PAIN PURIFICATION režú do živého! Vonku je prvé sústo k zahryznutiu!
Bočný projekt Steva (BRUTE), PAIN PURIFICATION, naberá reálnu podobu a my si môžeme vypočuť prvú ukážku! Nesie názov „Intrigues“ a bude sa nachádzať na prvom deme kapely, ktoré čoskoro uzrie svetlo sveta! Nahrávalo sa v TRETRADROT štúdiu, v domácom Vranove, kde BRUTE nahrali obidve albumy. Aký je vlastne príbeh tohto projektu? To Vám rozpovie osobne Steve: „Keďže Pafo už nie je v BRUTE, tak ma jedného dňa oslovil či nespravíme niečo bočné. Mne ho bolo ľúto, taktiež mi chýbali jeho vtipy, tak som pristal a začal robiť popri BRUTE. Chcel som tam – rýchle sypanice a krátke a výstižné paľby! Zapáčilo sa to aj Radovi a tak sa pripojil. Zároveň som chcel byť neviazaný tempom, technikou a brutalitou. Jednoducho tvorím všetko sám a ako to cítim. Bubeníci to žiaľ u náš nenabúchajú. Na svete by sa takí našli, takže sme museli využiť automat. Druhá vec, mám „dobludu“ nápadov a chcem to vypustiť. Pripadám si, že som už za zenitom so 41-tkou na krku, tak sa hlavne chcem podeliť o tvorbu a lásku k žánru s ľuďmi. Všetko som v podstate robil sám – od bicích, cez texty, aranžmá…. Nie je to chvála, je to proste tak. Počul som už, že BRUTE je o jednej osobe, ale inak by tu BRUTE ani tento projekt nebol, vzhľadom na naše mizerné slovenské podmienky.“ Vypočuť si ju môžete tu: http://bandzone.cz/painpurification FB:...
Recenzia – ROTTING CHRIST – RITUALS (2016, Season of Mist)
Och lucifer, toto fakt nie. Už dlho sa mi nestalo, že by som z hĺbky duše niečo nechcel napísať, ale tentokrát je to mojou povinnosťou. Pretože ako dlhoročný fanúšik Grékov ROTTING CHRIST nemôžem iba nečinne stáť a pozerať sa na to, čo stvárajú a vydávajú ako „plnohodnotný“ jedenásty album. Myslel som si, že Sakis a spol si svoje minimalistické rituálne chúťky ukojili na predchádzajúcom „Κατά τον δαίμονα εαυτού“. A nemôžem povedať, že to nebola zábavné, malo to svoju atmosféru a kde tu aj naozaj silný moment. Skladateľstva sa však znova naplno zhostil výlučne Sakis a ľudia, neni to dobré. Všetky negatíva (ktoré o chvíľu v plnej kráse vymenujem) minulého počinu sú aj tu a dovedené prakticky do dokonalosti, zatiaľ čo tých pozitív som veľa nenašiel. V prvom rade treba povedať, že skladby na „Rituals“ sú žalostne jednoduché. Metalová zložka, čím myslím gitaru, basu a bicie, nehrá nič. Gitara a basa prakticky celý čas hrajú iba dun dun alebo dundundundundun a bicie sa snažia ako tak vytvárať strednotempnú rituálnu atmosféru. Áno, už na predchádzajúcom albume sa nedalo hovoriť o zložitej gitarovej práci, ale bisťu, nech ma blesk šlahne ak tam neboli zaujímavé riffy! Nemám problém s jednoduchou hudbou, ale tu to zaváňa ťažkou nudou. Aj využitie druhého gitaristu, mladého a šikovného Georgea Emannuela je absolutne žalostné. Ten šuhaj je tam prakticky iba na sólam a ani tie nie sú príliš dobré a máte pocit, že ste ich už počuli. Novinke neprospieva práve ani očividné „odkazovanie“ na skladby minulé. A znova, už na predchádzajúcom počine si chlapci zjavne pomohli riffmi a melódiami zo svojej minulosti ale vykryli to aspoň novými a sviežimi. Na „Rituals“ hádam nie je ani jeden riff či melódia, ktorú som už ako dlhoroční fanúšik kapely od nich nepočul. A žiaľ v podstatne lepšom kontexte. Na nových skladbách sa ROTTING CHRIST sústreďujú hlavne na atmosféru. Je tam veľa textu a rôznych exotických spevov, orchestrálnych vložiek a ambientných zvukov. Sakis má talent pracovať s týmito prvkami, o tom žiadna. Ak však niekde vyznievaju pateticky