Recenzia – All The Fury – Layers – 2022
Keď Košičania All The Fury vydali pred štyrmi rokmi prvotinu Over The Line Of Meridian, zožali zaslúžené pochvaly, keďže išlo o veľmi zaujímavú kombináciu melodického death metalu s výdatným množstvom melodického spevu, ktorý bol navyše na veľmi vysokej úrovni. Po niekoľkoročnej pauze nadišiel čas na druhú nahrávku so stručným názvom Layers. Okamžite si určite každý všimne zmenu vokálov. Pôvodný spevák Tomáš Malý už v kapele nie je a nahradil ho Štefan Timko, ktorý využíva výhradne death metalový vokál. Dôsledkom toho je dosť odlišné vyznenie nahrávky, aspoň na prvý pohľad, ale kvalita zostala našťastie zachovaná. Zvyšok zostavy ostal rovnaký, teda Tomáš Šmida (bicie), Lukáš Bockanič (gitary), Ľubomír Mičko (gitary) a Marek Bacúr (basa). Rockový spev už na Layers síce nenájdete, ale mnohé pasáže a riffy by sa pokojne mohli nachádzať na sólovom albume takého Marka Tremontiho. Na opačnej strane stojí prísny death metal, aj klasický, aj melodický, niekedy doplnený hardcorovými sekanicami. Práve takéto nie úplne zvyčajné spojenie rôznych prvkov robí album Layers veľmi zaujímavým a pre mňa je to hlavný dôvod, prečo sa k počúvaniu stále vracať. Skladby sú prehľadne vystavané, žiadny chaos a nečakané zmeny sa nedejú. Napriek tomu neskĺznu do nudy, rozumná stopáž pesničiek dáva priestor na to, aby ste si užili verš aj refrén, vo väčšine prípadov gitarové sólo a primerané množstvo riffov a vyhrávok. Rovnako sa zbytočne netlačí na rýchlosť, rýchlejšie časti občas striedajú vyslovene relaxačné pasáže. Layers by All The Fury Hneď pri prvej Another Try sa vynoria skvelé harmónie na spôsob Depresy, coreovo sekaná je titulná Layers a päťka Fading Into History, melodickejšia rockovejšia tvár sa prejaví vo štvrtej Blind At Light. V každej položke sa dá nájsť nejaká vychytávka a ťažko hľadať zásadnejšiu slabinu. Možno by som v melodickom death metale hľadaj o čosi chytľavejšie a návykovejšie refrény, keďže pri bežnom počúvaní album jemne splýva. Veľkú pochvalu si zaslúžia texty, inteligentné a na death metal často netypické. Určite stoja za prečítanie. Zvuk od Martina Barlu je zárukou kvality, v niektorých momentoch sa mi zdali zbytočne vpredu bicie na úkor ostatných nástrojov. Inak všetko tak ako má byť, vyrovnané, neprehustené s vhodným pomerom potrebnej špinavosti a ostrosti. Obal podobne ako texty pre žáner pomerne nezvyčajný, ale o to viac zaujme. Nebudem nikomu tvrdiť, že ak nebude počuť Layers, tak príde o zásadnú nahrávku žánru. Takých sa urodí veľmi málo celosvetovo. Na druhej strane, spojenie melodického death metalu s prvkami hard rocku, ako to robia All The Fury, je originálne a hlavne veľmi dobre počúvateľné. Výborný prepracovaný album pre všetkých death metalových maniakov, ale aj pre tých, ktorí tento žáner väčšinou už nezvládajú. Kontakt: https://allthefury.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/atf.metal/ Hodnotenie:...
„Sväto“ Martinský Randál budúci týždeň v piatok!
Martinský ANTARES sa po dlhých rokoch vracia na dosky Randálu. Melodický death znie aj z ich nového albumu s názvom V. Spolu s nimi sa predstavia hostia z rakúska – black metalová svorka MISANTHROPIC MIGHT, brnenskí deatheri FATALITY a stupavská deathmetalová banda KRUDUS. Koncert sa uskutoční v piatok 11.11. na Martina. Mimochodom, sviatok ma v tento deň aj Maroš, príďte teda osláviť svoje meniny na koncert :). ANTARES https://www.facebook.com/antaresdeathmetal MISANTHROPIC MIGHT https://www.facebook.com/misanthropicmight FATALITY https://www.facebook.com/fatality.death.metal KRUDUS https://www.facebook.com/krudusband DÁTUM: 11.11.2022 MESTO: Randal Music Club, Bratislava FB Udalosť: https://www.facebook.com/events/566932738125764/ https://fb.watch/gAD8utwrCN/ Text čiastočne použitý z FB...
