Recenzia – Dissonance – The Intricacies Of Nothingness
feb24

Recenzia – Dissonance – The Intricacies Of Nothingness

Pokiaľ ste žili death metalom už v 90-tych rokoch, museli ste naraziť aj na túto unikátnu piešťanskú kapelu. Ak Vám unikla vo víre iných kvalitných kapiel vtedajšej slovenskej metálovej scény, teraz je čas na nápravu! Dissonance sa totiž už v 90tych rokoch podarilo vytvoriť to, čo by sme dnes mohli bez okolkov označiť technical death metal. Zatiaľ čo sa politici dohadovali na oddelení Československa, v štúdiu Slovenského rozhlasu vznikal prvý debutový album tejto skupiny. Miesto nahrávania sa podpísalo na výbornej kvalite záznamu. Kapele nakoniec album v roku 1994 vydala spoločnosť Czech Panorama. V tom čase pozostávala skupina zo štyroch členov – Marius Kadák (hlavná gitara), Marián Mišík (bassgitara/vokál) a Pavol Jambor(bicie), Vlado Mituník (gitara). Svoju prvotinu nazvali „Look to forget“. CD obsahovalo osem piesni a hudbu ste si mohli užívať 32 minúť a nejaké tie sekundy. Kapela sa zanedlho vyšvihla medzi špičku vo svojom žánri. Pozitívne ohlasy a recenzie plné chvály sa ozývali zo Slovenska aj zo zahraničia. Ako to však už býva, len rok po vydaní albumu a veľkom úspechu, nastali v kapele názorové nezhody a po Dissonance sa zľahla zem. V roku 2014 sa na radosť všetkých fanúšikov, ktorí už nedúfali v návrat, po vyše dvadsiatich rokoch bez akýchkoľvek náznakov objavuje ako blesk z neba nový album. Dovolím si možno nemiestny humor: „Skôr som čakala, že vydá nový album Necropaghagist ako Dissonance“. Kapela si ho vydala sama pri príležitosti 20. výročia od vydania prvého počinu „Look to forget“. Zostava prešla opäť obmenami na poste niektorých členov. Marius Kadák a Marián Mišík zostali, no vokály a growly si zobrala na starosť Adriana Dvorská a ako hostia si na husliach zafidlikala Barbara Barros, bicie prevzal Left (nie je mi celkom jasné, či ide o muža, alebo ženu). Album má názov – The Intricacies Of Nothingness (v preklade Zložitosti ničoty) a nachádza sa na ňom opäť osem skladieb. Autori zostali verní aj dĺžke, ktorú oproti prvému albumu skrátili len o 4 minúty – má 28 minút. Čo môže poslucháč od tohto diela očakávať a prečo by si ho mal vypočuť každý kto inklinuje k progresívnym metálovým štýlom? Pokiaľ ste sa doteraz s Dissonance nestretli, odporúčam namieriť si to najprv na prvý album. Piesne na ňom nahraté pôsobia aspoň na mňa vplyvom Death a Atheist. Zvukovo sa tiež odlišuje, cítiť v ňom cítiť ostrosť a akúsi väčšiu surovosť popretkávanú vynikajúcimi gitarovými vyhrávkami. Keď si po Look to Forget pustíte nový album, rozdiel musíte postrehnúť. Odlišnosť vnímam v tom zmysle, ako keď porovnávate prvý album Death s ich posledným. Rukopis a originalita teda kapele zostala. The Intricacies Of Nothingness má perfektný čistý hutný zvuk a pôvodní členovia si udržali svoju technickú úroveň,...

Čítaj ďalej
Rachot týždňa – Čo nás zaujalo X.
feb22

Rachot týždňa – Čo nás zaujalo X.