tak je to práve na „Rituals“. O to horšie, že práve tieto zaujímave aranžmá sú to najsilnejšie na albume. Lenže už aj v nich sa kapela opakuje. Príkladov je tak veľa, že ani nemám silu menovať. Podložte to absolutne nezaujímavými gitarovými motívmi, a dosiahnete album kde sa každá pesnička podobá ostatným ako vajce vajcu. Okey, možno lyrická stránka „Rituals“ je zaujímavá a kapela aspoň tu objavuje a skúma svoje možnosti. Áno aj nie. Sú tu nové príbehy a sú podané kvalitne, ale sú tam aj už opakujúce sa motívy a tie nové to nevedia jednoducho potiahnuť. S mnohými motívmi sme sa u nich proste už mali...
Report – Guttural Gore Grind Mafia 8, 13. február 2016, Barrák music bar/Plán B, Ostrava
Grindové akcie na Morave sú povestné! Úsmev na každom rohu, oddaní fanúšikovia, kopec distier, brutálnosť vyžarujúca z pódia, ale aj pod ním a hlavne, obrovská dávka pozitívnej energie. Jednou z takýchto akcií je aj Guttural Gore Grind Mafia, ktorá má za sebou už sedem pokračovaní (vrátane tohto). Ako headliner sa nám predstavil projekt SCHIRENC PLAYS PUNGENT STENCH, ide vlastne o gitaristu/speváka Martina Schirenca z legendárnych Rakúšanov – PUNGENT STENCH, ktorý sa rozhodol hrať piesne svojej mŕtvej kapely (prevažne prvé tri albumy). Akcia bola zväčša natrieskaná kopou grindov – SPASM, ŠKODA 120, G.O.R.E., FELISHA, NUCLEAR VOMIT… Naše slovenské kraje hájili až dve kapely. Thrash metaloví zbojníci CATASTROFY a deathcoristi STERCORE. Na začiatku sa musím ospravedlniť, že som nebol až do konca, pretože situácia inak nedovolila (odvoz bol už unavený) a musel som po headlinerovi opustiť klub. Mrzí ma to. Poďme sa teda pozrieť, ako to tam prebiehalo. Organizácia šlape presne hneď od začiatku. O pol piatej sa otvorili brány klubu a na piatu už stála prvá kapela na pódiu. U FELISHA došlo k vážnej personálnej zmene, družinu opustil gitarista a „hlavný“ vokalista. To sa však nestalo osudným a problém vyriešili šikovne. Speváčka (oblečená v latexe s ružovou parochňou) sa chopila dvoch mikrofónov, jeden sa niesol v prasačom „gore“ duchu (samozrejme s riadnym efektom) a druhý v jej klasickom prevedení – stenanie, vzdychanie a iné „sexuálne“ citoslovcia. Hudobne sa to unášalo v duchu tanečného goregrindu s prvkami rock´n´rollu, ktorý tomu dával príjemný náboj. Vydarené naladenie sa. Ako prví z našej domácej dvojice sa predstavili thrasheri CATASTROFY. Od začiatku sa mi v ušiach zahniezdila vrana a to vďaka zbytočne navýšenej a ostrej basgitare, ktorá prehlušovala dôležité gitary a vytvára tým kolíziu. Keď tento problém hodíme za hlavu (aj keď to nejde len tak), išlo o veľmi vydarené vystúpenie. Boris je frontman, ako sa patrí. Vie dostať publikum na svoju stranu (aj keď to tu mal ťažké, vzhľadom na zameranie akcie), gestikuláciou obohatiť vokálny prejav, ale aj poriadne pritlačiť na pílu. Zároveň, čo je veľké plus, je mu všetko rozumieť. Frázovanie jak skutočný zbojník pri zbíjaní vrchnosti! Nečudo, že mu dáme všetky groše, pardón – potlesk. Gitary, vzhľadom na situáciu, kus pozadu, no poriadne agresívne a rezavé, ako sa patrí na thrash metal. Odzneli všetky dôležité hity cez „Žabomyšie vojny“, „Tento štát sa musí zničiť!“ či „Kazimír“, až po úplne najnovšiu – „Zbojnícky tanec“, ktorá nadväzuje na debut, i keď sa v nej skrýva viac melodiky. Každopádne vydarené vystúpenie. Teraz je čas spomenúť, že akcia prebiehala nie len v Barráku (kde odohrali sety spomínané kapely), ale aj v klube zvanom Plán B. Google maps hlásil, že pomocou pešej dopravy nám to zaberie deväť...
