Hrobár vykopal na svetlo svoj debut!
aug30

Hrobár vykopal na svetlo svoj debut!

Zverejnené v aug 30, 2018

Debutové album nové akvizice, tentokrát v podobě originálního hudebního tělesa Hrobar z Banskej Štiavnice. Kapela na to nešla od lesa, ale rovnou od hřbitova, což z ní udělalo v pravdě nejextremnější formaci, která se v naší skromné stáji kdy objevila. Zem byla dosti tvrdá a vykopat tento hrob znamenalo vynaložit opravdu velké úsilí, nicméně Hrobar je mistr svého řemesla a jáma byla nakonec precizně připravena pro uložení k poslednímu odpočinku. 01. Hrobárina 02. Do mŕtva 03. Rešeto 04. Vykopávka 05. Doktor Krompáč 06. Zubná víla 07. Tvrdá zem 08. Amen Tma 09. Drevený spacák 10. Zahrabaný s diplomom 11. Buchty na pare 12. Anča Dlaňovka 13. Kopeme 14. Čakan z Černobyľu 15. Malá rakva 16. Hrobokop 17. Brigáda 18. Na háku 19. Lopatou po hlave 20. Padla Hudba: Hrobar Texty: Hrobar Nahrané v márenici v Banskej Štiavnici. Mixované tiež tak podobne. Grafika: Kazisvet a dominikkopec.com HROBAR: Mišo – gitara Maťo – basa a krasospev Lukáš – bubon Bandcamp: https://hrobar.bandcamp.com/ Instagram: https://www.instagram.com/thetruehrobar/ Facebook: https://www.facebook.com/thetruehrobar/ Bandzone: http://bandzone.cz/hrobar Album Trailer: Objednávejte na: http://www.supug.cz Text Support...

Čítaj ďalej
/RETRO/ – CROWBAR – Crowbar – Pavement Music 1993
aug30

/RETRO/ – CROWBAR – Crowbar – Pavement Music 1993

Zverejnené v aug 30, 2018

H E A V Y ! ! Je jediný výstižný výraz čo pasuje na tento New Orleánsky buldozer. H E A V Y ! ! No opakujem to ešte raz, nie len preto, že v slovenskom jazyku neexistuje v hudobnom kontexte konkrétny preklad tohto slova, ale aj preto, že tažoba tvrdosti Crowbar je zrovnateľná s váhou Kirka Windsteina (gitara,spev) a Todda “Sexy T” Strangea (basa) dohromady. Drtí, ztiesňuje, je to ako niesť nadrozmerný náklad na pleciach s nohami až po pás v tuhej Louisianskej bažine – s vedomím, že sa prepadáte čoraz hlbšie a hlbšie do bahna. Preto niet divu, že si nová vlna kapiel v New Orleans, hrajúcich pomalšie a tvrdšie osvojila na prelome 80-tých a 90-tých rokov termín „Sludge Metal“ (sludge=bahno). Či už boli praotcovia tohto subžánru Melvins so Seattlu, alebo Eye Hate God a Crowbar nechajme bokom – len pre poznámku, asi najskôr Melvins. Veci známemu poslucháčovi sa však tento termín spája hlavne s Crowbar.  A ich druhý, rovnomenný zásek v diskografií z roku 1993 je všeobecne považovaný za kľúčový. Kapela sa po špinavo znejúcom debute „Obedience Thru Suffering“ z pred dvoch rokov zverila do produkčných rúk Phila Anselma (Pantera). Určite išlo o výborný ťah, keďže mimo kapely nemôhol mať nikdo iný ucelenú predstavu o sounde Crowbar a New Orleánskej scéne ako jej najznámejší metalový rodák vôbec. Ako debutujúci producent tu Phil exceloval, vytiahol z Crowbar všetky prednosti, zahustil už beztak brutálne znejúce podladené gitary a oproti debutu riadne prečistil zvuk kapely. Majúc za sebou dve lekcie v podobe spolupráce s Terry Dateom (“Cowboys From Hell” “Vulgar Display Of Power” od Pantera), Phil musel čo to pochytiť od samotného maestra. Nahrávka akoby niesla Dateov produkčný rukopis. To však nie je na škodu veci, skôr naopak. Druhý album Crowbar priniesol overené koncertné tutovky “All I Had (I Gave)” a „Existence is Punishment“, ktoré toho času rotovali na MTV a dokonca sa dočkali komentára od dvoch legendárnych postavičiek – áno, Beavis a Butthead. Úvod albumu obstaráva ťažkotonážna šupa „High Rate Extinction“ a kapela tasí všetky svoje zbrane hneď zostra. Okolo začarovaného riffu vytvára hutný Groove priamočiary tep bicích, s výsledným efektom dopadu xy kovadlín naraz. Spolu s hlbokým chrapotom Kirka Windsteina, ťahaným najskôr zo satanovej päty devastuje všetko naokolo. Na zmeranie rozsahu Kirkovho hlasu je zbytočné oháňať sa klasickým meraním skrz oktávy, adekvátnejšie je použiť Richterovú stupnicu (a to intenzita jeho hlasu na ďalších nahrávkach o kus zosilnela). Bonusom je už len to, že je schopný so svojim prejavom spievať melódie, čo Crowbar už v tej dobe oddelilo od mnoho podobne znejúcich kapiel. Spestrením je aj zaradenie prerábky notoricky známej zeppelinovky „No Quarter“, ktorú Crowbar v dobrom slova zmysle znásilnili k obrazu svojmu. Neznajúc originál, považoval by som ju za radovú skladbu od Crowbar. Klávesové linky Johna Paula Jonesa tu vystriedali nekompromisne ostré gitary, pričom si skladba paradoxne zachováva melancholickú atmosféru...

