Recenzia – Vanguard – III: Pyrrhic Sequence – 2023
sep05

Recenzia – Vanguard – III: Pyrrhic Sequence – 2023

Zverejnené v sep 5, 2024

Melodický death metal má stále veľa fanúšikov a určite k nim patria aj členovia kapely Vanguard. A aby to nebolo príliš priamočiare, tak k tomu pridali ešte ďalšie odtiene extrémnej hudby. Kapela Vanguard vznikla v Brne v roku 2013. Možno by ste si podľa názvu mysleli, že recenzovaný album je ich tretí, ale nie je to tak. Číslovkou I bolo označená ich štúdiová premiéra vo forme EP z roku 2015. Prvý dlhotrvajúci album mal stručný názov II (rok 2019) a rovnako ako EP sa držal aj striedmej grafiky. Album III: Pyrrhic Sequence má už dlhší názov a aj pekný, skôr power metalový obal. Niekedy sa môže stať, že keď chce niekto spojiť príliš veľa hudobných vplyvov a vytvoriť pestrú nahrávku, tak to nedopadne dobre. Možno to preženie a spojí ingrediencie tak, že celkom bude znieť podivne. Alebo bude znieť album ako kompilácia skladieb rôznych interpretov. Alebo proste nestačia hráčske a kompozičné schopnosti a hudba sa rozsype pod rukami. Asi tušíte, že keď je tu na III: Pyrrhic Sequence recenzia, tak sa to Vanguard netýka. Nebudeme predsa márniť čas písaním o zlých nahrávkach. Vanguard kombinujú melodický death metal klasického švédskeho strihu s prepletačkami a komplexnejšími štruktúrami moderného technického death metalu a popri tom sa ešte hrajú s atmosférou skladieb. Využíva sa viacero druhov vokálov, od klasického death metalového, cez rôzne vresky a kriky, až po deathcore prípadne brutal death metalové hĺbky. V niektorých chvíľach svojou teatrálnosťou pripomenie Nergala. Bicie sú poriadne rýchle, často zabrúsia až do brutal death metalových končín, napríklad taká Debridement je nasypaná ako niektoré juhoamerické bandy. Nič pre milovníkov prirodzeného staroškolského zvuku. Štruktúra skladieb je jasná: energický melodicko-death metalový základ, kde-tu extrémnejšia pasáž, nesmie chýbať gitarové sólo a samozrejme spestrenie vo forme pokojnejšej atmosférickej časti. Vanguard vedia, kedy treba spomaliť, kedy treba pridať na dramatičnosti a epickosti, a naopak, kedy dupnúť na plyn a dať maximálnu rýchlosť. Skladby sú vďaka tomu chytľavé, pestré a zaujímavé. Album III: Pyrrhic Sequence vás chytí okamžite a nepustí. Začneme meloDM jednotkou Surfacing Tension, pokračujeme core-ovejšou Exomorphic Cascade, technicky náročnejšou Decay Succesion, brutálnou Debridement, pestrou Purgatorial Abbatoir. S poradovým číslom šesť je tu deathmetalovo spracovaná klasika Death Waltz, ktorá pripomenie Children of Bodom a Alexiho štýl hry. K zvyšku sa mi až tak nehodí, ale určite neprekáža. Záver albumu tvorí najdlhšia Cinders of Seraphim a prerábka Lack of Comprehension slovutných Death. Remeselne dobre urobená, so zvukom Vanguard, ale covery na albumoch príliš nemusím. Páči sa mi moderný zvuk III: Pyrrhic Sequence, ktorý využíva všetky moderné výdobytky štúdiovej techniky. Žiadna stará škola, žiadne bahno ani špina, to treba hľadať inde. Hudobne, zvukovo aj graficky dotiahnutá nahrávka. Album III: Pyrrhic Sequence od kapely Vanguard...

Čítaj ďalej
Recenzia – Morhörr – Danse Macabre – Narcoleptica Productions – 2023
jún06

