Report – Večer Stredovekého Folku – MMC Bratislava – 24.3.2022
apr01

Report – Večer Stredovekého Folku – MMC Bratislava – 24.3.2022

Zverejnené v apr 1, 2022

Začiatkom jari a s uvoľňovaním pandemickych opatrení ožila aj klubová scéna. Koncertov utešene pribúda,  až mam niekedy pocit, že organizátori z obáv z opätovného sprísnenia podmienok pre usporiadanie kultúrnych podujatí, chcú stihnúť čim skôr čo najviac akcií a vzniká až nadbytok, keď si človek nevie vybrať kam skôr. Štvrtkový marcový večer padla voľba na MMC, s prísľubom pre mňa nie celkom tradičného line-upu folkových kapiel, ktorých mena mi spočiatku veľa nehovorili. Okrem asi najznámejšej informácie o headlinerovi, ktorou je to, že  Percival boli súčasťou soundtracku k hernému hitu Witcher 3. Už pri ceste do klubu bolo v jeho okolí možne vidieť pomerne dosť ľudí v historických kostýmoch, ktorých skôr môžete stretnúť na historických šermovačkách a jarmokoch na hradoch, ako na klubovom koncerte takmer v centre hlavného mesta, čo dávalo prisľúb celkom slušnej návštevnosti, a trochu iného zážitku, ako na bežnom rockovom/metalovom koncerte, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Takmer presne s odbitím siedmej hodiny odštartovali cely program moravskí Tempus, so svojim folk rockom obohateným o tradičné nástroje.  Personálne boli najpočetnejšou kapelou večera. Zhruba pol hodinku trvajúci set,  osemčlennej zostavy bol prijemným úvodom a nabudením atmosféry do dnešného večera. Trochu mi chýbala väčšia originalita v prístupe ku tvorbe. Kombinácia rockovej rytmickej sekcie, sólujúcej elektrickej gitary a tradičnejších nástrojov, pozvoľna začínala prebúdzať aj prítomne obecenstvo. Predstavená tvorba pripomínala v niektorých momentoch známych Blackmoores night a bola organizátormi vhodne zvoleným úvodom večera. Čo chybalo po hudobnej stránke, bolo bohato vynahradené suverénnymi inštrumentálnymi výkonmi a hlavne pozitívnym prístupom vysmiatych hudobníkov, ktorí počas relatívne krátkeho vystúpenia preniesli dobrú náladu aj na publikum. Ako druhí, s výrazným oneskorením, po komplikáciách so zvukom, nastupujú slovenskí Strigôň. Ich prístup ku folku je oproti predchádzajúcej kapele o poznanie komornejší.  Štyria hudobníci, v čele so speváčkou obsluhujúcou zároveň aj čelo, ponúkli obecenstvu hĺbavý, niekedy až „šamansky“ pôsobiaci pohľad na historicky folk. Pre mňa, ako laika, ktorý sa v tomto žánri orientuje len veľmi zbežne, išlo o autentickejšiu podobu historickej hudby. Ich produkcia, založená výhradne na historických nástrojoch, pôsobila veľmi prijemným dojmom, ktorý umocňovala speváčka prihovárajúca sa obecenstvu ľubozvučnou Oravčinou. Vo svojich radoch mali aj množstvo fanúšikov, ktorí ich tvorbu poznajú a tak sa neraz stalo, že ste počuli niektorých ľudí spievať spolu s kapelou. Počas ich vystúpenia sa objavili aj kartónové transparenty s nápismi. Atmosféra koncertu začala pripomínať stredovekú tavernu a rozjarenými hosťami. Jednu skladbu speváčka Barbora adresovala aj známemu slovenskému rozhlasovému moderátorovi a publicistovi Rudymu Rusovi, ktorý ich v minulom roku zavolal do svojej relácie Headbanger FM. Vystúpenie Strigôňa a atmosféra, ktorú sa im podarilo navodiť boli nad moje očakávania, nehovoriac o inštrumentálnych výkonoch a zároveň precítenej hre na jednotlivé nástroje.  Ako posledná odznela skladba Dunaj, ktorá zároveň dala názov aj ich albumu z roku 2018. Vzhľadom na časový sklz sa fanúšikom nedostalo prídavku. Po krátkej pauze sa už na pódiu objavili členovia...

