Recenzia – Pagan Spirit – The Record Of The Returning Race – 2020
jan28

Recenzia – Pagan Spirit – The Record Of The Returning Race – 2020

Zverejnené v jan 28, 2021

O Pagan Spirit nebolo počuť veľmi dlho, aspoň čo sa týka nových nahrávok. Aj vďaka tomu som bol veľmi prekvapený, keď minulý rok na ich konte pribudol radový album. To som ešte netušil, že to nebolo prekvapenie posledné a asi ani najväčšie. Album The Record Of The Returning Race vyšiel v relatívnej tichosti (zatiaľ len) v digitálnej forme. Bol nahraný v zostave Slavomír Ihnačák (gitara, basa, vokál), Marcel Gábor (bicie), Jan Petris (gitara), plus vokál Maroš Samončík a Oskár Blahušiak. Už pohľad na samotný obal napovie, že sa veci zmenili. A prvé tóny to jednoznačne potvrdia. Kormidlo smerovania sa razantným spôsobom otočilo k death metalu, aj keď black metalové vody sú stále na dohľad a zachovávajú si aspoň čiastočnú dôležitosť. Úvodná Descend Into The Abyss Of Time je temný death metal ako vyšitý, v ďalších skladbách sa black metalové elementy zvýraznia, ale ostane to maximálne na úrovni death/blacku a la Belphegor, osobne vplyv čierneho žánru vnímam skôr na úrovni pocitov a celkovej atmosféry. Výrazne sú využité možnosti až troch vokálov, štýlovo výrazne odlišných, prechádzajúcich od hlbokého smrtiaceho chropotu, cez blackový priškrtený až po teatrálnejšie polohy. Vďaka tomu naberá materiál na pestrosti a zvýrazní sa atmosféra jednotlivých skladieb. Asi najviac som si užíval gitary, vďaka veľmi prirodzenému nazvučeniu pôsobia tak, ako keby gitaristi sedeli priamo pred vami a skladby prehrávali. Lahôdkové riffy sú výrazné, motív sa rozvinie, pekne si ho užijete a až potom sa ide ďalej, bez zbytočného ponáhľania. Pôsobí to na mňa nezvyčajne pohodovým dojmom, či práve počúvate blackové tremolo, parádny heavy riff, monumentálne Nile-pasáže alebo skvelé sóla. Rytmika nie je príliš zložitá, ale spoľahlivo si plní svoju úlohu. V niektorých momentoch dôjde aj na výraznejšie zapojenie basgitary, napríklad na prvé počutie nenápadný vysoký ton v štvrtej Those Who Have To Caused Babel sprevádzajúci gitaru, ktorý tam neuveriteľne sedí, alebo dokonca basové sólo v šiestej titulnej The Record Of The Returning Race. The Record Of The Returning Race by Pagan Spirit Veľmi dôležitou stránkou nahrávky je temná, niekedy tajomná a majestátna atmosféra. Pagan Spirit vedia, kedy treba spomaliť, nasadiť valivejšie tempo alebo náladovú pasáž v priebehu skladby. Nehrozí to, že poslucháča zadupe jednotvárnym tempom a monolitickou ťažobou. Ako sama kapela hovorí, skladby fungujú dobre jednotlivo, ale aj ako celok, samostatné hudobné príbehy sa prepájajú do logického celku. Kapitolou samou osebe je skvelý zvuk, ktorý je čistý, ale nie umelohmotný, a pôsobí veľmi živo, ten pocit, že kapela hrá priamo pri vás je hmatateľný. Martin Barla je istota a nahrávky, ktoré prejdú jeho rukami mám naozaj rád. Žiaľ, v čase vydania som album nezaregistroval, tak sa k nemu dostávam až teraz, pretože si to jednoznačne zaslúži. Pagan Spirit sa...

