brazílie, a práve v Brazílii u ľudí okolo Andrého Matosa bol albumu zmastrovaný. OBJEDNÁVKY albumu: shop@slovakmetalarmy.sk alebo ENDLESS MAIN: https://www.facebook.com/endless.main/ https://endlessmain-sma.bandcamp.com/album/ii http://bandzone.cz/endlessmain Youtube: SAMSARA vznikla v roku 2009, z black death metalovej skupiny MORS OMNIA SOLVIT. Pôvodne išlo o vedľajší projekt Diabolosa a Riga, ktorý príhodne k forme hudby (doom/funeral metal) pomenovali novú skupinu SAMSARA (kolobeh rodenia a umierania). Neskôr sa ku kapele pripája na bicie Peter. Hudbu definuje melanchólia, bolesť, smútok, či smrť. SAMSARA výsledky svojej hudby zaznamenala aj na fyzický nosič, ktorý vyšiel podobne ako Endless Main u SMA. Objednávky CD: shop@slovakmetalarmy.sk SAMSARA: http://bandzone.cz/samsara...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Mordum – „nový album je oveľa rýchlejší a brutálnejší ako Systems“
jún01

Rozhovor – Mordum – „nový album je oveľa rýchlejší a brutálnejší ako Systems“

Zverejnené v jún 1, 2017

Mordum, kapela mnohými možno zabudnutá, no prednedávnom znovu oživená. Mordum, to je košické death metalové komando, ktoré sa náhle po rokoch hlási k slovu. Tento rok vydali nový album s názvom „And what is the truth?“ vo vydavateľstve Support Underground. Rozhovor mal pôvodne vyjsť v tlačenom časopise Metalscena. Nakoľko by sa však niektoré informácie mohli zdať v neskoršom znení ako menej aktuálne, rozhodla som sa rozhovor uverejniť v MetalExpresse s malými úpravami. Za všetky odpovede ďakujem Ľubovi (gitara/vokál) a rovnako aj za trpezlivosť. Takže, poďme rovno na to. Najprv sa patrí pogratulovať k novému albumu, ktorý vyšiel 22.2. Ako sa vám podarilo oživiť kapelu a dať dohromady všetkých súčasných členov? Bol niekto iniciátor? Aké boli dôvody, že sa tak stalo až v roku 2015, prečo ste nepovstali z „mŕtvych“ napríklad už pred piatimi rokmi? V mene Mordum Ti veľmi pekne ďakujem. Tak k oživeniu kapely došlo koncom roku 2012, iniciátorom bol Gabi. Števo, Marek a ja sme súhlasili a tak sme začali znovu to čo sme zabudli aj nezabudli. Trvalo to dobrý rok, aby ruky pochopili čo od nich hlava chce. A keď sa to konečne rozbehlo tak sa stalo to, že život sa zase postaral o to v čom je najlepší. Števo sa znovu zaľúbil do rumu a išiel z kola von. Vystriedal ho Ľubo (Contempt) a išlo sa ďalej. Aby toho nebolo málo, Gabiho začalo trápiť zdravie, celkovo si ľahol pod nôž 5-krát. Toto sa ťahalo 2,5 roka. Až začiatkom roku 2015 sme konečne mohli pokračovať v prípravách k albumu. Až na tretí krát sa nám podarilo nahrať album v podobe na CD. Prvý krát – znepáčil sa nám zvuk, 2 krát-nahraté dáta sa z PC vyparili. Tak do tretice…ako sa hovorí. Vydávate nové CD s názvom „And what is the thruth?“ Bude nový album nadväzovať na „Systems“, resp. môžeme očakávať skladby v podobnom old school death metal duchu alebo sa máme pripraviť na zmenu? Samozrejme old schol je základ našej hudby, ale to neznamená, že nové postupy sú nám cudzie. Naopak ja osobne si myslím, že treba kráčať aj s dobou, takže na novom CD bude aj niečo v duchu Systems ale aj viac rýchlosti a agresie. Určite je tento album oveľa rýchlejší a brutálnejší ako Systems. Zmena je evidentná a to si myslím, že je len dobre. Ako sa hovorí, zmena je život tak podobne aj v hudbe je dobré, aby každý album znel ináč ako ten predošlý. Pokiaľ kapela chrli album za albumom a každý znie rovnako tak niečo nie je v poriadku. Niekedy je menej viac. Ako ste sa dostali do kontaktu so Support Underground, ktorý vám album vydáva? Poznáte sa s Koníkom...