Čítaj ďalej
Deicide: V rodinnom zväzku so Satanom
apr01

Deicide: V rodinnom zväzku so Satanom

Zverejnené v apr 1, 2022

To splodenie muselo byť nechutne slizké. Všade samá krv, prítmie, ktoré osvetľovalo len pár sviečok, za oknom búrka a vo vnútri plač. Idylka, ktorú nezažila ani Rosemary Woodhouseová. Ale tak čo čakať, ak si na potomkovi pracuje sám Rohatý. Boli časy, keď niekto neustále čakal druhý príchod Kristov. Osandálovanému vlasáčovi sa naspäť na jeho Alma Mater veľmi nechcelo (vzhľadom na to ako skončil, tak sa mu nemožno čudovať…) a tak Satanovi skrsla v hlave myšlienka priviesť na svet svojho syna a začal rozsievať po svete svoje sírou páchnuce semeno. Veď sa hádam nejaké ujme a bude môcť byť na svojho potomka pyšný. S odstupom času musel byť chlapčisko veľmi spokojný, pretože jeho viac, či menej vernejšími klonmi sa to v dnešnom svete len tak hemží. No ale jeden malý rohatý spermoň mu robil nesmiernu radosť. Celé detstvo ho sledoval, pomáhal mu (veď predsa len ako správny tatko… akurát alimenty neplatil) a maličký Glen cítil, že má akosi takú viac horúcejšiu krv ako jeho ostatní vrstevníci. Ako Glen rástol, tak prichádzali tradičné otázky, ako napríklad prečo majú iné rodiny otca a on nie. Raz to mamka, tá hriešna nádoba na pekelný kvások nevydržala a povedala mu ako to s ním je. Glena táto podivuhodná informácia nezaskočila a napriek všetkému sa túžil stretnúť so svojim otcom. Skočiť autobusom na adresu s popisným číslom 666, tak to asi nejde len tak ľahko. A tak mama vytiahla z pivnice všetko pekelné harampádie, ktoré našla – zvieracie lebky, čierne sviečky, pentagramy, obradné dýky, vyvolávacie knihy… a urobila si so synom taký milý rodinný večer. Rituál prebehol na výbornú, pretože sa rozleteli dvere a v nich stál on – Mendésky kozel. So slovami: „Tak čo vy kurvy, ste ma nečakali, čo?“, vstúpil do miestnosti, ktorá sa naplnila nedýchateľným dymom. Pohladil Glena po hlave, sadol si za vrch stola a spýtal sa malého Antikrista, po čom jeho práchnivé srdce najviac túži. Keďže krpca to už vtedy ťahalo k hudbe, tak povedal, že chce hrať, spievať a mať kapelu. Starý Diabol sa usmial a vytiahol spoza pása papier. Pohrýzol chlapca do prsta a prikázal mu, aby zmluvu podpísal svojou krvou, ktorá mu z prsta vcelku dosť valila. Dodal: „To, že sme otec a syn neznamená, že ťa nemusím mať podchyteného právne. Ale neboj, podobnú zmluvu podpísali aj The Beatles, takže tvoj úspech bude pod mojim patronátom. Ale pár rokov to ešte potrvá.“. Pán pekiel dohovoril, usmial sa a podobne nečakane ako sa objavil, tak aj zmizol. Zvyšok je história. Možno to bolo tak a možno inak (ako s obľubou hovoril šašo v jednom starom Večerníčku). Ale asi skôr inak. Každopádne Glen Benton bol asi exot odjakživa. Ale...

Čítaj ďalej
Chmurné obrazy budúcnosti ľudskej rasy – PANZERFAUST, VELNIAS v Prahe!
mar31

Chmurné obrazy budúcnosti ľudskej rasy – PANZERFAUST, VELNIAS v Prahe!

Zverejnené v mar 31, 2022

15.4. 2022 – Praha, Modrá Vopice FB event: https://facebook.com/events/485608999158079 e-TICKET: https://obscure.cz/cs/tickets/detail/id/421 Ignorovat tvorbu Kanaďanů PANZERFAUST by fanouška extrémního metalu zpětně mohlo mrzet. Asi není nutné zmiňovat, že tato výtečná blackovka založená roku 2005 má za sebou koncerty s Marduk, Watain a dalšími, lepší bude ji někam hudebně zařadit. Black metal je v tomto případě jasný, ale jeho tradiční poloha nevyhovující. PANZERFAUST sice umí vypustit čerta, ale rovněž jsou silně atmosféričtí a kytarovou prací dodávají nervnost a neustálé popichování jehličkami (viz např. přiložená „Promethean Fire“ nebo „The Faustian Pact“), ale nebojí se pustit i do drobných experimentů. Temná nihilistická hudba nese chmurné obrazy budoucnosti lidské rasy a beznaděje pohledem filozofickým a hudebně navazuje na tradici francouzské avantgardy, skandinávské ortodoxie a polského hitmakerovsví, takže nikoho teď už nepřekvapí, že je doporučíme fanouškům Deathspell Omega, Svart Crown, Kriegsmachine, Outre, Mgla nebo Watain. Přičtěte čitelný zvuk i skvělou instrumentaci. Příjezd Panzerfaust byste měli vyhlížet plnou pozorností. Evropské turné zahrnuje též jejich o rok mladší stájové kolegy VELNIAS z amerického Colorada. Pedál jejich rychlosti je tu sešlápnut na úplně jinou úroveň. Pomalejší, s doomem koketující tvorba je sice černým karbonem prorostlá, ale na povrch se derou vznosnější, až bathoryovské polohy, které nemají daleko k pagan a folk náladám, takže nabízí více prostoru k nadechnutí než hlavní kapela večera. Panzerfaust https://youtu.be/RyJqwDZomNE https://youtu.be/2WWYYnnIE5M https://youtu.be/87X273VgeRA live: https://youtu.be/0Mb1HrYnDTk drum playthrough: https://youtu.be/kfO9glgzYvE Velnias https://youtu.be/gD7__171Ys4 https://youtu.be/W2SeIAgD5so   Tlačová správa Obscure...

