Recenzia – ATYPIC – Apotropaic – 2025
Progresívna metalová scéna nemá na Slovensku veľké zastúpenie a aktívne vydávajúce kapely sa dajú spočítať veľmi rýchlo. To je o dôvod viac sledovať nového zástupcu tohto žánru, kapelu ATYPIC. Zložená zo skúsených muzikantov, a navyše láka aj na exotické resp. nezvyčajné nástroje ako Chapman stick alebo bağlama. Keď hovorím o skúsených muzikantoch, tak sa poďme pozrieť na zostavu: kapelník Alojz Hájovský (gitara, bağlama, synths), spevák Lukáš Mikulský (spieva aj v ďalšej prog kapele LATE), gitarista Ján Rosocha, bubeník Ján Hyža (opäť aj v LATE) a na Chapman stick hrá Peter Fedorčák, ktorého môžete poznať z Ravenarium, prípadne ste ho videli hrať skladby legendárnych Death. Základom hudby ATYPIC je moderný progresívny metal s ostrejším dotykom, najmä čo sa gitár týka. Gitarové riffy by sa s iným nazvučením pokojne uchytili aj vo vesmírnom technickom death metale, a preto pôsobí Apotropaic celkom tvrdo, nie však extrémne. Výraznú úlohu popri gitarách má aj Chapman stick. Veď keď už máte v kapele niečo také, tak to treba využiť. Nástroj dobre počuť, ale je použitý funkčne a v prospech celku. A pozor, dôležité sú aj syntetizátory, ktoré podčiarkujú futuristickú atmosféru skladieb a veľmi často sú na roveň ostatným nástrojom. Spev dostal na prog metalovú kapelu veľmi veľa priestoru. Na Lukášov odtieň hlasu som si musel trochu zvykať, keďže mám radšej hlbšie položené vokály. Ak máte viac napočúvaných LATE, budete sa orientovať hneď. Ale inak zapadol vokál do hudby dobre a so zložitou úlohou držať krok s komplikovanou inštrumentálnou zložkou sa popasoval so cťou. Napriek tomu mám pocit, že inštrumentálnych častí, prípadne celých piesní mohlo byť viac. Ak v rámci žánru čakáte dlhé kompozície, tak budete prekvapení. ATYPIC sa držia pesničkovej formy a za 40 minút stihnú zahrať 9 skladieb, z ktorých väčšina má jasný refrén. Takže sa do albumu dostane pomerne rýchlo, napriek tomu, že rytmy sú slušne polámané a motívov sa prestrieda veľké množstvo. Atmosféra albumu osciluje medzi sci-fi paletami a blízkovýchodnými (alebo orientálnym) etno náladami. Hlavne treba pozorne počúvať, až vtedy sa odhalia kvality albumu. Je ich dosť, ale mnohé sú skryté a pri bežnom počúvaní si ich nevšimnete. Nehovorím, že sa Apotropaic nedá počúvať ako kulisa, ale pre mňa predstavuje dosť náročné dielo, na ktoré musím mať náladu. Napríklad dvojdielny záver v podobe nanoSpace disaster mi už v celku zaniká a pozornosť sa stráca. Ale progresívny metal má byť výzva! Zvuk je trochu chladný s viacerými hranami, pričom spev je dosť vpredu. Mne to úplne nesedí, ale napriek tomu musím uznať, že každý nástroj aj spev jasne počuť, môžete sa zamerať na ktorúkoľvek zložku. A nie je to preprodukované ani príliš vyžehlené, nestráca sa metalová surovosť. Chválim tiež parádny obal a výborne...