Aj vy máte pocit, že sa pomaly končí zima? Zdá sa akoby nízke teploty pomaly stúpali do znesiteľných úrovní a aj zrážok akosi ubudlo za posledný týždeň (ak teda nebývate pri horách, tam sa tomuto fenoménu pravdepodobne nevyhnete). A možno dokonca skrz toto zjarievanie sa pociťujete optimizmus vo Vašom vnútri, srdci. Nemajte strach, sme tu znova s rachotom týždňa a tento optimizmus vyženieme neprimeranou dávkou metalovej a rockovej muziky. Hlavne metalovej. A sľubujem, že nabudúce nezačnem úvodné slovo počasím, musím uznať, že to je aj na mňa enormne zúfalé. Poďme ale na to! Holandské trio skrývajúce sa pod nevinným a skromným názvom THE MONOLITH DEATHCULT sa po dvoch rokoch vracia na scénu a to veru vo veľkom štýle. Nové EP-čko „Bloodcvlts“ evokuje rituálne tendencie a motívy, ktoré momentálne fičia v európskom extrémnom kove a TMD sa podarila po hudobnej stránke zaujímavá fúzia old school death metalu a… moderného death metalu. Naozaj, veď si vypočujte ak sa Vám toto tvrdenie zdá pritiahnuté za vlasy. Znakom vynikajúcej kapely je to, že je svojská, nenapodobiteľná a samozrejme aj dobre znejúca. Aj keď nemáte vzťah k portugalcom MOONSPELL, musíte uznať, že táto kapela je skutočne výnimočná. Kapela chystá nový album a tento týždeň vydala tretí singel nazvaný „Breathe (Until We Are No More) a my Vám môžeme túto srdcervúcu skladbu iba vrelo odporučiť. Album „Extinct“ výjde 17. marca pod Napalm Records. My metalisti sa považujeme za veľmi tolerantných a ctíme si našu otvorenosť a schopnosť neodsudzovať niečo, čo nás samých neoslovuje. FUCK THAT!!! Vypnite všetky tie svoje technické alebo atmosferické zženštilosti a pustite si nejaký poriadny power metal! A ak máte gule a nebojíte sa kože, tak Vám odporúčame.. nie PRIKAZUJEME!!! novú skladbu švédskych LANCER s názvom „Behind The Walls“. Nového počinu sa dočkáme 10. apríla a o jeho distribúciu sa postará Despotz Records a ponesie názov „Second Storm“. PAPA ROACH sú djent. Normálne so všetkými potrebnými klišé, zasnený obal, moderný fond, trhavé rytmy, zdelayované moderné clean leady a precítený spev. A sterilný zvuk. Ale v skutočnosti, ono to znie celkom dobre! Vypočujte si ukážku z ich nového albumu „F.E.A.R“, ktorý vyšiel 27. januára pod „Eleven Seven Music“. Gitarista amerických BORN OF OSIRIS Lee McKinney sa pochválil tento týždeň skladbou zo svojho sólo šuplíka nazvanou „Skylasher“. Skladba je vlastne takou modernou progmetalovou poctou gitarovým hrdinom a zároveň formuje aj LEE-ho resumé ako hudobníka. Dobrá skladba pre milovníkov inštrumentálneho a sólami prešpikovaného metalu so silnými neoklasickými vplyvmi. Ak sledujete aktuálne dianie na metalovej scéne v Česku a Slovensku, nemohlo Vám uniknúť meno CULT OF FIRE. Títo česko-slovenskí black metalisti žnú momentálne úspech nielen na domácej pôde a dvaja členovia tohto pojmu sa rozhodli medzičasom...

Čítaj ďalej
Recenzia – URFAUST – Apparitions (2015, Ván Records)
feb17

Recenzia – URFAUST – Apparitions (2015, Ván Records)

S holandským kultom URFAUST sa ich poslucháči mohli naposledy stretnúť na ich splitku s KING DUDE dva roky dozadu a na plnohodnotný album čakajú v podstate už 5 rokov od ich posledného dlhohrajúceho počinu „Der Freiwillige Betler“. Medzičasom pán IX a pán VRDRBR vydali dve splitká, jednu kompiláciu a jeden live album a tento rok aj nové EP-čko nazvané „Apparitions“. Ak sa divíte, prečo si vlastne dávame námahu recenzovať toto EP-čko, treba podotknúť, že „Apparitions“ sa v podstate nepovažuje za dlhohrajúci počin len preto, že ho tak kapela jednoducho neprezentovala. EP-čko obsahuje síce iba 4 skladby avšak posledná „River“ trvá takmer 22 minút a dokopy s ostatnými tromi nám kapela ponúka 43 minút novej hudby, čo je viac než dosť na to, aby sme si o tom niečo napísali. Prvé dve skladby „The End of Genetic Cycle“ a „Apparitions“ sa okolo skreslených gitár ani neobtrú. Prvá menovaná je v podstate čisto ambientnou záležitosťou, veľmi étericky znejúce atmosféry doplní sem tam akési lomozenie v pozadí a zvuky sa pomaly prelínajú a raz za čas utvoria zaujímavé harmónie. Skladba pripomína prácu takých spolkov ako RAISON D´ETRE alebo dokonca čiastočne aj MORTIIS. Druhá menovaná možno taktiež svojou zvukovou škálou pripomenie nórskeho trola, avšak ambient nahrádza takmer neofolková skladba s dusavou jednotvárnou rytmikou, prenikavými činelmi a hlavne neustálym mužskými chorálmi a vynikajúcim stredovekým finále, kde hlavnú úlohu za hlas prevezme akýsi strunný nástroj, ktorý však neviem bližšie špecifikovať. Metal začne až so skladbou „The Healer“ a to vskutku minimalistický a nehorázne bahnistý na štýl ELECTRIC WIZZARD či UFOMAMMUT. Ústredný riff výrazne podložený basgitarou sa derie prakticky celou skladbou, sprvu sám, kde tu zvýraznený činelom zatiaľ čo v pozadí si to monotónne reže druhá gitara. Neskôr sa vkusne pridávajú znova spevy, tentokrát už sem tam aj jemne agresívnejšie, pomalá gitarová melódia a vraciame sa späť na začiatok. Dobrá skladba. Táto skladba je zároveň poslednou, v ktorej figurujú elektrické gitary alebo výraznejšie rytmické prvky, pretože záverečná „The River“ sa znova odohráva viac na poli dark ambientu, v nej však narozdiel od úvodu cítiť oveľa desivejšiu atmosféru, pretože je výrazne postavená na odporne disonantných choráloch. Zvuková stena valiaca sa celou skladbou raz napne a raz povolí Vaše nervy a niektoré časti skladby sú skutočne úchvatné vo svojej schopnosti drásať myseľ poslucháča. A to iba necelých 23 minút. Viem prečo „Apparitions“ kapela neberie ako dlhohrajúci počin. Chýbajú tu spojitosti medzi skladbami, „Apparitions“ jednoducho obsahuje štyri kvalitné skladby, ktoré spolu nemajú až tak veľa spoločného a je to počuť. Zároveň je to však EP-čko, ktoré nemožno zaradiť do veľkého stereotypného katalógu nezaujímavých EP-čiek, URFAUST totiž skrátili naše čakanie na full lenght vskutku vkusne. A ak je „Apparitions“ iba...

