Recenzia – Depresy – Psycold – Metal Age Productions – 2022
aug09

Recenzia – Depresy – Psycold – Metal Age Productions – 2022

Zverejnené v aug 9, 2022

Kapelu Depresy určite netreba predstavovať, ich história sa začala písať začiatkom 90tych rokov a úplne zaslúžene môžeme hovoriť o kultovej kapele. Síce ich diskografia nie je príliš rozsiahla, ale čo nie je v množstve, to je v kvalite. Donedávna posledný radový album Morph – Near Death Experiences vyšiel v roku 2009 a zdalo sa, že kapitola sa uzavrela. Občas bol nejaký koncert, prípadne reedícia A Grand Magnificence v Slovak Metal Army. V roku 2018 sa však štúdiovo pripomenuli EP MMXVIII a tento rok prišlo k veľkej udalosti – k vydaniu štvrtého radového albumu Psycold. Melodický death/black metal v podaní Depresy je hudba pre pokročilejšieho poslucháča. Aspoň ja som to vždy tak vnímal. Ak by sa niekto dal zlákať nálepkou „melodický“ a čakal jednoduchý chytľavý nárez, bol by veľmi prekvapený a možno aj sklamaný. Hudbe Depresy treba venovať čas aj pozornosť, preniknúť do nej nie je vždy jednoduché. Silnou zbraňou Depresy je vytváranie veľmi sugestívnej nálady a následná práca s ňou. Každá skladba má svoju atmosféru a postupom času sa dostane do hlavy natoľko, že budete podľa nej rozlišovať jednotlivé položky. Stačí sa pozrieť na začiatok: titulná Psycold, ktorá pôsobí ťaživo a negatívne, a oproti nej dvojka Escapism s priateľskou gitarou na úvod a takmer romantickou náladou. Krásny kontrast! Ak mávate pri počúvaní niektorých albumov pocit, že napriek silnému riffu a motívu plynie skladba príliš „rovno“ a jednoducho, tak v prípade Psycold zaručene takéto myšlienky mať nebudete. Áno, základom každej skladby je charakteristický riff aký vedia len Depresy, ale následne sa kompozícia rozvinie a rozkošatí do prekvapivej šírky. Významnú úlohu majú klávesy, niekedy black metalovo deväťdesiatkové žblnkotavé, niekedy klasický klavír, baví ma sledovať ich premeny a vplyv na budovanie nálady. Album výrazne nakopáva spoľahlivá rytmika, najmä energické bicie, ktorých živelnosť a dravosť poháňa jemnú akademickosť ostatných nástrojov. Vokál sa nesie vo viacerých polohách, je dostatočne extrémny a silný, zároveň pestrý a neskĺza do monotónnosti. Psycold bol nahraný v zostave Dirrt (gitary), Michael (gitary), Vesper (vokál), Gabriel (basa), Fear (klávesy) a Hoyas (bicie) v GM Studio Jablunkov, master bol robený v Studio Petrovice. Zo zvuku som bol spočiatku zmätený, z CD na veži najmä bicie trochu splývali a príliš duneli, ale cez slúchadlá to znie perfektne, takže asi len moja hudobná zostava nie je úplne kompatibilná. Na albume sú aj hostia, konkrétne Ivoš a Prcek z Ador Dorath. Veľkú pozornosť si zaslúži obal, ktorý urobil Jan Vitko. Ceruzkou kreslený motív v rámci celého digipacku je krásny a aj vďaka nemu sa mať fyzický nosič určite oplatí. Tiež sa tak dostanete k textom a ďalším podrobnostiam. V dávnych dobách, keď bol (môj) svet ešte mladý, kúpil najlepší kamarát originál CD A Grand...

