Recenzia – Catastrofy – Taký je život – Support Underground – 2021
jan20

Recenzia – Catastrofy – Taký je život – Support Underground – 2021

Zverejnené v jan 20, 2022

Prvé koncertné stretnutia s bratislavskou kapelou Catastrofy som absolvoval v čase, keď na merch-pulte mali len svoje EP Deep Rotten Nation a set dopĺňali rôznymi covermi. Anglické texty nahradili slovenské a postupne pribúdali nahrávky. Najprv EP Tento štát sa musí zničiť! (2013), radové albumy Zbojnícky tanec (2015) a Besnota (2018), a netreba zabudnúť na split s Exorcizphobia a Kaar (2016). Zaujímavé bolo sledovať vývoj kapely naživo, od relatívne nesmelých začiatkov až po energické show v posledných rokoch. Diskografia Catastrofy sa rozrastá rozvážne, zbytočne sa neponáhľajú a vydávajú len to najlepšie, čo v danom čase môžu ponúknuť. Bez mučenia poviem, že Catastrofy sú pre mňa naživo aj na nahrávkach top slovenskou kapelou, a novinka Taký je život na tom nič nemení. Už pri pohľade na zoznam skladieb zaujme niekoľko vecí. Pri dĺžke približne 38 minút nízky počet, aspoň na pomery kapely, naznačuje dlhšie a snáď aj komplexnejšie skladby bez medzihier, intier a podobných doplnkov. Druhá vec je prerobená skladba, to sa ešte na žiadnom ich albume neobjavilo, a dokonca nie metalová, ale punková! A posledným, aj keď na prvé prečítanie ešte nie jednoznačným faktom je absencia zbojníckej tematiky a textov. Potešiteľné veci, som rád, že Catastrofy nestoja na mieste a posúvajú sa. Hudobne ubudlo ostrého thrash metalu, klasické riffy samozrejme nechýbajú, ale nehrajú už takú dôležitú rolu. Gitarové sóla sa vyznačujú nebývalou melodickosťou, objavujú sa riffy na rozmedzí sludge a stoner, čo zas ale nie je také prekvapivé. Len si spomeňte na skladbu Sekera je zákon zo splitu. Prekvapivejšie sú niektoré až tanečné vsuvky a Borisov nezvyčajne čistý vokál, napríklad v titulnej skladbe alebo klipovej hitovke Soroš a pičoviny. Energický punkový thrash si užijete v druhej Gdo si ty?, ale často prevládajú pomalšie tempá. Celý album má vďaka tomu pomerne nečakanú náladu a atmosféru, ktorej zodpovedajú aj tradične skvelé, často priam dokonalé texty. V ich prípade si spomenie na text Rozporu k skladbe Nestala sa z nás už pičovina?, konkrétne verš „…môžeš sa s nami ešte stotožniť?“ Lebo to je presne to, prečo sa mi texty tak páčia. Aj vďaka podobnému veku a rodinnej situácii (hovorím samozrejme o deťoch) ako v prípade Borisa sa viem s nimi stotožniť vo veľkej miere. Takže album stúpa v mojich očiach, resp. ušiach, čoraz viac. Kto by to niekedy povedal, že Catastrofy sa budú v textoch venovať výchove detí. A je to tu! Nech sa páči šestka Výchova strachom, čiastočne aj Vojak v poli. Mladosť a začiatky kapely v mýtických deväťdesiatkach sa riešia hneď v prvej Pod pieskovým kopcom. Už spomínaná Soroš a pičoviny s parádnym klipom ostro reflektuje dnes populárny fenomén bytia odborníkom na všetko a uverenia každej akokoľvek nezmyselnej kravine. V skratke,...

Čítaj ďalej
Recenzia – Jablká & Doom Vol.1 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2021
dec15

Recenzia – Jablká & Doom Vol.1 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2021