Čítaj ďalej
Recenzia – Mindwork – Cortex (EP) – 2021
jan21

Recenzia – Mindwork – Cortex (EP) – 2021

Zverejnené v jan 21, 2021

Po rokoch nečinnosti prichádza kapela Mindwork naspäť s novou nahrávkou s názvom Cortex. Síce je to „len“ EP, ale som si istý, že mnohých aj skromnejšia porcia hudby poteší. Po dvoch radových doskách Into The Swirl (2009) a Eterea (2012) tak pribudla po deviatich rokoch ďalšia položka do diskografie. Pre mladšie ročníky zároveň možno prvý kontakt s kapelou. Mindwork sa nikdy netajili svojim obdivom ku klasickým technickým death/thrash metalovým kapelám z 90. rokov minulého storočia. Týmto smerom aj pokračujú, ale nie v zmysle kopírovania alebo vytvárania akejsi tribute verzie. Naopak, odkaz rozvíjajú, posúvajú ho do súčasnej doby a sledujú, čo sa v tvrdej hudbe odvtedy udialo. Takže žiadne zamrznutie v čase alebo zbytočné retro sa nekoná. Aj oproti poslednej radovke Eterea je cítiť, že hudobníci 9 rokov nespali, ale posunuli sa ďalej. Na počúvanie príjemne naladí jemne tajomná krátka klavírna inštrumentálka Beyond The Cortex, ktorá plynulo prejde do druhej Depersonalized. V nej si môžete vychutnať aj gitarové sólo exkluzívneho hosťa, konkrétne je ním Bobby Koelble. Možno meno hneď nespoznáte, ale Bobby bol gitaristom legendy Death v časoch Symbolic. Sólo je parádne, ale na povedzme si na rovinu, všetky sóla na nahrávke sú krásne. Záverečná Grinding The Edges je zas poctou kapele Cynic a dvom relatívne nedávno zosnulým členom tejto skvelej kapely. Vokálne zverstvá na Cortex hľadať netreba, významnú rolu naopak hrá príjemný melodický spev. V mnohých pasážach je pomer harsh a čistého vokálu jedna k jednej, a čo je najhlavnejšie, výborne sa dopĺňajú, prelínajú, resp. idú súčasne. Gitary sú podľa očakávania lahôdka, technicky náročné, ale tým v podstate nenápadným spôsobom. Vybrnkávačky, riffy, sóla, oplatí sa im venovať pozornosť. Trochu v pozadí gitár neprávom zostávajú ostatné nástroje, ktoré začnete lepšie vnímať až po viacerých vypočutiach. Napriek vysokej technickej náročnosti hudby a premyslenej kompozícii, ktorá ponúka mnoho podnetov pri sústredenom počúvaní, zostávajú kompozície stále pesničkami, ktoré bezchybne fungujú. Refrén, chytľavý riff, skvelá melódia sólovej gitary, vokálna linka, atď. Ľahko sa dostanú do hlavy a pôsobia prekvapivo chytľavo. Na svoje si samozrejme prídu fanúšikovia Death a Cynic, ale mnohé harmónie a motívy pripomenú Opeth alebo dokonca Mastodon. Nahrávalo sa v zostave Martin Schuster (vokály a gitara), Filip Kittnar (bicie), Jiří Rambousek (gitara) a Dominik Vozobule (basa), takže dve mená, ktoré boli aj pri Eterea, plus dve nové. Martin sa postaral aj o nahrávanie, produkciu a mix. Mastering zverili známemu Jensovi Bogrenovi (Fascination Street Studios), artwork brazílskemu umelcovi Gustavovi Sazesovi, ktorý ma tiež už toho dosť na konte, napr. aj obal krajanov Krisiun Southern Storm. Cortex je naozaj perfektná nahrávka, technicky dokonalá so skvelými pesničkami. Vďaka skromnej dĺžke sa do nej rýchlo dostanete a naplno si ju vychutnáte. Hudba Mindwork je veľmi farebná...

