Report – Demölizer – Beton – Midnight – Kulturák Klub – Bratislava
aug20

Report – Demölizer – Beton – Midnight – Kulturák Klub – Bratislava

Zverejnené v aug 20, 2019

Že v Bratislave sa cez leto nič nedeje? Opak je pravdou a tak si v nedeľu večer vykračujem do Kulturaku, aby som ukončila tento týždeň super koncertom. V poslednom čase som mala šťastie v Kulturáku skôr na veľmi komorné koncerty a tak som ani vo sne nečakala, že zažijem po dlhom čase plný Kulturák, a to ešte v nedeľu! V Seredi sa dnes skončil FFUD fest a v Českej republike nad ránom dozneli v Josefově posledné tóny, reč je o Brutal Assaulte. Dala som si malú časovú rezervu, lebo organizátor sľuboval začiatok presne o 19:00 a koniec o 22:00. S malým omeškaním sa tak aj stalo. Demölizer som nevidela naozaj veľmi dávno a tak ich vidieť naživo je vcelku rarita. Zostavu tvoria ľudia, ktorí sú prepojení s ďalšími bratislavskými kapelami. Je tu časť Radiation aj Goatcraft (sorry chalani, ak som nespomenula ďalšie projekty a kapely). Ich hudba sa pohybuje v old school nôtach. Trochu blacku, trochu thrash, trochu speedu. Je to štýl a muzika, ktorú nie je na Slovensku často počuť, dovolím si tvrdiť, že snáď ani poriadne nepoznám skupinu, ktorá by hrala na podobnú nôtu ako Demölizer. S malým omeškaním sa teda začína. Hneď v úvode si všimnem, že zvukár sa asi niekde pozabudol. Spevák totiž spieval, ale z mikrofónu nešiel žiadny spev. Našťastie sa rýchlo dalo všetko do poriadku a zvyšok skladby už bolo počuť aj vokál. Na Demölizer sa mi páčia konkrétne dva elementy. Jeden je pomerne dobre zrozumiteľný spev a charakteristická farba. V zásade ani nepotrebujete vedieť texty. Druhou stránkou, čo sa mi na Demölizer ráta je výrazná bass gitara, teda aspoň tento večer bola. Skladby nemajú nejakú prekomplikovanú štruktúru, ale hudba je jednoducho pestrá, dosť melodická a tým pádom aj chytľavá. Z vydaného EP z minulého roku sa hralo Witch Bitch a Live in sin, ale gro tvorili staršie veci. Pauza medzi Betonom a Demölizer bola akási krátka, alebo to bolo tým, že tu bolo strašne veľa ľudí, ktorých som dlho nevidela? Beton oslavoval tento večer 15 rokov existencie. Pri tejto príležitosti si pre nás nachystali zopár prekvapení. Tento rok som mala možnosť vidieť Beton viackrát. Tento koncert sa mi však zdal zo všetkých najlepší. Beton je vo výbornej forme, množstvo koncertov urobilo svoje, proste sú vyhraní a zohraní. Ako prvý hosť vystúpil spevák Charlie, ktorý nejaký čas pôsobil v Betone aj v iných kapelách (napr. Dead is sexi, Krutá zima). S kapelou odspieval jednu skladbu. Potom bola jedna skladba, kde sa na pódium vrátil brokolica master Palo. Hneď v ďalšej skladbe ho vystriedala Tereza, bývalá basáčka. Zahrala si s Betonom skladbu od Eva Braun – „Obezita a komplexy“, ak si dobre pamätám. Túto pieseň už nechcela vraj kapela hrať, ale opakovanie je zjavne matka múdrosti. Tereza odohrala ešte...

