Revenge Division – The Grey Eminence – Slovak Metal Army, 2017
Rozmýšľam, či som niekedy písal o kapele, v ktorej sa za tak málo času udialo tak veľa. Revenge Division začali svoju púť v roku 2011 a o tri roky neskôr prišiel ich debut The New Generation pod českým vydavateľstvom MetalGate. Popravde, kým neprišiel ich aktuálny album The Grey Eminence, tak mi ani meno kapely nič nehovorilo. Čiže stihli vydať dva albumy, natočili podarený klip k songu The Tank, ktorý rotoval kade – tade, všetko vyzeralo, že idú ako dobre premazaný stroj. Lenže koncom októbra prišla správa, že kapela si dáva pauzu, resp. končí, neviem presne, ako sú na tom aktuálne, ale všetkým je jasné, že je to veľká škoda. Moderne znejúce kapely až tak veľmi nevyhľadávam, ale Revenge Division som okúsil aj naživo. Začiatkom septembra v Novom Meste nad Váhom v maličkom klube Retro mi spríjemnili narodeniny, že to bude ich derniéra, by mi vtedy ani náhodou nenapadlo. Späť k albumu. Ako som spomenul, Revenge Division hrajú (resp. hrali) moderne znejúci melodický metal na štýl, povedzme, Trivium, takže sa tu miesi groove s metalcorom, miestami vyšľahne thashový riff, alebo aj deathová sypačka. Pred besnením ale uľahodí ušiam inštrumentálne akustické intro The Beginning of Enlightenment, aby nám facku dala úvodná smršt Call to Service s výrazne chytľavým refrénom, túto vlastnosť má ale väčšina skladieb na albume. Po nej nasleduje už spomínaná The Tank, ku ktorej vznikol klip, ktorý ľahko nájdete na YouTube. Celý album vyniká hitovosťou svojho materálu, takže pokojne by sa dala hociktorá skladba z albumu zaradiť do setlistu. Mňa najviac trkla prepracovaná We All Could Have Been Brothers, v ktorej je tak nejak všetko. Od nákazlivej melódie, cez agresívnejšiu pasáž až k recitovanému slovu za sprievodu sláčikových nástrojov. Veľmi sa mi pozdáva artwork albumu, ktorý dýcha až takou lovecraftovskou atmosférou. Podobne super je na tom aj celý booklet, kde sa nachádzajú obrazy priamo súvisiace s tým ktorým textom. Zvuková stránka je na výbornej úrovni, ale to sa dalo čakať, predsa len tento žáner nemôže mať zvuk blackmetalového undergroundu odniekiaľ z pivnice. O tom, že kapela bola vyhratá a album je vyzretý, sa nedá pochybovať, stačí sa pozrieť na mená hudobníkov, v akých kapelách hrajú (Suburban Terrorist, Nahum…). Zostáva teda iba dúfať, že si chalani dali ozaj iba pauzu a po nejakom čase sa vrátia ešte silnejší a plní nových nápadov. Bola by škoda pochovať takto rozbehnutú kapelu. Hodnotenie:...
Carnal Necrosis – Origins of Malevolence – Immortal Souls Productions, 2017
Dnes sa pozrieme na zúbok mladej americkej formácie Carnal Necrosis. Minulý rok im pod krídlami obnoveného Immortal Souls Productions vyšlo debutové Ep Origins of Malevolence.Carnal Necrosis tvoria štyria deathmetaloví nadšenci – Andrew Bowen (basa), Nick Crowell (bicie), Eli Castillo (gitara) a Shane Hayes (spev). Na scéne sa pohybujú piatym rokom a nevyhli sa personálnym zmenám, kde ich prvé demo naspieval Josh McGue. Album tvorí šesť skladieb, ktoré sa nesú v mantineloch klasického death metalu, ale na solídnych technických základoch. Na členoch je vidieť, že ctia veľké mená deathmetalového neba (resp. pekla), pretože sú tu časti skladieb, ktoré sú ako vytiahnuté z pokladnice takých mien ako Death, Suffocation a pod . Úvod skladby Necromania obstaráva intro, zrejme vystrihnuté z nejakého filmu, žiaľ, nie je v mojich silách uhádnuť z akého. Po odoznení sa na nás vyvalí death metalový kolovrátok, z ktorého niet úniku. Kapela nezabúda ale ani na melódie. Je tu niekoľko pasáží, ktoré nevymlátite z hlavy ani demoličným kladivom, menovite tretí song Blood Feasting a jeho pochodová časť, či výdatné sólovanie v Infernal Species. Ako som spomínal, výrazné technické základy, tak je to samozrejme cítiť na celom albume a naozaj všade srší zohratosť, ale najviac vyčnieva posledná vec Demented Torment. Takmer celá vec sa ťahá v pomalom tempe a berie so sebou všetko, na čo narazí, niečo ako lávová lavína. Sypačky sa tu dočkáme až v posledných sekundách a naozaj som si túto vec úprimne obľúbil. Ku zvukovej stránke nemám nejaké výčitky, nahrávalo sa v nejakom Grindhouse Recordings v Californii. Za artworkom stojí Vandoo Morpheus, pekný, povedal by som, tradičný death metalový obal v štýle Dana Saegravea a pod. Jedna vec, čo ma sklamala a neodpustím si to, je booklet. Predsa len trochu odfláknutá stránka, iba fotka kapely a kontakt na ňu. Citeľne mi chýbajú texty, pretože patrím medzi tých podivínov, ktorí si pri počúvaní albumu radi notujú s kapelou. Všetci vieme, ako je náročné odpočúvať texty v death metale. Napriek tomu ide o podarenú vec a určite jednu z najlepších vecí z aktuálneho katalógu Immortal Souls Productions. Hodnotenie:...
