Recenzia – Insania – NEO-NOE – Smile Music – 2026
okt30

Recenzia – Insania – NEO-NOE – Smile Music – 2026

Zverejnené v okt 30, 2026

História kapely Insania siaha do polovice 80. rokov minulého storočia. To znamená neuveriteľných približne 40 rokov existencie. A keď pozerám aktuálne videoklipy, tak si hovorím, že Poly musel upísať šéfovi pekla dušu, aby mal toľko elánu a energie. Poly síce v diabla neverí, ale našťastie diabol verí v neho, tak je všetko v poriadku. Osobne som Insaniu začal počúvať približne v období albumu Rock’n’Freud, takže som podstatnú časť jej existencie nezachytil. Videoklip ku skladbe „Večer, kdy Freud zpíval basem“ mi učaroval a kapela sa pridala k mojím obľúbeným. Aj nasledujúce albumy Kult hyeny a Zapal dům poraž strom… som točil dookola. Insaniu zaručene spoznáte po pár taktoch, prípadne v momente, keď sa pridá spev. Natoľko charakteristickú tvár má len veľmi málo kapiel a veľmi si to na Insanii cením. Týmto spôsobom začne aj NEO-NOE. Prvá „Bude to boj, ale neboj“ vás vrhne priamo do deja. Kombinácia gitár, klávesov a elektroniky vytvára drtivý industriálny ráz. K tomu samozrejme výborný text a silný refrén. Najprv sa mi zdala príliš jednoduchá, ale nakoniec musím priznať, že je to výborné otvorenie albumu a skvelý výber singlu. Nakoniec ponúka oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Mohutný refrén vládne aj druhej, silne sarkastickej „Tu kytaru jsem spáli kvůli tobě“. Výrazná basa potvrdzuje industriálnu náladu. Silnú úvodnú trojicu dopĺňa „Kríž a kamení“. Ide o jednu z najlepších skladieb albumu, so slušným hitovým potenciálom, výbornými metaforami a biblickými narážkami. Aj ďalšie skladby potvrdzujú silnú skladateľskú formu kapely. Chce to však viac pozornosti, už tu nie sú natoľko výrazné refrény, ktoré by skákali do hlavy samé. Post-apokalyptická verzia Pink Floyd „Prachy“, dramatická teatrálna „Hry s ohněm“, detský zbor v „Ironie“. Všetko silné kúsky, inštrumentálne zaujímavé, so skvelým textom, ale refrén vás neprevalcuje, to trochu chýba. Nechcem spomenúť všetky skladby, aj keď každá má niečo, čo ju odlíši od ostatných. Takže spomeniem len dve skladby: deviatu „Cukr a bitch“, ktorá obsahuje možno najvýraznejší a najchytľavejší elektronický sample a k tomu skreslené hammondy ako bonus. Ďalšia je „Diktuj“, nenápadná, ale to nu metalové rapovanie nemá chybu, výborná skladba. Album je zastrešený konceptom biblickej potopy, stavby archy a zároveň Titanicu. Noe je gangster, ktorý si nájde svoje miesto vo zvrátenom, trochu grotesknom post-apokalyptickom svete. Trochu provokácie, veľa výborných textov a neuveriteľné množstvo referencií na rôzne náboženské a historické postavy a udalosti. Zďaleka si netrúfam povedať, že som pochopil všetko. NEO-NOE je klasická Insania, akú poznáme minimálne od Kultu hyeny. Už sa príliš nevyvíja, našla si svoju tvár a polohu, kde sa cíti dobre. Dalo by sa povedať, že niektoré nápady recyklujú. Takže záleží hlavne na chytľavosti refrénov a vynaliezavosti textov. Chlapi sú skúsení hudobníci, majú za sebou aktívne vydavateľstvo,...

