Recenzia – Bongsilisk – Pater, Filius et Cannabis Sanctus – 2025
sep11

Recenzia – Bongsilisk – Pater, Filius et Cannabis Sanctus – 2025

Zverejnené v sep 11, 2025

V podivne vyzdobenom chráme sa prevaľujú voňavé chuchvalce dymu. Na oltári sú vystavené ikony zobrazujúce piliere temného stoner doomu. Od najstarších Black Sabbath, cez hypnotických Sleep, až po temných Electric Wizard. K tomuto kultu chcú prispieť svojím dielom aj Bongsilisk, a preto prichádza ich druhá religiózne nazvaná nahrávka Pater, Filius et Cannabis Sanctus. Nejaké zásadné zmeny oproti predchádzajúcemu The Hash Club (recenzia tu) som nečakal. A moje predtuchy sa splnili – je tu polhodinová porcia stoner doom metalu tej najvyššej kvality. Jediné zmeny badať na skladateľských a aranžérskych schopnostiach. Tie išli jednoznačne hore a vďaka tomu je Pater, Filius et Cannabis Sanctus oproti debutu pestrejší. Samozrejme v rámci žánru, akým je stoner doom. Zvuk nie je taký ťažký, niekedy sa vraciame až do drevných začiatkov žánru a spomínaným Black Sabbath. Samozrejme, tučný riffový kolos s duniacou basou stále hrá hlavnú úlohu, len je tu aj zopár vedľajších postáv. Napríklad aj prekvapivo melodické sóla, vďaka ktorých pôsobí nahrávka prístupnejšie. Skladby sú vyskladané podľa overeného receptu. Centrálny riff/motív sa nabaľuje, obmieňa, dopĺňa, mení rýchlosť. To všetko sa v nepravidelných vlnách rôzne vracia. Monolitická hudba sa pri pozornom počúvaní mení na inteligentne poskladanú kompozíciu s mnohými vychytávkami a zákutiami. Plusom nahrávky je tajomná mystická temnota, ktorá dodáva ďalší rozmer a zároveň slúži ako jednotiaci prvok. A samozrejme aj skvelý obal. Tri skladby, názov EP je vlastne zároveň aj tracklist. Polhodina hudby ubehne rýchlo a ja mám tendenciu si to vždy viackrát zopakovať. Bongsilisk vedia, čo chcú dosiahnuť svojou hudbou. A robia to veľmi dobre. Jedna z mojich najpočúvanejších nahrávok tento rok. Kontakt: https://bongsilisk.bandcamp.com https://www.instagram.com/bongsilisk/ Pater, Filius et Cannabis Sanctus by...

Čítaj ďalej
Recenzia – The Split – Mankind In Vitro – Dead Maggoty Productions – 2024
sep03