Origin Of Infinity vydali druhý album s názvom „After the Slumber“
Druhé řadové album s příchutí progressive death/metalu je nyní k poslechu na YouTube. 10 skladeb, na kterých se podílel Tomáš Hospodka (Wictims), Jiří Krš (Cutterred Flesh, Pandemia) a Honza Kapák (Bohemyst). Album je zatím k dispozici na CD a MC u jeho vydavatele Dead Maggoty Productions Origin of Infinity: Vladimír „Vladin“ Novák – guitar Jakub Vácha – guitar Miroslav „Levi“ Kočegura – drums Guests: Honza Kapák – bass, guitar solo in „Voices II“ Tomáš „Hospi“ Hospodka – vocals (2-5) Jiří Krš – vocals (7-10) Recorded in February 2022 at Hellsound Studio Mixed and Mastered by Honza Kapák Guitar Profiling at The Barn Studio Music by Origin of Infinity Lyrics by Vladimír „Vládin“ Novák Cover art by Stanislav Machaczek OFFICIAL BAND PROFILES: ► Website: http://www.originofinfinity.cz ► Facebook: http://www.facebook.com/originofinfinity ► Instagram: http://www.instagram.com/origin_of_infinity_band/ ► Bandcamp: http://originofinfinity.bandcamp.com/ ► YouTube: http://www.youtube.com/c/OriginOfInfinity ► Store: http://ozsmusic.cz/stitek-produktu/origin-of-infinity/ DEAD MAGGOTY PRODUCTIONS http://www.facebook.com/deadmaggoty http://www.instagram.com/dead_maggoty_productions/ Tlačová správa Origin of...
Rozhovor – Souls to Deny – „Sme najinteligentnejší druh, alebo sme v skutočnosti iba parazity nezaujímajúce sa o následky svojich činov?“
Nedávno sa na našej scéne objavila nová death metalová kapela z Liptova s názvom Souls to Deny. Keďže ešte o nich veľa nevieme, treba ich trochu predstaviť. Na rozhovore sa podieľala celá kapela, za čo som im veľmi vďačná. Takže poďme rovno na to. Andrej: Čau Mrtvolka. Naša kapela sa skladá zo štyroch členov. Mišo na poste speváka, bývalý vokalista Martinských BloodCut. Lukáš gitara, aktuálne pôsobiaci tiež v black metalovej formácii Sorgoth a ešte v iných projektoch. Paľo basová gitara, bývalý člen Feel a Curse a rockovej pecky z LM, The New Black Widow. Na koniec moja maličkosť za bicími nástrojmi. Moje predchádzajúce kapely boli Dissected, Embalmed, Black Widow, Desecrated Dreams, Quarreling Men a Feel a Curse. Keď pozerám na mená, ktoré sú v zostave, ide o skúsených hudobníkov. Ako ste sa dali dokopy a čo sa deje s vašimi predošlými projektmi? Otvorili ste so Souls to Deny novú kapitolu? Plánujete sa v súčasnosti venovať iba Souls to Deny? Andrej: Keď sme ešte pôsobili vo Feel a Curse, cítili sme potrebu vyskúšať niečo iné, preto sme s Paľom oslovili najskôr Lukáša a neskôr sa k nám pridal aj Michal. Pri vzniku StD sa pre nás začala nová éra, pretože aj pre nás všetkých to bolo niečo nové a je to tak vlastne doteraz. Sme v novej silnej zostave a sme pripravení naplno, naživo odprezentovať naše debutové CD – The Tragedy of Human Existence. Ja s Mišom sa aktuálne venujeme iba StD. Paľo s Lukášom toho majú o niečo viac, než my dvaja. Čo je iné v Souls to Deny, čo nebolo vo vašich iných kapelách? Preniesli ste do Souls to Deny niečo nové? Andrej: Čo je iné v StD ako v predchádzajúcich kapelách, je určite vekový rozdiel, kde sa v podstate stretávajú dve generácie. Ja osobne to vnímam ako veľmi prospešné pre fungovanie novej začínajúcej kapely, aj keď toho už máme za sebou dosť. Určite to obohatí našu tvorbu, pretože každý z nás cíti hudbu inak samozrejme aj s postupom času. Podľa čoho ste vyberali názov svojej kapele? Prečo práve Souls to Deny? Paľo: Alternatív bolo samozrejme viac, ale chceli sme názov, s ktorým sa stotožníme všetci. Andrej: V dnešnej dobe plnej veľkého množstva kapiel, je skutočne ťažké nájsť originálny názov pre skupinu. Chceli sme názov ktorý nás bude vystihovať po stránke textovej a aj hudobnej. Nechceli by sme, aby nás ľudia akokoľvek spájali s albumom, alebo hudbou od Suffocation. Sme si samozrejme vedomí, že sa tomu zrejme nevyhneme. Vydali ste svojpomocne debutový album. Zatiaľ som videla len málo reakcií od metalových zinov. Povedzte nám, čo môžeme od vášho albumu očakávať po hudobnej stránke. V čom tkvie základ vašej inšpirácie? Lukáš: Inšpirácia bola vlastne pri každej skladbe...