Report – Ravenarium, Attack of Rage, Craniotomy, 12.2.2016, Music Club Randal, Bratislava
Ravenarium je príkladom toho, že nevzdávať sa je cesta, niekedy dlhá (v ich prípade je to 13 rokov), ale čakať na správny okamih sa oplatilo! O skupine Ravenarium a ich histórii sme už na našich stránkach v stručnosti písali. Ak je pre Vás táto kapela neznámou, určite odporúčam zamerať ich na hľadáčiku! Piatok 12.2.2016 patril v Bratislave návratu Havranov a bol vskutku veľkolepý, mne vyrazil dych! Začnime však po poriadku, tak ako večer prebiehal. Na pomoc si organizátori tohto večera zavolali dve skupiny, ktoré sú na našej scéne nestarnúcimi klasikmi a tešia sa v radách fanúšikov veľkej obľube. Reč je o úderke z Hlohovca – Craniotomy a Bánovčanoch – Attack of rage. Otvorenie večera pripadlo na Craniotomy. Niečo po deviatej sa postavili na stage a spustili na nás svoj slammingový brutal death metal. Najprv však na pódium vybehol Feďa z Ravenarium, aby nás všetkých privítal a zároveň v krátkosti predstavil kapelu. Už dávnejšie som takýto prístup od organizátorov nezažila, takže to na mňa zapôsobilo ako pekné gesto. Priznám sa, že som Craniotomy už dávnejšie nevidela, naposledy minulý rok vo februári. Odvtedy totiž stihli vydať a pokrstiť nový album s krkolomným názvom „Overgorged flesh flies dying slowly „, prijatý v radách fanúšikov aj kritikov veľmi dobre, a tak som bola prirodzene zvedavá na ich vystúpenie. Publikum sa po prvých tónoch začalo pomaly zbiehať do miestnosti. Prvú pieseň som počúvala zo vzdialenejšej časti Randalu a tu sa mi zdal byť zvuk dosť rozbitý. Bicie občas prehlušovali všetky nástroje, basgitara si ťažko razila svoju cestu do popredia, gitara mala zvláštnu farbu….Druhú pieseň som si teda išla vypočuť do prednej časti. Čuduj sa svete, zvuk bol úplne iný, hutný a všetky nástroje vyrovnané, jednoducho Craniotomy vo svojej pravej brutálnej podobe. Táto nazvime to haluz so zvukom, ktorú som možno vnímala len ja, neuprela chalanom na náboji a energii, ktorú vkladali do vystúpenia. Vpredu sa pomaly rozbiehala zábava, ktorú okorenil svojim skokom medzi ľudí basák Daniel. V prípade Craniotomy aj Attack of rage (kde tiež hrá) už túto záležitosť považujem za časť vystúpenia. Vždy sa mi páči odozva ľudí, nakoľko je zakaždým iná. Spevák Pygo do nás hučal svojim nezameniteľným vokálom, gitarista Halmo na nás hádzal svoje slammy a iné zložité gitarové postupy, bubeník Šuška dopĺňal svojimi salvami celú zostavu. Škoda len, že nezazneli aj piesne zo starších albumov, ktoré zvykli chalani hrávať, ale nemôže byť všetko, to je pochopiteľné. Myslím, že Craniotomy sa úspešne podarilo odštartovať večer. Prehupli sme sa plynulo do pomysleného stredu akcie, ktorým bolo vystúpenie Attack of rage. Na začiatku roka nás na sociálnych sieťach okrem iných správ privítali s nemilou novinkou. Gitarista Bebo žiaľ z osobných dôvodov ukončil svoje...