Recenzia – Morhörr – Danse Macabre – Narcoleptica Productions – 2023

Zverejnené v jún 6, 2024

Mnohí radi spomínajú na staré časy. Čo sa týka metalovej hudby, je to veľmi časté. Jednou z kapiel, ktorá ide tradičnejším smerom sú aj bratislavskí Morhörr. Kapela vznikla v roku 2016 a doposiaľ štúdiovo vydali len EP Pach krvi (2020). Minulý rok prišiel čas na prvý album s názvom Danse Macabre. V domácom štúdiu kapely sa zišli Štefan „Pišta“ Pollák (gitara, basa, bicie, sprievodný vokál), Flavio „Samael“ Křeček (hlavný spev), Lenka Kubová (basa) a Nikola Vojteková (sprievodný vokál). Dnes je už zostava podstatne iná, ale na albume to vyzeralo takto. Na albumy ako Danse Macabre sa dá pozerať rôznymi spôsobmi. Záleží, aký je váš pohľad na old school (dosaďte si podžáner) metal. Nadšenec by určite zdôraznil obrovské množstvo energie v skladbách, poriadne riffy, inšpiráciu v klasikách black, death a thrash metalu, ale aj heavy metalu a motorheadovského rock’n’rollu. Nechýbajú sóla, výrazná basgitara, úderné bicie. Načo zbytočne komplikovať, keď to ide aj jednoducho. Silné motívy nechýbajú a treba ich poriadne využiť. Poslucháč, ktorý sa teší z vývoja a premien žánru by mohol namietať, že skladby sú vzhľadom na skladateľskú priamočiarosť príliš dlhé, melodický spev slabý a zvuk dosť neprehľadný a nevyrovnaný. Na nejaké opakované sústredené počúvanie nemá album čo ponúknuť a skladby znejú ako od rôznych kapiel, spája ich len zvuk. Morhörr hrajú s maximálnym nasadením a skladby na Danse Macabre sa napriek určitým výhradám počúvajú veľmi príjemne. Najmä momenty, keď si spomeniem na melodic death metalové obdobie Carcass z polovice 90. rokov, ma tešia najviac. Najradšej mám skladby Dieťa Antikrista a Úpadok, v ktorých je death metalová melodika najsilnejšia. Prekvapivo silná je kapela aj vo chvíľach, keď sa z ostrých riffov zdvihne krásna heavy metalová pasáž alebo sólo. Morhörr majú energie a chuti hrať na rozdávanie, a preto to prostredníctvom albumu Danse Macabre aj robia. Osem skladieb čerpajúcich hlavne z histórie extrémnych žánrov, ale aj klasickejšieho metalu, presviedča o tom, že všetko podstatné už bolo povedané (alebo zahrané). Je na vás, či na túto hru pristanete. Osobne sa mi je veľmi sympatické to množstvo energie obsiahnutej v skladbách a nadšenie kapely, ktoré z nahrávky počuť. A ešte zvuk gitár, ten mi naozaj sedí. Kontakt: https://morhorr.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/morhorr/ Danse Macabre by...

Čítaj ďalej
Recenzia – Ravenoir – Cultus Inferi – Black Barn Music – 2023
máj28

Recenzia – Ravenoir – Cultus Inferi – Black Barn Music – 2023

Zverejnené v máj 28, 2024

Meno gitaristu Alesha A.D. pravdepodobne veľa ľudí pozná zo zostavy legendárnych Root. Tu už šanca na novú muziku asi moc nie je, ale Alesh sa momentálne realizuje hlavne cez svoj sólový projekt Ravenoir. Za pár rokov existencie už stihol tri radové albumy, konkrétne The Darkest Flame of Eternal Blasphemy (2021), In the Womb of Sin (2022) a recenzovaný Cultus Inferi (2023). Takže čo rok, to nová nahrávka – úctyhodná aktivita. Uvidíme, či tempo udrží aj ďalej. Alesh A.D. sa postaral samozrejme o gitary, ale aj o vokál a klávesy. S ostatným mu pomohli spriaznení muzikanti. Ako hostia na albume figurujú gitarista Jiří Háb, basgitarista Igor Hubík a bubeník Zbyněk Husa, mená známe aj z Root. Podobnosť s hudbou vyššie spomenutej kapely by som tu príliš nehľadal, aj keď tematicky a atmosférou sa pohybuje v podobných vodách. Samé peklo, temnota, bezbožnosť. V názvoch, v textoch, všade. Žánrovo sa Ravenoir sa svojich stránkach označujú ako dark atmospheric metal, s čím sa dá súhlasiť. Hudba je hodne pomalá a z veľkej časti by som ju zaradil ako temný doom metal. S príchuťou death metalu a štipkou black metalu. Úvod je prekvapivo death/black metalový a svižný. Glorification of Godlessness začína (príliš) dlhým introm, ale potom už to slušne sype. Od dvojky však prichádza spomalenie, a tempo až na krátke momenty zostane pomalé až do konca. Alesh A.D. je hlavne gitarista a aj to počuť. Najmä gitarové sóla, ktoré sú takmer v každej skladbe, sú naozaj výborné a často aj heavy-melodické. Atmosféru vytvárajú najmä klávesy, ktoré v mnohých skladbách hrajú vyrovnanú partiu s gitarami. Ešte musím spomenúť výbornú prácu bubeníka s činelami, na prvý pohľad nenápadná vec, ktorá posúva album vyššie. S tou temnotou a pekelnými témami je to niekedy až moc prvoplánové. Intrá ako z Warcraftu síce príliš kreatívne nie sú, ale účel plnia. Avšak šepot a spev satanistických vyznaní v latinčine treba nechať pre teatrálnych Ghost. Naopak, veľmi dobre je urobené intermezzo Requiem. Cultus Inferi je doom metalová nahrávka, ktorá sa veľmi dobre počúva. V podstate je celkom prístupná, ľahko počúvateľná a premyslene melodická. Svoje si nájdu priaznivci klasického doomu, ale aj melodického death metalu. Tragicky romantický nádych My Dying Bride môžete počuť hneď v druhej Black Luna. Mnohé skladby oplývajú majestátnou death metalovou melodičnosťou. Dobrým príkladom je Confession to the Darkness. Mojou najobľúbenejšou skladbou je posledná Kingdom Of Amnesia. Hodne epická a výpravná, krásne plynie a aj atmosférický úvod je skvelý. Veľmi silný záver albumu. Ravenoir sú verní svojmu názvu a Cultus Inferi je vskutku veľmi temná nahrávka. Atmosférický doom metal, ktorý sa bude páčiť najmä staroškolským vyznávačom temnoty a pekla, ale svoje si nájdu aj progresívnejšie naladení. Chvíľu mi trvalo...