Čítaj ďalej
Acid Force – Atrocity for the Lust – Support Underground, 2017
máj28

Acid Force – Atrocity for the Lust – Support Underground, 2017

Zverejnené v máj 28, 2017

Po cca pol roku sa mi pod ruky a ušné bubienky dostal, po mnou vychválenom Ep Towards the Nuclear Load, prvý, už plnohodnotný album Atrocity for the Lust. Bystričania teda idú v slušnom tempe ako dobre namazaný stroj, a to je len a len dobre V kapele sa nevyhli personálnym zmenám a od Towards the Nuclear Load zostali v kapele spevák a basák Teo a gitarista Andrej, ktorých doplnil druhý gitarista Erik a bubeník Fede (ex-Ezkator). V tejto zostave teda nahrali nový album. Pozrime sa teda naň. V prvom rade chválim krásny obal z dielne Andreia Bouzikova, presne takéto covery mám rád a vystihuje do bodky názov albumu Atrocity for the Lust. Prejdime ale k muzike. Album zahajuje inštrumentálna skladba Unleash, ktorá je taká vlažná a naozajstné rozpútanie nás čaká pri druhej I Am the Skating Man. Ako som pri ich predchádzajúcej nahrávke spomínal, že Teov vokál mi pripomína kríženca Davida Vincenta a Toma Angelrippera, tak tu prichádza zmena a Teov hlas mi na celom albume silne pripomína Tonyho Forestu (Municipal Waste, Iron Reagan). Čo určite nie je na škodu, jeho drsnejšia poloha mi sedela o trošku viac, tento krát tu je ale zase taká väčšia naliehavosť, takže zaujímavý posun. Jednou z najzaujímavejších skladieb je tretia Speedtrain, ktorá je poctou zosnulému frontmanovi Motorhead Lemmymu. Lemmyho hlas je použitý aj v úvode tohto songu, kde nám oznámi, že nepije mlieko a ani nikdy piť nebude a ešte nás počastuje vulgarizmom, milé. V recenziách sa snažím vypichnúť skladby, ktoré ma najviac oslovia. Tu je to ale trochu problém, pretože celý album je výborne našľapaný. Ale po prvom vypočutí mi zostali v hlave práve Lemmyho pocta Speedtrain, Diamond Skin (ktorá ma taký rock and rollový feeling), Y.C.S. (v ktorej je tak nejak odfláknuto spievaný refrén, ale hrozne sa mi to páči) a záverečný totálny vyhladzovák Atrocity for the Lust, čiže takmer celý album. Album je teda vyvážený a vyrovnaný, napriek tomu sú všetky skladby ľahko rozpoznateľné a nesplývajú jedna do druhej. Zvukovo som bol spokojný už pri Towards the Nuclear Load a nový album je na tom taktiež fajn. Zdá sa, že SPK Studio sa osvedčilo. Nemám čo viac dodať, vyzerá to tak, že nám na Slovensku vedľa Catastrofy (ktorí dokážu aj sami vypredať kluby) rastie a neustále napreduje ďalšia kapela v rámci thrash metalu. Len škoda, že sa nedokázali dostať cez Wacken Metal Battle na tento legendárny festival, minimálne za tento album by si to určite zaslúžili. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Poetry in Telegrams – Melancholy – EP – MY POINT RECORDS – 2016
máj28

Recenzia – Poetry in Telegrams – Melancholy – EP – MY POINT RECORDS – 2016

Zverejnené v máj 28, 2017

Hoci album nepatrí medzi novinky z tohto roku, práve kvôli závalu nových počinov sa mi podarilo k nemu prepracovať až v týchto dňoch. Johny Stefeček rozdelil svoj projekt – „poéziu v telegramoch“ na tri časti, alebo ak chcete na trilógiu. Predmetom tejto recenzie je záverečná kapitola s názvom Melancholy. EP vyšlo na sklonku jesene a zimy, kedy sa na nás naozaj valí melanchólia, príhodnejšiu dobu už len ťažko vymyslieť. Na projekte sa zúčastnil za bicími Paul Ortiz z Veľkej Británie a so saxofónom vypomohol Jørgen Munkeby z Nórska (aj Shining). Čo nám stihne povedať Johny Štefeček za 17 minút vo svojich telegramoch a dá sa vôbec za 17 minút príbeh, hoc i v telegrame uzavrieť? Nahrávanie, mix, mastering si zobral pod palec uznávaný pánko – Roland Grapow. Nahrávka má k tomu zodpovedajúci zvuk. Jediné, čo mi trochu vadí je zvuk bicích, je to však asi otázka vkusu. Hodil by sa mi viac trochu valivejší, hutnejší zvuk. V úvodnej skladbe „Breathing“ sa nám predstavuje spočiatku len saxofón samostatne, až neskôr sa pripájajú gitara, spev, bicie a príbeh sa môže začať. Využitie saxofónu v prvej skladbe bolo naozaj dobrou voľbou, dodáva to na zaujímavosti celého projektu. Druhá skladba s názvom „Relationship Dynamics“ pre zmenu neobsahuje žiadny spev, je to inštrumentálka. Trojka s názvom „If“ trochu pridáva na melanchólii, aspoň z môjho pohľadu tu cítim akýsi nepokoj. Prichádza uzatvorenie trilógie, aj celého EP v podobe štvrtej skladby s názvom „Bulgakov“. Hoci v skladbe sa spieva – „circle is closed“ (čiže kruh je uzavretý), nestretnete sa tu s pompéznosťou uzatvorenia. Či je to na škodu ťažko povedať. Možno trochu výraznejšie uzavretie by predsa len nebolo zlé. Väčšina skladieb sa nesie v stredných tempách, Johny spieva len s čistým vokálom, čiže ak očakávate aj murmur, toho sa tu nedočkáte. Nájdete tu veľa melódii, zaujímavé nápady a ako som už spomínala, saxofón dodáva tu správnu dávku melanchólie, pripomenutie si aj jazzu, no v podaní Poetry in telegrams nadobúda iný rozmer. Hudba mi pripomenula trochu Leprous, či podobne progresívne ladené spolky pre tých, ktorým by nestačili vyššie uvedené charakteristiky. Prebal albumu sa nesie v podobnom duchu, ako celá trilógia, poviem to v stručnosti – v jednoduchosti je krása! Niekedy stačí len jeden malý obrázok, aby sa vyjadrila myšlienka a to sa autorom coveru podarilo. Aj napriek tomu, že Johnymu je dobre rozumieť, trochu mi chýbajú texty. Vzhľadom na to, že ide o EP, nech je mu tento malý nedostatok odpustený :). Vo svojom žánri ide o kvalitný počin a dúfam, že sa od Johnyho a jeho vždy zaujímavých hostí dočkáme aj tento rok nejakej novinky. Hodnotenie...