Recenzia – The Split – Mankind In Vitro – Dead Maggoty Productions – 2024

Zverejnené v sep 3, 2025

Z predchádzajúceho albumu The Split Reminiscences som bol nadšený (recenzia Reminiscences). Album ma navyše stále baví a pravidelne ho počúvam. Preto som si aj hovoril, že už by to chcelo nasledovníka. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že nasledovník je na svete niekoľko mesiacov. Čo už, vychádza toho tak veľa, že mnoho nahrávok unikne pozornosti, prípadne sa úplne nevydarí alebo nezvolí vhodná propagácia. Ak ste niekoľkokrát otočili Reminiscences, tak úvodná časť albumu, teda trilógia Mankind In Vitro vás neprekvapí a rýchlo budete doma. Začiatok po hudobnej stránke jednoznačne nadväzuje na predchádzajúci album. Pomerne temný prog metal, rytmicky dosť komplikovaný a polámaný, ale zároveň pesničkový a príjemný. Jednoznačne zaujme zvuk kláves, oproti Reminiscences sa ešte viac rozšírila paleta. S vokálmi sa už tradične šetrí a k slovu sa dostávajú rôzne hlasové sample na dokreslenie nálady. Už podľa názvu jednotlivých častí trilógie je jasné, o čom sa bude rozprávať – Project Earth, Life Matrix, Transhuman. Veľmi dobré progmetalové texty a námety. Musím sa priznať, že pri prvých vypočutiach mi stačila úvodný trilógia, ktorá ma spolu cez 20 minút a vďaka náročnosti a komplikovanosti moja pozornosť už ďalej klesala. Preto mi ostatné skladby liezli do hlavy ťažšie. Ale na rovinu – nie len kvôli tomu. Zvyšok albumu sa nesie v pomalšom tempe, často je to skôr rock ako metal. V týchto polohách mi The Split až tak nesedia. Často som si hovoril, že by to chcelo riadny riff, alebo skrátiť skladbu. Cítiť to správne vnútorné napätie, potemnelá nálada pokračuje, len tvrdé gitary majú oveľa menej priestoru. Skladbám sa nedá uprieť, že sú pestré a zaujímavé, znalci hudobnej teórie určite odhalia viaceré špeciality. Aj bežný poslucháč ocení kombináciu komplexnosti a zložitosti hudby pri zachovaní pesničkovosti. To treba vedieť, klobúk dole! Ale občas sa to aj vlečie. Reminiscences bol v podstate krátky album, keďže veľkú časť tvorili inštrumentálne verzie skladieb. Držal pokope a mne dával zmysel najmä ako celok. Tu môže byť trochu problém Mankind In Vitro, ktorý tvorí spomínaná trilógia, a zvyšok pôsobí ako zbierka piesní. Síce veľmi dobrých piesní, ale akosi mi tam chýba súvislosť. Alebo len zle počúvam? Možno ju odhalím až pri ďalšom počúvaní. The Split je kapela skvelých muzikantov. Technicky aj skladateľsky, to cítiť v každej note. Základné trio tvoria Zdeněk Čepička (bicie, programming), Mirek Řezníček (gitary, programming) a Mira Valouch (basgitara). Ako hostia sú na albume uvedení speváci Vít Jindřichovský a Adam Von Sychrow, ďalšie nástroje doplnili Richard Mlynář (piano) a Petr Chudoba (violončelo). Album vyšlo vo vydavateľstve Dead Maggoty Productions. Prog metalovú resp. prog rockovú scénu nesledujem nejako špeciálne, v podstate len poctivo vypočujem svojich obľúbených pár interpretov. Ale do tohto krátkeho zoznamu jednoznačne The Split...