Čítaj ďalej
Recenzia – Råkvä – Nocturno Ultima – 2026
okt29

Recenzia – Råkvä – Nocturno Ultima – 2026

Zverejnené v okt 29, 2026

Napriek tomu, že sú crust punk a black metal vo svojich čistých podobách veľmi odlišné žánre, tak ich kombinácia funguje prekvapivo dobre. A minimálne čierno-biela estetika je im blízka obidvom. Stručný úderný názov plus pridať špeciálne znaky – Råkvä. Temnota a zároveň nadhľad. Zostavu tvoria Mŕtvolka (basgitara, vokál), Necro (gitara, vokál) a Juro (bicie), ktorý tento rok nahradil na pozícii pôvodného bubeníka Mira Raučinu. Mená spojené s kapelami ako Abortion, Enema Shower, ale aj s naším webzinom. Kapela Råkvä sa zatiaľ prezentuje krátkymi nahrávkami vo forme EP. Prvé z roku 2024 Zdochlinári Utrpenia atakovalo štvrťhodinu hracieho času, na aktuálnom Nocturno Ultima si musíme vystačiť s desiatimi minútami. Veď v žánroch ako crust a grindcore sú krátke nahrávky bežné, tak prečo nie. Krátke jemné minútové intro na úvod a môže sa začať „Koniec všetkého“. Crust punková smršť, zrozumiteľný spev a v podstate celkom melodické. Bicie idú poriadny black metal a v druhej polovici skladby presvedčia aj okolie a čierny kov dominuje. „Klameš“ ešte zrýchli, pohybujeme sa do grindcoru po black metal a zvuku dominujú nápadité bicie s krásne cinkajúcimi činelmi. V poslednej „Zánik“ zas zaujme basgitarová linka a Mŕtvolka pridá aj na vokálnej účasti. Špinavý, ale hodne melodický punkový black metal a zničený bezfarebný svet je priam hmatateľný. Nocturno Ultima priamo nadväzuje na predchádzajúce EP Zdochlinári Utrpenia. Kapela má od začiatku jasnú predstavu, čo a ako budú hrať, takže zásadný posun nepočuť. Bezútešná nálada, DIY estetika, chlad a zánik. Zároveň zaujímavé melodické linky a veľa nápadov. Råkvä hrajú počas nukleárnej zimy v opustených priemyselných halách, údržbových koridoroch a krytoch civilnej obrany. Veľa farieb a radosti v živote neostalo, ale na dobrú hudbu sa čas nájde. Crust, black metal, k tomu grindový náklep a punkový riff – to je Råkvä. Kontakt: https://rakvaofficial.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/rakvaband/ https://www.instagram.com/rakva_blackcrust/ Nocturno Ultima by...

Čítaj ďalej
Recenzia – Rana – Cesta k Ruinám – 2026
okt21

Recenzia – Rana – Cesta k Ruinám – 2026

Zverejnené v okt 21, 2026

Neocrust je špecifický žáner a v našich končinách sa mu venuje len málo kapiel. Svojich fanúšikov nepochybne má, nášivky Fall of Efrafa možno vidieť na mnohých bundách či vestách. Ak by som mal s neocrustom, prípadne emocrustom, spojiť jedno meno, určite by to bol Andrej Bartek. Na scéne je mimoriadne aktívny, pojmy ako Distax, Diktät, Human Humus či Koľaj 22 vám určite niečo hovoria. V Rane spieva a hrá na gitaru, pričom zostavu dopĺňajú Mattto (gitara), Pady (basgitara) a Ďuri (bicie). Rana už existuje desaťročie, ale diskografia zatiaľ nie je príliš rozsiahla – demo z roku 2017, následne prvý album Nesprávne otázky z roku 2018, a potom dlho ticho. Ticho prerušil až tento rok vydaný nový materiál, vďaka ktorému sa môžeme vybrať na prechádzku ruinami strateného mesta. Štyri skladby, štyri krátke a výstižné názvy. Úvodná „Ego“ začína typickou vybrnkávačkou, chvíľa napätia a prichádza mohutná explózia riffov. Vokál je trochu vzadu, zatiaľ čo hudba pôsobí zároveň mohutne aj krehko, melancholicky a bez zbytočného ponáhľania buduje atmosféru zmaru. Skladby sú komplexné, prechádzajú rôznymi náladami a neustále sa vyvíjajú. Dvojka „Spád“ je rýchlejšia, priestor majú klepačky aj svižné gitary, aby sa v druhej polovici skladby všetko prelomilo do post-rockového rozjímania. Na pomedzí neocrustu a post-rocku sa pohybuje aj tretia „Únik“. Nenápadná hudba plná výborných nápadov ukazuje, ako dobre má Rana zvládnuté remeslo. K skladateľskej istote sa pridávajú pútavé motívy a úprimné emócie. Tradičnejším crustom zaváňa začiatok záverečnej „Sen“. Viac agresívne a nahnevané, black metalové tempo, post black nálada. Zvuk z Tretradrot Studio je surový a mohutný. Zachováva si istý skúšobňový DIY nádych, zároveň však zostáva štúdiovo prehľadný a príjemný na počúvanie. Pre crustovo naladeného poslucháča úplne ideálny. Aby bol celok kompletný, ešte spomeniem aj obal – krásne spravená maľba, pod ktorú je podpísaná Staša Missantropi. Toto sa oplatí mať doma, či už na CD alebo na vinyle, ktorý vychádza ako 12’’LP v spolupráci viacerých labelov. Neo- a emocrust majú jasne dané hranice a výrazové prostriedky – v rámci tohto priestoru sa pohybujú aj Rana, ale prirodzene do nich vnášajú aj post-rockové a post-metalové prvky. Majú žáner radi, nepotrebujú ho zásadne inovovať a objavovať nové obzory, ale nedržia sa ho zubami-nechtami. Nahrávka pôsobí úprimne a presvedčivo, skladby sú aj napriek svojej dĺžke pestré, premenlivé a stále zaujímavé. Nechýba množstvo silných motívov a zapamätateľných melódií. Výsledkom je výborná nahrávka, ktorej by mali dať šancu aj poslucháči, ktorí po podobnej hudbe bežne nesiahajú. https://rana.bandcamp.com/ https://www.instagram.com/rana___band/ https://www.facebook.com/RanaBandOfficial Cesta k Ruinám (2026) by...