Čítaj ďalej
Recenzia – Origin Of Infinity – Ocvltism (EP) – 2020
jan19

Recenzia – Origin Of Infinity – Ocvltism (EP) – 2020

Zverejnené v jan 19, 2021

V tábore Origin Of Infinity neoddychujú, ale pripravujú nové skladby. Po minuloročnom debutovom albume vychádza krátke EP, a to v digitálnej forme a hlavne ako 12″ jednostranný vinyl s potlačenou B stranou. Opäť v rovnakej zostave ako na The Last Day On Earth, teda Vládin Novák (gitara, basa), Levi Kočegura (bicie) a hosťujúci Tomáš Hospi Hospodka (vokály). Na Ocvltism sú dve skladby, plus intro a inštrumentálne outro Morbid Silence, ktoré sa dá brať aj ako ďalšia krátka skladba. Žiadne zásadná zmena hudobného smerovania sa nekoná, čo platilo pre debutový album, to platí aj teraz. Chladný futuristický sound so zodpovedajúcou atmosférou, výborné sekané gitary a vokál. Pozitívnu zmenu počujem najmä vo väčšej pestrosti a snahe vytvoriť viac odlišných hudobných vrstiev. Kompozičná jednoduchosť a strohosť, ktorú som vyčítal albumu, sa pri krátkej stopáži až tak neprejaví, ale osobne si myslím, že páni sa v tomto smere zlepšili. Jednoznačne sa uvidí až pri ďalšej radovej nahrávke. Jednotka Bonewood obsahuje aj spomínaný krátky úvod/intro, po minúte prerušené ostrým riffom a skladba sa rozbieha. Jednoznačne zaujme rytmicky premenlivá gitara a občas až hardcoreový groove. Nasledujúca Cadmivm Blood je ozvláštnená najmä výraznou basgitarou, príjemne pôsobí aj odľahčená vybrnkávaná časť v strede. Práve tieto zmeny nálady sa mi na hudbe Origin Of Infinity páčia najviac. Tentoraz sa nahrávalo v Bouda Studio Hamburg, ale hlavné atribúty si zvuk zachoval a veľký rozdiel oproti minulému radovému albumu nepočujem. Podtrhuje atmosféru Ocvltism, tento typ zvuku a produkcie sa k nahrávke veľmi hodí. Pochváliť treba aj pekný artwork, také sci-fi zo storočia pary a Cesty na Mesiac. OCVLTISM by Origin Of Infinity Po takmer presne desiatich minútach je koniec. Pekne urobený vinyl zaujme zberateľov, otázne, koľkým sa to kvôli dvom skladbám oplatí. V každom prípade je EP Ocvltism príjemným pripomenutím sa a znakom toho, že treba s Origin Of Infinity do budúcnosti počítať. Kontakt: https://originofinfinity.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/originofinfinity Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Awrizis – Gears Of Fear – Slovak Metal Army – 2020
dec17

Recenzia – Awrizis – Gears Of Fear – Slovak Metal Army – 2020

Zverejnené v dec 17, 2020

Meno Awrizis som zachytil prvýkrát pri príležitosti vydania debutového albumu Final Hybridation vo vydavateľstve magazínu Pařát, ale k vypočutiu som sa podobne ako v prípade dvojky Dreadful Reflection dostal až neskôr. Tá vyšla pred dvomi rokmi na značke Metal Gate, tretie pokračovanie príbehu s názvom Gears Of Fear je opäť v inom vydavateľstve, a to u aktívnych Slovak Metal Army. Zostava pre tento album bola: Frodys (gitara. vokál), Vencur (basa), Hanz (gitara) a Igor (bicie). Hlavným mozgom Awrizis je Marek „Frodys“ Pytlik, ktorý stojí mimo iného aj za kapelou Postcards From Arkham, ktorý sú aspoň pre mňa známejší a ich tvorbu poznám lepšie, najmä album ÆØN5 si veľmi rád vypočujem. Ak tvorbu Postcards poznáte, tak Awrizis sú oveľa tvrdší a hlavne metalovejší. Keď sa kapela žánrovo ťažko zaraďuje, tak treba vymyslieť vlastnú škatuľku. Promo materiály hovoria o hybrid (alebo konvenčnejšie o death/black) metale, metalové archívy o death/thrash/groove metale. Zhrnuté v zrozumiteľnej forme: extrémny metal, ktorý si berie prvky z rôznych temných kútov, ale nebojí sa výrazných melódií, zároveň hrajú významnú rolu orchestrálne pasáže a klávesy. Album Gears Of Fear je založený najmä na kontrastoch. Growl oproti šepkanému vokálu a recitáciám, akustické pasáže oproti masívnym zvukovým stenám, rýchle a pomalé pasáže, všetko v rýchlom slede za sebou. Jemná melancholická akustická gitara alebo klavír v okamihu zadupe takmer industriálna paľba. Občas je zvuk prevzdušnený, inokedy je vyplnená každá medzera až na hranici hluku. Výrazné a náhle zmeny sa nájdu prakticky v každej skladbe. V niektorých skladbách jasne identifikujete, že Frodys je spätý aj s Postcards From Arkham. Napríklad šepot a čisté recitácie, prípadne charakteristický feeling v trojke North Of My Heart alebo deviatke Signs In The Sky. Poetická atmosféra spomínanej druhej kapely je tu nahradená chladnými dystopickými náladami. Potešia chytľavé severské gitary, výborná orchestrácia, rozmanité vokály, nosné riffy a niekedy až prekvapivá hitovosť refrénov, stačí si vypočuť napríklad dvojku The Great Plague. Výrazná orchestrálna zložka pôsobí monumentálne a často rovnocenne gitarám. Na druhej strane zvuk je v niektorých momentoch prehustený na môj vkus až moc, najmä pri podivných syntetických klepačkách, kde až hraničí s hlukom a pripomína mp3 s nízkym bitrateom. Neubránil som sa pocitu, že menej by bolo viac. Minulý album Dreadful Reflection obsahoval veľa zaujímavých momentov, ale pôsobil trochu roztrieštene a kompilačne. Novinka už týmto nedostatkom rozhodne netrpí a celok drží spoľahlivo pohromade. Každá skladba ma zmysel aj sama o sebe, ale spolu vytvárajú jednotný obraz a dieliky zapadajú do seba. Gears of Fear by AWRIZIS Gears Of Fear je originálne dielo, s rukopisom, ktorý okamžite spoznám a to si v dnešnej dobre veľmi cením. Temná vízia budúcnosti pretkaná melancholickými spomienkami. Takto by som pocitovo popísal album. Napriek určitým...