Čítaj ďalej
Report – KISS, RavenEye – 20. 5. 2017, Brno, Výstaviště BVV
máj27

Report – KISS, RavenEye – 20. 5. 2017, Brno, Výstaviště BVV

Zverejnené v máj 27, 2017

Po niekoľkých rokoch si to legendárna kapela z New Yorku, Kiss, nasmerovala opäť do našich končín, konkrétne do Brna na výstavisko. A keďže koncert ešte vyšiel pekne na sobotu, nezostalo nič iné, ako nastúpiť v Trnave ráno na autobus a nechať sa doviezť až priamo do Brna. Keďže táto kapela bola jedna zo srdcoviek môjho otca a dva dni po koncerte oslavoval narodeniny, aspoň som mal behom cesty spoločnosť. Dá sa povedať, že v meste bol od obedňajších hodín cítiť pach toho, že sa sem dovalí so svojou monštruóznou show jedna z kapiel, ktorá formovala rockovú históriu. Priestory výstaviska otvárali svoje brány o 16:00, ale už okolo obeda tam postávali zástupy nedočkavých fans. My sme tento čas využili na doplnenie zlatistých tekutín a nejaký ten obed. K bránam sme sa vybrali asi pol hodinu po štvrtej a ľudí bolo už všade neúrekom. No o 18:45 sa nám rozozvučali reproduktory a na pódium vyrazila jediná predkapela, britskí RavenEye. Kapela založená v roku 2014 a na konte majú jedno Ep a jeden full album z minulého roku. Ak mám byť úprimný, tak som o nich doteraz nepočul a okrem toho, že som si vypočul niekoľko ich songov ešte pred koncertom, tak to bola pre mňa absolútne neznáma kapela. Toto trio hrá dajme tomu garážový rock, blues rock… ktorý mne moc originálny neprišiel, miestami som zacítil vplyv grunge, inde možno hard rock ala AC/DC atď. Hudba ma teda nejako extra neoslovila, ale o to viac sa na nich dobre pozeralo, ako si svoju show doslova a do písmena užívali. Bolo ich plné pódium, dokonca aj bubeník sa po ňom prebehol a rozospieval dav. Pri jednom songu si zobral basák gitaristu a speváka v jednej osobe na plecia a v tejto polohe nám zasólovali. Briti teda ako tak zahriali publikum pred hlavným chodom (pretože počasie v ten deň sa rozhodlo veľmi nás nezohriať a dážď visel celý čas nad výstaviskom, našťastie voda zostala v oblakoch). Po odbití 20:00 sa na Brno znieslo známe intro každého koncertu Kiss: „ You Wanted the Best, You Got the Best, The Hottest Band in the World… KISS“ a za zvuku skladby Deuce a za ohlušujúceho applausu  sa na plošine zniesli na pódium legendárne masky. Pokračovalo sa hneď skladbou z albumu Destroyer Shout It Out Loud a až po nej Paul Stanley pozdravil už rozdivočelé publikum. Práve hlas Paula Stanleyho už žiaľ nie je to čo býval, vek neoklame nikto, ani maskovaný hudobný hrdina. Napriek tomu sa snažil uspievať všetko, ako mal, ale hlas mu niekoľkokrát nepríjemne preskočil. No ale išlo sa ďalej a Kissáci sypali jeden hit z ich vyše 40-ročnej kariéry za druhým, Lick It Up, I Love It Loud či Firehouse ( pri ktorej si Gene Simmons tradične ohnivo odpľul a zapichol horiaci meč do pódia). Zo skladieb z posledných albumov, teda z albumov z nového milénia zaznela iba jedna z predposledného Sonic Boom, Say Yeah. Keď už...

Čítaj ďalej