Rozhovor – GAZDASGRIND: „Vyjadrovanie sa v rodnej reči je len ďalšia z vecí, vďaka ktorým sa kapela môže odlíšiť od mora iných kapiel!“
U Banskobystričanov GAZDASGRIND nastal hudobný zvrat. Grindcore nechali za sebou a svoje gitary namierili smerom ku death metalu. Čím ich hudba dospela, nabrala dynamickejšiu tvár a väčšiu zaujímavosť. Aj tomto som hodil reč s mentorom kapely – gazdom Jožkom. Prešli sme históriu kapely, zvraty, ale aj názory na svet. Vitajte v ich svete! Vitaj Jožko! Tak poďme nato! Ste na scéne pomaly 18 rokov. Načo by si ukázal, keby si mal určiť najväčšie úspechy a na druhú stranu, najväčšie prehry, poprípade, čo by si po toľkých rokov spravil úplne inak? No, to si mi veru dal otázku na zamyslenie na začiatok. Ti pekne ďakujem. Myslím, že naším najväčším úspechom je to, že táto kapela ešte stále aktívne funguje aj keď som mal veľakrát chuť sa na to vykašľať a zabaliť to. To, že sa nám niečo podarilo vytvoriť či zvečniť a už je jedno, ako to bolo urobené vtedy, aj keď veľa vecí by sme asi urobili ináč, ale to asi každý s odstupom času. Hmm…prehry. Boli samozrejme lepšie aj horšie obdobia, ale o nejakej prehne, čo by stála za to ju spomínať asi ani neviem. Najväčšia prehra by bola, keby sme to vzdali a nepokračovali ďalej kvôli nejakým problémom. Prehra je myslím aj to, keď sa človek niečoho vzdá a neurobil maximum pre to, aby to zachránil. Samozrejme niekedy aj s maximom snahy sa veci už zachrániť nedajú. Čo sa týka toho urobenia vecí ináč, k tomu by som povedal, že každý robí veci tak, ako chce a ako najlepšie vie v tej chvíli, práve, keď ich robí. Keby som však mal niečo urobiť ináč, tak asi to prvé fungovanie kapely od 1998-2000, keď sme viacej slopali ako hrali a ani nič nenahrali. Niekde som to už spomínal, že tam nebol nik, kto by to vtedy nejako viedol a držal na uzde, tak to aj preto tak vyzeralo. Tá pauza (Teda ten koniec. Nemyslel som, že sa to niekedy ešte znovu dám dokopy a že vôbec niekedy ešte budem hrať) potom prišla, už nejako prirodzene. Zo začiatku ste hrali skôr „zábavný“ grind, ktorý sa musel brať s rezervou. Prečo práve niečo také? Čo vás k tomu viedlo? Ono to nikdy nebol, až taký zábavný grind, niekedy síce bol. Boli sme mladí, robili sme sprostosti a aj keď sme už boli trošku starší, tak sme ich robili tiež. Neviem prečo, proste brali sme to vtedy viac-menej ako zábavu a nikdy sme nemali nejaké vyššie ambície urobiť nejakú dieru do sveta. Hlavne sme sa chceli hraním odreagovať a baviť. O to nám ide aj teraz. Novinka „Zlo“ však ide po výraznej death metalovej vlne. Prečo práve odklon k tomuto žánru....
Zotrime prach! Časť druhá: Štyri ťahy jedným písmom!
