Panychida – Haereticalia – The Night Battles – Cursed Records
Party hrajúce pagan metal by som zaradil do dvoch skupín. Prvá skupina sú kapely, ktoré hrajú na veselú nôtu a robia si predovšetkým z veľa vecí prdel, druhá sú kapely, ktoré berú svoju tvorbu predsa len vážnejšie. Práve do druhej skupiny by som zaradil borcov z Plzne Panychida a najmä ich aktuálny album. Kapelu poznám od ich prvého albumu Paganized a ich prvé dva albumy plus EP Woodland Journey ma svojho času veľmi bavili. Minulý album Grief for an Idol mi nejak zvlášť k srdcu neprirástol, a preto som bol zvedavý, čo predvedú na novinke. Ak mám byť úprimný, na prvé počutie ma album veľmi neoslovil, ale niečo vo mne stále hlodalo, aby som mu dal ešte šancu a urobil som veľmi dobre. Album otvára symfonické intro nazvané The Wild Hunt Assembly, v ktorom nás detský hlas uvedie do albumu. Neviem ako iným, ale mne pri nasledujúcej skladbe Procession of the Dead automaticky vyskočilo na rozum jedno meno, a to meno švédskych neznabohov Lord Belial. Album sa môže pochváliť súdržnosťou skladieb a celkovo pôsobí veľmi celistvo. Síce mi do uší skladby neudreli hneď tak výrazne, ako to bolo pri prvých albumoch, ale chcelo to iba lepšie počúvať a album začal odkrývať svoje poklady. Ak by som mal vypichnúť svojich favoritov, tak je to štvrtý track Josafat (The Gathering) a najmä dvojica vynikajúcich inštrumentálnych skladieb In Striacium a záverečná Perchtenlaufen. Album je pretkaný orchestrálnymi pasážami, ktoré tvoria naozaj podstatnú a výraznú časť, na úkor ľudových nástrojov, čo mi ale nepríde na škodu. Skladby sa nesú väčšinou v strednom tempe, takže rýchlostné preteky neočakávajte. V šiestej skladbe Hunting the Witches, ako hosť predviedol svoj growl Zdeněk Nevělík z doomových Et Moriemur. Záver albumu tvoria dva bonusy, a to live verzie skladieb Alatyri a Three Pillars, nahrané v roku 2015 pri príležitosti 10. výročia založenia kapely. Do istej miery na mňa album pôsobí ako opus magnum brnenskej legendy Root – Kärgeräs. Možno je to aj tým, že podobne, ako v prípade 20 rokov starého arcidiela Moravákov, prináša aj album Panychidy koncept. Čerpajú z knihy Carla Ginzburga – Benandanti, ktorá pojednáva o prenasledovaní tohto kultu. Krásny, históriou zaváňajúci artwork albumu vytvorila rumunská umelkyňa Luciana Nedelea. Ja by som síce uvítal klasické logo Panychidy na obálke, ale možno by to bilo do očí. V konečnom dôsledku je to výborné tak, ako to je. Album, myslím, spĺňa najvyššie kritéria a napriek tomu, že sa od zvyšku diskografie líši, svoju cestu k fanúšikom si určite nájde. O tom nepochybne svedčí aj ich tohtoročné na jar absolvované turné po Mexiku v sprievode ďalšej českej kultovky Inferno. P.S.: Ak sa chcete presvedčiť o kvalite tohto diela, máte možnosť...
Henchmen má vydavateľa!
Už prvé dve skladby z nového materiálu Brute dávali tušiť, že sa na toto dielo skazy nájde vydavateľ veľmi rýchlo. Každý však mohol len hádať, kto to bude. Posledný úspešný počin z roku 2014 (Pillory) vydal GOTHOOM Productions. Dnes však táto death metálová horda na svojich stránkach urobila koniec všetkým špekuláciám, keď oznámila, že tento krát svoju hudbu zveria do rúk osvedčeného českého vydavateľstva NICE TO EAT YOU RECORDS. Tento label pôsobí na českej scéne slušnú radu rokov a pod ich „krídlami“ bolo už množstvo českých, niekoľko slovenských aj zahraničných skupín. Už čoskoro sa tak fanúšikovia môžu tešiť na nové CD! Dovtedy si vypočujte prvé dve zverejnené skladby. Materiál sa nahrával v domovskom štúdiu Tretradrot, okrem bicích, ktoré nahral Jirka Zajíc (Heaving Earth a ďalšie…), ako na predošlom Pillory. Prvé dve ukážky sršia nápadmi, technikou, energiou aj brutalitou…jednoducho, je tu namixované všetko, čo má byť, bez toho, aby stratili svoju tvár. Zostava: Steve – guitar Boris – guitar Fetus – vox Rado – bass Sledujte kapelu: https://www.facebook.com/brute.esdm/...
