Recenzia – Distax – Božská komédia – 2022
nov15

Recenzia – Distax – Božská komédia – 2022

Zverejnené v nov 15, 2022

Ak niekomu meno kapely Distax nič nehovorí, určite bude poznať niektorú z kapiel, kde hrajú jej členovia. Hlavná postava Andrej Bartek je na scéne veľmi aktívny, mimo iného je dôležitý v kapelách Human Humus, Rana a Diktät. Miyia hrávala v kapele Insane, Jožko stále bubnuje v Rozpore. A tak by sa dalo pokračovať. Takže aktuálna zostava Distax je: Samo (basa), Homár (gitara), Jožko (bicie), Andrej (vokály, gitara), Miyia (gitara, momentálne nehrajúci člen) a Dalibor (spev). Božská komédia je debutovým albumom zostavy, predchádzali mu 6way split z roku 2016 (kapely vypisovať nebudem) a split Question Authority s kapelou Concussa (2017). Materiál na nahrávku vznikal pozvoľna niekoľko rokov a na výsledok sa oplatilo počkať. Na bandcampe je album hudobne zaradený ako emocrust, neocrust, prípadne punk. Osobne v cruste nemám taký prehľad, aby som rozlišoval, čo presne znamenajú predpony emo a neo, ale je mi jasné, že drsný crust na štýl Wolfbrigade to nie je. Rytmicky sa žáner nezaprie, aj gitary často idú charakteristické riffy, ale celkovo sa objavuje veľa melodických motívov a v refrénoch aj čistý spev. Vďaka tomu sa Božská komédia posunie až do rockových končín. Spev je hodne emotívny, prechádza rôznymi polohami, od kriku, drsnejších polôh, cez melodický spev až po šepot. Aj vďaka nezvyčajnému frázovaniu pôsobí originálne a nahrávka získava jedinečný charakter. Mnohé melodické refrény sa často rozbiehajú natoľko, že poslucháč očakáva mohutný vrchol a rockovú hitovku, ale tieto motívy sú pomerne rýchlo ukončené. Možno škoda, ale je otázne, či by sa nestrácala intenzita a crustovosť nahrávky. Určite však ide o zaujímavé a prekvapivo chytľavé nápady. Božská Komédia (2022) by Distax Čo sa týka inštrumentálnej stránky, je počuť, že sa nad každým riffom a rytmom rozmýšľalo. Žiadne bezhlavé odieranie horných strún a rovný rytmus, ale množstvo vyhrávok a nápadov. Skladby sú intenzívne, treba dávať pozor, lebo opakovať sa väčšinou nebude. Každá skladba má jasný verš, refrén, v tých dlhších sa stihne prestriedať aj tempo a nálady. Pekne vygradovaný je aj samotný album, tesne pred koncom je jemnejšie Zmierenie, na záver ide drsná intenzívna skladba Znovuzrodený, ktorá prudko skončí a …ticho, koniec albumu. Dobre vymyslené. Z desiatky skladieb je jeden cover, konkrétne osmička Diktátor patrí kapele Hippie Killer. Cítiť z nej iný prístup k skladaniu a má aj inú štruktúru, ale celkovo zapadá a tieto rozdiely si všimnete len pri pozornom počúvaní. Album Božská komédia je textovo inšpirovaná rovnomenným dielom Dante Alighieriho, konkrétne časťou Peklo. Podľa očakávania, časť Nebo nie je v tvrdej hudbe príliš populárna ;) A sú to dobre urobené texty, majú zmysel aj posolstvo, všetko ako má byť. Keďže je Distax popradská kapela, voľba štúdia bola asi pomerne jasná. Najmä keď máte blízko šikovného človeka ako...

