Choked by Own Vomits – Shit World – Nice to Eat You Records, 2017
okt07

Choked by Own Vomits – Shit World – Nice to Eat You Records, 2017

Zverejnené v okt 7, 2017

Udusení vlastnými zvratkami, super názov kapely. Ak mám byť úprimný, o kapele som sa prvýkrát dopočul tento rok na jari, keď vystúpili na indoor Flesh Party. Aké bolo moje prekvapenie, že kapela funguje už od roku 2004 a aktuálny album Shit World je ich druhým full length počinom. Mimo toho majú kvantum splitiek a podobne. Novinku teda nahrala trojica Kveetaak, Feelipee a Hell Johan. Hošani drhnú goregrind, ale nie nejako bezhlavo, aj fanúšik, povedzme, striktne vyhranený na death metal, si bude spokojne priasť ako malé mača. Príjemným pojivkom medzi skladbami sú úryvky z hororu, ak sa nemýlim, jedná sa o kultový The Fly. Prvá skladba Small Dark Age začne, ako som už spomínal, úryvkom z filmu a potom sa spustí mocná kanonáda, tanečnejších rytmov sa dočkáme zhruba v polovici songu. Podobnej formulky sa drží väčšina skladieb, napriek tomu tých 16 kúskov nenudí, naopak som sám seba pristihol, ako mi album hrá už tretíkrát po sebe. Ak by som mal ale vybrať nejaký výraznejší kúsok, tak to bude zrejme Asshole in Flames, mimo iného ako milovník pálivých jedál sa v problematike, ktorá sa rozoberá v texte, pomerne vyznám. Keď som už načrtol texty, tak radím mrknúť do bookletu a začítať sa. Samovoľne sa vám ústa začnú krčiť do úsmevu, samozrejme za predpokladu, že máte radi fekálne ladený druh humoru. Ďalším výraznejším kúskom, ktorý sa vďaka tomu, že ide o inštrumentálnu skladbu, líši od zvyšku albumu, je záverečná The End of the Shit World. Na goregrindovú kapelu až nezvykle melodická a vypiplaná vec, ale zase myslím, že inštrumentálna vyzretosť muzikantov je badať na celom albume. No mám taký dojem, že s obalom by sa ale dalo viac vyhrať. Nejde o zlý námet, ale to niečo, čo sa derie tomu obtlstlému pánovi (že ide o pána zbadáte na prvý pohľad) z brucha, vyzerá trošku odfláknuto. Inak schválne sa pozrite na obal a či vám to nepripomína tú rozdžavenú pani z necenzurovanej verzie albumu The Wretched Spawn od Cannibal Corpse. Záverečné hodonotenie je teda kladné, muzičku robia páni bratia z Česka na výbornú a mne nezostáva nič iné, ako ich odporučiť. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Report – Malpraxis – Abstract – Syn ze sase tri – Fuga – Bratislava – 22.09.2017
okt01

Report – Malpraxis – Abstract – Syn ze sase tri – Fuga – Bratislava – 22.09.2017

Zverejnené v okt 1, 2017

Piatok, prvý deň víkendu, počasie pľuhavé, čo je lepšie, ako stráviť piatkový večer hudbou. A nie len tak hocijakou! Na Slovensko prišli v rámci svojho turné dve rumunské kapely, aby predviedli niečo zo svojej tvorby. Hoci ľudia mali príležitosť počuť niečo nové, niečo, čo nepočujú každý deň v rádiách a nevidia každý polrok v klube, asi ich nepritiahla takáto možnosť a vybrali sa radšej na iné podujatia. Po meste bolo v tento deň množstvo možností, od kulinárskych a degustačných (salón piva) až po kultúrne. Okolo ôsmej teda zívali miestnosti Fugy prázdnotou obecenstva. Po klube sa pohybovali hlavne účinkujúce kapely. Organizátori sa teda aj vďaka menším technickým problémom rozhodli trochu natiahnuť začiatok, snáď sa ešte nejakí ľudia dostavia. To sa ukázalo ako celkom dobrý krok, lebo okolo pol deviatej prichádzajú zachrániť situáciu cca pätnásti ľudia. Malpraxis, prvá účinkujúca kapela bola pre mňa veľká neznáma. Popisy hudby hovoria o death metale, či brutal death metale z Rumunska. Na pódiu sa vynímala pätica hudobníkov. Kapelu založili v roku 2009, no na konte majú len jedno EP z roku 2011. Hneď na začiatku ma však upútali svojou hudbou, ktorá určite stojí za vypočutie. Vyrovná sa totiž ktorejkoľvek brutal-death metalovej kapele. Asi po tretej skladbe sa zrazu dramaticky mení vokál, ktorý vôbec nie je počuť. Asi technický problém? Po každej skladbe nám spevák zrozumiteľne zahlásil, ako sa bude volať ďalšia skladba. Názvy majú ako sa na BDM kapelu patrí, veď posúďte sami – Worship Parasites, Necrophagist, Sickness unleashed, Gutted in guttony…atď. Väčšina piesni mala až okolo troch minút, takže výsledný hrací čas bol na dobrú polhodinu. Zahrali nám hlavne z vydaného EP, no aj nejaké ďalšie skladby. Okrem už spomenutého vokálu, ktorý asi v dvoch skladbách vôbec nebolo počuť, sa mi páčil aj zvuk, ktorý sa aj napriek počiatočným technickým problémom podarilo vykryštalizovať k spokojnosti. Myslím si, že Malpraxis určite majú budúcnosť, len mi prišli ako trochu nedocenená kapela. Pre mňa celkom zaujímavý začiatok. Smutný bol pohľad na ľudí, ktorí túto kapelu počúvali, keďže ich mohlo byť tak 10 – 15. Koncert pokračoval podľa plánu, po nie veľmi dlhej pauze už na pódiu stáli členovia Abstract. Oproti predošlej kapele sa to okolo pódia zaplnilo. Abstract je u nás na Slovensku jednoducho pojem a myslím si, že ich počúva široké spektrum metalistov! Hoci ide o inštrumentálnu hudbu a ojedinelý jav na scéne, majú tu pevné a nezmazateľné miesto. Tento rok im vyšla reedícia prvých demo nahrávok z rokov 1996 a 1998 na CD nazvanom Remembrance. Začalo sa teda staršími vecami, no počas večera sme sa prepracovali až k poslednému albumu Lightheory. Peťo alias Lego sa na pódiu premieňa na skutočného frontmana kapely, má špecifický prejav,...