Čítaj ďalej
Koncerty na Garážach opäť začínajú!
mar31

Koncerty na Garážach opäť začínajú!

Zverejnené v mar 31, 2022

Po období temna a zimy sa do Bratislavy opäť vracia sezóna garážových koncertov. Už len dúfať, že počasie nebude zrovna aprílové a teda premenlivé. Ako jeden z prvých koncertov sa tu uskutoční v podaní Dead City Crew. Tešiť sa môžete až na 5 kapiel, z toho jedna príde až z ďalekého Francúzska, jedna z Maďarska, jedna z Čiech a dve domáce slovenské kapely. Opisy kapiel nechávam na samotných organizátorov nižšie. Príďte si užiť jarné počasie na koncerte pod holým nebom, na tomto kultovom mieste. Dead City Crew uvádza koncert kapiel: Wasted Struggle (HU) https://wastedstruggle.bandcamp.com/album/agenda-of-fear Tak strašný nájeb že si to ešte nevidel. Un Automne de plus (FR) https://unautomnedeplus.bandcamp.com Trio z Francúzska hrajúce emo post hc. Flowers for Whores (CZ) https://ffwprague.bandcamp.com/ Metal hardcore rúbanica najvyššieho kalibru priamo z Prahy Face Defect (SK) https://facedefect.bandcamp.com/album/face-defect Nadupaný hardcore punk. Vezmi si svoje pogovacie boty. Damato (SK) https://damatohc.bandcamp.com/album/damato Metal hardcore jak šľak. Nový album je na spadnutie. Dátum: 08.04.2022 Miesto: Garáže pod Prístavným mostom Vstup: 8 € FB Event:...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Luisma (Haemorrhage): „Práca patológa je náročná!“
mar26

Rozhovor – Luisma (Haemorrhage): „Práca patológa je náročná!“

Zverejnené v mar 26, 2022

Už je to nejaký piatok, čo som naposledy robil rozhovor. Dnes vás zoberiem do Španielska. Nepôjdeme sa motať niekam po slnečných plážach, či obdivovať kultúrne pamiatky. S vrzgotom otvoríme ťažké dvere na ktorých visí tabuľka s nápisom Patológia. Po ich otvorení nás zarazí ťažký pach formaldehydu a hniloby. Na konci miestnosti sedí za stolom náš dnešný objekt záujmu – gitarista, mozog a hlavný patológ kultových Španielov Haemorrhage – Luis Manuel Quiroga, vo všeobecnosti známy ako Luisma! Zdravím do Španielska! Ako si žijú Haemorrhage posledné cca 2 roky? Situácia sa zrejme konečne upokojuje. Plní sa vám už kalendár koncertami? Koľko akcií ste vlastne od začiatku pandémie odohrali? Zdravím! Tak ako všetci, tak aj my sme žili posledné dva roky dosť na prd. Lockdown, nariadenia… Veď viete. Dva roky sme takmer jeden druhého nevideli. Vyzeralo to, ako keby sme už ani nehrali v kapele. Koncert sme nehrali od decembra 2019. To je proste priveľa. Teraz už máme na programe nejaké koncerty, ale keďže problémy sú stále v nejakej forme okolo nás, tak nemôžeme hrať tak často ako by sme si želali. Už to bude päť rokov, čo vyšiel váš posledný album We Are the Gore. Ak sa dobre pamätám, tak u mňa v takých tých koncoročných rebríčkoch skončil v tej dobe jednoznačne na prvom mieste. Takže sa natíska otázka, je už na ceste nejaký jeho nasledovník? Napísal som nejaké skladby cez lockdown, ale keď som ich teraz počúval, tak sa mi nepáčili. Zrejme som nebol v nálade na písanie hudby. Myslím, že som nebol v hlave pripravený na písanie skladieb pre Haemorrhage. Teraz už máme niekoľko skladieb, ktoré sú celkom dobré, ale na skúškach hráme stále iba staré veci. Nové veci som ešte stále nehral s ostatnými členmi, ale v blízkej dobe s tým začneme. Myslím, že všetko sa postupne vracia do normálu a ja sa budem môcť zase viac zamerať na písanie nového materiálu. Mám pomerne blízko ku slovenskému festivalu Flesh Party. Pred pár rokmi sa vás snažili získať do lineupu, pretože ste v ten víkend hrali aj na nejakej akcií v Nemecku, myslím. Avšak, vraj hrávate iba jeden koncert za víkend. Je pre vás náročné skĺbiť osobný život s viacerými koncertami behom pár dní? Alebo aký je vlastne dôvod tejto vašej tradície? Niekedy hráme aj viac koncertov, ale v tomto prípade, ktorý spomínaš, boli určite nejaké dôvody k tomu. A áno, je veľmi ťažké skombinovať kapelu s osobným životom. Práca patológa je náročná, haha! Videl som vás 3x, vždy v inej krajine a vždy v inej zostave. Vlastne, na všetkých tých troch koncertoch si bol iba ty a Lugubrious. Napriek tomu máte vcelku stabilnú zostavu, až na bubenícky post....