Čítaj ďalej
Recenzia – Iako Bei – Pursuits in 2ife: Vortex Fragoris – 2023
mar07

Recenzia – Iako Bei – Pursuits in 2ife: Vortex Fragoris – 2023

Zverejnené v mar 7, 2024

Na našich stránkach sa neobjavuje veľa kapiel, v ktorých nepočujete gitaru. Ak aj áno, skôr je to z poriadne extrémnych končín. Dnes sa však vyberieme opačným smerom. Venovať sa budem druhému albumu prog/art rockového projektu Iako Bei, ktorý dostal názov Pursuits in 2ife: Vortex Fragoris. Aj z názu je jasné, že ide o pokračovanie päť rokov starého debutu Pursuits in 1ife: Cortex Labyrinthus. Iako Bei je projektom basgitaristu Romana Jakobeja, ktorý má na starosti aj hlavný vokál a syntetizátory. Na albumoch ho dopĺňajú ďalší hudobníci, v prípade recenzovaného albumu sú to Lukáš Magoč (alto saxofón), Šimon Majerník (klávesy) a Viliam Stanek (bicie). Hudba na Pursuits in 2ife je naozaj pestrá, hravá a dobrodružná. Vplyvy od 70. rokov minulého storočia až po súčasnosť, čo sa žánrov týka od popovej hudby cez art rock, prog rock, alternatívnu hudbu, až po moderný progresívny metal. Na albume je 8 skladieb a každá z nich sa venuje nejakému životnému cieľu resp. zložke osobnosti (ego, úspech, priateľstvo, nenávisť, nádej). Tomu zodpovedá aj ich nálada. Prvá takmer titulná Vortex Fragoris sa rozprestiera na ploche viac ako 25 minút a je ďalej rozdelená na šesť častí. Je tu priestor na striedanie tempa aj nálady, napr. druhá časť je optimistická a skočnejšia, trojka naopak temná, a piata časť je v podstate acapella mix spevu a slov. Túto časť mimochodom moc rád nemám, aj keď zmysel v rámci skladby má. Zvyšok piesní je podstatne kratší, ale rovnako pestrý a kompozične zaujímavý. K tvrdším veciam patrí Pioneers of Modern Narcissism s náladou Dream Theater a orientálnym nádychom, art rockové diela na spôsob Petera Hammilla pripomenie Wrong Doors, zádumčivé nálady prináša piata Lonely Crossings. Z opačnej strany spomeniem najviac rádiovú My Biggest Foe s popovejším zvukom, prípadne pomalú záverečnú Golden Times. Každá skladba má výrazný nosný motív, jasný refrén a premyslený nápad. Sú to plnohodnotné piesne samy osebe, výborne zložené a zaujímavé od začiatku do konca. V štúdiu sa zjavne venovalo mnoho času vyzneniu nástrojov, sledovať jednotlivé hudobné vrstvy je lahôdka. Najmä fanúšikovia basgitary a saxofónu si užijú. Čo sa týka spevu, Roman má vyššie položený hlas (ale zas Einar Solberg to nie je), na ktorý si možno niektorí budú musieť zvyknúť, ale vďaka tomu, že spieva veľmi dobre a vôbec neťahá za uši, nebude to žiadny problém. Pochváliť musím aj výborné osobné texty, ktoré v mnohých ohľadoch určite poslucháča priamo oslovia. Jedinou nevýhodou albumu je to, že vďaka rytmickej zložitosti sa skladby nevedia rozbehnúť do neodolateľne chytľavej melódie, ktorú si budete pospevovať. Mnohokrát sa už k tomu schyľuje, ale zrazu príde niečo, čo spád zbrzdí. Čiže možno prílišná zložitosť? Ale pri art/prog rocku to nie je zásadný problém. Je počuť...