Čítaj ďalej
Dehydrated dnes vydáva dlho očakávaný album „Resurrection“
okt01

Dehydrated dnes vydáva dlho očakávaný album „Resurrection“

Zverejnené v okt 1, 2017

Po návrate na pódia sa dnes vracia slovenská kapela DEHYDRATED aj na nosičoch so svojim novým albumom s názvom „Resurection“. Od vydania debutu s názvom „Ideas“ uplynulo 20 rokov. Prvá zverejnená skladba „Appealing Murder“ dáva tušiť, že pôjde o nefalšovaný death metal, tak ako sa na túto legendu patrí. V zostave figuruje len jeden pôvodný člen – gitarista Braňo Jurák. O poriadny vokál sa v „novom“ Dehydrated stará Dragan, ktorého mnohí poznajú ešte z účinkovania v DEPRESY. Bicie ovláda rovnako bývalý člen spomínaných Depresy – Elevo. Okrem známych harcovníkov sa v zostave na gitare nachádza Pepe Benčík a na bass gitare Janek Bezový. Na CD nájdete 5 autorských skladieb, pričom skladba „Dawn Of Eternity“ je coverom od legendárnych MASSACRE, celkovo necelá polhodina. Na obale si chalani tiež dali záležať, pretože im ho navrhol umelec – Juanjo Castellano. O vydanie sa postaral znovuzrodený label Immortal Souls Prod. Dobre postarané je aj o merch, okrem CD, je možné zakúpiť aj tričká a hrnčeky s motívom najnovšieho CD. Práve niekedy v týchto hodinách sa v Trenčíne krstí nové CD. Týmto mu teda v mene MetalExpressu želáme veľa úspechov u poslucháčov :)! „Resurrection“ tracklist : 1.The Glory´s Hangman 06:10 2.Don´t Laugh You´re Dying 04:40 3.Last Sunset 03:06 video 4.Appealing Murder 04:40 5.Dying And Asking 05:18 6.Dawn Of Eternity 05:01 DEHYDRATED: Braňo Jurák – guitar Drahoslav Dragan Gabriš – vocals (ex-Depresy) Pepe Benčík – guitar Janek Bezový – bass Elevo – drums (ex-Depresy) Vydavateľ : Immortal Souls Productions http://www.immortalsouls.sk http://www.facebook.com/ImmortalSoulsProductions TENTO ALBUM SI ZAKÚP TU: https://www.slovakmetalarmy.sk/e-shop-slovak-metal-army/ DEHYDRATED: https://www.facebook.com/DEHYDRATED-SK-508638252631204/ https://dehydrated-isp.bandcamp.com/...

