Ničiteľ – Anna – spolupráca viacerých labelov, 2022
Niekedy príde taký stav, že stratím slová. Vo výnimočných prípadoch to býva aj z kvalitnej hudby, ale väčšinou to znamená, že mi akosi „vyschla studňa“. Zrovna nedávno presne toto nastalo. To sa spojilo so sychravým jesenným počasím a celkovo mojim depresívnym nastavením. A tak som mal problém sústrediť sa nejako vo väčšej miere na jednotlivé albumy a tak som radšej recenzie odsúval. Postupne sa však znova snažím nakopnúť a k takémuto mentálnemu rozpoloženiu mi posledných niekoľko dní robí spoločnosť album Anna od kapely Ničiteľ zo Spišskej Novej Vsi. Či je zrovna dobré určiť si ako soundtrack k takémuto psychickému stavu takto emotívne vypätú nahrávku, ktorá by vás relatívne mohla zraziť ešte hlbšie do nie veľmi príjemných stavov, tak to akosi neviem posúdiť. Rozhodne to však vie zanechať stopu. Či dobrú, či zlú, to netuším, ale hlbokú rozhodne. Prejdime tak trošku k predstavovačke. Ničiteľ fungujú od roku 2012, sú zo Spišskej Novej Vsi a hrajú v trojčlennej zostave (Tomáš – basa, Martin – bicie a Ondrey – spev). Inštrumentálna sekcia hrala predtým v kapele Qualludes (popravde, nemám potuchy o akú kapelu ide). A ja som si uvedomil, že som na koncerte Ničiteľ dokonca aj bol. Tento rok začiatkom leta v rámci akcie Lomoz v Hideparku v Nitre. Ak ich stránka neklame, tak Anna je ich šiestou nahrávkou (tretí album + tri splitká). Ak si niekto predstaví hudbu založenú striktne iba na rytmických nástrojoch, tak sa mu asi v hlave vynorí predstava o celkom primitívnych možnostiach hrania. Hm, obmedzená predstavivosť. Už prvú skladbu Kráľovské semä odkrojí hneď z úvodu brutálna basa, ktorá postupne tvorí riffy a bicie menia tempo zo stredného, do pomalého až po vkusne vložené sypačky. Miestami tam cítim taký závan Converge, rozumej niečo ako post hardcore, alebo ako to škatuľkovať (ak sa to vôbec dá). V podobnom duchu sa nesú aj ďalšie skladby. Celok albumu tvorí vlastne taká špirála nasiaknutá depresívnym bahnom, pretkávaná zúfalými výkrikmi a pazvukmi, kde vás kapela chytí za ruku ako Vergílius Danteho a pomaly sťahuje až do finálneho deviateho kruhu pekelného (skladieb na albume je tiež deväť, takže sa tak trošku pohrávam s mojou predstavivosťou). Napriek tomu sa z toho ubíjajúceho zvuku sem tam vynorí nejaký svetlejší bod, ktorý rozčesne tú temnotu navôkol. Myslím tým napríklad až takmer black metalovú záverečnú pasáž v Telo, v ktorom si. Aj keď o pár riadkov vyššie píšem, že hudba je založená striktne na rytmických nástrojoch, nie je tomu úplne tak. V skladbách Anna spí, Súhlas a záverečnej V korunách stromov (Pieseň pre naše dcéry) zaznie trúbka. Žiadny optimistický cajdák nečakajte, skôr ide o taký jemný dodatok melanchólie, ktorý dopĺňa túto temnú skladačku. Ruka v ruke s hudbou...