Čítaj ďalej
Recenzia – Shaark – Deathonation – Slovak Metal Army – 2020
dec10

Recenzia – Shaark – Deathonation – Slovak Metal Army – 2020

Zverejnené v dec 10, 2020

Pamätám si, že Shaark boli jedna z prvých extrémnych metalových kapiel, ktoré som začiatkom strednej školy videl naživo. Odvtedy už ubehlo veľmi veľa času a o kapele nebolo takmer vôbec počuť. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sa medzi novinkami z česko-slovenskej scény objavila správa o chystanom albume. Vznikli v Bzenci v roku 1991, takže momentálne patria k najstarším aktívnym kapelám, aj keď s veľkou prestávkou vo fungovaní. Debut Sinn Fein vyšiel v roku 1995, zatiaľ posledný Again With Hatred v 2006. Takže po neuveriteľných 14 rokoch prichádza aktuálna novinka Deathonation na značke Slovak Metal Army, v poradí piaty radový album kapely. S utlmenou činnosťou kapely súvisí hranie Alex a Zdenála s Paulom Speckmannom v Master. Ich cesty sa však minulý rok rozišli a aj vďaka tomu prišiel rad na pôvodnú kapelu. V súčasnej zostave sú už známe tváre, konkrétne Alex Nejezchleba (gitary), Zdeněk Pradlovský (bicie), Radek „Bája“ Kutil (basa) a Ctibor „Peroon666“ Palík (vokály). Shaark si nikdy nelámali hlavu s ortodoxným pojatím thrash metalu a nebáli sa primiešať rôzne ingrediencie. Inak to nie je ani v prípade Deathonation, aj keď začiatok trochu klame. Slayerovská Union of Pain a trojka Monsteroid so sekaným refrénom a death metalovým riffom sú pomerne tradičné paľby. S nástupom perkusii v Corruption sa hudba stáva pestrejšou a otvorenejšou. Práve Corruption so zaujímavou rytmikou, zborovými HC spevmi a výbornými vokálmi je moja najobľúbenejšia položka na albume. Vokálnu zložku treba obzvlášť pochváliť, počas hracej doby sa vystriedajú rôzne polohy a odtiene, od thrash/death nárezu až po takmer čisté melodické. A v každej skladbe sa dá jednoznačne povedať, že riffy (ale aj sóla) Alex vie, masaker! Príjemne prekvapí stoner thrashový dvojzáprah Trapped In The Net. Práve tu sa uplatní melodický vokál, dominuje pomalšie tempo a viac sa dbá na budovanie atmosféry. Sabbathovský riff na začiatku druhého dielu sa nedá prehliadnuť. Druhá polovica albumu ide vo všeobecnosti ďalej do hudobnej histórie. K Black Sabbath sa pripája motorheadovský feeling v deviatke Friends Of Evil s hravým rock’n’rollovým sólom. A na záver tu máme dokonca cover Deep Purple, ktorý určite nie je zlý, chlapi ho spracovali na svoj obraz, ale trochu chýba elegancia originálu. Počas hracieho času Shaark predvedú niekoľko odlišných polôh, či už štýlových alebo vokálnych. Možno by niekto namietal, že tento prístup pôsobí nekonzistentne, ale pestrosť, ktorú vďaka tomu album získal, tento nedostatok vynahradí. Radšej takto, ako počúvať dokola to isté. Nahrávalo sa samozrejme v domácom Shaark štúdiu v Bzenci, zvuku naozaj nemám čo vyčítať. Má v sebe potrebnú dávku špiny, bez zbytočnej umeliny, a zároveň slušne reže. Deathonation by SHAARK Nevýhodou albumu je slabšia chytľavosť, či už thrashovejších, ale aj rockovejších skladieb. Mínusom Deathonation je z...

Čítaj ďalej