Report – Beton – Mordloch – Rato Triste – Funus – Pink Whale – Bratislava, 21.10.2022
Už je to nejaký piatok, čo sa v Bratislave niečo krstilo. Napokon, tie posledné dva roky na to ani moc príležitostí nebolo. Post-covidová doba však opäť praje koncertom a tak sme sa dočkali aj tohto koncertu. Usporiadateľská kapela si na vybrala pomerne nové a zaujímavé miesto v Bratislave – Pink Whale. Je to vlastne prikotvená loď, ktorá sa nachádza v blízkosti mostu SNP. Keď sa nachádzate na terase, máte krásny výhľad na hradný kopec a rozostavenú Vydricu. Samozrejme, na druhej strane je vidieť aj Petržalku. Koncertovalo sa v podpalubí lode a klub ma prekvapil pomerne veľkou priestrannosťou. Toto je naozaj dobrá správa pre Bratislavu a organizátorov, keďže sa sem zmestí do 200 ľudí, možno aj viac, netrúfam si to veľmi odhadnúť. Jediné mínus bol bar, ktorý nestíhal nával smädných krkov, tak snáď na budúce to bude lepšie. Ako prví sa na pódium postavili domáci Funus, ktorých obľubujú hlavne uši, ktoré holdujú old school death metalu. Na moje prekvapenie sa za bicími nenachádzal bubeník, ktorý vo Funuse figuroval od jeho začiatkov. Tak som sa dozvedela, že momentálne nemajú stáleho bubeníka. Zastupoval ho nejaký starší pán, ktorého meno žiaľ nepoznám, takže sa ospravedlňujem za túto nevedomosť. Neviem, koľko spolu skúšali tento set, ale miestami bolo vidieť, resp. počuť, že im to spolu nejako nejde. Napriek tomu, klobúk dole, lebo asi sa skúšalo v expresne krátkom čase, takže mohli sme byť radi, že vôbec Funus odohrali. Čo sa týka skladieb, postrehla som hlavne už notoricky známe z dema, ako – „Príchod Zla“, alebo „Ohňom a Mečom“, ale mali sme možnosť počuť už aj nové piesne, ktoré už čoskoro budú vydané na EP. Funus ma pre tento večer trochu sklamal, ale dúfam, že sa im podarí nájsť kvalitnú náhradu za starého bubeníka, nech opäť môžu valcovať pódia. Nasledovala česká kapela Rato Triste. Táto skupina vás zavedie do temných, ponurých vôd sludge – doom metalu. Červené svetlá, hmla, pomalé tóny a traja hudobníci, umocňovali atmosféru. Ďalším prvkom ich vystúpenia boli aj noisové zvuky z laptopu a sample. Na to, že majú už celkom slušnú diskografiu som ich myslím počula prvýkrát. Tento rok vydali aj novú dosku, z ktorej nám zahrali skladbu „Prízraky“. Celkovo ma ich vystúpenie, ktoré ubehlo mimochodom nejako veľmi rýchlo zaujalo. Ešte sa k ním v najbližšom čase určite vrátim. Na území českej republiky sme zostali aj pri ďalšej kapele, ktorá funguje ešte pomerne krátko. Názov si dali Mordloch a pochádzajú z mesta Kolín. Keďže jeden z členov figuruje aj v zostave už úspešnej českej old school death metalovej kapely Sněť, bolo jasné, že aj Mordloch bude znieť v podobnom duchu. V mesiaci jún im vyšlo aj debutové EP s názvom 2022 a dnes sa v Bratislave predstavili premiérovo so skladbami, ktoré nájdete aj na spomínanej nahrávke. V zásade ide o priamočiary...