Novinky u Dead Maggoty Productions
Novinky u Dead Maggoty Productions Právě vyšlo MC Postcards from Arkham – Oceanize: Ten Years In Arkham Post-rockoví náladotvůrci slaví 10let a k této příležitosti vydávají album OCEANIZE: Ten years in Arkham! Je dostupné jako CD digipak ve spolupráci s Epidemie Records, MC kazeta přes Dead Maggoty Productions, na všech streamovacích službách skrze Frodys – Audiovisual Weird Arts i jako stylový box set čítající celou diskografii pěti alb! Kapela se vydá na několik koncertů, kde tato deska zazní od začátku do konce spolu s průřezem tvorby. Přesně za měsíc vyjde dokument Ten years in Arkham, který mapuje všechny důležité milníky tohoto projektu. Děkujeme za neuvěřitelných 10 let, druhou dekádu začneme soundtrackem a filmem Eigengrau! Celá deska k poslechu: https://postcardsfromarkham.bandcamp.com/album/oceanize-ten-years-in-arkham Právě vyšlo CD a speciální instrumentální MC Origin Of Infinity „After the Slumber“ Druhá řadová deska na které spolupracovali ostřílení muzikanti jako Tomáš „Hospi“ Hospodka (Wictims, When Goodbye Means End) – vocal, Jiří Krš (Cutterred Flesh, Pandemia) a samotný Honza Kapák (Bohemyst, Gride) u kterého se v jeho Hellsound studiu deska nahrávala! Celá deska k poslechu: https://youtu.be/t5_TC6SeKx4 Origin of Infinity: Vladimír „Vladin“ Novák – guitar Jakub Vácha – guitar Miroslav „Levi“ Kočegura – drums Guests: Honza Kapák – bass, guitar solo in „Voices II“ Tomáš „Hospi“ Hospodka – vocals (2-5) Jiří Krš – vocals (7-10) Recorded in February 2022 at Hellsound Studio Mixed and Mastered by Honza Kapák Guitar Profiling at The Barn Studio Music by Origin of Infinity Lyrics by Vladimír „Vládin“ Novák Cover art by Stanislav Machaczek OFFICIAL BAND PROFILES: ► Website: http://www.originofinfinity.cz ► Facebook: http://www.facebook.com/originofinfinity ► Instagram: http://www.instagram.com/origin_of_infinity_band/ ► Bandcamp: http://originofinfinity.bandcamp.com/ ► YouTube: http://www.youtube.com/c/OriginOfInfinity ► Store: http://ozsmusic.cz/stitek-produktu/origin-of-infinity/ DEAD MAGGOTY PRODUCTIONS http://www.facebook.com/deadmaggoty http://www.instagram.com/dead_maggoty_productions/ text: Dead Maggoty...
Power Grindcore 9 v sobotu!
Prešiel rok, je tu opäť polovica novembra, čiže to značí jediné a to správny čas na Power Grindcore v Brne, tentokrát už s poradovým číslom 9. Po minuloročnej skúške s dvojdňovým modelom sa tentokrát vraciame k osvedčenej jednodňovej smršti. Naservírovaných nám bude desať kapiel spadajúcich do žánrov grind, gore, ale aj napríklad thrash. Aby sme nezostali iba pri nejakých neurčitých pomenovaniach, tak konkrétne ide o kapely Insistent (grindcore), Gride (grind/hardcore), Faüst (thrash metal), Spineless Fuckers (grindcore), Kaosquad (grindcore), Carnal Diafragma (goregrind), Needful Things (grindcore), Průmyslová smrt (fastcore), Delayed Ejaculation (pathogrind) a Conquestio (crust). A ako sa stalo peknou tradíciou, tak pre kúpychtivých je už aj nachystaný nejaký pekný merch. 19. 11. 2022, Melodka, Brno Začiatok: 17:00 Vstup: predpredaj 350CZK https://www.smsticket.cz/vstupenky/30948-power-grindcore-9?fbclid=IwAR1Lugd7SfKa0XtlPCqP1GU0O8jOIZM2LxgfAr6mtp6H0Krv7zuJr1G589I, na mieste 390CZK FB...
Full of Hell + support o týždeň v Košiciach!
Chlad, dlhé večery a tak trochu nuda. Bojovať voči týmto veciam môžete doma zababušení pod dekou, s knihou v ruke a horúcim čajom. Áno, aj to je možnosť. Potom tu však existuje aj iná alternatíva a to taká, že dvihnete zadky, nahodíte sa a dovalíte do Košíc rozhýbať stuhnuté svaly na koncert Full of Hell. Táto americká parta patrí aktuálne medzi najrešpektovanejšie mená na grindovej scéne. Do svojej tvorby ale nebojácne infiltrujú aj vplyvy death metalu, powerviolence, hardcoru, či noisu. Proste hluková nechutnosť, ktorú potvrdzujú už na piatich albumoch. Ako support im budú sekundovať uctievači toho najslizkejšieho death metalu, Sanguisugabogg z Ohia a na hardcore punk prisahajúci Poliaci Jad. 18. 11. 2022, Colloseum Club, Košice Začiatok: 19:00 Vstup: predpredaj 17 € https://tootoot.fm/en/events/62f4aaff5dbb211078460c46?fbclid=IwAR1zYdKfctXC8EAd9mtafbGoXamAF4Rj4xJTqAZ7H_NTwM8F0tXYvQbeg-8, na mieste 20€ FB...
Formácia NOT PROMISING CASE vydala svoj druhý singel!