Čítaj ďalej
Endless Main – II – Slovak Metal Army, 2017
sep30

Endless Main – II – Slovak Metal Army, 2017

Zverejnené v sep 30, 2017

Fanúšikom power metalu určite známa partička Endless Main, vydala tento rok po šiestich rokoch nový, svoj druhý album, nazvaný jednoducho II. Na tŕnistej ceste slovenskou metalovou scénou sa pohybujú od roku 2007 a aktuálnu zostavu tvoria Michal Šepetka (spev), Matúš Šudila (gitara), Braňo Ragan (basa) a Valerio Choma (bicie). Prejdime teda k tomu hlavnému, a to je hudba. Ako otvárak albumu sa nám do uší dostáva song War. Povedal by som, že asi najagresívnejšia vec albumu, s takou temnejšou atmosférou. Niektorým ľudom, ako sa ku mne donieslo, vraj veľmi nesedí hlas speváka Michala. Mne osobne neprekáža, povedal by som, že je tam trochu cítiť inšpirácia mužom počúvajúcim na meno Warrel Dane, ale myslím, že vplyv Nevermore je badať na celom albume. Z temnej vojny sa prenesme do svetla, a to do druhej skladby Into the Light. Ako bola War temnejšia, tak je Into the Light najoptimistickejšou vecou albumu, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani veľké nemecké power/speed spolky. No a dostávame sa ku skladbe Lastman Standing, kde mi isté pasáže prídu skvelé, ale vadia mi až príliš do moderných vôd hodené niektoré úseky. Proste sa tam toho deje až príliš veľa na môj vkus. Vypichol by som ešte dva kúsky z tejto zbierky, a to Dying Heart of a Dying Man, kde vy, ktorí nosíte klobúky a čiapky, si ich budete musieť poriadne držať, pretože za tú sypačku, akú spustia na začiatku by sa nemusela hanbiť ani nejedna death metalová kapela. Tým druhým kúskom je nádherná balada I Will, iba spev a klavír, proste tento kúsok pôsobí na mňa neskutočne upokojujúcim dojmom. Po zvukovej stránke opäť nemám čo vytknúť, zvuk je krásne čistý, všetky nástroje je počuť tak, ako má byť, za čo je zodpovedné SPK audio. Artwork je podobne, ako u stajňových kolegov Samsara, dielom Gogo Melone, trošku jednoduchší, ale napriek tomu hodiaci sa obal a ako vravím, niekedy je menej viac. Takže, máme tu opäť výrazný album na našej scéne, ktorý dúfam prachom nezapadne. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Report – Immolation – Melechesh – Azarath – Sincarnate – Bratislava – Randal Music Club – 21.09.2017
sep28

Report – Immolation – Melechesh – Azarath – Sincarnate – Bratislava – Randal Music Club – 21.09.2017

Zverejnené v sep 28, 2017

Immolation, death metaloví králi z USA sa v Bratislave už dávno nezastavili. Vlastne, od ich poslednej návštevy uplynulo sedem rokov. Odvtedy stihli vydať dva albumy (2013 a 2017), pričom ten najnovší Atonement sme si mali možnosť vypočuť aj naživo. Všetko však pekne po poriadku. Koncert, resp. časť turné na Slovensku a v Čechách, zabezpečovali Obscure Promotion. Koncert sprevádzalo pomerne málo informácií, pretože ani v deň konania nikomu nebolo jasné, kedy sa vlastne začína. Prekvapením bolo aj pridanie o jednej kapely naviac, o ktorej sme sa dozvedeli až tesne pred koncertom. Večer odštartoval pre mňa neznámy pojem – kapela Sincarnate z Rumunska. Pri tej krajine pôvodu by som sa ešte v krátkosti pozastavila. Na koncerte sa totiž predstavili ako Sincarnate zo Slovinska. Týmto ma teda dosť zmiatli a keďže som sa nedostala na kus reči s kapelníkmi, neviem vlastne ako to je s tým pôvodom. Až po koncerte som si zisťovala aj niečo z histórie tohto zoskupenia. Začali už v roku 2006, prvý full album vydávajú v roku 2010 a druhý, nazvaný „In nomine homini“ tento rok. Ich koncert bol tým pádom promom na ich nové veci. Kapela hrá doom death metal, štýl nie tak častý, takže určite zaujme. Moje dojmy z ich vystúpenia a z prvého vypočutia by sa dali zhrnúť slovami – určite neurazili, zaujímavé otvorenie celého koncertu. Zvukovo však boli všetky nástroje vytiahnuté hore, takže mi išlo už pri prvej skupine uši vytrhať. Hudobníci na mňa pôsobili dosť staticky, ale pri štýle, ktorý prezentujú ani niet divu. Myslím si, že doom u nich vyslovene prevláda nad smrtiacim kovom. Spočiatku ešte mala skupina ako taký drive, no ku koncu nasledovala ťahavá skladba za ťahavou. Keďže som ich tvorbu doteraz nesledovala, neviem, či ťahavejšie skladby patrili do kategórie nových, alebo naopak starých. Azarath je pojem známy, snáď aj celosvetovo, v našich zemepisných šírkach myslím obľúbenou kapelou. Ak by ste sa však s nimi náhodou doteraz nestretli, hrajú black death metal, rýchly a nesvätý, pekelný, krutý a neodpúšťajúci, miestami pripomínajúci kolegov ako Hate, či Behemoth. Tento rok majú na konte ďalší zárez a tak bolo ťažisko skladieb postavené hlavne na novinke. Na bicie tu obvykle hrá „Inferno“, ktorý je známy zo už spomínanej kapely, Behemoth. Dnes avšak zasadol za mašinu jeho kolega – Adam Sierżęga, pretože “Inferno“ sa nemohol zúčastniť turné z rodinných dôvodov. Túto absenciu bolo cítiť hlavne v začiatkoch, kedy som ešte počula malé nezrovnalosti medzi ostatnými nástrojmi a bicími. Po druhej piesni sa však nástroje vykryštalizovali a mohli sme si vychutnať naozaj dobrý set po zvukovej aj hudobnej stránke. Trochu bolo škoda, že druhú gitaru bolo počuť len málo, takže zanikala. Samozrejmosťou bol patričný image kapely, kožené...