Čítaj ďalej
„Moje obľúbené koncertové fotografie“ – fotospoveď Veroniky Klimonovej alias Werdzy, 3. diel
feb14

„Moje obľúbené koncertové fotografie“ – fotospoveď Veroniky Klimonovej alias Werdzy, 3. diel

Do tretieho, posledného dielu mojich obľúbených koncerových fotografii som zaradila taktiež kapely, ktoré mám rada, ale aj fotografie kapiel, ktoré hudobne nepočúvam, ale zaujali ma momentom. 24. God is an astronaut, KC Dunaj, Bratislava. V tomto klube je problém nízke pódium, nižší ľudia, ktorí stoja v zadu majú problém niečo vidieť, tak som si sadla na zem pred pódium a skúšala môj vtedy nový širokouhlý objektív Samyang 14 mm, mkala som kúpený lístok a tak fotila, takže som mohla experimentovať. Fotografia mi prirástla k srdcu aj preto, lebo jeden čas ju mala kapela, ako titulnú na svojej facebookovej stránke. 25. Tante Elze, Nu spirit club, Bratislava. Kapela hrala na jednej z akcii Demovnica Rádia FM. Na akciu som išla kvôli kamošom Bedlam a spravila nejaké fotografie aj iným kapelám, ktoré sa mi páčili. Milujem minimálny štýl vo fotografii, fotografia vznikla cez medzeru medzi fanúšikmi, v postprocese som ju len previedla do čiernobiela, nech to umocní atmosféru. 26. Crippled black phoenix, KC Dunaj, Bratislava Takéto momenty sa nestávajú na koncertoch často, preto som šťastná, že sa mi ho aj podarilo zachytiť. 27. Abort to be born, U Očka, Bratislava. Keď fotím akciu pre organizátora, alebo kapelu, tak nesmie chýbať aj fotografia celej kapely. Túto mám asi najradšej zo spoločných kapelných fotografii. Na FB stránke kapely ste ju mohli vidieť aj s dorobenou Godzillou :D 28. Bjükenen, Randal club, Bratislava. Fotografiu speváčky milujem tými rozviatymi vlasmi a farebnosťou. 29. The Subways, Grape festival, Piešťany. Dala som si vybaviť akreditáciu na prvý Grape, lebo som bola zvedavá na Subways. Fotografia vznikla už z davu, keď nás po troch pesničkách poslali z fotopitu von. Páči sa mi na nej hlavne to, ako by hudobník lietal vo vesmíre 30.Dillinger escape plan, Randal club, Bratislava. Koncerty Dillingeru som v Randali zažila dva a oba boli nebezpečné pre fotografov, občas som dostala nečakanú päsťovku a podobne. Túto fotografiu mám rada momentom. 31. Periphery, Randal club, Bratislava. Tiež jedna z pre mňa najobľúbenejších kapiel. Fotografiu milujem tým kontaktom gitaristu s fanúšikmi a že je tam náznak siluety. 32. Tata bojs, Grape festival, Piešťany. Kapela je pre mňa nezaujímavá, ale fotografiu som si obľúbila tým momentom. 33. Vildhjarta, Brutal assault festival, Pevnost Josefov, Česká republika. Moje obľúbené číslo som nechala obľúbenej kapele. Už som tu s nimi jednu fotografiu mala, ale táto je pre mňa špeciálna tým, že si ju kapela dala, ako titulnú fotografiu na svoj facebook a chceli odo mňa aj originál veľkosti fotografii, keď budú potrebovať do časopisov. Veroniku “Werdzu” Klimonovú a jej tvorbu môžete podporiť na jej facebookovej stránke. Predchádzajúci diel si môžete pozrieť...

Čítaj ďalej
Pozrite si prvý videoklip bratislavských SYMBIOSIS
feb12

Pozrite si prvý videoklip bratislavských SYMBIOSIS

Bratislavskí prog metalisti SYMBIOSIS sú slovenskou odpoveďou na zahraničné moderné spolky a predstavujú svoju novú skladbu „Wider Than Fantasy“ a k nej pribalili rovno aj svoj prvý videoklip. Ich up-beatová muzička Vás určite nenechá chladnými a dúfajme, že skladba je predzvesťou nového albumu. Vypočujte si viac a podporte kapelu na ich: bandzone.cz...

Čítaj ďalej