Nosferatu vstáva… Uplynuli už štyri mesiace odkedy dolnokubínske gotické hard&heavy kvinteto Not Promising Case vydalo debutový singel Klamem. Ale ešte štyri mesiace si počkáme na ich rovnomenný debutový album, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta v magický dátum 23.02.2023. To je však ešte stále z väčšej časti hudba budúcnosti. V posledný októbrový deň, na halloween, sa kapela rozhodla skrátiť čakanie sebe i svojim fanúšikom druhým singlom, ktorý azda v príznačnejší deň ani vyjsť nemohol. Pieseň sprevádza azda ešte ponurejšia atmosféra ako tomu bolo pri prvotine kapely. Podmanivý spev, hutná gitara, rozlievajúca sa klávesová melodika a samozrejme slovenský text odkazujúci na jedinú kultovú postavu. Nosferatu – postava neodmysliteľne spätá s Oravou rovnako ako kapela samotná. Azda nebude náhoda, že skladba, na ktorú sa desať rokov viac-menej iba prášilo vyšla v štúdiovej podobe v tom istom roku, keď slávny rovnomenný horor slávi storočnicu. Aj táto skladba sa okrem zverejnenia na mnohých streamovacích platformách dočkala lyric videa – tento raz kresleného – ktoré vzišlo z autorskej spolupráce Dominiky a Schnapsa. O nahrávanie sa opäť postaralo štúdio Apollo a mixing a mastering si vzal na starosť Jaro Plichta. Tlačová správa Not Promising...
Bloody Redemption – Hit to the Gore – Awakening Records, 2022
Pred pár týždňami prebehol ďalší ročník Beluša Deathfestu a práve na tejto už tradičnej akcií sa mi dostal do rúk nový album kapely, ktorá v súčasnosti spolu so starými pardálmi z Dehydrated asi najviac reprezentuje old schoolový death metal z územia Slovenska (dobre, sú tu ešte Krudus a Funus, ale tieto dve kapely sa ešte len pomaličky rozbiehajú). Narážam samozrejme na Bloody Redemption. Tentokrát mi spadol do lona z rúk kapelníka Martina Fodora, takže som ho nemal pri sebe skôr ako kapela samotná (ako tomu bolo pri ich debute, hehe). V medzičase prišlo v kapele aj ku zmene za „škopkami“. Sú to síce už zhruba dva roky, ale na bubeníckom poste vystriedal Ladislava Dulaja Matúš Minich z Marturos, čo znamená, že o celú rytmickú sekciu sa Bloody Redemption delia práve s Marturos (Marián Švec má svoju basgitaru rovnako rozdelenú medzi tieto dve kapely). To by sme mali na úvod a pomaličky prejdime k samotnému albumu. Možno je dobré, že som si tento album nechal trochu uležať v hlave, pretože na prvé počutie mi prišiel tak nejako monotónny. Ako príklad môže slúžiť hneď úvodná skladba Unknown Evil (teda nasledujúca po intre No Lives Left to Live). Úvodných pár sekúnd akoby sľubovalo riff, ktorý vás položí na lopatky. Nič také sa však nestane. Kapela síce začne rezať do živého ako na predvianočnej zabíjačke, ale moje nadšenie sa nedostavilo. Taký ten wow efekt však príde až zhruba po minúte, keď sa toho riffu dočkáme a pomaličky sa vám aj ostatok skladby začne udomácňovať niekde v priestore medzi ušami. S rôznymi gitarovými aranžmánmi a s takou zlovestnou atmosférou sa vo veľkej miere pohráva Ancient Knowledge, čo je pre mňa asi najjasnejšia „hitovka“. Tá skladba má pre mňa všetko – okrem tých spomínaných chytľavých gitarových elementov je tam aj nejaká tá sypačka (nie až tak častý jav na tomto albume), refrén, ktorý pôsobí celkom nenútene a v neposlednom rade aj sólo, ktoré je ako taká poleva na torte. Skladba sa bez neho zaobíde, ale s ním je proste lepšia. V nasledujúcej titulke Hit to the Gore ma celkom prekvapila pasáž, ktorá vďaka recitovanému textu vyznieva až tak „morbidangelovsky“. Ja som síce fanúšik grindu a mám rád rýchlostné preteky v hraní, ale neviem či je to vekom, ale postupne mi začínajú viac a viac imponovať skladby, ktoré nemajú potrebu sa niekam hnať a vylejú sa na vás ako roztopená smola a celého vás do seba vcucnú. Do tejto kategórie by som zaradil The Dark Sides of a Human Soul, ktorá začne jemnou vybrnkávačkou a celou skladbou sa nesie taký pochmúrny podtón, čo ide ruka v ruke jednak s názvom skladby a aj samotným textom, ktorý...