Čítaj ďalej
Nové videoklipy a single – TANKARD, PIG DESTROYER a MONSTROSITY
aug30

Nové videoklipy a single – TANKARD, PIG DESTROYER a MONSTROSITY

Zverejnené v aug 30, 2018

TANKARD Nemecké thrash metalové legendy TANKARD vydali svoj ostatný album „One Foot In The Grave“ síce už pred rokom, ale nikdy nie je neskoro predstaviť nový videoklip. Nedávno vypustili do sveta animované video ku skladbe „Don’t Bullshit Us“, pri ktorého tvorbe autori strávili dlhé hodiny. Aaron McLoughlin a Simon Norton z Royal Melbourne Institute of Technology v Austrálií aj so svojím tímom venovali príprave klipu celých 13 týždňov, čo predstavuje neuveriteľných 3000 hodín pracovného času. Vokalista Gerre dodáva: „Aj napriek tomu, že už ubehla nejaká tá chvíľa od vydania nášho posledného albumu, veľmi sa tešíme, že vám z neho môžeme predstaviť ďalší oficiálny videoklip. Aaron McLoughlin opäť odviedol skvelú robotu, animovaný klip perfektne vystihuje náš Tankard humor a to aj napriek tomu že môj pupok – ako je prezentovaný v klipe – už viac nie je taký bacuľatý…..hahahaha! Takže nás neserte a pokračujte v thrashingu!„ TANKARD sa na jeseň objavia aj na európskych pódiách a slovenskí fanúšikovia to budú mať zrejme najbližšie do Brnenskej Melodky už 20.októbra, kde spolu s nimi vystúpia naše dve slovenské formácie, ČAD a CATASTROFY a ešte mnoho ďalších prevažne thrash metalových formácií. Nenechajte si to ujsť – TANKARD, 20.10., Brno – Melodka PIG DESTROYER Americkí grind core maniaci PIG DESTROYER pôsobia na metalovej scéne už vyše 20 rokov a po dlhých šiestich rokoch prichádzajú v plnej sile s novou nahrávkou nazvanou „Head Cage“, ktorá vyjde u Relapse Records už 7.septembra. Páni z pripravovanej dosky doposiaľ vypustili už dva klipy ku skladbám „The Torture Fields“ a „Army of Cops“ a tentoraz si pre fanúšikov pripravili naozaj vtipné video, z ktorého isto nedostanete chuť na banán, haha. Tak sa presvedčte s nami, aká nočná mora prenasleduje PIG DESTROYER. MONSTROSITY Death metalové legendy MONSTROSITY zo slnečnej Floridy sa vracajú s novou doskou po dlhých jedenástich rokoch. Metal Blade Records im už o týždeň, 7.septembra privedie na svet v poradí šieste albumové dieťa menom „The Passage Of Existence“. Kapela zverejnila ďalšiu skladbu, konkrétne „Radiated“, ktorá je už treťou v poradí po vypustený predchádzajúcich singlov „Cosmic Pandemia“ a „Kingdom Of Fire“. Bubeník Lee Harrison komentoval nový singel nasledovne: „Zverejňujeme tretí singel z albumu „The Passage Of Existence“, tentoraz to je skladba ‚Radiated‘. Nespútaná trestajúca pieseň, ktorá je jednou akoby určenou pre celú večnosť. ‚Radiated‘ je ako úder ťažkou tehlou do tváre, kombinuje všetku tú dravosť a zúrivosť, ktorú by mali fanúšikovia MONSTROSITY právom očakávať. Chceli by sme poďakovať fanúšikom za ich nehynúcu podporu a tešíme sa na vašu odozvu a reakcie na tento song. Tak ho...