Čítaj ďalej
Recenzia – Acid Row – Afterglow – 2022
júl28

Recenzia – Acid Row – Afterglow – 2022

Zverejnené v júl 28, 2022

Ak vám niečo hovoria mená Nick Oliveri a Brant Bjork, tak teraz zbystrite pozornosť. Pražská kapela Acid Row s albumom Afterglow cieli na všetkých, ktorí si stoner radi okorenia punkovou drzosťou. A v horúcom lete ťažko vychutnať vysoké teploty lepšie ako skrz stoner rockové nahrávky, pri ktorých púštny piesok škrípe medzi zubami. Pražská kapela Acid Row, teda trio Alexej Fonar, Dominik Klesa a Radek Bacík, má v diskografii debutové EP Bad Delivery z roku 2016, album Spikes z 2018 a v tomto roku pribudol recenzovaný druhý album Afterglow. Kapela na svojich stránkach uvádza, že ich stoner rock je dochutený punkom, doom metalom, psychedelickým rockom, noise rockom a grungeom. Niektoré z týchto ingrediencií cítim viac, iné menej, prípadne takmer vôbec, v každom prípade je Afterglow hodne pestrá nahrávka. Ak niekto nikdy nepočúval stoner rock a potreboval by odporučiť nejaký album na úvod, pokojne by mohol byť takýmto úvodom aj Afterglow. Jasné, pravdepodobne by som siahol po niečom zásadnejšom a legendárnejšom, ale aj tento album by poslúžil. Má základné charakteristiky žánru, je zábavný, pestrý a chytľavý, v podstate jednoduchý na počúvanie. Síce s postupujúcim hracím časom pritvrdzuje a záverečná desaťminútovka je už pri pokročilejších, stále funguje na výbornú. Základom každej skladby je nadupaný gitarový riff a vokál ako zo stoner učebnice. Vďaka tomu vynikne, že každá skladba je hlavne dobrá pieseň, ktorá uviazne v hlave prakticky hneď na prvýkrát. Niektoré riffy sú čistý Kyuss, ale komu to vadí? Acid Row okrem svižného šlapavého stoneru vedia aj poriadne spomaliť a ozvláštniť skladbu zmenou tempa a nálady. Práve tam sa prejaví vplyv doom metalu, nejakú temnotu a depresiu tu však nehľadajte. Album pomaly zvyšuje náročnosť, prvá trojica Devils dance floor, White, rich and beautiful a Get life sú energické hitové kúsky, Hot rod super soul atmosféru zahustí a pripraví pôdu na poslednú kompozíciu, ktorá sa najviac odlišuje od zvyšku. Záverečná No Church On Sunday je dlhá zasnená vec a zároveň akýsi fadeout albumu. Afterglow má luxusný zvuk, nahrával Venca Zlo v Rail Way Production, mastroval Amak Gold v Golden Hive Studio. Zaujme aj grafika od Divé Báry, psychokoláž s dieťaťom (údajne Charlesom Mansonom za mladi) sediacim na hyene ako rímskej vlčici by som síce priamo peknou nenazval, ale originálnou a zaujímavou jednoznačne. Leto je ideálnym obdobím na počúvanie stoner rocku, vysoké teploty pridávajú albumom ďalší rozmer. Afterglow spĺňa všetky atribúty na výbornú žánrovú nahrávku, ktorej sa oplatí venovať čas. Stoner rock má čoraz silnejšiu pozíciu v našom gitarovom podzemí a Acid Row to potvrdzujú! Kontakt: https://acidrow.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/acidroww Hodnotenie: 8/10 Afterglow by Acid...