Čítaj ďalej
Recenzia – Čad – Veľký tresk – Vandal Records – 2024
jún04

Recenzia – Čad – Veľký tresk – Vandal Records – 2024

Zverejnené v jún 4, 2025

Kapely, ktoré hrajú a vydávajú nový materiál dlhé roky, si nesmierne vážim za ich vytrvalosť a nadšenie. Za to, že sa na to celé nevykašlali. K takýmto kapelám určite patrí aj svätojurská kapela Čad, ktorá vznikla už v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia a odvtedy nás pravidelne a pomerne často zásobuje nahrávkami. Čad som objavil v časoch, keď vydali kultovú Súkromnú vojnu. To sa písal rok 2009 a zdá sa to neuveriteľne dávno. Z pochopiteľných príčin mi tento album najviac prirástol k srdcu. Ale určite nepatrím k ľuďom, ktorí by sa s každým novým albumom sťažovali, že Súkromná vojna bola lepšia a prečo tak neznie aj tento album. Dokola vydávať ten istý album s obmenami pre väčšinu kapiel nemá zmysel a treba sa vyvíjať. Preto som rád, že Čad robia novú hudbu tak, ako ju robia. Napriek tomu, že nie všetko ma baví a niektoré albumy som počul len zbežne, lebo sa mi do nich proste nechcelo. Veľký tresk však prišiel v dobrom momente a sadol mi do nálady, preto som mu venoval dosť času. Že to nebude Súkromná vojna časť druhá je jasné. Už len keď sa pozrieme na dĺžky skladieb. Takmer všetky majú nad tri minúty, úvodná titulná vec dokonca takmer päť. To nemôže byť žiadny intenzívny výplach, to by nefungovalo. Hneď prvé dve skladby, jednotka Veľký tresk a dvojka Kromaňon, sú hodne pomalé a dostávajú sa do bahnitých sludgeových vôd. Temnejšie, v strednom tempe, pomerne atmosférické a navyše s dobrým textom. Veľmi silný začiatok albumu. Mimochodom, k textom: Pišta vie písať výborné texty. Občas mi úplne nesedí humor, najmä keď je prvoplánovo vtipný text v konflikte so serióznou a komplexnejšou hudbou. To čo funguje pri jeden a pol minútovej nakladačke v tomto prípade fungovať až tak nemusí. Ale to som len príliš kritický, lebo Pištova tvorba je aj tak vysoko nad väčšinou metalových textov. Kto si chce pripomenúť staršiu tvorbu, potešia ho napríklad skladby Celý život robím zle alebo Keď satan chodil po Zemi, ktoré pridajú na rýchlosti a zároveň sú jednoduchšie. Hodne rád mám skladbu Thrashtalk, ktorá má neskutočnú energiu a sedí k nej aj text. Menej výrazná je posledná tretina albumu. Abeceda nenávisti aj Zbrojnoši metalu sú taký nový štandardný Čad, nie zlé, ale akosi im chýba iskra. Skladbám by pomohlo, keby boli o čosi kratšie. Tu spomeniem aj piatu Meče sú skrížené – má skvelé momenty, ale Cavalerovské opakovanie názvu skladby otravuje. Prekvapivý je záver – Dejiny apokalypsy s kontrabasom v hlavnej úlohe pekne uzatvoria album. Takže si to zhrňme: väčšina skladieb skvelá, dve-tri priemerné, ale stále veľmi dobré. Navyše ma extrémne potešil pomalý a komplikovanejší úvod albumu. O inštrumentálnych výkonoch hudobníkov...

Čítaj ďalej
Recenzia – SofoS – Fish EP – 2024
apr23

Recenzia – SofoS – Fish EP – 2024

Zverejnené v apr 23, 2025

Pokiaľ mi neprišla ponuka, či sa na nahrávku nechcem pozrieť a prípadne zrecenzovať, tak som o kapele resp. projekte SofoS nepočul. Podľa internetových zdrojov existuje už od roku 2012, ale po jednom EP z nasledujúceho roku sa kapela nadlho odmlčala. V posledných rokoch funguje len v jednočlennej zostave a po EP Skull (2022) prišlo aj ďalšie EP s názvom Fish. Všetky nástroje, spev a skladanie hudby má na starosti Zolo, ktorý kapelu ťahá od začiatku. Hudba SofoS sa vyznačuje nezvyčajným vnútorným napätím. Neustále sa nachádza uprostred gradovania motívov a ja očakávam výbuch, ktorý nepríde. Ale prekvapivo to vôbec nevadí, práve naopak. Pomerne nenápadný vokál, dominantná gitara, účelné bicie – tak sa dá charakterizovať celé EP. Prvá skladba Adreno sa nesie v pochodovom valivom tempe, ktoré je občas odľahčené jemnou vybrnkávačkou. Niežeby vďaka tomu začala skladba pôsobiť pozitívne… V dvojke Mistake majú dôležitú úlohu aj rôzne sample a elektronika, ktoré vytvárajú silný industrálny pocit. Tretia Divoc je založená na hlasových samploch z rôznych tlačových vystúpení neviem koho. Úplne nerozumiem o čom to je, pre mňa je to slabší článok nahrávky. Osobne takéto hovorené časti podkreslené hudbou nemám príliš v láske, často mi lezú na nervy aj u novších Ministry, ale našťastie sa skladba v druhej polke rozbehne. Strojový chlad a bezútešná industriálna nálada sa vinú celou nahrávkou, ktorá je veľmi dobre skomponovaná a hudobne zaujímavá, navyše s výborným zvukom. Celé to pôsobí nenápadne, a až na konci si uvedomíte, ako vás hudba pohltila. Kontakt: https://www.instagram.com/sofos.metal/...