Po dlhšej odmlke, vzhľadom na dosť veľkú porciu nových albumov, vám prinášam pokračovanie rubriky – Zotrime prach! Ako myšlienka vraví – „Zobrať do ruky prachovku, zapnúť magič a zmiesť z albumov navrstvený prach a predstaviť vám nahrávky, ktoré by si vaše ucho nemalo nechať ujsť.“, v tomto duchu aj pokračujeme. Vzhľadom na dlhšiu pauzu, vám dnes predstavíme rovno štyri čerstvo oprášené nahrávky. Zoberte so mnou prachovku, nalaďte uši, zapojte hifi vežu a spoločne – Zotrime prach! LET THEM BURN – „Conqueror“ (Vlastná réžia, 2015) Na úvod vás hneď naladím poriadnou dávkou death metalu. Chalani z Prahy, LET THEM BURN, si názov prepožičali od skladby kanadských KATAKLYSM, hudobne však smerujú oveľa viac späť. Práchnivé, zahĺbené riffy, ťahavé melódie, občas až koketovanie s black metalovou atmosférou (hlavne titulná „Conqueror“), pochmúrne či nasraté tempá. Stará škola toho najhrubšieho zrna! Postupy vykopané až zo začiatku 90-tych rokov, občas lopatou zahĺbil až do konca 80-tych. Hlavne striedanie pomalej, zamračenej nálady, ktorá má až záhrobnú atmosféru s ráznou, no skazenou tvárou – práchnivý znak starej školy death metalu. Vokál znie ako keby zrel dobrých šesť stôp pod zemou (dobrých dvadsať rokov). Zlo, zahlbenosť, hniloba, občas mi to pripomína až starú školu – death/doom metalu. Zvukovo nevykračujú zo svojho smeru ani o centimeter vyššie. Gitary poriadne zahĺbené, riffy ostré, basa v pozadí dotvára atmosféru a vokál ide ruka v ruke s celým smrtiacim orchestrom. Starobylosť po každej stránke. Otázka teda zostáva – „Baví ma počúvať dávno pochované postupy, alebo túžim po niečom novom?“. Ak si odpoviete akokoľvek, ich hrobivosť, pravoverné melódie, či zachmúrenú atmosféru nedokážete ignorovať. Samozrejme, ak vaše srdce bije pre prvú variantu, tak ste na správnej adrese! Hodnotenie 8,5/10 Linky na kapelu: http://bandzone.cz/letthemburn https://www.facebook.com/LET-THEM-BURN-142373339288650/ CROUCH – „Warning Shot“ (Vlastná réžia, 2014) Čas nabrať iný kurz. Od temných zákutí metalu sa presunieme na slnečné pobrežie New Yorku. Chalani z Brna znejú ako keby poskakovali po pódiách a drvili hardcore práve typický pre túto scénu. Či už vás hneď napadne SICK OF IT ALL či MADBALL alebo AGNOSTIC FRONT, stále budete mať pravdu. Je to svižné, energické a skákajúce ako z dielne ich hudobných otcov. Oproti svojim koreňom viac stavili na moderný zvuk, smerujúci až ku metalovému vyzneniu. Drvivé a upraskané gitary, rázna basa, dopredu bijúce bicie a štipľavý vokál, spolu s výživným zvukom, robia z týchto chalanov celkom slušnú variáciu NY hardcoru na český spôsob. Vokály nám diktujú priamo do tváre, zbory v pozadí tomu pritakávajú, aby nám bolo jasné, že ide o reč ulice. Ich devízou je dostať dav do varu. Skoky, otočky, poriadny moshpit či skokani z pódia. To priam srší z nahrávky. Stačí mi zavrieť oči a som zrazu v malom klube,...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (2.11.2026 22:00) 2. novembra 2026
- Headbanger_FM (26.10.2026 22:00) 26. októbra 2026
- Headbanger_FM (19.10.2026 22:00) 19. októbra 2026
- Headbanger_FM (12.10.2026 22:00) 12. októbra 2026
- Headbanger_FM (5.10.2026 22:00) 5. októbra 2026