Čítaj ďalej
Recenzia – Besna – Zverstvá – 2022
júl13

Recenzia – Besna – Zverstvá – 2022

Zverejnené v júl 13, 2022

Ani som si neuvedomil, že od vydania EP Besna a teda aj momentu, keď som videl Besna prvýkrát naživo už ubehli štyri roky. Medzitým vyšiel ešte split s Nemcami Abyss a tento rok konečne vychádza aj oficiálne prvý dlhotrvajúci album Zverstvá. Kapela si postupne buduje meno a nahrávky zbytočne netlačí, čo je dobre, nič nie je horšie ako nadprodukcia. Jednou z vecí, ktoré si najviac cením na kapelách je to, že majú vlastnú tvár a ich produkciu po pár sekundách prípadne desiatkach sekúnd bez problémov identifikujem. A Besna túto vlastnosť majú, už v predchádzajúcej recenzii na split (tu) som písal o charakteristických melodických postupoch a vokálnych linkách. Paradoxne, melodický vokál na novom albume nenájdete, čo som spočiatku aj ľutoval, ale nakoniec mi takmer nechýba. Napriek tomu, že stále mám Besnu zaškatuľkovanú ako kapelu, ktorá stavia na black metalovom základe, tak pri pozornom počúvaní toho blacku až tak veľa nie je. Na metalových archívoch je zaradená ako post-black/progressive, čo je pomerne ťažko uchopiteľné, ale v podstate výstižné. Zhustene a zjednodušene by sa dal štýl popísať ako post-black metalový základ s chytľavými blackgaze riffmi a mixom melodeath postupov, opethovských polámaných gitár a jemnejších rockových motívov. Zverstvá majú poetický charakter, či už sa pozriem na texty, kde je myšlienka často hlboko skrytá za metafory a rôzne obrazy, alebo na spôsob plynutia albumu. Kompozične členité, s prudko sa meniacim rytmom a náladou, na ktorej budovanie sa kladie veľký dôraz s tým, že sa nikam netreba ponáhľať. Z prudkej melodickej víchrice sa v momente dostanete do jemného dažďa s presvitajúcimi lúčmi slnka a krehkou melódiou. A takto sa mení v skladbe viackrát, ale nie zbrklo, ale každý motív náležite vyznie. Ako som spomenul vyššie, tentoraz sa Besna zaobišli bez melodického spevu, ale okrem zrozumiteľného škreku sa nájde miesto aj pre recitál a šepkané časti. Všetky nástroje pôsobia pestro a sympaticky sa nenechajú zbytočne zväzovať žánrovými konvenciami, preto voči použitiu pojmu progressive nemám výhrady. Jemná nevýhoda albumu je v tom, že pri komplikovanosti chýba trochu hitovosti a lepšej zapamätateľnosti aspoň v refrénoch a ľahko sa v skladbách stratíte. Ak sa však vyžívate v rozpletaní a objavovaní hudobných zákutí s plným nasadením a koncentráciou, tak si celkom užijete. Celkovo poskytujú Zverstvá výdatný materiál na počúvanie. Pamätáte si recyklovaný ručne robený obal na prvom EP? Aj tentoraz pokračuje kapela v nastavenom smere, krásny minimalistický eko-obal je doplnený malou „knižkou“ s textami, ktoré sú v niektorých prípadoch v skratke vysvetlené alebo inak uvedené. Len si treba dávať pozor, aby ste obal nedochytali a nepokrčili. Album bol nahratý v zostave Samuel Dudlák (gitara, vokály), Martin Pinter (gitara, sprievodné vokály), Timotej Jurášek (basa, sprievodné vokály) a Gabriel Gorasz (bicie) v...

Čítaj ďalej
Recenzia – Damato – Triumf smrti – 2022
jún23

Recenzia – Damato – Triumf smrti – 2022

Zverejnené v jún 23, 2022

Osem hodín v práci rozmýšľam, kedy pôjdem konečne domov. Frustrujúca nudná robota, ktorá neprináša žiadnu spokojnosť ani radosť. Len nutné prostriedky na život. Potom prídem domov a hovorím si, či v práci predsa len nebolo lepšie a nemal som radšej ostať dlhšie. Situácia a pocity aspoň čiastočne dôverne známe mnohým. V tomto prípade môžem odporučiť niečo, čo síce nepomôže, ale presne vystihne náladu. A tým niečím je nahrávka Triumf smrti od Bratislavčanov Damato. V tvrdej hudbe populárna maľba od Pietera Bruegela staršieho zdobí obal albumu. Nie príliš originálne, ale názov je totožný, tak prečo nie. A obraz je to krásny a zaujímavý, dá sa sledovať dlhé minúty a nachádzať nové detaily. Ale oproti temnote a depresívnosti hudby Damato pôsobí paradoxne až príliš farebne. To berte ako kompliment. Necelých 18 minút, päť nekompromisných úderov, ale veľmi výživné počúvanie. Prísne HC so sludge metalovým zvukom a rôznymi ďalšími vplyvmi. Blackmetalový tremollo riff, crustový tlak, death metalová špina, všetko čo mám rád je naservírované v koncentrovanej forme. Hneď v prvej Monument márnosti hosťuje Weva a vďaka dvom vokálom má skladba poriadny spád. Tlak ako Adacta alebo starý Čad, paráda. Striedanie rýchlych nasypaných častí s pomalou ťažobou, bez dlhého váhania priamo na vec. Také sú aj titulná Triumf smrti, Môj chrám strachu a Do osudového dňa. Dokonca sú v nich zapracované aj gitarové sóla! Skladby majú výborne urobené temné depresívne texty, môj favorit je jednoznačne Do osudového dňa. Brutálny text v spojení so skvelým úvodným riffom a pestrou gitarou vytvárajú monumentálny dojem strachu, beznádeje a znechutenia. Posledná vec s textom v maďarčine Az erőszakról je najviac zameraná na budovanie nálady a najmenej nátlaková. Postupne sa však rozbehne a tvorí ideálny záver albumu. Môžem počúvať opäť od začiatku… Triumf smrti by DAMATO V zostave Kristián Serczel (vokál), Tomáš Dobi (bicie), Filip Potrok (gitara), Matej Takáč (gitara, vokál) a Andrej Lencsés (basa, vokál) sa nahrávalo u Jakuba Hríbika v bratislavskom Pulp Studio, master robil Brad Boatright v Audiosiege, Portland, Oregon. Tomu zodpovedá perfektný zvuk, hustý so správnym pomerom špiny a prehľadnosti. Damato v rámci žánrovo pomerne obmedzených prostriedkov vytvorili pútavú a zaujímavú nahrávku, ktorú často dokola počúvam. Najmä keď mi nie je dobre, album Triumf smrti je chápavý spoločník. Nič by som nemenil, úprimná nahrávka, keď sa do nej dostaneš, tak už nepustí. Kontakt: https://www.facebook.com/DamatoHC/ https://damatohc.bandcamp.com/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Obšar – Počornily horŷ, počornily lisŷ – Void Wanderer Productions – 2022
máj31

