Recenzia – Dissonance – The Intricacies Of Nothingness

fullPokiaľ ste žili death metalom už v 90-tych rokoch, museli ste naraziť aj na túto unikátnu piešťanskú kapelu. Ak Vám unikla vo víre iných kvalitných kapiel vtedajšej slovenskej metálovej scény, teraz je čas na nápravu! Dissonance sa totiž už v 90tych rokoch podarilo vytvoriť to, čo by sme dnes mohli bez okolkov označiť technical death metal.
Zatiaľ čo sa politici dohadovali na oddelení Československa, v štúdiu Slovenského rozhlasu vznikal prvý debutový album tejto skupiny. Miesto nahrávania sa podpísalo na výbornej kvalite záznamu. Kapele nakoniec album v roku 1994 vydala spoločnosť Czech Panorama. V tom čase pozostávala skupina zo štyroch členov – Marius Kadák (hlavná gitara), Marián Mišík (bassgitara/vokál) a Pavol Jambor(bicie), Vlado Mituník (gitara). Svoju prvotinu nazvali „Look to forget“. CD obsahovalo osem piesni a hudbu ste si mohli užívať 32 minúť a nejaké tie sekundy. Kapela sa zanedlho vyšvihla medzi špičku vo svojom žánri. Pozitívne ohlasy a recenzie plné chvály sa ozývali zo Slovenska aj zo zahraničia. Ako to však už býva, len rok po vydaní albumu a veľkom úspechu, nastali v kapele názorové nezhody a po Dissonance sa zľahla zem.
V roku 2014 sa na radosť všetkých fanúšikov, ktorí už nedúfali v návrat, po vyše dvadsiatich rokoch bez akýchkoľvek náznakov objavuje ako blesk z neba nový album. Dovolím si možno nemiestny humor: „Skôr som čakala, že vydá nový album Necropaghagist ako Dissonance“. Kapela si ho vydala sama pri príležitosti 20. výročia od vydania prvého počinu „Look to forget“. Zostava prešla opäť obmenami na poste niektorých členov. Marius Kadák a Marián Mišík zostali, no vokály a growly si zobrala na starosť Adriana Dvorská a ako hostia si na husliach zafidlikala Barbara Barros, bicie prevzal Left (nie je mi celkom jasné, či ide o muža, alebo ženu). Album má názov – The Intricacies Of Nothingness (v preklade Zložitosti ničoty) a nachádza sa na ňom opäť osem skladieb. Autori zostali verní aj dĺžke, ktorú oproti prvému albumu skrátili len o 4 minúty – má 28 minút.
Čo môže poslucháč od tohto diela očakávať a prečo by si ho mal vypočuť každý kto inklinuje k progresívnym metálovým štýlom? Pokiaľ ste sa doteraz s Dissonance nestretli, odporúčam namieriť si to najprv na prvý album. Piesne na ňom nahraté pôsobia aspoň na mňa vplyvom Death a Atheist. Zvukovo sa tiež odlišuje, cítiť v ňom cítiť ostrosť a akúsi väčšiu surovosť popretkávanú vynikajúcimi gitarovými vyhrávkami. Keď si po Look to Forget pustíte nový album, rozdiel musíte postrehnúť. Odlišnosť vnímam v tom zmysle, ako keď porovnávate prvý album Death s ich posledným. Rukopis a originalita teda kapele zostala. The Intricacies Of Nothingness má perfektný čistý hutný zvuk a pôvodní členovia si udržali svoju technickú úroveň, ba pôsobia vyzretejším dojmom. V porovnaní s predošlým počinom je omnoho náročnejší na techniku ovládania nástroja a ako celok pôsobí filozofickejším a poetickejším dojmom. Filozofický podtext je badateľný už v samotnom názve a všetky skladby sú ladené v duchu „premýšlania“. Dovolím si povedať, že som sa pri niektorých častiach cítila ako pri počúvaní metalového opusu. Myslím si, že celkom prirodzene ubudli death metalové pasáže a hlboké growly. Ženský spev na mňa síce občasne pôsobí rušivým dojmom, považujem ho však za úmysel. Má poslucháča odtrhnúť od gitary a bassgitary, ktoré majú oproti iným nástrojom dominantné postavenie. Oproti prvému albumu pribudlo aj melodických liniek plných klasických gitarových postupov a miesta s viditeľným ovplyvnením jazzom. Niektoré party bassgitaristu považujem za technicky dokonalú zmršť. „Snovejšie“ pasáže sa striedajú s rýchlymi a časté sú zmeny rytmu. Človeka núti zamyslieť sa, či jednotlivé piesne muzikanti nespísali v notových záznamoch, pretože konštrukcia skladieb je často ťažko zapamätateľná. Z piesní cítim inšpiráciu tvorbou kapiel ako Cynic alebo Pestilence, poprípade aj spomínaný Death a Atheist. Nový počin piešťanských Dissonance určite stojí za vypočutie a možno v ňom nájdete to na čo som ja v mojej recenzii zabudla. Do budúcnosti mi vyvstáva už len otázka, či sa niekedy dočkáme aj živého vystúpenia alebo či zostane len pri počúvaní albumu z CD.

Hodnotenie: 8,5
Autor: Mrtvolka

Avatar photo

Autor: Sarkast

Zdieľaj