Recenzia – Asphyx – Incoming Death – Century Media Records
THIS IS TRUE DEATH METAL, YOU BASTARDS… tento výkrik Martina van Drunena v úvode titulnej skladby z predchádzajúceho albumu by v skratke úplne stačil na opis aktuálneho zárezu v diskografii tejto death metalovej ikony. V prípade týchto Holanďanov (aj keď už iba z troch štvrtín, ale nepredbiehajme) platí, že čím sú starší, tým sú proste lepší. Od posledného albumu Deathhammer prišla zmena na bubeníckom poste, kde posledného zakladajúceho člena Boba Bagchusa nahradil, čo do telesných proporcii, obrovský Nemec Stefan Huskens (okrem iných bubeník thrash/blackových nemeckých antikristov Desaster). Ten síce v kapele búcha už zhruba nejaké dva roky, ale prvým dlhohrajúcim albumom pod vlajkou Asphyx je práve aktuálny album. A aký teda je? Zmyslový orgán, ktorý prvý spozornie, nie je ucho, ale oko. Krásny a prepracovaný obal z dielne Axela Hermanna, v podstate dvorného umelca Asphyx, ale okrem nich sa prácou z jeho dielne pýšia aj Bloodbath, Demolition Hammer, Moonspell atd. Z obálky teda dýcha smrť, rozklad a podobné atribúty charakteristické pre Asphyx. Prvou skladbou je song s názvom Candiru. Pri prvom počutí ma táto skladba príliš neohúrila, ale zhruba v polovici sa zlomí do pochodového tempa, ktoré vás núti si podupávať nohou do rytmu. Úvodná vyhrávka druhej skladby Division Brandenburg mi silne evokuje Marduk okolo albumu La Grande Danse Macabre a nie je jedinou vecou, ktorá pripomína jednu z legendárnych kapiel black metalového ranku. Dostávame sa k môjmu favoritovi celej novej zbierky, a to k songu Wardroid, ktorá ma hitové ambície. Van Drunenove zrevania na konci pripomínajú zviera vedúce na porážku. Apropo van Drunenov vokál mi príde z trojice albumov po návrate do náručia Asphyx jednoznačne najsilnejší práve na novom albume. Nasledujúce dve pecky The Feeder a It Came from the Skies sú klasické rezačky v štýle Asphyx postavené na mocných riffoch. The Grand Denial nám dáva pocítiť doom metal a tvorí akýsi predel albumu. Incoming Death a Forerunners of the Apocalypse určite bez problémov zapadnú do koncertného playlistu. Najmä druhá menovaná má tak silnú melódiu, ktorá sa do vás proste zavŕta ako zubárova vŕtačka do ďasien. Subterra Incognita prináša opäť zmiernenie tempa. Na konci zaznie klavír, ktorý nás uvedie do pohody pred masakrom Wildland Fire. Na úplný záver si van Drunen a spol. nechali najdlhšiu skladbu albumu Death: the Only Immortal. Neviem ako iným, ale mne ten úvod dosť pripomenul blackovú legendu Immortal. Samozrejme, že zostatok je klasický Asphyx. Celkovo hodnotím tento album na výbornú. Myslím, že viac ako dobre nadväzuje na vysoko cenené posledné dva albumy Death… the Brutal Way a Deathhammer a patrí medzi to najlepšie , čo sa tento rok urodilo nielen v death metale. Hodnotenie 9,5 Autor:...
Československí blackmetaloví celebranti vydali novú EPku!
Cult of Fire dnes otvorili Pandorinu skrinku plnú nerestí a sexuálnej energie! Komplet nová EPka s názvom LIFE, SEX AND DEATH bola zverejnená na hudobnom kanáli youtube pre naše biedne hriešne duše! O vizuálnu stránku sa opäť postaral dvorný umelecký démon David Glomba s nezvyčajnou perličkou v podobe 12 palcového vinylu v tvare lotosového kvetu. Dielo bude k dispozícii na LP, CD aj MC, takže na svoje si prídu aj poslucháči zo starej školy. Otvorme svoje čakry a poddajme sa kultu ohňa! Tracks : 1.Life 2.Chinnamasta Mantra 3.Death 4.Tantric Sex Hostia: Gurmeet Kaur – vocals (Chinnamasta Mantra) Regina de Bestiis – OMMMMM (Tantric Sex) Zdeněk Šikýř – keyboards Jan Pavlas – lyrics Cult of Fire: Infernal Vlad – strings Devilish – vocals Tom Coroner – drums Dávid Glomba – art Objednávky: beyondeyes@seznam.cz Sleduj: https://www.facebook.com/Cult-Of-Fire-101579073262511/ http://www.cultoffire.cz/news/ Text: Urban...
