SORDID MALICE dáva o sebe vedieť prostredníctvom nového lyric videa!
Nechutná zloba sa vynára z čiernej noci čoraz viac. Symfonický horor metalový projekt SORDID Malice, ktorý tvoria Zeus a Nihil z kapely IRIA, o sebe dáva znova vedieť. Tentokrát v podobe krátkeho animovaného lyric videa s názvom “Women Screaming For Their Children”. Je to posledný zásek do živého pred vydaním EP “Whole Human Bones …And Fragments”, ktoré má vyjsť 19. marca a bude dostupné na Bandcampe a streamovacích platformách (Spotify, Apple Music a iné). V dome hrôzy sa odohráva tragédia, ktorá zmení život všetkým jej obyvateľom. Ako to celé dopadne? Pozerajte na tomto linku: Tlačová správa Sordid...
Recenzia – Manyac – Death sentence for Tomorrow – 2020 – Independent
Kapela Manyac sa v minulom roku prihlásila so svojim debutovým albumom. Hoci vznikli už v roku 2009 v Seredi, akosi sa im nechcelo na svet priviesť plnohodnotný album a tak musela prísť pandémia, aby sa k tomu konečne dokopali. V auguste vypustili album s názvom „Death sentence for tomorrow“. Kapela ho vydala zatiaľ na vlastné náklady a ku mne sa tiež dostala jedna fyzická kópia, za čo kapele ďakujem. Obal je digipakové balenie a vo vnútri nájdete CD, ktoré je potiahnuté čiernou farbou s logom Manyac. Je škoda, že tu nenájdete priložený booklet, ale v zásade ho ani netreba, lebo spevákovi je rozumieť veľmi dobre. O titulný cover sa postarala Pandrava. Tento cover považujem ja osobne za jeden z tých najvydarenejších v minulom roku. Veľmi dobre totiž vyjadruje ústrednú myšlienku albumu. Vo vnútri, aj na zadnej strane je pokračovanie tohto jej diela. Farebnosť coveru je jedna z vecí, čo ma tiež upútala. Nie je to klasický tmavá farba, ani čierno-biela, no máte pocit, že sa pozeráte na obraz, na ktorom sa toho aj veľa odohráva. Vhodne je použitý aj font, ktorý je dobre čitateľný. Ešte predtým ako prejdem k hudbe, v krátkosti aj o textoch, tie sú rôzne, prítomná je protivojnová tematika ako hovoria samotné názvy – Tears of Baghdad, alebo Into the war. Taktiež zaznieva kritika politickej situácie v skladbách D.S.F.T. , Leadershit a … And loop swings in the wind, či kritika katolíckej cirkvi v Conclave of demons. Odľahčenejšie po textovej stránke sú skladby Speed Campaign alebo March of the dead. V zásade mi takéto rôznorodé texty neprekážajú, hlavne keď majú aj hlavu a pätu. Napokon, tento typ metalovej hudby je spätý s vyššie spomenutými témami. Hrať thrash a nemať ani jednu skladbu proti vojne, alebo o vojnovej udalosti, to ho ani nemusíte hrať, hehe. Skupina nahrala album vo Flameart N-semble Studiu v rokoch 2019/2020. Zvuk je krásny čistý a vyvážený na všetkých postoch. Postupné nahrávanie a predpokladám, že aj starostlivé mastrovanie urobilo svoje a výsledok je naozaj dobrý. Za zaujímavosť možno považovať, že tak ako aj nahrávanie zabralo skupine nejaký čas, ani jednotlivé skladby nevznikli v rovnakom časovom úseku. Dá sa tým pádom vytušiť, prípadne porovnať, staršiu tvorbu aj napredovanie. Skladby Conclave of demons či Tears of Baghdad vznikli už niekedy okolo roku 2015, ale skladby Speed Campain a Into the war sa dokončili tesne pred nahrávaním. Pieseň s názvom March of the dead vznikla ešte v roku 2012 s predchádzajúcou zostavou. Otázka za milión znie, ktorý hudobný štýl vlastne Manyac prezentuje. Z môjho pohľadu je to jemnejší, no energický, nie až tak bojovo zameraný thrash metal, ktorý znie moderne, čisto. Počuť vplyvy velikánov ako Kreator, alebo Slayer, alebo napr. aj Annihilator, Exodus, Sepultura, Metallica. Ale nechajme škatuľky bokom, toto...
Päť kubíkov goregrindu!