Čítaj ďalej
Recenzia – Curiosa – inter bruo – 2026
okt01

Recenzia – Curiosa – inter bruo – 2026

Zverejnené v okt 1, 2026

Inštrumentálne rockové albumy, ak nerátam rôznych virtuóznych gitaristov, nie sú úplne bežné. Predsa len, bez spevu to akosi nie je ono. Niekedy sú nahrávky inštrumentálne len z núdze. Ale určite ste sa stretli aj s opačnou situáciou – inštrumentálne skvelý album kazil spev – či už technikou alebo sa nehodil. Neviem, ako presne uvažovali v kapele Curiosa, ale pri počúvaní ich debutového albumu bude neprítomnosť speváka to posledné, čo by ste riešili. Album inter bruo je po okraj naplnený skvelými hráčskymi výkonmi a nápadmi, a spev by bol skrátka navyše. Zostavu tvoria Peter Oriešek (basgitara, perkusie), Róbert Ruman (gitara, synths, ale aj nahrávanie a ďalšie veci), Peter Vlasáč Múčka (gitara) a Jakub Filip (bicie). Niektoré mená môžete poznať z death metalových Morna. Žánrovo nejde o jednoznačnú nahrávku – progresívny metal a rock, tradičný rock a rock’n’roll, funk aj blues. Curiosa to však nerobia tak, že by skladba spadala do konkrétneho štýlu. Všetko sa organicky premieša, doplní a poprepletá, že si prechody ani nevšimnete. Skvelé je, že to všetko vytvorí kompaktný album, ktorý netrpí dojmom kompilátu skladieb. Prvá „Karoshi“ nás privíta rock’n’rollovým riffom, aby následne nabehla do funky letnej nálady. Jasná ústredná téma, okolo ktorej sa rozvíja hudobný príbeh. Pokojne odporučím fanúšikom Liquid Tension Experiment. Funk rockové majstrovstvo kapely Extreme pripomenie riff dvojky „Don’t Truss the Rod“. A potom sa objaví takmer bluesové sólo? Ide to dokopy? Všetko do seba zapadá a počúva sa to s prekvapivou ľahkosťou. Šialený názov „Mengengerüstabgleich“ spája prog metal a akési tanečné retro nálady, „Služobná cesta“ je hodne funky a veselá, ďalšia „Speedbrush“ je zas metalovejšia. Keby hrali Opeth v dávnych dobách veselú hudbu, zneli by takto. Blížime sa ku koncu. U nás nie príliš známy americký westernový seriál Bonanza mal skvelú titulnú melódiu a Curiosa si ju rozvinuli po svojom. Záver albumu si pre seba ukradne basgitara, ktorá hrá v poslednej dvojici skladieb primárnu úlohu. Niektoré skladby sú klasicky poňaté inštrumentálky, občas preberie úlohu vokálov spievajúca gitara. Čo sa týka nástrojového obsadenia, je v podstate tradičné a minimalistické. Všetky nástroje majú priestor vyniknúť vďaka skvelému zvuku. Veselú a šialenú náladu albumu vhodne dopĺňa výborný obal (ilustrácie Alexandra Salvianyho), ktorý evokuje náladu podivných kníh spisovateľov ako Nienacki alebo Strugackij. Viackrát som spomenul, že spev nechýba, ale samozrejme potenciál zapamätania jednotlivých skladieb je prirodzene znížený. Proste si to nezaspievate, aj keď nejaká melódia v hlave hrá. A pri „Bonanza“ si uvedomíte, že napriek vysokej kvalite skladieb chýbajú údernejšie a chytľavejšie motívy. Kvalitu albumu inter bruo si najlepšie uvedomíte pri pozornom počúvaní. Niekoľkokrát som sa pristihol pritom, ako nechápavo krútim hlavou, čo všetko je tu dokopy zmiešané. A že to zároveň aj výborne funguje. Ak si ho...