Kniha – We Are Obscene Extreme – Obscene Extreme, 2025
Ak ma pamäť neklame, tak som v živote nepísal recenziu na knihu. Vlastne, tento rok idú recenzie celkovo mimo mňa. Ale keď sa mi dostala do rúk táto obrovská bichľa, ktorá zachytáva štvrťstoročie fungovania môjho obľúbeného a celkovo jedného z najlepších festivalov venujúcich sa extrémnej hudbe, tak mi už behom čítania nejaké slová samovoľne vyskakovali na jazyk (resp. na prsty a následne na plochu klávesnice). Spísanie takýchto memoárov (dajme tomu) zabralo podľa slov Čurbyho a spol. dlhých osem rokov (preto rozhovory, ktoré tvoria podstatnú časť knihy, majú datovanie dosť široké) . Takže takmer dekáda života venovaná tomuto monumentálnemu dielku. Niekto by si možno povedal, že to je pridlhý čas na vytvorenie nejakej knihy. Lenže dámy a páni, toto nie je len tak nejaká kniha. Už len keď mi balík s týmto vzdialeným potomkom Johanna Gutenberga dorazil, tak ma zarazila a aj príjemne potešila jeho váha. To je jeden z dôvodov prečo som si knihu nekúpil rovno na festivale, ale nechal som si ju radšej pohodlne poslať domov. Predsa len, keď si človek spomenie, že z festivalu ťahá domov ťažký vak a celkovo je po tom hudobnom maratóne fyzicky odrovnaný, tak zhruba ďalších 3,5 kg navyše by už možno dosiahlo u mňa nejakej kritickej hranice. Takže, keď som prišiel domov z práce, tak som ten balík trhal zubami ako nejaké nespratné decko darčeky pod vianočným stromčekom. Táto dekadentná scéna mala dohru ako v Pulp Fiction, keď sa mi do tváre zaleskol „pozlátený“ nápis knihy z jej bočnej strany a v hlave mi zaznel hlas Julesa: „Máme radosť?“ A mne cez pery prešli slová imitujúce Vincenta: „Máme radosť!“ Celý vtip tejto knihy spočíva v tom, že vlastne ide o štyri knihy, ktoré sú uložené v krásne vyvedenom šanóne. A čo ukrývajú samotné knihy? Ako som spomínal vyššie, tak do detailov sa tu mapuje história OEF, najmä prostredníctvom rozhovorov s ľuďmi, ktorí mali, či stále majú nejaký vplyv na podobu festivalu ako takého. Takže sa tu doširoka odhrnie opona a vy sa dozviete veci, ktoré by vás možno ani nenapadli, od respondentov ako sú ľudia, ktorí majú pod palcom catering, či stage manažéri, crew, grafici, zvukári, kameramani, správcovia areálu, ale aj fanúšikovia, ktorí viac ako veľkou mierou pomohli, keď to bolo treba. Mňa osobne bavia odpovede na otázku, ktorá je položená takmer v každom rozhovore a to, aby si odpovedajúci spomenul na nejaký najšialenejší zážitok spojený s OEF. No, niekedy mi trhalo kútikmi úst od smiechu a sú to scénky za ktoré by sa nehanbili ani Monty Python. Za všetky môžem menovať príbeh nazvaný „Dick Inspector“, ktorý vytiahol Foussage (Hell.cz, Fly High Tribe…). Ďalšou výraznou časťou knihy sú také „vyznania lásky“ hudobníkov...
ETTERNA a REDZED v Košiciach!
Etterna a Redzed v Košiciach. Večer, ktorý uzavrie tento rok. 19. decembra 2025 sa v košickom klube Collosseum uskutoční už tradičný „vianočný“ koncert kapely Etterna a ich špeciálnych hostí. Po minuloročnom krste albumu Dead Doesn’t Mean Gone, kde si s nimi pódium rozdelili Stellvris a Sinner Self, sa tento rok rozhodli posunúť hranice ešte ďalej. Do Košíc totiž zavíta meno, ktoré netreba na scéne veľmi predstavovať – český fenomén REDZED, dlhodobo najpočúvanejší Česko-Slovenský interpret na Spotify. Lineup doplní slovenská kapela Landless, dobre známa metalovým fanúšikom doma i v zahraničí, ktorá tento rok pozitívne prekvapila novými skladbami v slovenčine. V piatok 19. decembra sa tak Collosseum stane dejiskom jedinečného večera, ktorý spojí tri výrazné mená Česko-Slovenskej metalovej scény na jednom pódiu. Predpredaj prebieha cez sieť Ticketlive. Prvá vlna lístkov je už v predaji: https://www.ticketlive.sk/sk/event/etterna-redzed-landless-kosice-19-12-2025 Hudobné odkazy Etterna: Redzed: landless: Etterna – Tlačová...