Obujte si škrpále, vyžehlite puky na nohaviciach, napľujte si do dlane, sekrétom si premažte ofinu, upravte si ju hrebeňom zo zadného vrecka, no a samozrejme vyzvite drahú do tanca. Tá bude rada a určite ocení vaše tanečné kreácie telo na telo. Ovšem pokiaľ to telo nepristane skokom na jej hlave. Pretože aj tá možnosť tu je a hudobná náplň tohto splitka dokáže prebudiť vo vašich vnútornostiach (parketovú) beštiu. V tomto gore tíme Avengers svieti aj meno slovenského zástupcu. Spermoni spod Prístavného mosta si pre uši gore nadržaných jedincov pripravili päticu skladieb (vrátane coveru od Agathocles) + intro, zo zeme javorového sirupu a hokeja prinášajú Holy Cost päť skladieb a germánsky gore triumvirát, menovite Cerebral Enema (8 skladieb, medzi nimi aj cover od Nasum a hosťujúci Brian Forgue zo Syphilic), Bowel Evacuation (7 skladieb v ktorých narazíte aj na cover od Rompeprop) a Plasma (5 skladieb s vokálom jemným ako horský potôčik) z vás vybúcha posledné zbytky síl. Ak sa už nedočkavo zalizujete a chcete touto stelesnenou radosťou obohatiť svoju zbierku, kontaktujte Sperm of Mankind na ich FB, alebo nemecké vydavateľstvo Endwar Records. Ja len dodám, že na našich stránkach sa určite vyskytne aj recenzia. Linky: Sperm of Mankind: https://www.facebook.com/Sperm-Of-Mankind-184552611976 Endwar...
Retro – Motorhead – 1916 – WTG Records, 1991
Dva dni dozadu ubehlo presne 30 rokov odvtedy, čo Lemmyho légia skazy vypustila do sveta rozbušku menom 1916. Takže ideálny čas si tento album oprášiť. 1916 bol album, ktorý odštartoval sériu podarených kúskov v deväťdesiatych rokoch (nasledujúce March or Die, Bastards a Sacrifice netreba zvlášť pripomínať), po nie až tak vydarenej druhej polovici predchádzajúceho desaťročia. Album predznamenával singel The One to Sing the Blues a vcelku sa mu aj darilo. Táto skladba je otvárakom 1916, no ale pri všetkej úcte, tak aspoň teda ja by som ju z dramaturgického hľadiska posunul na iné miesto. Ale to zase nie je nejaký závažný problém. Následne sa vyvalí priehrštie hitov – I´m So Bad (Baby I Don´t Care), No Voices in the Sky a Going to Brazil. Toto je taký trojzubec chytľavosti, pri ktorého počúvaní ste stále na ihlách a stačí vám pár taktov a už si hmkáte a chytáte syndróm nervózneho kolena. Rock n roll až na kosť. Ako keby si Buddy Holly, Jerry Lee Lewis, Little Richard a Chuck Berry nahodili kožené bundy, opásali sa nábojnicovými pásmi, buchli do seba fľašu Jacka a nastavili stojan mikrofónu trochu nahor. Prvú polovicu albumu ukončuje Nightmare/The Dreamtime, ktorá je tak silne atmosférická, dofarbená výraznými klávesami (dovtedy nie zrovna bežný jav u Motorhead) a rovnako výraznou basou. Druhá polovica na nás nevyhrkne hneď z fleku niečo tvrdé a rachotiace, ale necháva nás v mdlobách relaxovať pri Love Me Forever. Opäť do tej doby nie až tak tradičný track z Lemmyho chránenej dielne (neskôr tento slaďák prerobila napr. Doro). Angel City oplýva opäť netradičným prvkom, ktorým je saxofón. To sú presne tie veci, ktoré tento album povznášajú na vyšší stupienok. Aj keď sa hovorí, že Motorhead drhli dokola tú istú skladbu (v podstate sa to zakladá na pravde), tak na tomto albume popustili uzdu fantázie a nakukli aj do komnaty s magickým číslom trinásť a vytiahli odtiaľ nejaké nápady, ktoré možno nezapadali do vtedy presne vystavaných mantinelov o predstave ich hudobného smerovania, ale v konečnom dôsledku pôsobili sviežo a to bol podľa mňa recept úspechu 1916. Do tých vyjazdených koľají zmetalizovaného rock n rollu sa vraciame v ďalších troch skladbách. Make My Day je možno taká najmenej výrazná skladba z albumu, ale možno preto, že je taká „obyčajná“ tak práve tu vyčnieva a po rokoch počúvania tohto albumu sa v mojom rebríčku posúva ostrými lakťami stále viac do popredia ako takí tí závodní korčuliari v ľadových korytách (nie som športový typ, tak netuším ako sa ten šport skutočne volá). Späť do hitového súdka sa vraciame vďaka R.A.M.O.N.E.S. Jeden a pol minútová pocta priekopníkom punku z New Yorku. Sám Joey Ramone v jednom rozhovore povedal: „Bola...