Čítaj ďalej
Recenzia – Jig-Ai – Entrails Tsunami – Bizarre Leprous Production – 2019
aug19

Recenzia – Jig-Ai – Entrails Tsunami – Bizarre Leprous Production – 2019

Zverejnené v aug 19, 2019

Od vydania Rising Sun Carnage už prešlo dlhých 5 rokov a teraz prišiel čas na novinku s názvom Entrails Tsunami. Jig-Ai majú celkový koncept orientovaný na krajinu vychádzajúceho slnka a ani s novým albumom to nehodlajú meniť. Predpokladám, že ak by sa tematika niekedy zmenila, tak už to nebude pod názvom Jig-Ai. Páni sa zbytočne s nahrávkami neponáhľajú a je to tak dobre, zbytočne sekať albumy každý druhý rok, ak majú stáť za hovno. Potešil ma už pohľad na playlist, 25 minút a 21 položiek v zozname, takto to mám v grinde rád. Jig-Ai nepotrebujú žiadne úryvky z porna alebo hororov, čas vyplnia radšej hudbou. Žánrovo označovanou ako goregrind, ale mne to znie skôr ako taký punkový brutal death metal, hlavne bicie sú neskutočne nasypané a v dnešnej dobe časté srandovné gore tancovačky nenájdete. Nezaostáva ani gitara a basa, samozrejme žiadne virtuózne prstolamy sa nekonajú, všetko je v rámci zachovania vysokej kvality, zároveň aj chytľavosti a zábavnosti. Vokálne je to pestré, vystrieda sa nasratý punkáč, deathmetalista, k tomu sa poriadne zakvičí a zagrgá. Tsunami vnútorností a brutálneho hluku sa cez vás prevalia s ohromnou silou. Názvy skladieb ako vždy obsahujú vysokú mieru kreativity, také Noodle Rice Bondage, Boobzilla, Impaled by Swordfish zaručene pobavia, význam japonských výrazov asi radšej ani hľadať nebudem, niektoré veci vedieť (resp. vidieť) nepotrebujem. Poteší zvuk, žiadne výraznejšie experimenty, ale znie prirodzene, takže nie je čo riešiť. Grind je pre mňa muzika, ktorú hodnotím skoro úplne pocitovo a to ako mi daná nahrávka sedí, zistím paradoxne pri nie úplne pozornom posluchu. Vtedy najlepšie vnímam, či to zadrháva, zakopáva, škrípe, alebo pekne sype. Možno takto prídem o nejaké náročnejšie nahrávky, kde je potrebná vysoká sústredenosť, ale čo už, v živote sa stanú aj horšie veci. Aby som sa vrátil k Jig-Ai, práve Entrails Tsunami je druhý prípad, nahrávku môžem otáčať dokola, stále baví, ladí a neruší. Netvrdím, že viem povedať, ktorá romantická skladba práve hrá, ale to pri grinde nepovažujem za dôležité, materiál pre mňa tvorí jeden celok. Buraak, Brain a Kaspy odviedli poriadny kus roboty, nahrávku doladili do detailu a ja sa môžem len diviť, koľko parádnych nahrávok v poslednej dobre vydáva Bizarre Leprous Production. Grindcore Made in Czech Republic opäť potvrdil svoje kvality a Entrails Tsunami je (gore)grind najvyššej kvality. Jig-Ai kontakt: https://www.facebook.com/jigaigore https://jig-ai.bandcamp.com/   Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Ceremented – Chaos Mongering Degradation/Unbound Horror – Gloom Pit/Heavy Metal Vomit Party, 2017
aug18

Ceremented – Chaos Mongering Degradation/Unbound Horror – Gloom Pit/Heavy Metal Vomit Party, 2017