Final Flag – Capture the Flag, Support Underground, 2017
Ak ste ešte nezachytili kapelu počúvajúcu na meno Final Flag, vedzte že by sa pri nich pokojne dal použiť termín superskupina, pretože ju tvoria samé mená známe z undergroundu. Ich príbeh sa vlastne začal písať, keď sa pred pár rokmi stretli na Obscene Extreme Feste Tomáš Skořepa z Exorcizphobie a Eric Helzer, spevák kultových Američanov Wehrmacht. Slovo dalo slovo, pribrali k sebe ešte bubeníka Jiřiho Rosu z Tortharry a tak nejako v skratke vznikol Final Flag. Táto trojica nám predhodila teda ich prvotinu nesúcu názov Capture the Flag, kde si prídu na svoje fanúšikovia crossoveru, HC, punku… v štýle Suicidal Tendencies, D.R.I., Cro-Mags a podobných kapiel. Medzi týchto fanúšikov ja žiaľ veľmi nepatrím, takže až tak ma album nepoložil na lopatky. Každopádne je tu veľa vecí, ktoré sú mi po chuti, napríklad sólo v Be the Movie, či song Prison Break alebo Hey Officer. Celkovo textová stránka je veľmi podarená, za to odo mňa palec hore. Ale proste keď som si nasadil slúchadlá a stlačil tlačidlo Play, nevytvoril sa u mňa taký ten želaný pocit, ktorý vám povie: aaaa, to je niečo extra. Ide v rámci žánru o podarený album, ale prirovnal by som to u mňa k zapaľovaču, v ktorom nie je plyn, hádže iskru, ale oheň z toho nebude. Na takúto hudbu proste musím mať náladu, aj keď verím, že na koncerte dokážu urobiť poriadne peklo, ich muzika je na to ako stavaná. A chýba mi tam výraznejšia basgitara, to len tak medzi rečou. Zastavil by som sa u poslednej skladby Palestinians. Album som mal pri prvom počúvaní pustený iba ako podmaz k nejakej práci, keď ma pleskla po ušiach známa melódia. Je to vlastne cover od Anthrax a ich hitu Indians, s pozmeneným textom a jasným protivojnovým posolstvom. Čo sa týka artworku, no… myslím, že táto fotka by sa skôr vynímala v booklete, ako na obale, ale budiž. Inak s bookletom by sa tiež možno dalo trošku viac pohrať. Viem, že sa hovorí, že v jednoduchosti je krása, ale aj tak. No uzavrel by som to tak, že domáce kapely zúčastnených hudobníkov mám v obľube, avšak tento album ma až tak neoslovil. Ale ako to u mňa väčšinou býva, zvyknem meniť názor, keď vidím kapelu naživo. Hodnotenie: 6/10...