Čítaj ďalej
Recenzia – Besna – Krásno – 2025
apr10

Recenzia – Besna – Krásno – 2025

Zverejnené v apr 10, 2025

Napriek tomu, že Besna je relatívne nová kapela a diskografia je zatiaľ skromná, tak na nový album sa tešilo mnoho metalových nadšencov. Black metal s prídomkami ako post alebo progressive zaujal mnohých, vrátane mňa, hneď na prvom EP z roku 2018. Kapela si ujasnila štýl na debutovom radovom albume Zverstvá (2022) a teraz prichádza s dvojkou Krásno. Momentálnu zostavu kapely tvoria Martin Pinter (gitara), Samuel Dudlák (gitara, vokál), Anton Samokhvalov (bicie) a Timotej Jurášek (basgitara). Na prvý pohľad je zrejmý konceptuálny posun kapely od prírody a rozprávkových alegorických príbehov k súčasným témam ako sú ekológia, osobné a spoločenské problémy, cynizmus ľudí alebo vojna. Zároveň sa zmenilo aj logo kapely. Besna vždy pôsobili vážne a intelektuálne, a na novom albume ešte pritvrdili. Žiadne metalové klišé, žiadne pózy, ale zamýšľanie sa nad súčasným svetom a jeho problémami. Výborné texty, ktoré svoje posolstvo skrývajú v rôznych básnických obrazoch. Síce v úvode píšem o black metale, ale na rovinu, Besna sa od tohto žánru už dosť vzdialili. Black metalové sú hlavne bicie, resp. rytmika, a vokál, ale najmä gitary žánrové hranice prekračujú veľmi trúfalým spôsobom. Pre žáner typické tremollo riffy sú rovnocenne dopĺňané rôznymi progresívnymi postupmi, core sekačkami a atmosférickými výplňami. Nie je náhoda, že ako hosť sa na albume objavil Jakub Tirčo. Kto pozná jeho domovskú kapelu (myslím IONS), prípadne sólovú tvorbu, objaví určité podobnosti a spriaznenosť. Skvelé je, že po pár sekundách počúvania akejkoľvek skladby spoznáte, že hrá Besna. Toto môžem povedať o veľmi málo kapelách. A mať charakteristický zvuk a tvár je jedna z najdôležitejších vecí. Jasné, skvelé remeslo poteší, ale originalita, to sa často nevidí (alebo nepočuje). Hneď ako začne prvá Zmráka sa, okamžite sa objavia typické harmónie, povznášajúce a zároveň melancholické melódie, striedanie vypätých a pokojnejších pasáží, a skvelá členitá kompozícia. Vďaka celkom zrozumiteľnému vokálu ani netreba texty študovať z bookletu. V dvojke Krásno hosťoval spomínaný Jakub Tirčo a jeho gitary spoznáte. Posledná Mesto spí už podľa názvu zaváňa urban black metalom, takže spolupráca so Solipsism je jasná voľba. Parádny hostia! Zbytočne rozoberať každú skladbu, ale ešte spomeniem, možno prekvapivo, najkratšiu Oceán prachu. Oddych v polke albumu, veľmi príjemná melódia a prekvapivo tvrdý záver skladby v posledných sekundách. Vždy sa na ňu teším. Výborný zvuk nahrávky je z bratislavského štúdia Pulp, od Jakuba Hríbika a Jakuba Spiszaka. Editing robil Jakub Tirčo, mastering Alexandr Vatagin. Krásny obal vytvoril Andrej Eternal. Všetko je na svojom mieste tak ako má byť. Druhý album Krásno sa podaril a pre mnohých vyšla nahrávka roka už v januári. Ja môžem len súhlasiť, že je parádna a nemám čo kritizovať. Výborná hudba, silná atmosféra, skvelé texty. Besna nedovolia, aby žánrové hranice obmedzovali ich tvorbu a...

Čítaj ďalej