Zverejnené v aug 18, 2019

Temný les pokrýva noc. Jediné svetlo tvorí mesiac, ktorý sa sem tam objaví pomedzi mraky. Hustá hmla, ako z Hammeráckych hororov začína obopínať moje chabé telo. Každý jeden krok sa rovná riziku spadnutia do priepasti, alebo do pasce, ktorú nastražili pytliaci. Hlad hĺbky lesa ma už celého pohltil. Mesiac sa stratil, ale jeho pozíciu jediného žiarivého bodu si prisvojilo svetlo v diaľke, ktoré sa mihá do rytmu kakofonických tónov. Z diaľky to vyzerá akoby sa 12 mesiačikov rozhodlo vydať na Cestu ľavej ruky. Z niekoľkých desiatok metrov je jasné rozpoznať 4 postavy, ktoré za pomoci basy a bicích prevádzkujú okultný rituál. A tak som si sadol na kameň a v obkolesení lesnej hávede, sa nechávam unášať zvukmi, ktoré vyvolávajú husiu kožu. Dosť bolo mojich kvázi umeleckých vidín. V predvečer jedného z letných festivalov som sa tak váľal doma a uvedomil si, že mám vlastne ešte kôpku vinylov na recenziu. Tak som po jednom siahol, placku položil na gramofón, pustil to a v domnienke, že sa naladím na festival, som si začal baliť veci do vaku. Keďže som ani len netušil o akú kapelu sa jedná, bol som prekvapený, čo mi to začalo liezť z reproduktorov. Poznáte ten pocit, keď v lete stúpite do roztopeného asfaltu? Asi lepšie prirovnanie k tejto muzike neexistuje. Ak by som to mal pripodobniť k niečomu hudobnému, skúste si pustiť posledný album Celtic Frost, Toma G. Warriora vymeňte za napríklad umierajúceho rosomáka, znížte ešte tempo, pridajte viac archaický a okultnejší sound a vyhoďte gitary. A máte pred sebou Ceremented. A áno, gitary sú zbytočné, stačí iba basa a bicie, na strane A, teda na Chaos Mongering Degradation, sú basy dokonca dve. Aj keď ide vlastne o dve demá z toho istého roku, tak by som povedal, že strana A, teda novší počin, je predsa len o niečo viac prepracovaný, ako prvé demo Unbound Horror, ktoré zaberá stranu B. Unbound Horror možno skĺza až k takému avantgardne podanému black metalu. Je tam akosi cítiť väčšia surovosť. Suma sumárum. Ak máte potrebu sa schladiť v augustových dňoch, byť vami, tak siahnem po tomto vinyle. Aj keď teda sychravé a depresívne počasie by asi dodalo pri počúvaní Ceremented celému tomuto dielku (resp. dvom dielkam) úplne iný rozmer. Iba tak rozmýšľam, či som pri neustálom počúvaní tejto zloby, neuvoľnil nejaký portál, pretože moje knihy od Lovecrafta sa nejako podozrivo začali...

Čítaj ďalej
Deathfeast v Nemecku ponúka aj tento rok line-up nabitý zvučnými menami!
aug16

Deathfeast v Nemecku ponúka aj tento rok line-up nabitý zvučnými menami!

Zverejnené v aug 16, 2019

Aj tento rok sa v nemeckom meste Andernach otvoria brány od štvrtka do nedele. Festival Deathfeast je žánrovo smerovaný hlavne na death metal(podla názvu), brutal death metal, grind-core a slam. Tohtoročný line up je nabitý už od štvrtka a dominujú v ňom hlavne slamové kapely. Vrcholom večera síce bude brutal death metal z Belgicka – Aborted, no ešte pred nimi vystúpi legenda slamu Waking the Cadaver. V štvrtkovom programe určite poteší aj Extermination Dismemberment, ďalší zo zástupcov slamu, no z Bieloruska. Korpse a Acranius asi tiež netreba nikomu predstavovať, pretože momentálne patria k špičke slamových kapiel z Európy. Piatok bude v znamení väčšej žánrovej rozmanitosti. Ako vrchol večera vystúpia poľskí Decapitated, ktorým budú predskakovať Humanity´s last breath, technický atmosferický deathcore zo Švédska. Guttural Secrete predstvia svoj brutal death metal z USA a predvedú sa aj ich krajania Skeletal Remains, ktorý prezentujú starú školu smrtiaceho remesla. Nedá mi tiež nespomenúť, že v piatkovej súpiske sa nachádzajú aj slovenskí Craniotomy. Z piatkového programu za pozretie určite stoja aj Traumatomy z Ruska a moji obľúbenci Implore. V sobotu bude v headline dominovať brutal death metal – Wormed, Beheaded a Abysmal Torment. Festival ukončí grind-core legenda zo Švédska – General Surgery. Zo sobotňajšieho programu za zmienku určite stojí napríklad Rectal Smegma, alebo trochu exotiky a brutalu z Indonezie v podobe kapely Viscral. Všetky dôležite informácie nájdete na oficiálnej stránke festivalu, alebo vo FB udalosti. Nižšie nájdete základné informácie. Line Up: Aborted – Brutal Death Grind from Belgium Decapitated – Death Metal from Poland Waking the Cadaver Official – Legendary Slam from USA Guttural Secrete (OFFICIAL) – Brutal Death Metal from USA General Surgery – Pathologic Grindcore from Sweden Humanity’s Last Breath – Technical Athmospheric Deathcore from Sweden WORMED – Brutal Death Metal from Spain Beheaded – Brutal Death Metal from Malta Abysmal Torment – Brutal Death Metal from Malta Extermination Dismemberment – Slam Dozer from Belarus Rectal Smegma – Heavy Goregrind from the Netherlands Skeletal Remains – Old School Death Metal from USA Korpse – Slamtrain from the Netherlands Acranius – Slamming Death Metal from Germany VISCRAL – Brutal Death Metal from Indonesia Implore – Unmercyful grindcore from Austria DISTANT – Slamming Deathcore from the Netherlands Traumatomy – Slam from Russia Cranial Contamination – Slam Truck from UK Keitzer – Grindcore from Germany CRANIOTOMY – Death/Grind from Slovakia DEVANGELIC – Brutal Death Metal from Italy Serrabulho – Partygrind from Portugal Deadsquad – Death Metal from Indonesia Serial Butcher – Death/Grind from Belgium Repugnance – Brutal Death Metal from Malta Supreme Carnage – Old School Death Metal from Germany Gorezone – Death/Grind from Germany Chordotomy – Slam from Germany Untethered – Slamming Deathcore from...