Zverejnené v dec 15, 2021

Dlho som si kládol otázku, či má zmysel recenzovať kompiláciu. Záver mojich úvah je jasný, hlavný dôvod bol ten, že sa venuje slovenskej scéne a je aj žánrovo homogénna. Kompilácia Jablká & Doom Vol.1 je spojená s graficky minimalistickým, ale čo do množstva čítania bohatým blogom Jablká ďaleko od stromu. Je označená ako Vol.1, takže nepôjde o jednorázovú záležitosť a ak ste ešte nezaregistrovali, dvojka je už na ceste. Spojivom všetkých skladieb je doom, niekde tradičnejší, niekde viac s prvkami sludge bahna, občas sú tu aj náznaky ďalších žánrov ako black a crust. 7 skladieb, viac ako polhodina hrací čas, však v rámci žánru asi nikto neočakáva trojminútové veci. Verím, že pre mnohých bude nahrávka zoznamovacia, osobne som poznal štyri z prítomných kapiel a som vďačný za rozšírenie obzorov. Úvod zaobstarajú Therapist so skladbou s výborným názvom Zbrane hromadného myslenia. Špinavý bahnitý zvuk, pomalý hypnotický rytmus, monštrum sa pomaly sunie, a nikto nemá tú silu ho zastaviť. Na prvý pohľad jednoduché, ale rafinovanejšie momenty nechýbajú. Dvojka Søcky a Sabbath od kapely Sløn, to je takmer doomovo spomalený punk so zaujímavým vyššie posadeným vokálom, opäť hodne špinavé, žiadnu romantiku nečakajte. K tradičnejšie zameranému doomu sa dostaneme v prípade Samsara a The Letter About Knowledge. Čistý zvuk, príjemné melódie, zložitejšia kompozícia, počuť anglickú školu 90. rokov aj pohrebné rozjímanie. S Ničiteľ-om sa prepadneme do hlbokého marazmu, zmučený vokál, šialene spomalený DSBM, špina a zvrátená príťažlivosť. Originálna záležitosť s nenápadnými melódiami evokujúca totálnu depresiu. Od Old Tomb som na našej stránke recenzoval celé EP, kde je aj A Search and An Invocation, takže dojmy si môžete prečítať (tu). Výborná vec. Veteráni Möbius (feat. Ma Rie) dodali cover Beton Naveky Nasratý, keby som nevidel názov skladby, asi to nespoznám. Nápad zaujímavý a prevedenie originálne, Möbius majú toho za sebou už dosť a vedia ako na to. Záver obstará FAT a ich takmer 15 minútový kolos Phabaj. Pestrý premenlivý kus, ktorý baví počas celej dĺžky, netreba sa báť. FAT sa kompozične slušne vypracovali, už na Granum ma zaujali a teraz len potvrdili, že sa ich oplatí sledovať. Jablká & Doom Vol.1 by Jablka daleko od stromu Kompilácia Jablká & Doom Vol.1 sa ponára hlboko do pomalého podzemia a prináša zaujímavé mená, o ktorých mnohí ani netušia. Osobne si slušne užívam všetky položky, nič ma neotravuje ani kvalitatívne nevyčnieva. Krásny obal od Déé X Géé a pekne vyrovnaný zvuk je príjemný bonus. Nahrávka vyšla digitálne a na MC kazete, takže hlavne pre zberateľov. Keďže nemám kazetový prehrávač, tak aspoň zdobí poličku, Žltému bastardovi som neodolal. Zaujímavý počin zviditeľňujúci menej známe mená na domácej scéne. Číselne hodnotiť nebudem, ale mám jednoznačne pozitívny dojem. Kontakt: https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com/album/jablk-doom-vol-1 https://jablkadaleko.blogspot.com/...

Čítaj ďalej
Recenzia – Merged In Abyss – The New Era – The Last Throne Production – 2021
okt07