Čítaj ďalej
Recenzia – AMOCLEN – Diagnosis: Grindcore 2018 (Maximed Records, Defense Records)
aug30

Recenzia – AMOCLEN – Diagnosis: Grindcore 2018 (Maximed Records, Defense Records)

Zverejnené v aug 30, 2018

Pamätám si ako som po prvý raz na niekom uvidela metalové triko so zaujímavým chemickým vzorcom. V tom čase som bola ako metalový fanúšik iba v plienkach a podobne na tom boli aj moje znalosti z chémie, ktorej som nakoniec venovala celé svoje vysokoškolské štúdium.  Ale poviem vám, nebolo jednoduché dopátrať sa ku kapele, ktorej logo predstavoval chemický vzorec. Až neskôr som sa úplnou náhodou dostala k splitku s Agathocles a záhada bola vyriešená. Tajomná kapela z Liberca menom AMOCLEN prevzala názov od známeho antiobitika a vzorcom je samotná účinná látka, amoxicilín. Asi je každému jasné, že už tým logom si získali moje sympatie. Po spomínanom splitku prišiel album Cymbalta (2011), ale koncerte bola kapela aktívna viac-menej len doma v Čechách a vidieť ich na živo sa mi pošťastilo až pred dvoma rokmi v Prahe. Po dlhých siedmych rokoch prichádzajú títo milovníci farmakológie s novým albumom „Diagnosis: Grindcore“ a opäť ponúkajú širokospektrálne liečivá nielen na nádchu, ale aj ťažké duševné poruchy. Avšak ako už názov značí, svojou muzikou nepochybne vyliečia hlavne grind corových pacientov s tou najšialenejšou psychózou. Štrnásť skladieb natlačených do 21 minút poriadneho violence grindu vám v každej sekunde nakope prdel. Doska obsahuje poriadne natlakované pasáže, ktoré vás ženú až niekam na okraj priepasti a keďže ich sprevádza totálne vyšinutý vysoko položený rev, bez rozmyslu skáčete a ešte si pri tom šklbete vlasy. Okrem psychotického revu používajú aj hlbší vokál a ich striedanie ešte viac prispieva k dynamike a originalite nahrávky. Na to, že doska má „grindovú dĺžku“, vystrieda sa tu mnoho rôznorodých gitarových pasáží. Občas sa mihne disharmonická pomalá vsuvka, kde-tu sa zjaví aj poriadna hopsanica a nechýba ani občasný nádych death metalu. Ale to všetko sa rinie neuveriteľnou intenzitou od prvého momentu až do konca. Za zbesilým tempo stojí šikovný bubeník a vynikajúci zvuk nahrávky iba podčiarkuje jej celkovú kvalitu. Skladby sú sem-tam prerušené krátkymi úryvkami hovoreného slova, a to samozrejme patologického rázu (až na intro). Tieto vsuvky naozaj oceňujem, sú vtipné a často presvedčivo zapadajú do tematiky jednotlivých skladieb. AMOCLEN sa v skladbách venujú rôznym antidepresívam, antipsychotikám, či liekom proti úzkosti čomu korešpondujú aj texty motajúce sa okolo príznakov diagnóz, na ktoré sú tieto farmaká určené. A čerešničkou na torte je skvelý cover skladby „Ať je hudba tvůj lék“ z tvorby kapely Lunetic, ktorá ma dokáže nesmierne pobaviť pri každom opätovnom pustení dosky. Už len názvom zapadá do konceptu celej nahrávky a keďže si ju chalani hudobne prispôsobili, akoby bola z ich vlastnej produkcie. Majú to veru chlapci dobre vymyslené… Čo sa týka obalu, AMOCLEN sa aj tu pridržiava lekárskej tematiky. Obraz chirurga, ktorý sám sebe šmátra v brušnej dutine pri plnom vedomí je tým pravým, čo môžeme od grindovej kapely očakávať na prebale. Celý booklet má len dva listy, čo sa momentálne stáva dosť častým fenoménom....