APRIL WEEPS uvádza nový videoklip „Good Vibes Only“ – toxická pozitivita v metalovom kabáte
Atmospheric metalová stálica APRIL WEEPS sa po úspechu albumu „Cataclastic“ vracia s novým videosinglom. „Good Vibes Only“ je skladba, ktorá pôsobí na pomery metalovej subkultúry netradične veselo, nechýba v nej však pre kapelu typická hra s kontrastmi, striedanie nálad a silný emočný náboj. Okorenená miernou iróniou, prináša pozorovateľovi hľadanie autentického bytia vo svete plnom motivačných citátov. Vo videoklipe nahliadneme do bežného dňa ženy, ktorá napriek okolnostiam vzbudzujúcich nespokojnosť a náznakom predošlej partnerskej nezhody nepodľahne utrpeniu a zostáva pozitívne naladená za každú cenu. Prvotný dojem sily a odolnosti protagonistky a videa plného pozitivity pri zamyslení sa nad detailmi však naznačuje, že niečo nesedí. Cez sebazapieranie sa odpája od utrpenia, popiera realitu a zostávajúc v ilúzii pohody klame okolie aj seba úsmevom, opitá toxickou pozitivitou. Za námetom stojí speváčka Marta a gitarista Mário, o zvuk a produkciu sa postaral bubeník Pítrs a vizuálnu podobu mal na starosti skúsený režisér Mateo Ťažký, známy zo spoluprác s množstvom kapiel českej a slovenskej (nielen) metalovej scény. APRIL WEEPS opäť dokazuje, že sa nebojí hľadať nové teritóriá a boriť žánrové hranice. „Good Vibes Only“ je skladba, ktorá vás prinúti usmiať sa a vzápätí sa zamyslieť, či ten úsmev nie je iba maska. YouTube link: Sociálne siete: https://www.facebook.com/aprilweepsofficial/ https://www.instagram.com/aprilweepsofficial/ https://aprilweeps.bandcamp.com...
Metalgate Czech Death Fest 2026 hlási novú várku kapiel, pribudli ďalšie zaujímavé mená!
I metal zraje jako dobré víno. Hned čtyři z další pětice potvrzených kapel pro severočeský Czech Death Fest za sebou mají víc než 30 let na scéně – a dvě z nich na něm v termínu 18. – 20. 6. 2026 oslaví dokonce 35. výročí existence. Ačkoli druhé odhalování line-upu pro 17. ročník Metalgate Czech Death Festu nenese tak zvučná jména jako oznámení z minulého týdne, které obsahovalo hned dva z headlinerů Bloodbath a Asphyx, ani dalších pět kapel jen v klidu nepřejdete. V úžasném prostředí kempu Brodský u Červeného Kostelce se totiž v létě bude slavit. Hned čtyři z další pětice potvrzených kapel překročily 30 let na scéně a dvě z nich se letos stávají pětatřicátníky. A na váze oznámení to platí obzvlášť, když to hlásí i pořadatelská kapela TORTHARRY, která na scéně domácího festivalu oslaví 35 let! Tihle zasloužilí veteráni extrému s 11 alby na krku s věkem neztrácejí na síle a po stovkách odehraných koncertů si na Czech Death fest přivezou nekompromisní deathmetalový buldozer a formu, kterou jim bude závidět nejedna mladá krev. Jejich poctivost navíc úplně stejně vkládají i do svého festivalu, který je proto mezi fanoušky extrémní muziky tak oblíbený. Můžete-li ne jen klasický death metal, oceníte další kapelu. I ta s 35letým výročím na krku vstoupí na podium v Broďáku. Na něj zpěvák Karsten Jäger sice už v roce 2015 vstoupil jako frontman MORGOTH, ale se svou kapelou DISBELIEF se tu ukáže poprvé. Němci do svého smrtikovu přimíchávají emoční hloubku v podobě melancholických podtónů a sludge tíhy, ale rozhodně jim nechybí ani thrashy řezavost či pořádný groove. S další kapelou se přesuneme do Argentiny, kde patří mezi