Čítaj ďalej
Recenzia – Blasfeme – Fuck Your Starving Planet – 2021
mar24

Recenzia – Blasfeme – Fuck Your Starving Planet – 2021

Zverejnené v mar 24, 2022

Drvivá väčšina nahrávok, ktorú na našom webe recenzujeme je slovenských a českých, len občas sa objaví nejaká výnimka. V prípade Blasfeme prepojenie s našou scénou existuje, napriek tomu, že ide o anglickú black metalovú kapelu, konkrétne z prístavného Bristolu. Podľa metalových archívov má momentálne kapela štvorčlennú zostavu, ale EP Fuck Your Starving Planet bolo nahrané vo Woodcroft Audio v Cardiffe ešte v zložení Moord (vokály, gitara, basa) a Striga Hell (bicie, klávesy). A práve Striga Hell je Slovák, momentálne aktívny na ostrovnej hudobnej scéne vo viacerých kapelách. Diskografia Blasfeme obsahuje EP Path Of Despair (2017), radový album Iniquity in Salvation (2020) a recenzované EP Fuck Your Starving Planet (2021). Hneď pri pohľade na obal a logo je žánrové smerovanie jasné, tu nejde o avantgardu ani moderné odnože čierneho kovu. Zaujímavé je modré ladenie celého nosiča, ktoré korešponduje s krásne modrou oblohou za štýlovo ohodenými členmi kapely na obale. Tri skladby na ploche približne štvrťhodinky ubehnú rýchlo, ale na vytvorenie si obrazu o kapele stačia. Obskúrny podzemný black s nepriateľskou aurou disponuje kvalitným aj keď trochu plochým zvukom, ktorý balansuje medzi dávkou špiny a dostatočnou čitateľnosťou. Blasfeme sú tradicionalisti, ale nevracajú sa do lo-fi zverských začiatkov žánru ani nepopierajú vývoj žánru. Úvodná svižná Death Prayer je priamočiara mardukoidná záležitosť, nijako objavná, ale dobre urobená. Dvojka Nothing Bleeds Forever spomalí, zahustí atmosféru a zároveň ponúkne komplikovanejší príbeh. Názov pripomenie kultový slovenský horor o mocnom upírovi z Všehradu. Podobne pokračuje aj titulná trojka, pestrejšia kompozícia, temná atmosféra, tých takmer 6 minút pri obidvoch skladbách je vyplnených kvalitným materiálom. Fuck Your Starving Planet by Blasfeme Keď EP porovnám s predchádzajúcim radovým albumom, tak nový smer sa mi páči viac, Iniquity in Salvation bolo príliš tradičné. Fuck Your Staving Planet nie je zásadne originálne, ale znie naozaj blackmetalovo: nepriateľsky, obskúrne a podzemne. Vhodné najmä pre black metalových maniakov, poslucháčovi mimo žáner nemá príliš čo ponúknuť. Ale ak máte len 15 minút a chcete ich užitočne vyplniť, tak Blasfeme sú veľmi dobrá voľba. Kontakt: https://blasfemeuk.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/blasfemeband Hodnotenie:...

Čítaj ďalej