Čítaj ďalej
Report – Arson Project – Hexis – Kulturák – Bratislava – 30.7.2019
aug11

Report – Arson Project – Hexis – Kulturák – Bratislava – 30.7.2019

Zverejnené v aug 11, 2019

Počas júlových prázdninových dní sa v Bratislave dialo toho v poslednej dobe celkom veľa, či bol týždeň, či bol víkend. Na dnešný deň pripadli dokonca dva koncerty. Jeden na garážach a druhý v Kulturáku. Obidva sa štýlovo niesli v podobnom duchu. Garážový bol však viac v power violence nôtach, no a ten v Kulturáku bol v znamení dvoch severských kapiel, HC a grindcoru. Hoci na Garážach boli menej známe mená, prilákali asi viac ľudí. V Kulturáku totiž vystúpili dve pomerne známe mená – Hexis a Arson Project. Ešte okolo pol ôsmej nebolo nikde nikoho, len ja. Bolo jasné, že sa tu dnes asi veľa ľudí neukáže, takže budeme mať komorný koncert. The arson project sa na scéne objavil v roku 2005, v zemi zasľúbenej grindcore – vo Švédsku. Až do roku 2017 sa prezentovali len demami, EP a split. V spomenutom roku vydali svoj prvý full album a ich kariéra sa začína hýbať tým správnym smerom. Aj napriek tomu, že prvý album vznikol až po dlhšom období, neboli The Arson Project neznámym pojmom. Na Slovensku hrali už niekoľkokrát. V Bratislave sa zastavili napríklad v roku 2010, ešte v klube Obluda, či v klube Fuga v roku 2015. Hneď po vydaní albumu pobehali európske festivaly a v minulom roku sa ukázali napríklad na Fekal party v Prahe. Tento rok opäť brázdia cesty po Európe a razia si tak svoju cestu. Hudba Arson Project srší energiou a agresiou, je to podľa mňa taký valivejší grind-core. V podstate akosi nedáva človeku vydýchnuť. Nebolo tomu inak ani dnešný večer. Takou možno zaujímavosťou, ktorá sa nevyskytuje u každej kapely je, že každý člen (sú štyria) má mikrofón. Samozrejme, najväčšie slovo má spevák, ale občas svoje „povedia“ aj zvyšní členovia kapely a dobre sa dopĺňajú. Spevák väčšinu času pobehoval okolo divákov, bol viac medzi nami, ako na pódiu. Zvyšní členovia až takí akční neboli. Zvuk bol tento večer vynikajúci, takže radosť počúvať. Švédi zahrali hlavne zo svojich novších vecí, ale pridali aj nejakú staršiu záležitosť. Zahrali nám cca pol hodinku, ale bola výživná. Hexis je na rozdiel od svojich švédskych kolegov o niečo mladšia skupina, no meno si už stihli vytvoriť. Začali v Kodani v roku 2010 a od tej doby toho naložili vo svojej kariére celkom dosť. Majú dva full albumy a samozrejme plno split, ep a singlov. Posledný album vyšiel v roku 2017. Ich zlovestný HC s prvkami black metalu a sludge zanecháva v ľuďoch stopu. Mne osobne učarovali. Hneď v úvode si dali zhasnúť všetky svetlá. Áno, aj tie svetielká, ktoré sú pre Kulturák príznačné. Mne týmto krokom výrazne zhoršili podmienky, ťažko som preglgla a rozhodla som sa robiť fotky na náhodu....