Čítaj ďalej
Beast Within the Sound – Propulsion of War – L´Inphantile Collective, 2018
aug29

Beast Within the Sound – Propulsion of War – L´Inphantile Collective, 2018

Zverejnené v aug 29, 2018

Ležal som tak tento rok vo výhrevnej peci svojho stanu na Obscene Extreme, keď mi prišla správa, aby som zbehol do stánku L´Inphantile Collective pre nejaké CD na recenziu. Tak som teda obul „bačkúrky“ a zdvihol svoje chromonohy a išiel sa prejsť ku stánkom s merchom. Nabalili mi, okrem iného, aktuálne EP pražských Beast Within the Sound, so slovami, že je to taký mix thrashu atď. Keďže kapela to mne nie je veľmi známa, vypočul som si najprv ich predošlý album …And Vice Versa. Čo bola možno chyba. Ten album je úplne iný ako aktuálne EP. Je skôr ladený do moderného groove/metalcore, niekde je to až nasmradlé nu metalom. Tak to dalo zabrať mojim ušiam aby som to dopočúval do konca. Ku Propulsion of War som teda pristupoval skepticky. Lenže nastal výrazný skok. Na tomto päť skladbovom EP ( štyri autorské skladby + cover Sea of Blood od The Exploited ) je už cítiť aj ten vyššie spomínaný thrash. Ale je skôr reznutý hardcorom, povedzme takých Hatebreed ( Filipov hlas mi dosť pripomína Jameyho Jastu ). Titulka má celkom dlhý rozbeh ( vcucla do seba asi aj intro ), kde sa po melodickejšej pasáži, zahryzne do poslucháča agresia tak, ako zubaté medzinožie do pánskych pých, v tom strelenom filme. We Are Humans si kapela zvolila ako „vlaštovku“ a natočila k nej aj klip ( nájdete pod článkom ). Tu je už myslím celkom dosť citeľná inšpirácia Hatebreed. Apropo pekný, vnímavý text. Siréna a nálety lietadiel hlásia príchod Smelly World. To intro je tak trochu obšlahnutý Baptism by Fire od Marduk, ale textovo sa ide jednoznačne proti vojne. Schválne či vám tam niektoré pasáže nebudú pripomínať jednu thrashovú legendu, kde má gitarista potetovanú hlavu a dosť výraznú bradu. Mocne, masívne a v stredných tempách na to ide Ignite the Bridges. Keď som si to vypeckoval, tak som mal pocit, že sa proti mne ženie stádo nabušených, steroidových býkov. Cover Sea of Blood od punkovej legendy The Exploited je zahraný skvelo, aj keď radšej mohla kapela prihodiť nejaký svoj kúsok. Ale dobre beriem, že je to EP a nejaký takýto bonus poteší hlavne kapelu samotnú. Kapelu ženú dopredu najmä skvelé bicie tlučmistra Jirku Zajíca ( Heaving Earth, Ingrowing, Ahumado Granujo… ). Možno by to chcelo trošku nápaditejšie sóla, ale možno som ja rozmaznaný. A možno je pravda uprostred.  Keďže ide o EP o dĺžke cca 25 minút, tak malo tlačidlo repeat asi pocit, že ho znásilňujem. Ale musím uznať, že sa celkom tie veci do mňa zarezali. Nezosral som sa síce z nich ako dostihová kobyla pred prvým štartom, ale celá placka sa príjemne počúva. Zvuk sa podaril, takže nemám čo viac dodať. Hodnotenie: 7/10...