Čítaj ďalej
Novinky u Dead Maggoty Productions
nov14

Novinky u Dead Maggoty Productions

Zverejnené v nov 14, 2022

Novinky u Dead Maggoty Productions Právě vyšlo MC Postcards from Arkham – Oceanize: Ten Years In Arkham Post-rockoví náladotvůrci slaví 10let a k této příležitosti vydávají album OCEANIZE: Ten years in Arkham! Je dostupné jako CD digipak ve spolupráci s Epidemie Records, MC kazeta přes Dead Maggoty Productions, na všech streamovacích službách skrze Frodys – Audiovisual Weird Arts i jako stylový box set čítající celou diskografii pěti alb! Kapela se vydá na několik koncertů, kde tato deska zazní od začátku do konce spolu s průřezem tvorby. Přesně za měsíc vyjde dokument Ten years in Arkham, který mapuje všechny důležité milníky tohoto projektu. Děkujeme za neuvěřitelných 10 let, druhou dekádu začneme soundtrackem a filmem Eigengrau! Celá deska k poslechu: https://postcardsfromarkham.bandcamp.com/album/oceanize-ten-years-in-arkham Právě vyšlo CD a speciální instrumentální MC Origin Of Infinity „After the Slumber“ Druhá řadová deska na které spolupracovali ostřílení muzikanti jako Tomáš „Hospi“ Hospodka (Wictims, When Goodbye Means End) – vocal, Jiří Krš (Cutterred Flesh, Pandemia) a samotný Honza Kapák (Bohemyst, Gride) u kterého se v jeho Hellsound studiu deska nahrávala! Celá deska k poslechu: https://youtu.be/t5_TC6SeKx4 Origin of Infinity: Vladimír „Vladin“ Novák – guitar Jakub Vácha – guitar Miroslav „Levi“ Kočegura – drums Guests: Honza Kapák – bass, guitar solo in „Voices II“ Tomáš „Hospi“ Hospodka – vocals (2-5) Jiří Krš – vocals (7-10) Recorded in February 2022 at Hellsound Studio Mixed and Mastered by Honza Kapák Guitar Profiling at The Barn Studio Music by Origin of Infinity Lyrics by Vladimír „Vládin“ Novák Cover art by Stanislav Machaczek OFFICIAL BAND PROFILES: ► Website: http://www.originofinfinity.cz ► Facebook: http://www.facebook.com/originofinfinity ► Instagram: http://www.instagram.com/origin_of_infinity_band/ ► Bandcamp: http://originofinfinity.bandcamp.com/ ► YouTube: http://www.youtube.com/c/OriginOfInfinity ► Store: http://ozsmusic.cz/stitek-produktu/origin-of-infinity/ DEAD MAGGOTY PRODUCTIONS http://www.facebook.com/deadmaggoty http://www.instagram.com/dead_maggoty_productions/ text: Dead Maggoty...

Čítaj ďalej
Recenzia – Solipsism – Our Night Never Ends – Sun & Moon Records – 2022
nov10

Recenzia – Solipsism – Our Night Never Ends – Sun & Moon Records – 2022

Zverejnené v nov 10, 2022

Konečne poriadny urban black metal! Na nahrávkach metalových kapiel sa často túlame divokou prírodou, ale na mestá sa často a neprávom akosi zabúda. Kapela Solipsism mestskú atmosféru spojila s poriadnou dávkou depresie a smútku. Recenzovanému albumu predchádzalo len EP Trhliny v (ne)skutočnosti z roku 2020, takže Our Night Never Ends je prvý album kapely, ktorá vznikla v roku 2018 v Banskej Bystrici a momentálne pôsobí v zostave Diavliv (vokál, klávesy, texty), Naer (gitary), Porenut (basa) a Asterion (bicie). Album je venovaný pamiatke Vlkana, „priateľa a pôvodného člena kapely“. Prechádzka nočným mestom Solipsism v sebe nesie množstvo temnej poetiky. Mnohé budovy sú schátrané a zanedbané, niektoré len pôsobia opustene a bez života. V uliciach sa túlajú rôzne stratené existencie, už je príliš neskoro na stretávanie opilcov a oneskorencov. Samota, chlad, úzkymi uličkami prefukuje studený vietor a občas jemne zaprší. Our Night Never Ends nie je striktná black metalová nahrávka, nie je to trve pvre BM, využíva mnohé odbočky, do ktorých sa čierny kov za svoju existenciu dostal. Rozvážny úvod Becoming The Void sa prelieva z pomalších temp na začiatku do rýchlejších, aby v závere nastúpil zmučený DSBM krik. Akoby sa z opusteného ústavu sa vynoril Trist a pripomenul svoju tvorbu. Aj v ďalších skladbách sa tempá striedajú, tremollo melódie a rýchle bicie prechádzajú do post-blackových a epickejších pomalších častí, v Don’t Follow Me, I’m Lost a umbrtkovsky nazvanej Svetlo (ne)existuje sa do melódie zapojí klavír a nekonvenčný prístup vyvrcholí coverom Jaromíra Nohavicu Mikymauz. Ten výborne zapadá do atmosféry albumu, Solipsism ho pretvorili na svoj obraz a striedanie melodického spevu a rýchleho blacku je perfektná kombinácia. Monotónnosť niektorých skladieb je v žánri pomerne bežná, hypnotický a pohlcujúci efekt je nepopierateľný, avšak pokiaľ nesledujem text ako výpoveď danej skladby, tak v niektorých prípadoch naopak pozornosť strácam. Album vyžaduje pozorného poslucháča naladeného na myšlienky autora, inak sa mení na jemne chaotické a nevýrazné dielo. K počúvaniu odporúčam prečítať aj texty, niektoré sú v slovenskom, niektoré v anglickom jazyku. Sú plné beznádeje, smútku a depresie, navyše napísané inteligentne a často poeticky. Náladu vám určite nezlepšia, ale toto celkovo nie album na rozveselenie, to je snáď každému jasné. Nahrávalo sa v Nihil Centrum, master robil Krystian Lukaszewicz z Black Aura Audio, mix mal na starosti basák Porenut a Krystian. Nádherný artwork, ktorý absolútne pasuje k nálade albumu, robili Silvia Ševcová a Adrián Mihálik. Jedine zoznam skladieb by som privítal niekde na dostupnejšom mieste, ale rozumiem, že by mohol pôsobiť rušivo. Solipsism vytvorili dielo s hustou pohlcujúcou atmosférou, ktoré dokonale doceníte hlavne v momentoch, keď vám nie dobre. V temných chvíľach bude album Our Night Never Ends chápavým spoločníkom. Prázdne a slabo osvetlené ulice tohto mesta...