Čítaj ďalej
Recenzia – V13ault – Imitation – Support Underground – 2019
aug11

Recenzia – V13ault – Imitation – Support Underground – 2019

Zverejnené v aug 11, 2019

V13ault je projektom Ivana Babilonského, už v poradí druhým za krátky čas, keďže sa relatívne nedávno objavila nahrávka deathmetalových Stabbed. Kto jeho hudbu aspoň trochu pozná, vie, že môže očakávať takmer čokoľvek, a tiež vie, že to bude na vysokej úrovni. Ostáva už len otázka, ako sa trafí do vkusu poslucháča. Napriek tomu, že tvorba Obliterate poskytuje široké možnosti realizácie, predsa len má Ivan aj nápady, ktoré sa tam nehodia. Som rád, že nenastáva bežná situácia, kedy aj bočné projekty znejú takmer rovnako ako hlavná kapela, len je tam napríklad iný vokál. Existencia V13ault sa začala ešte v roku 2005, v ktorom vyšlo EP A Carrion, ale potom sa veľmi dlho nič nedialo. Až prišiel rok 2019 a máme tu dlhotrvajúci album s názvom Imitation. Ivan si vzal na starosti strunové nástroje a sample, na pomoc si zavolal Minora Macháča (bicie) a Jara Kyselicu (spev), nahrávalo, mixovalo a mastrovalo sa vo Fork In The Eye Studio, Minor Sound Lab a Gothoom Studio, a my máme teraz možnosť zistiť, ako to celé znie. Album začína zostra, prvé tri položky sú poriadne natlakované a pomerne agresívne. V úvodnej Who Goes There zaznie hneď na začiatku modulovaný vokál a navodí futuristickú atmosféru. Motív technológií, vedy a budúcnosti sa vinie celým albumom, aj niektoré texty by mali byť inšpirované velikánmi vedeckej fantastiky, konkrétne Isaacom Asimovom a Johnom W. Campbellom. Prvého predstavovať netreba, druhý až taký známy nie je, tak pre informáciu, Campbell pôsobil ako editor vo významnom pulp magazíne Astounding Stories of Super-Science. Nahrávka je predelená na tri časti dvomi inštrumentálkami, označenými len dátumom havárii v Černobyľe a Fukušime, ktoré sú takým gitarovým ambientom a príjemne spestrujú náladu. Aj v agresívnych skladbách je priestor na oddych, éterická časť so sólom nechá na pár sekúnd vydýchnuť, aby opäť uvoľnila pódium ostrým gitarám. Sekané komplexné riffy, zložité bicie, výrazná dunivá basa, niektoré momenty dajme tomu ako Meshuggah, niekedy sa mihne motív inšpirovaný Voivod, vokál v drsnejších polohách znie, ako keby vstal z mŕtvych Wayne Static. Práve moji obľúbení Static X mi napadli viackrát, keby hrali odvážnejšie a progresívnejšie, takto nejako to mohlo znieť. Oplatí sa sledovať hranie sa so zvukom, napr. ako činely plynulo prechádzajú z jednej strany na druhú. Napriek tomu, že skladby znejú v podstate hitovo a chytľavo, sú príliš zložité na to, aby sa rýchlo opočúvali. Imitation znesie veľa posluchov bez toho, aby začal nudiť. Bonusom je super obal, ktorý sa výborne k nahrávke hodí. Album Imitation vyšiel pod značkou Support Underground, okrem aktuálnej nahrávky na nosiči ešte nájdete vyššie spomínané EP z roku 2005, ktorému sa tu venovať nebudem. Keď budete mať náladu na niečo progresívne s futuristickou náladou, pokojne siahnite...

Čítaj ďalej