Recenzia – Merged In Abyss – The New Era – The Last Throne Production – 2021

Zverejnené v okt 7, 2021

Za kapelou resp. projektom Merged In Abyss stojí Lukáš Trón, tu pod menom Nullus. Nadšenie a chuť venovať sa hudbe mu nechýba, stačí si pozrieť informácie o jeho hudobných aktivitách na internete. Na recenzovanej novinke, ktorá vyšla pod značkou The Last Throne Production, zostavu ešte doplnil basák Exanim, Nullus sa postaral o vokály, gitaru a bicie. Diskografia sa od roku 2018 utešene rozrastá, prakticky čo rok, to nový radový album a pomedzi to ešte nejaké bonusy. Na začiatok dve épečka In Ignem a Desolation Through Deprivation, o rok neskôr nasleduje debutový full-lenght Bloodfall s krásnym obalom. V 2020 opäť nasledovala radovka Attristant a EP I Am the Universe!, a aktuálny rok je v znamení novej éry, teda The New Era. V slovenskom black metalovom undergrounde vzniklo celkom slušné množstvo uznávaných nahrávok. Mnohé kapely si zakladajú na svojej obskúrnosti a poslucháčskej neprívetivosti, typickej práve pre čierny kov. Niekedy sa striktne držia trve pvre smerovania, ktoré často vyznie diplomaticky povedané zbytočne, niekedy naopak sledujú vývoj žánru aj v 21. storočí a snažia sa priniesť niečo aktuálnejšie. Merged In Abyss sa prikláňajú skôr k druhej skupine, tradičné momenty striedajú menej konvenčné kompozície s ďalšími mimožánrovými príchuťami. Žiadne lo-fi zverstvá, ale ani black metalová moderna. The New Era by Merged In Abyss Po zbytočne dlhom a dosť nezáživnom intre prichádza viac ako 6 minútová The Devil’s Prey, black’n’rollová svižná záležitosť napáchnutá duchom Satyricon v čase Now, Diabolical/The Age of Nero. V druhej polovici sa preleje do pomalšej atmoblackovej časti a aj vďaka tejto zmene baví v celej dĺžke. Rôzne black metalové polohy sa striedajú aj v ďalších skladbách. Občas sa zjavia punkovejšie momenty, nechýba melodika Dark Funeral alebo hypnotickejšie pasáže na spôsob napr. Nightbringer. The New Era je pútavou prehliadkou rôznych black metalových vplyvov, ktoré sú väčšinou rozumne prepojené a vďaka tomu nepôsobí ako kompilácia. Niektoré pasáže by chceli trochu okresať čo sa dĺžky týka, ale nič dramatické. Pochvalu si zaslúži zaujímavé frázovanie vokálu, ktoré neskĺzne do žánrovej rutiny, a tiež skvelé gitarové harmónie a vyhrávky. Tie sa niekedy zjavia úplne nečakane a ich ťažká predvídateľnosť je veľkým plusom. Pozornosť si zaslúži aj zvukovo premenlivá basa, ktorá má na vyznenie albumu nenápadný, ale dosť zásadný podiel. The New Era zdobí jednoduchý, ale efektný obal, potvrdzujúci staré príslovie, že menej je niekdy viac. Zvukovo dobre ošetrená nahrávka z White Death Studio, ako som už vyššie spomenul, žiadny lo-fi zašumený masaker, ale moderný black štandard. Merged In Abyss nechýba inšpirácia a chuť nahrávať, The New Era je pestrá zmes rôznych black metalových smerov, na svoje si prídu black metalový tradicionalisti, ale vďaka spomínanej pestrosti materiálu aj priaznivci iných žánrov. Zaujmú najmä jednotlivé skladby, ako celku...

Čítaj ďalej
Recenzia – Killchain – Rottenness – Meat 5000 Records – 2021
sep30

Recenzia – Killchain – Rottenness – Meat 5000 Records – 2021

Zverejnené v sep 30, 2021

Možno to mnohí z nás už ani nečakali, ale prišiel čas na nový album Rottenness death metalových Killchain. Po One More Victim, They a Where Is Your Saviour v poradí štvrtý radový album. Po dlhých ôsmych rokoch pod francúzskym vydavateľstvom Meat 5000 Records, ktoré sa orientuje najmä na grindcore a nájdete tu niekoľko pomerne známych mien. Killchain si dávajú s albumami na čas, nepripomínajú sa žiadnymi EP, nehýria aktivitou v digitálnom priestore, proste keď príde čas, môžeme počúvať. Novinku Rottenness najviac charakterizuje slovo intenzita. Žiadne zbytočné odbočky, odľahčenia, medzihry, intrá, nič, chlapi to do poslucháča napália plnou silou. Deathgrindová jazda pre znalcov, nepripravenú obeť tento album pravdepodobne ubije behom pár minút. Mnoho vychytávok je skrytých v krutom masakri, nie každý sa bude schopný v nahrávke zorientovať. Na albume sa nachádza sedem skladieb, čo pri hracej dobre necelých 35 minút znamená pomerne dlhé veci, samozrejme v rámci žánru. Prvá Your Stench sa rozbieha a aj pokračuje v štýle Misery Index, len Gabiho prejav je oveľa zverskejší a grindcoreovejší. Kompozične zaujímavo urobené a aj napriek viac ako šiestim minútam nenudí, pre mňa jednoznačný vrchol nahrávky. Dvojka Descent Gore Catabolism pridáva na intenzite a ten tlak je doslova neuveriteľný. Tvorí akýsi protiklad predchádzajúcej skladbe, menej pestrá, oveľa ostrejšia, založená na rezajúcich ostrých riffoch. Funguje bezchybne, mozog je nakrájaný na malé kúsočky. Po tejto dvojici však osobne narážam na menší problém. Nasypané intenzívne deathgrindové fláky sú formálne bez výhrad, ale štyri, či dokonca päť minút v celej dĺžke nebavia. Dej nie je natoľko bohatý, aby utiahol taký čas, keby sa občas minúta zrazila, tak by som si Rottenness užil oveľa viac. Žiadna skladba nie je zlá, len niektoré časti trvajú príliš dlho resp. sa veľa opakujú. Ale podobný problém mám napríklad aj s Aborted, možno je chyba na mojej strane. Rottenness by Killchain Na druhej strane, keď nesedím s nastraženými ušami pri prehrávači, ale si len v pohode hudbu užívam, spomenuté problémy vo veľkej miere zaniknú. Gitara neustále reže kruté riffy, čím rýchlejšie, tým lepšie, občas príde aj na chytľavo hojdavú pasáž. Tak intenzívnu masáž som dlho nezažil. Do nejakých sólových výjazdov sa príliš netlačí, skôr rovnocenne zahusťuje zvukový priestor spolu s basou, ktorú vo väčšine prípadoch pekne počuť, a guľometnými bicími. Veľa priestoru dostal aj Gabi, ktorý sa rokmi vypracoval na monštrum svetových kvalít. Nástroje chlapi zvládajú na perfektnej úrovni, to bez diskusie, cítiť vyhranosť aj skúsenosti. Zvukovo je nahrávka ošetrená moderne, nie prehnane čisto, vyplnený je každý kúsok priestoru. Možno to mierne sťažuje počúvanie, ale zas to naopak výrazne podporuje spomínanú intenzitu. Súčasne štandardy spĺňa ja obal od Bvllmetalart, napriek zdanlivej jednoduchosti obsahuje zaujímavé detaily. Killchain nevydávajú albumy často, ale majú...