Čítaj ďalej
Recenzia – Jablká & Doom Vol. 4 (kompilácia) – 2023
jan18

Recenzia – Jablká & Doom Vol. 4 (kompilácia) – 2023

Zverejnené v jan 18, 2024

Ak máte radi žánre ako stoner, doom alebo sludge, určite ste už na kompiláciu Jablká & Doom narazili. Ak nie, jednoznačne to treba napraviť. Koncom minulého roka vyšlo už štvrté pokračovanie, recenzie na predchádzajúce diely nájdete tu: Jablká & Doom Vol. 1, Jablká & Doom Vol. 2, Jablká & Doom Vol. 3. Kedysi hrali takéto kompilácie veľmi dôležitú rolu pri objavovaní nových kapiel. S nástupom internetu a streamovania sčasti stratili zmysel, ale nie úplne. Veď objaviť novú kapelu a s odporúčaním, na ktoré sa môžete spoľahnúť, nie je ľahké. Pokiaľ nemáte more času na nekonečné počúvanie často zlých nahrávok. Pri pohľade na zoznam interpretov som ako prvé vyhodnotil, koľko z nich poznám. A tentoraz iba dva známe mená: Slať a Hrob. Ostatné mi nič nehovorili, preto som sa so zvedavosťou pustil do počúvania. Začíname zhusta, psychedelická doom sludge mašina z Prahy Opium Warlock je na prvý pohľad monotónna riffovačka, ale v skutočnosti je to veľmi dobre premyslené a zaujímavé. Kapela je hodne plodná a materiál dodáva na pravidelnej báze, takže ak vás zaujme, je čo počúvať. A ponoríme sa hlbšie! Bahnitá, ale celkom svižná riffovačka zo Zvolena Vomit Injection je doplnená až death metalovým vokálom. Ide o staršiu vec z roku 2017 v horšej zvukovej kvalite, ktorá ešte zvyšuje ťažobu materiálu. Slať z Brna sú pomerne známe meno, napriek tomu, že zatiaľ veľa materiálu nenahrali. Sludge stoner so silným Black Sabbath vplyvom ozvláštnený zaujímavým bubnovaním a vrieskaným ženským vokálom Jany Kremace šlape na jednotku. Z bahnitých slatí sa presúvame na cintorín do poriadne starého zhnitého a dusivého death/doomového Hrobu. Bratislavská kapela Hrob oslavujúca dávne veky žánru vydala minulý rok prvé štýlové demo. Pri počúvaní budete vlhkú hlinu cítiť v ušiach aj medzi prstami. Prvú stranu kazety (strana Eufória) uzatvára Sloth. Opäť zástupca brnenskej scény, takmer 18 minút stoner doomu, zväčša pomalého, ale zďaleka nie vždy. Veľa sa pracuje s tempom a zmenami nálad. Hlavne sa nikam nenáhliť, hypnotické čisto inštrumentálne riffovanie pre pokročilých. Slušný a kvalitný záhul. Druhú stranu (strana Halucinácia) otvára psychedelická halucinogénna lahôdka, ktorú zo spoločného vesmírneho výletu k čiernej diere priniesli Acid Row & Madhouse Express, alebo ak chcete Acid Express. Spojenie stoner punku a psychedelického rocku funguje výborne. A vraciame sa na Slovensko. Staršia vec z roku 2015 a bratislavská kapela Lyssete. Výborná speváčka, veľa melódií, zmes stoner rocku a grunge. Škoda, že vydali len jeden album, zaujímavá tvorba. Ďalšia kapela sú Kocka Cukru z Palárikova. Stoner rock s drsnejším vokálom a punkovým textom ma presvedčil, že túto kapelu sa oplatí sledovať a čakať na celý album. Podľa bandcampu existujú už od 2011, ale skladby tam majú len tri z minulého roka. Je zaujímavé, koľkými...

Čítaj ďalej