Recenzia – Obšar – Počornily horŷ, počornily lisŷ – Void Wanderer Productions – 2022

Zverejnené v máj 31, 2022

Melodický folk black metalisti zo Svidníka Obšar sú pomerne novou kapelou, existujú od roku 2016 a album Počornily horŷ, počornily lisŷ je druhý v poradí, debut R.U.N.E. vyšiel v roku 2018. V zostave kapely, kde sú jednotliví hudobníci označení len písmenami hlaholiky (čerpám z metalových archívov), sa skrývajú aj známe mená. Černorog (tu ako Ⱍ) so svojimi Ancestral Volkhves zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskom podzemí, bicie má na starosti Bubo (Ⰱ), ktorý hrá mimo iného aj v zaujímavých black crustových Drugs. Zostavu dopĺňajú Ⱑ a Ⱂ. Ak sa niekomu spája pojem folk s nejakými bojovníkmi v kožušinách a pitím piva z rohov, tak Obšar sa v tejto oblasti vôbec nepohybujú. Ich black metal je nasiaknutý atmosférou východoslovenských lesov, divej prírody a tajomných príbehov, pričom folklórne motívy sú zapracované nenápadne a citlivo, často si ich na prvé počutie ani neuvedomíte. Prvá skladba Album sa začína majestátnou tremollo víchricou, ktorú dopĺňajú jednoduché, ale dôležité klávesové podkresy. Zaujme nezvyčajný zvuk, niekedy „nahalovaný“, niekedy „ako zo suda“, ale prekvapivo to funguje perfektne. V ďalších skladbách sa rozvíja opojne tajomná atmosféra, ktorá je navodená bez gýču a klišé. Melódie sa vyvíjajú nečakaným a prekvapivým smerom, gitara sa nebojí ani čiernemu kovu cudzích končín. Blackové sypačky sa striedajú s pomalšími a jemnejšími motívmi, napríklad so ženským vokálom a klavírom, v siedmej Anti je použitý aj mužský spev. Folkové elementy často hrajú veľmi dôležitú rolu, niekde však ustúpia do pozadia. Oplatí sa sledovať hru z mixom jednotlivých nástrojov a liniek, ako získavajú na dôležitosti, aby onedlho ustúpili do pozadia a uvoľnili priestor pre iný motív. Silnou stránkou albumu je to, že všetky ingrediencie sú dávkované citlivo a nič sa nepoužíva prehnane. Takže aj keď niečo nesadne, rýchlo na to pri ďalšom pokračovaní zabudnete. Pozitívnym dôsledkom je veľká pestrosť, v danom žánri veľmi nezvyklá, vďaka ktorej je nahrávku radosť počúvať. Nie je príliš čo vyčítať, lebo veci zapadajú na svoje miesto. Zvuk Počornily horŷ, počornily lisŷ mi pri prvých zoznámeniach nesedel. Zdal sa mi málo prierazný a nevýrazný, neostrý. Keď sa však ponoríte do počúvania opakovane, zistíte, že to vôbec nie je problém, keďže agresívne a „zlé“ prvky tu nie sú dôležité. Obšar aj napriek celkovému melodickému vyzneniu nehrajú poslucháčsky prívetivú hudbu. Na prvý dojem by som ju hodnotil ako nevyraznú, bez silných chytľavých motívov a divným zvukom. Krásy očornily horŷ, počornily lisŷ sa vynárajú postupne, predsa len je hudobný les tmavý a hmlistý. Keď sa poprechádzate po okraji, nič zvláštne nenájdete. Keď sa však do tajomného lesa vydáte hlbšie, objavíte krásne zákutia, ktoré si určite obľúbite. Na bandcampe nájdete aj sympatickú podporu Ukrajine v podobe novej skladby Živŷj mertvomu neviryt. Kontakt: https://obshar.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/obsharband Hodnotenie: 8/10 Počornily...

Čítaj ďalej