Čítaj ďalej
Recenzia – Vesmyr – Lowrider (demo) – 2020
aug12

Recenzia – Vesmyr – Lowrider (demo) – 2020

Zverejnené v aug 12, 2021

Zachytiť atmosféru kalifornskej púšte a hrať ako Kyuss môžete aj vtedy, ak máte z okna výhľad na Tatry a letné teploty len horko-ťažko prekonávajú zimu v Coachella Valley. Silným dôkazom tohto tvrdenia je demo Lowrider popradských Vesmyr, ktoré síce vyšlo už minulý rok, takže mám slušné meškanie, ale radšej neskôr ako nikdy. Pri preklikávaní na bandcampe mi padol do oka štýlový obal, s takmer všetkými stoner rockovými nevyhnutnosťami (snáď okrem nejakého toho listu). Stoner je v mnohých ohľadoch žáner, ktorý má rád tradície a nevadí, ak sa hrá stále to isté. Hudba však musí mať v sebe nevyhnutnú esenciu, vďaka ktorej pri počúvaní zavriete oči a okamžite sa ocitnete na opustenej púštnej diaľnici, prípadne rovno na kozmickom medziplanetárnom tripe. Hudba Vesmyr spomínanú esenciu obsahuje a dokonca v pomerne veľkom množstve. Lowrider je síce klasický stoner bez ďalších presahov, ale urobený natoľko dobre, že to vôbec nevadí. Hneď v prvej titulnej Lowrider naštartujete auto a ide sa. Klišé? Nevadí, koho to zaujíma. Typický rozbeh, všetko pekne šľape, žiadne zbytočné komplikácie a odbočky nehľadajte. Tučné riffy, kvákajúce sóla, basa vytrasie púštny piesok z reproduktorov, to všetko istia nenápadné, ale zaujímavo urobené bicie. Lowrider demo by VESMYR Aj z dĺžky jednotlivých skladieb sa dá vytušiť, že Vesmyr sa nepúšťajú do siahodlhých psychedelických snívaní a výletov, ale snažia sa to do vás napáliť s maximálnou energiou. Vokál neoplýva ani čistotou ani rozsahom, ale dokonale zapadá do načrtnutého obrazu. Síce som v úvode spomenul Kyuss, ktorých vplyvu sa nevyhne v tejto kategórií asi nikto, ale Lowrider predstavuje skôr špinavejší chlpatejší diaľničný stoner made in USA, napríklad Fireball Ministry alebo Alabama Thunderpussy. Riešiť jednotlivé skladby netreba, je to jazda od začiatku takmer do konca, len posledná takmer inštrumentálka Into The Void prinesie mierne zjemnenie. Ako celok sa album trochu zlieva dokopy a chýba väčšia pestrosť a rozmanitosť. Textovo nič hlboké, refrény sú väčšinou heslovité a úderné, nič netreba zbytočne riešiť. Lowrider nie je oficiálny album, ale „len“ demo, takže trochu plytkejší zvuk sa dá odpustiť. Možno to je zámer a len mne úplne nesadol. Inak všetky nástroje pekne počuť, takže príliš kritizovať nechcem. Stoner rock zapúšťa korene aj na Slovensku, Vesmyr už na demonahrávke vykazujú slušnú kvalitu. Keď si vytvoria vlastnú výraznejšiu tvár, tak tu budeme mať skvelého žánrového zástupcu. Ale to budú mať určite šancu ukázať na radových oficiálnych nahrávkach. Veľký prísľub do budúcnosti! Kontakt: https://vesmyr.bandcamp.com/releases https://www.facebook.com/Vesmyrband Hodnotenie:...

Čítaj ďalej