V žiare halloweenskych tekvíc
A je tu zase ten dátum. Prebúdzajú sa duchovia, mŕtvoly v hroboch cítia potrebu si popreťahovať odhnité kĺby a prejsť sa ulicami, no a démoni sa chystajú nazbierať dostatok nových duší, ktoré budú v pekelných mukách prosiť o zmilovanie. Hehe, no dajme tomu. Je tu Halloween. Tak ako každý rok, tak aj tento ma baví sledovať oduševnené protesty voči tomuto dňu. Neprichádzajú však iba od kresťanských fundamentalistov, ale aj od niektorých pravoverných metalistov, ktorí zvyknú hlásať slová o slobode v momente, keď im práve ortodoxne náboženskí ľudia kecajú do koncertov, ale v tomto momente uzavierajú s nimi mier a idú do vývrtky vždy, keď niekde vidia vyrezanú tekvicu. Čo trochu zaváňa pokrytectvom, ale zároveň mi to príde veľmi vtipné. Posledné ostrovčeky ochrancov tradícií. No nič. Halloweenu vyčítajú konzum, ale ktorý sviatok nie je aj o tom… Ja osobne sa nestaviam na žiadnu stranu (aj keď podľa týchto slov to tak môže vyznievať), ale držím si pozíciu nestranného pozorovateľa. Nevidím najmenší problém ísť rozjímať na hroby a spomínať na blízkych, ktorí nás opustili a zároveň sa ísť zabaviť do istej miery hororovou zábavou. Tradícia Halloweenu vychádza z keltského sviatku Samhain, ale to je už známy fakt aj pre nie veľmi zainteresovaných. Z tohto dňa sála spiritualita na všetky strany. Pre Keltov to bol koniec roka a noc v tento dátum prelomom, kedy sa na svet vracali duše mŕtvych a s nimi aj démonické sily. Preto nechávali pred svojimi príbytkami nejakú obživu, aby si mŕtvych uctili a zapaľovali sa svetlonosi, aby sa zase temné sily odplašili. Toľko teda v skratke. Ten náboj tohto dňa si samozrejme našiel svoje uplatnenie aj v audiovizuálnom umení. Pre milovníka hororov ako som ja, je doslovne radosť pozerať na všetky tie filmy, ktoré načierali inšpiráciu zrovna tu. Za zmienku, okrem tak trochu už obohranej série Halloween o sériovom vrahovi Michaelovi Myersovi (zrovna teraz ešte môžete v kinách naraziť na „poslednú“ časť, aj keď podľa môjho skromného odporúčania by ste mali oči uprieť na originál zo 78´ a časti 2, 4 a 7… a aj keď by niekto so mnou určite nesúhlasil, tak aj na nenadväzujúcu časť číslo 3) stoja aj kúsky Trick ´r Treat (2007), Night of Demons (1987), Jack-O (1995, dobre, to je také moje guilty pleasure…), The Child (1977)… No a okrem filmov je Halloween pekne krásne ukotvený aj v hudobnej sfére. Vybral som teda nejaké zaujímavé kúsky, ktoré majú za úlohu potešiť vaše uši. Helloween – Halloween (Keeper of the Seven Keys Part I, 1987) Asi sa nedá začať ničím tradičnejším. Prvé albumy Helloween sú právom považované za žánrové klasiky. Aj keby Helloween nenahrali nič iné ako prvé dva albumy Keeper of the...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (10.8.2026 22:00) 10. augusta 2026
- Headbanger_FM (3.8.2026 22:00) 3. augusta 2026
- Headbanger_FM (27.7.2026 22:00) 27. júla 2026
- Headbanger_FM (20.7.2026 22:00) 20. júla 2026
- Headbanger_FM (13.7.2026 22:00) 13. júla 2026