Čítaj ďalej
Recenzia – Attack of rage – Dogma – Bizarre Leprous Production – 2017
sep18

Recenzia – Attack of rage – Dogma – Bizarre Leprous Production – 2017

Zverejnené v sep 18, 2017

Po dlhšom čase od vydania posledného full-albumu z roku 2011 (Sväté zlo) sa v tomto roku hlási k slovu grind-core stálica z Bánoviec nad Bebravou – Attack of Rage (ďalej len skrátene ako AoR). Bol to dlhšie očakávaný album, takže správa o jeho dokončení a vydaní naozaj potešila, a určite nie len mňa. Súčasná zostava sa skladá z ostrieľaného štvorčlenného jadra – Hoyas (bicie), PtR (gitara), Daniel (Bass gitara) a Michal (spev). Členovia AoR pôsobia aj v iných spolkoch (Depresy, Craniotomy, Embolism), takže ide naozaj o vyhratú partiu hudobníkov. Pred rokom zo skupiny z rodinných dôvodov odišiel Bebo (druhá gitara), ktorý v AoR pôsobil 15-rokov. Toto uvádzam len z toho dôvodu, že na poslednom albume ste mohli počuť ešte dve gitary. So stratou sa kapelníci vysporiadali a vo štvorici stvorili plnohodnotné dielo skazy s názvom „Dogma“. Páni si na nás pripravili pol hodinu hudobnej smršte v desiatich skladbách. Dĺžka piesní variuje, od dvoch, až do takmer štyroch minút. Začína sa však zľahka, introm, ktoré je predohrou pred titulnou skladbou „Dogma“ a smršťou, ktorá nasleduje! V tejto skladbe je spev výrazne podporovaný melodikou gitary a celkovo gitara tu tvorí linky, ktoré sa vám vyslovene zaryjú do hlavy. Ide naozaj o kúsok, ktorý si zaslúži robiť zástupcu celej novinky. Klasickou grind-core vypalovačkou, aspoň podľa mňa je nasledujúca „Stratený v klamstve“. Pieseň „Dvere k minulosti“, v druhej časti prechádza až do temných HC, ťažkých tónov. Mne osobne sa textovo aj hudobne asi najviac páči „Neviem kde je koniec“. Kompozične ide síce o jednoduchšiu skladbu ako napríklad „Dogma“, no je podľa mňa veľmi úderná a veľa v nej robí vokál. Nebudem vám však prezrádzať ďalšie detaily k jednotlivým trackom, nakoniec každý môže hudobné prevedenie hodnotiť a cítiť odlišne. Asi netreba zdôrazňovať, že dlhodobé účinkovanie všetkých zúčastnených pánov v hudobnej sfére sa samozrejme podpisuje na kvalite, od bicích, cez gitaru, až po basgitaru. Všetko je sprevádzané zrozumiteľným vokálom, niekedy je potrebné sa viac započúvať, no vo väčšine skladieb nie sú texty v ruke vôbec potrebné. Vrásky na čele mi robí len zaškatulnovanie, či sa AoR prikláňajú viac k Amerike, či k severu. Myslím si, že vplyvy je cítiť z oboch strán a preto túto tematiku nie je potrebné až tak riešiť. Každý tu totiž nájde niečo z Napalm Death, aj niečo z napríklad z Rotten Sound. Zvuk je samostatnou kapitolou! Skúste si vypočuť AoR a potom dať do prehrávača inú grind-core slovenskú kapelu (nič v zlom). Nech sa na mňa nikto nenahnevá, ale ten rozdiel je veľmi dobre počuteľný. Všetko vyladené do najmenších detailov, všetky nástroje vyrovnané, krištáľovo čisté, no nepôsobiace umelo. Tento masakrálny zvuk je zásluha štúdia Blast Production z Čiech. Texty u...

Čítaj ďalej