Recenzia – Split Teething/Feastem 2016 LP – L´Inphantile Collective
Dve grind-corové kapely Teething a Feastem spojili sily, aby v tomto roku vydali split na LP u L´Inphantile Collective. Najprv si však dajme trochu predstavovania. Teething pochádzajú zo Španielska a ich história sa píše od roku 2011. Tvorbu majú rozkúskovanú na pestrú zbierku, na niekoľkých split albumoch, či EPčkách. Niekoľko krát si užili tour po Európe, vystúpili minulý rok na Obscene Extreme Festivale a predskakovali aj Napalm Death. Split s Feastem nahrávali u Tu Pa Tu Tu Pa Records, španielskej undergroundovej značke. Aby to však nebolo také ľahké, LP verzia vyšla aj u vydavateľstva EveryDayHate a zároveň aj u českých L´Inphantile Collective. Feastem pochádzajú na rozdiel od svojich kolegov až z ďalekého studeného Fínska. Sú aj o niečo staršieho dáta, keďže svoju grind-core kariéru odštartovali už v roku 2005. Majú za sebou aj niekoľko full albumov, účasť na mnohých koncertoch a tour. Ich hudba je charakteristická ultra rýchlymi bicími, energickými vystúpeniami, no jednoducho má to ten správny grindcore, crust, punkový sound. Tri piesne na split nahrali v Pate & Olli in Raahe + Kallio / Lauttasaari, H:ki štúdiu. Od histórie však poďme k tomu podstatnému a to je najnovší split hore opísaných kapiel. Na prvej strane platne, označenej ako A nájdete tri krátke skladby od Teething a na druhej strane sa prirodzene nachádzajú skladby od Feastem. Celková dĺžka splitu má len deväť minút a tak tento výtvor môžete vlastne furt otáčať, keďže tých pár minút vám ubehne veľmi rýchlo, doslova bleskovo. Cover LP je ladený do modro-čierno-šedých farieb, kde ústredným motívom je akási podivná kreatúra. Do očí vám hneď udrú jej zuby, či vypúlené oči (4 kusy) a cigareta. Na spodnej časti sú lebky a niečo, čo som identifikovala ako fixky? Či hovoriť o nejakej umeleckosti, to asi nie, je to podľa mňa taký punk. Čo sa týka textovej stránky, u Teething ide o hnevlivé texty, ktoré sa dotýkajú hlavne terajšej spoločnosti, nepochopenia, zloby a v podobnom duchu sa nesú aj texty Feastem. Ich zrozumiteľnosť je trochu obťažnejšia, „prekvapivo“ sa dajú vyrozumieť len niektoré slová, treba sa na to vyslovene sústrediť. Keď si avšak zoberiete do rúk texty a sledujete, zistíte, že im je celkom dobre rozumieť. Keď sa na split pozriem ako na celok, bez toho, že by som vedela, že ide o dve rozdielne kapely, pripadá mi to ako veľmi ucelená nahrávka. Ak by ste si ho pustili v kuse, tak by ste možno ani nepoznali, že je to hudba dvoch kapiel, avšak pozorný poslucháč si rozdiely všimne. Zvukovo nie je ten rozdiel veľmi citeľný. Teething má vo svojich piesňach viac vplyvov aj z punku, dominuje mu živý „ukričaný“ vokál, ktorý akoby vyzýval do boja, do ulíc!...
Jesennú melanchóliu vám spríjemní Poetry in Telegrams
Melancholická novinka POETRY IN TELEGRAMS s exkluzívnym hosťom Medzinárodný projekt POETRY IN TELEGRAMS vydáva v týchto dňoch CD Melancholy. Zostavu Johny Štefeček (spev, gitara) a Paul Ortiz (bicie) doplnil exkluzívny hosť z Nórska – hlava kapely Shining a ex-člen Jaga Jazzist, Jørgen Munkeby. Prvý singel sa volá Breathing. ň Celkovo ide o tretie EP projektu a okrem nových piesní tu nájdete aj video/singel Stargazing, ktorý mal premiéru v lete. Viac informácií získate na oficiálnej webovej stránke www.poetryintelegrams.com a na www.facebook.com/poetryintelegrams. Za konceptom POETRY IN TELEGRAMS stojí slovenský hudobník a textár Johny Štefeček. Základnou črtou všetkých doterajších nahrávok je minimalizmus: ide o akési krátke hudobné telegramy nahraté so sedemstrunovou gitarou a bicími. Debut Songs for Desperate Lovers, na ktorom hosťoval slávny bubeník Thomas Lang (AUT/USA), ale aj druhé EP The Phases s Paulom Ortizom (UK), zožali pozitívne recenzie v rôznych rockových časopisoch i na internetových portáloch. Mixáž a mastering všetkých nahrávok je v réžii Rolanda Grapowa (GER), bývalého člena Helloween. Obálka a webová stránka je dielom Pavla Trubena (Truben Studio). POETRY IN TELEGRAMS, jeseň 2016 Kontakt: Johny Štefeček, e-mail: johnystefecek@gmail.com www.poetryintelegrams.com www.facebook.com/poetryintelegrams www.poetryintelegrams.bandcamp.com www.youtube.com/user/poetryintelegrams...