Enema Shower – Pandemic Prostitution – Self-Released, 2020
Pamätáte tie časy, keď tie prastaré hard rockové kapely typu Black Sabbath, Deep Purple, Uriah Heep… dokázali behom roka vydať dva/tri albumy a ani sa pritom veľmi nezapotili? Teda ja viem, že až takí pamätníci, ktorí by si reálne tú dobu pamätali asi tieto riadky veľmi nečítajú, avšak hudobné archívy existujú. Kam týmto tliachaním vlastne mierim? No neprešiel ani rok, čo som sa vyhral s poslednou dávkou zvrhlostí z pohraničnej oblasti s Maďarskom a už si tu perverzne s nimi laškujem znova. Enema Shower využili túto dobu koncertom neprajúcu, ktorá sa ťahá ako telesné sekréty z genitálnych oblastí, na nahratie niečoho malého, milého a ohlušujúceho. A tak mi pred niekoľkými dňami v schránke pristála stuhou previazaná škatuľka a v nej bola, bola, bola, bola… Ehm, trojskladbové EP, krásne nazvané Pandemic Prostitution. Toto radosť vytvárajúce miníčko obsahuje iba tri skladby, ale aj to stačí na chvíľkové zahnanie hudobného hladu. Takže hneď z fleku nám nejaký pán oznámi, že konečne chytili niekoho, kto to má rád mrtvě. A počet partnerov sa zastavil na číslovke sto. Fajn. Táto dojemná zoznamovacia seansa nesie meno Fresh from Morgue. Striedanie dvoch vokálnych polôh (efekt/zachraptelý škrek) a následná pochodová pasáž mi pekne premasírovali mozgové hemisféry. Na rad sa dostane aj spomalenie a dokonca aj nejaké to sóličko (nejako veľa zdrobnenín používam, pozn. mne samému). Pri druhej skladbe – Bile máme opäť intro, akurát teraz nám o nálezoch rozpráva monotónny dámsky hlas. A pretože čas je drahý, tak hneď skočíme do tupa-tupa rytmu a kýveme prdeľkami v presne stanovených mantineloch goregrindu. O tejto skladbe som musel hodiť pár slov s Necrom, či je v tom zapletená stará holandská gore brúska Bile. Ale nie je. Inšpiráciou bolo zdravotníctvo a Necrova operácia žlčníka. No a na záver opäť intro s trochu pesimistickým prednesom. To je vcelku v kontraste asi s najpozitívnejšími tónmi z tejto trojice. Pandemic Prostitution mi príde ako vcelku punková vec, kým vokál nestiahne hĺbky na svoju stranu. Potom skladbe narastú gule ako po nadmernom užívaní testosterónu. Spomenul som ten punk. V poslednej skladbe je to narážka na takú jednoduchosť, ale keď si porovnám Pandemic Prostitution po zvukovej stránke s jej predchodcom Sadomazoo, tak aktuálna vec je takým jeho punkovejším príbuzným. Na Sadomazoo som chválil hutný a masívny buldozérový zvuk. Tu sa mi zvuk zdá taký plochejší a po vypočutí nemám pocit, že by mi niekto fľasol poza uši. Najprv mi vadil, ale postupne som si na to zvykol. Ale pretože nahrávka zrejme vznikla v skúšobni, tak je to vlastne vcelku podarené. Smrdí z toho underground a to ja mám rád. Na záver malý dodatok. Ak po tejto zbierke nehanebnej radosti túžite, tak si ju môžete stiahnuť...
Inferno vydá čoskoro nový album Paradeigma (Phosphenes of Aphotic Eternity) a vyjdu aj reedície raných nahrávok!
Tento rok sa zatiaľ ukazuje ako veľmi plodný na nové nahrávky, tentokrát potešíme asi najskôr black metalistov. Po štyroch rokoch od posledného albumu, prichádza 7. mája nový album od českej kapely Inferno. Debemur Morti Productions zverejnili nedávno trailer k tomuto albumu, ktorý si môžete vypočuť nižšie. Nový album nesie názov Paradeigma (Phosphenes of Aphotic Eternity) a bližšie informácie sa dozvieme na začiatku marca, kedy bude zverejnený prvý singel. Okrem nového albumu pripravili Inferno pre svojich fanúšikov aj reedície raných nahrávok z 90 rokov. Nigredo Records a Bestial Invasion Records spoločne vydajú digipack dvoch demonahrávok Peklo na Zemi (1996) a Temná poselství dávných předků (1997). Debut Duch slovanské síly sa pre zmenu v zámorí dočká exkluzívneho CD vydania s novým grafickým spracovaním a preloženými textami. Vydavateľ bude Black Metal Store z Brazílie. O všetkých týchto novinkách kapela informovala prostredníctvom svojho FB. Väčšina informácií v tomto texte teda pochádza zo zdieľaných príspevkov na Facebooku. Kontakt: https://www.facebook.com/InfernoCZBM https://pureinferno.bandcamp.com/ infernobandcamp@gmail.com ...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (28.4.2025 22:00) 28. apríla 2025
- Headbanger_FM (21.4.2025 22:00) 21. apríla 2025
- Headbanger_FM (14.4.2025 22:00) 14. apríla 2025
- Headbanger_FM (7.4.2025 22:00) 7. apríla 2025
- Headbanger_FM (31.3.2025 22:00) 31. marca 2025