Report – Cradle of Filth, Moonspell – 20. 1. 2018, Bratislava, MMC
Cradle of Filth a Moonspell, dve kapely, ktorých prapôvodným žánrom bol black metal (od tých čias sa už ale mnohé zmenilo), poctili svojou návštevou Slovensko. Obe kapely majú vonku nové albumy, na ktorých podporu idú bok po boku aktuálne turné. Že to bola lákavá kombinácia, netreba zdôrazňovať, za pravdu by mi dalo poriadne zaplnené MMC. Aj keď som sa potuloval po okolí už zhruba od šiestej večer, nemal som ešte náladu stáť v rade. Keď som sa k tomu dostal, ľudí už bolo naozaj všade extrémne veľa. Rad vonku siahal až ku križovatke a vo vnútri bolo full vo všetkých baroch. Presne s úderom ôsmej hodiny večernej spustili svoj set portugalskí mágovia Moonspell. Ich set bol, samozrejme, najviac orientovaný na posledný album 1755, z ktorého zaznela drvivá väčšina skladieb. Fernando Ribeiro v klobúku a s lucernou v ruke nás uvítal a uviedol do čara ich koncertu. Zvuk bol pomerne vyvážený, ale stál som neďaleko zvukára pod tribúnou. Ako som už spomínal, tak gró koncertu tvoril posledný album, z ktorého, ak dobre rátam, zaznelo sedem skladieb. Ďalšie štyri patrili do zlatého fondu kapely, a to menovite Night Eternal (pravda, tá nie je zase až tak stará), Opium, Alma Mater a záverečná hypnotická Fullmoon Madness. No, čo dodať k Moonspell, zahrali slušne, ale radšej by som si ich dal ako hlavnú hviezdu večera nabudúce, predsa len mám veľa obľúbených starých skladieb od nich, na ktoré sa kvôli tomu, že prezentovali nový album, nedostalo. Po prestavaní pódia sa zhruba o pol desiatej zhasli svetlá, dohralo intro Ave Satani z kultového hororu The Omen a na pódium nakráčalo britsko-české (resp. moravské) komando a ako posledný aj sám principál Dani Filth zahalený v kabáte a odštartovali skladbou Gilded Cunt z jedného z najkontroverznejších albumov ich kariéry Nymphetamine. Tak isto ako v prípade Moonspell, aj Cradle of Filth pochopiteľne dali priestor novým songom z posledného albumu. Ak sa moje uši nemýlia, boli, myslím, štyri, ale musel som behom ich setu riešiť problémy, ku ktorým sa dostanem až na konci. Každopádne dostalo sa aj na album Cruelty and the Beast, kde Mr. Filth pripomenul, že tohto roku tento skvost oslavuje svoje 20. narodeniny a pripomenuli sme si ho s Beneath a Howling Stars a Bathory Aria. Keď sme pri oslavách, tak celé MMC si zaspievalo Happy Birthday, pretože v tento večer oslavoval bubeník Marthus narodeniny. Pri hrabaní sa v archívoch kapely prišlo aj na kúsok z najkultovejšieho albumu Dusk And Her Embrace, kde zaznela titulná vec. Po cca hodinke sa s nami vampíri rozlúčili, ale, samozrejme, iba naoko. V prídavkovej časti sa okrem iných dostal na rad aj slaďák Nymphetamine, Her Ghost in the Fog (Dani...
Black metal zahalí o týždeň Banskú Bystricu!!!
Po prvý krát na Slovensku, a jediný koncert sa uskutoční v Banskej Bystrici v Rock klube Tartaros! Black metalové undergroundové zoskupenie z Californie Black Twilight Circle (BTC), ktoré sa inšpirovalo kultovým francúzskym LLN prinesie svoje 4 kapely na európsku pôdu – Arizmenda, Volahn, Dolorvorte, Blue Hummingbird on the Left (BHL). Na túto udalosť sa čakalo dlho a jednoznačným ťahákom tejto akcie bude VOLAHN bok po boku ARIZMENDOU. Chaos, uctievanie smrti, depresia sú textovým vyjadrením oboch surových black metalových projektov. Volahn sa však z veľkej časti venuje aj aztéckej mytológii a mysticizmu. Práve týmito témami sa halí celé turné Kalifornčanov s mexickými koreňmi. Špecifický zvuk BTC ocenia predovšetkým black metaloví nadšenci a fajnšmekri. Nečakajte žiadne medové plastické nahrávky od nuclearplastových kapiel. Okrem týchto dvoch projektov sa naživo predstavia aj DOLORVOTRE – poriadne špinavý okultný black metal a BHL – zhudobnené posolstvo samotného aztéckeho boha Huitzilopochtl. Ako support sa na Slovenskej časti predstaví domáca zostava PORENUT, ktorí nedávno vydali nové Epčko, tak to vypočuj! 27. 1. 2018, Rock klub Tartaros, Banská Bystrica Začiatok: 19:30 Vstup: predpredaj – 12€ ( thunderartbooking@gmail.com) na mieste – 15€ FB Event: http://www.facebook.com/events/832210036941070/ ...