Čítaj ďalej
Recenzia – All The Fury – Layers – 2022
nov04

Recenzia – All The Fury – Layers – 2022

Zverejnené v nov 4, 2022

Keď Košičania All The Fury vydali pred štyrmi rokmi prvotinu Over The Line Of Meridian, zožali zaslúžené pochvaly, keďže išlo o veľmi zaujímavú kombináciu melodického death metalu s výdatným množstvom melodického spevu, ktorý bol navyše na veľmi vysokej úrovni. Po niekoľkoročnej pauze nadišiel čas na druhú nahrávku so stručným názvom Layers. Okamžite si určite každý všimne zmenu vokálov. Pôvodný spevák Tomáš Malý už v kapele nie je a nahradil ho Štefan Timko, ktorý využíva výhradne death metalový vokál. Dôsledkom toho je dosť odlišné vyznenie nahrávky, aspoň na prvý pohľad, ale kvalita zostala našťastie zachovaná. Zvyšok zostavy ostal rovnaký, teda Tomáš Šmida (bicie), Lukáš Bockanič (gitary), Ľubomír Mičko (gitary) a Marek Bacúr (basa). Rockový spev už na Layers síce nenájdete, ale mnohé pasáže a riffy by sa pokojne mohli nachádzať na sólovom albume takého Marka Tremontiho. Na opačnej strane stojí prísny death metal, aj klasický, aj melodický, niekedy doplnený hardcorovými sekanicami. Práve takéto nie úplne zvyčajné spojenie rôznych prvkov robí album Layers veľmi zaujímavým a pre mňa je to hlavný dôvod, prečo sa k počúvaniu stále vracať. Skladby sú prehľadne vystavané, žiadny chaos a nečakané zmeny sa nedejú. Napriek tomu neskĺznu do nudy, rozumná stopáž pesničiek dáva priestor na to, aby ste si užili verš aj refrén, vo väčšine prípadov gitarové sólo a primerané množstvo riffov a vyhrávok. Rovnako sa zbytočne netlačí na rýchlosť, rýchlejšie časti občas striedajú vyslovene relaxačné pasáže. Layers by All The Fury Hneď pri prvej Another Try sa vynoria skvelé harmónie na spôsob Depresy, coreovo sekaná je titulná Layers a päťka Fading Into History, melodickejšia rockovejšia tvár sa prejaví vo štvrtej Blind At Light. V každej položke sa dá nájsť nejaká vychytávka a ťažko hľadať zásadnejšiu slabinu. Možno by som v melodickom death metale hľadaj o čosi chytľavejšie a návykovejšie refrény, keďže pri bežnom počúvaní album jemne splýva. Veľkú pochvalu si zaslúžia texty, inteligentné a na death metal často netypické. Určite stoja za prečítanie. Zvuk od Martina Barlu je zárukou kvality, v niektorých momentoch sa mi zdali zbytočne vpredu bicie na úkor ostatných nástrojov. Inak všetko tak ako má byť, vyrovnané, neprehustené s vhodným pomerom potrebnej špinavosti a ostrosti. Obal podobne ako texty pre žáner pomerne nezvyčajný, ale o to viac zaujme. Nebudem nikomu tvrdiť, že ak nebude počuť Layers, tak príde o zásadnú nahrávku žánru. Takých sa urodí veľmi málo celosvetovo. Na druhej strane, spojenie melodického death metalu s prvkami hard rocku, ako to robia All The Fury, je originálne a hlavne veľmi dobre počúvateľné. Výborný prepracovaný album pre všetkých death metalových maniakov, ale aj pre tých, ktorí tento žáner väčšinou už nezvládajú. Kontakt: https://allthefury.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/atf.metal/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Тишина (Tishina) – Увод… (Uvod…) – Hypnotic Dirge Records – 2022
okt12