Čítaj ďalej
SPOTLIGHTS – Seismic – Ipecac Recordings 2017
aug23

SPOTLIGHTS – Seismic – Ipecac Recordings 2017

Zverejnené v aug 23, 2018

Brooklyn – časť New Yorku, čo je svetu známa predovšetkým vysokou kriminalitou, si metalový underground spája väčšinou s menami ako Life Of Agony, Biohazard, Carnivore či Type O Negative. V štvrti, ktorá počtom obyvateľov presahuje väčšinu európskych metropol, sa toho nájde určite viac, či už je to jazzová magorina Happy Place alebo sludgeové trio Bassoon. No a Spotlights – ďalšie trio, ktoré na seba svojou variáciou na post metal a shoegaze postupne, ale suverénne začína strhávať pozornosť undergroundového fanúšika. Album „Seismic“ vyšiel minulý rok na jeseň pod hlavičkou Pattonových Ipecac Recordings, no a keby som ho objavil rovno vtedy, s veľkou pravdepodobnosťou by sa stal mojím soundtrackom k danému ročnému obdobiu. Plíživé vokály surodeneckého  dua Sarah a Maria Quinterových pod stoner metalovo tvrdým základom, doplneným rôznymi ambientnými vsuvkami dotvárajúcimi obraz jesennej melanchólie – to všetko chytá post-metalového fanúšika za srdce. Nie pomaly a plynulo, ako hudba Spotlights, ale razantne a drži ako kliešť. Tu a tam človek počuje riffovú výbušnosť Mastodon, naliehavosť Nine Inch Nails z obdobia okolo albumu „With Teeth“ či rozťahanosť Neurosis a ranných Melvins. Spotlights to všetko podávajú vo vlastnom kabáte a tak si post-metalový fanúšik, nadobúdajúci pocit, že tento žáner je v podstate vyčerpaný a (mierne povedané) blúdiaci v kruhu , bude pri hudbe Brooklynskeho tria chrochtať blahom. Obsah, nie forma. Pravidlo,  na ktoré mnoho post-sludge-stoner-doomových spolkov zabúda. Ono nestačí čo najviac spomaliť a nechať doznievať akordy pomaly niekoľko minúť. Ešte horšie je, keď to tá ktorá kapela robí vedome a samoúčelne (z tohto dôvodu som nikdy nepochopil napríklad obľúbenosť Amenra – sorry). Pri Spotlights skrátka cítite tu číru spontánnosť a nenútenosť. Najmä v atmosférických pasážach mi evokujú Broadrickových JESU, len s tým rozdielom, že hudba trojice je riffovo otočená viac k stoner vetvi. Každopádne bod k dobru. Úvodná titulka „Seismic“ začína pomalým klávesovým introm, ktorá sa vezie takmer do druhej minúty, kedy výbušne nastúpi celá kapela. Surfovanie na vlnách hypnotických riffov nás sprevádza takmer počas celej skladby, so skrytými vokálmi súrodencov Quinterových, ktoré sú tu štylisticky ladené skôr smerom k Deftones (avšak naštastie v tónine – sorry Chino). Aj pri dĺžke skoro 6 minút pôsobí táto skladba skôr ako intro – predzvesť vecí nasledujúcich. V „Learn To Breathe“ totiž Spotlights trochu prikúria pod kotlom, a to na špinavší stoner rockový spôsob. Človeku hneď vlezie na um asociácia s legendami Kyuss. Po krátkom upokojení však kapela nahodí ešte väčší drajv, ktorému kontrastuje jemný vokál Maria Quintera. „The Size Of A Planet“ či „Ghost Of A Glowing Forest “sú oproti tomu rozťahaný post metal, riffový a zároveň melodický, kde sa neubránim spomienkam na prvé dva albumy JESU.  Ťažko tu rozoberať skladbu za skladbou, „Seismic“ totiž funguje najmä ako celok. Celok prepletený snovou atmosférou, rockovou až metalovou výbušnosťou, tichými ambientnými plochami a kde všetky tieto ingrediencie rozpovedávajú podmanivý príbeh. Oddeľovať ho medzi oných jedenásť kompozícií je ako...

Čítaj ďalej