jedny z průkopníků extrémní muziky. V Jižní Americe se skrývá plno hudebních skvostů, především tu pro muziku nechybí neutuchající vášeň. Tou samozřejmě disponují i AVERNAL, kteří na scéně působí už od roku 1993. Dnes už nehrají klasický death metal, ale postupem času začlenili melodie a vyvinuli se spíš v death’n‘rollový koráb, který vás pořádně rozhoupe. A pak tu máme dva české interpety. FATALITY na české scéně působí už 30 let (o tři roky dříve pod jménem King Death) a hrají učebnicově poctivý death metal, který nechá vzpomenout na nejeden americký kult 90. let, a přírodou, rouháním a marností prodchnutí BJES z Kolína, kteří hrají atmosférický post-black až mistrovsky. Syrové emoce a melancholickou atmosféru umí jako málokterá tuzemská kapela. Předprodej vstupenek už je v plném proudu a další jména budou postupně odhalována. Kemp Brodský návštěvníkům festivalu poskytuje ideální zázemí: čisté sociální zařízení, kamennou hospodu s fair cenami, dostatek prostoru pro stany i karavany a přímý kontakt s přírodou jen pár kroků od hlavní stage. METALGATE CZECH DEATH...
Recenzia – Bongsilisk – Pater, Filius et Cannabis Sanctus – 2025
V podivne vyzdobenom chráme sa prevaľujú voňavé chuchvalce dymu. Na oltári sú vystavené ikony zobrazujúce piliere temného stoner doomu. Od najstarších Black Sabbath, cez hypnotických Sleep, až po temných Electric Wizard. K tomuto kultu chcú prispieť svojím dielom aj Bongsilisk, a preto prichádza ich druhá religiózne nazvaná nahrávka Pater, Filius et Cannabis Sanctus. Nejaké zásadné zmeny oproti predchádzajúcemu The Hash Club (recenzia tu) som nečakal. A moje predtuchy sa splnili – je tu polhodinová porcia stoner doom metalu tej najvyššej kvality. Jediné zmeny badať na skladateľských a aranžérskych schopnostiach. Tie išli jednoznačne hore a vďaka tomu je Pater, Filius et Cannabis Sanctus oproti debutu pestrejší. Samozrejme v rámci žánru, akým je stoner doom. Zvuk nie je taký ťažký, niekedy sa vraciame až do drevných začiatkov žánru a spomínaným Black Sabbath. Samozrejme, tučný riffový kolos s duniacou basou stále hrá hlavnú úlohu, len je tu aj zopár vedľajších postáv. Napríklad aj prekvapivo melodické sóla, vďaka ktorých pôsobí nahrávka prístupnejšie. Skladby sú vyskladané podľa overeného receptu. Centrálny riff/motív sa nabaľuje, obmieňa, dopĺňa, mení rýchlosť. To všetko sa v nepravidelných vlnách rôzne vracia. Monolitická hudba sa pri pozornom počúvaní mení na inteligentne poskladanú kompozíciu s mnohými vychytávkami a zákutiami. Plusom nahrávky je tajomná mystická temnota, ktorá dodáva ďalší rozmer a zároveň slúži ako jednotiaci prvok. A samozrejme aj skvelý obal. Tri skladby, názov EP je vlastne zároveň aj tracklist. Polhodina hudby ubehne rýchlo a ja mám tendenciu si to vždy viackrát zopakovať. Bongsilisk vedia, čo chcú dosiahnuť svojou hudbou. A robia to veľmi dobre. Jedna z mojich najpočúvanejších nahrávok tento rok. Kontakt: https://bongsilisk.bandcamp.com https://www.instagram.com/bongsilisk/ Pater, Filius et Cannabis Sanctus by...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (15.9.2025 22:00) 15. septembra 2025
- Headbanger_FM (8.9.2025 22:00) 8. septembra 2025
- Headbanger_FM (1.9.2025 22:00) 1. septembra 2025
- Headbanger_FM (25.8.2025 22:00) 25. augusta 2025
- Headbanger_FM (18.8.2025 22:00) 18. augusta 2025