Recenzia – Тишина (Tishina) – Увод… (Uvod…) – Hypnotic Dirge Records – 2022

Zverejnené v okt 12, 2022

Pamätáte si pôvodne srbskú kapelu Bane? Kvalitne urobený melodický black/death metal, ale už o nich nebolo veľmi dlho počuť. Možno je to aj tým, že hlavná postava kapely Branislav Panić sa presťahoval do Kanady, kde síce obnovil činnosť Bane s novou zostavou, ale výsledkom je len jeden radový album Esoteric Formulae z roku 2018. A ako s tým súvisí kapela, resp. projekt Тишина (Tishina)? Je to sólo dielo Branislava, ktorý tu predstavuje svoju víziu, ako by mal vyzerať melodický death/doom. Svoje kontakty v strednej Európe neprerušil a keď nám napísal o svojom novom projekte s ponukou na recenziu, tak som sa pozornejšie započúval. Nahrávka Увод… (Uvod…) má síce polhodinový hrací čas, avšak aj vzhľadom na žáner je označená ako EP. Päť alebo šesť skladieb (posledná položka je len minúta ticha – teda tishina), z toho jedna krátka medzihra, takže z čisto praktického hľadiska 4 skladby. Hudobne ide bez nejakých rozsiahlejších debát o typický death/doom s charakteristickou náladou, melódiami aj vokálmi. Slušný žánrový štandard je doplnený veľmi premyslenou a do najmenšieho detailu vyladenou kompozíciou. Bicie určujú pomalé, ale nie funerálne tempo, basa je naproti tomu často nezvykle hravá, gitara v niekoľkých vrstvách vytvára melancholické nálady. Netrpíme žiadnymi ťažkými depresiami, naopak, Увод… (Uvod…) vykúzli príjemný pocit ľahkého jesenného dažďa, sivej oblohy, farebných stromov a padajúcich listov. Nahrávka pôsobí hodne kompaktne, niekto by možno povedal jednotvárne, ale to záleží od toho, ako sa do nej ponoríte. Tempo je pomalé, ale nedá sa povedať, že by sa nemenilo. Veľmi pekné nosné melódie občas pripomenú velikánov ako My Dying Bride (a mnohých ďalších), ale k melodickým vokálom sa nedostaneme, všetko zaisťuje prísny hlboký growl. Ešte ďalšie meno som mal pri počúvaní na mysli a to slovenskú kapelu Distant Shapes. Tí sú však oproti Тишина (Tishina) komplikovanejší a temnejší. Zvuku z Hellsound Studia od Honzu Kapáka sa nedá nič vyčítať, celkom oceňujem aj nezvyčajný obal od Aleksandry Panić, doom často skĺzne do dosť gýčových sfér a toto je príjemná výnimka. EP vyšlo ako spolupráca troch vydavateľstiev, konkrétne Hypnotic Dirge Records, Satanath Records a The End of Time Records. Тишина (Tishina) a Branislav Panić na prvom EP Увод… (Uvod…) hrajú kvalitný melodický death/doom metal, ktorý fanúšikov žánru poteší, ale nič nové neprinesie. Remeselne veľmi dobre zvládnuté, avšak ak nie ste úplný maniak, tak aj zameniteľné. V konečnom dôsledku to však nevadí, počúvanie je veľmi príjemné. A na jeseň to platí dvojnásobne. Kontakt: https://tisinaofficial.bandcamp.com/ Hodnotenie: 7/10 Увод… by...

Čítaj ďalej