Čítaj ďalej
Recenzia – Goholor – Locus Damnatorum – Personal Records – 2026
júl08

Recenzia – Goholor – Locus Damnatorum – Personal Records – 2026

Zverejnené v júl 8, 2026

Na východe Slovenska nie je núdza o kvalitné kapely. Vo všeobecnosti vládne death metal, ale nájde sa veľa zaujímavej hudby aj mimo teritórium smrti. Kapela Goholor síce nehrá čistokrvný death metal, hudobný základ má však pevné korene v tomto žánri. Locus Damnatorum je prvý radový album Goholor, ale určite sa nedá hovoriť o začínajúcej kapele. Existuje od roku 2010, EP In Saeculis Obscuris vyšiel v roku 2016 a to je v podstate všetko. Aktuálnu zostavu tvoria Erik (basgitara), Pio (bicie), Demo (gitara, vokál) a Anton (vokál). Viacerí zo zostavy už majú skúsenosti z iných kapiel, ale nie sú to veľké mená. Na aktuálnej nahrávke však ukazujú, že remeslo majú zvládnuté na výbornú. Ak by sme porovnali Saeculis Obscuris a Locus Damnatorum, zistíme, že Goholor sa ako kapela výrazne zmenila, čomu zodpovedá aj zmena loga. Divoký démonický death metal amerického strihu na prvom EP vystriedal temnejší a zlovestnejší model aktuálneho albumu. Viac pripomenie poľské kapely a koniec-koncov ani slovenský Infer nie je príliš ďaleko. Niekomu by však beštialita dávneho EP mohla chýbať, ale na novom albume je citeľný skladateľský aj technický vývoj, a viac sa pracuje s náladami. Toto je sofistikované zlo! Už pri pohľade na názvy skladieb je jasné, že Goholor nechcú posúvať žánrové hranice a vymýšľať novoty. Démoni, kliatby, krv, otrepané témy, hodne konzervatívne poňatie žánru. Ak hľadáte niečo nové a nepočuté, nie ste na správnej adrese. Naopak, pre uctievačov smrtiaceho remesla správne extrémne dielo, ktoré spĺňa štandardy žánru. Hneď prvá „Demonical Redemption“ predvedie ťažké zbrane, ktorými kapela disponuje. Variabilné tempo, pekelná nálada, natlakované vyhrotené gitary. Striedajú sa dva odtiene vokálov, čo zvyšuje pútavosť skladieb. Death metal s black metalovou atmosférou sa valí nekompromisne dopredu a neberie zajatcov. Že nie je všetko o brutalite ukazuje „Black Rising Suffering“ s hodne melodickým riffom. „Divine Blood Invocation“ a „Embraced by Demon Spell“ vykazujú hodnoty intenzity na úrovni rýchlych vecí švédskych Marduk. „Ominous Delusion“ aj napriek rýchlosti pôsobí mohutne – takto to vedia robiť zas Immolation. Príjemným spestrením intenzívnych skladieb sú zaujímavé a pomerne melodické gitarové sóla. Staré EP si trochu pripomenieme v záverečnej „Nihilistic Tormens“, ktorá je divokejšia oproti zvyšku albumu. Skladby sú napriek svojej nemalej dĺžke zaujímavé, keďže sa páni skladateľsky vybláznili, a motívmi a nápadmi nešetrili. V každej skladbe sa toho veľa udeje – niečo si všimnete hneď a niečo až po viacerých pozorných vypočutiach. Tento prístup funguje aj pri najdlhšej „Last Groan Devoured by Death“, kde by osem a pol minúty mohlo pôsobiť príliš ambiciózne. Niektoré skladby síce trochu splývajú, ale určite neskĺzavajú k monotónnosti a nude. Zvuk albumu z Necromorbus Studio je remeselný štandard, aj s tradičnou nevýhodou menej výraznej basgitary. Podčiarkuje však zúrivú intenzitu riffov,...

Čítaj ďalej