Darchaic – Materia – Slovak Metal Army, 2018
sep08

Darchaic – Materia – Slovak Metal Army, 2018

Zverejnené v sep 8, 2018

Nie som asi jediný, komu sa aj napriek tomu, že sa relatívne snaží robiť všetko to čo má, kopia veci vo veľkom. Eventuálne niektoré veci z nevysvetliteľných dôvodov prehliada. Presne to je prípad posledného albumu Darchaic, ktorý mám uložený vedľa reproduktorov už ani neviem kedy. Nápor festivalovej sezóny povolil a keďže mám chvíľu čas, kým zase naplno udrie koncertná jeseň, môžem si dopriať toto tu. Ono, Darchaic poznám nejaký ten čas. Vyskytol som sa aj na akciách kde hrali, ale nejako nikdy som k nim viac nepričuchol. Ich čas nastal teda až so štvrtým albumom Materia. Čo teda skrýva v sebe album pod týmto pochrómovaným obalom? Darchaic som mal zafixovaný skôr ako melodický death metal. To je aj štýl z ktorého sa tu najviac vychádza. Ale tak ako upratovačka posadnutá svojou prácou naberá na svoju prachovku kadejaký bordel, tak aj Darchaic priliepajú vplyvy odvšadiaľ.  Hneď úvodná vec Glorifikovaný – Azrael, dá spomenúť na Soulfly, Sepulturu či Panteru. Vlastne groove metal vo svojej klasickej podobe. Až na refrén, ktorý je podfarbený príjemne melodickou vyhrávkou. Za vrchol považujem Necropolis. Začiatok sa nesie nazvime to v psychedelickom rytme, ale následne prechádza do podoby, ktorá mi je veľmi po chuti. Solídne chytľavá vec. Svoju dávku kontroverzie zrejme prináša Rudy hnus. Asi nemusím nejak extra vysvetľovať o čo tu ide. Tieto žabomyšie vojny na metalovej scéne ma nechávajú chladným a iba to tak z diaľky sledujem. Ale Darchaic sú asi prvý, kto to zhudobnili. No nič. Ako som vyššie spomenul vplyv Soulfly, Sepultury alebo Pantery, tak tu, na moje prekvapenie, počujem aj napríklad Slipknot. Najmä v Kunovom hlase. V kombinácií s melodic death metalovým základom mi to príde ako v ordinácií doktora Frankensteina, kde sa spája všetko so všetkým. Ale finálna podoba je celkom dobrá a tak ako legendárne monštrum, má tendenciu ničiť. Tu ale iba náš sluch, alebo končatiny pod pódiom. Som skôr priaznivec brutálnejších vokálov a preto mi spevákov hlas až tak veľmi neimponuje. Len rozmýšľam, ako by celok vyznieval, keby sa išlo do väčších hĺbok. Na druhej strane, je príjemne niekedy aj rozumieť textom. Toť asi vsjo. Materia nie je albumom, ktorý spôsobí hudobnú revolúciu, ale zapadať prachom by taktiež nemal. Ja si ho vrátim naspäť pri reproduktory a v horizonte blízkej budúcnosti sa k nemu určite ešte vrátim. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Carnal Tomb – Rotten Remains – Memento Mori, 2016
sep06

Carnal Tomb – Rotten Remains – Memento Mori, 2016

Zverejnené v sep 6, 2018

Spln mesiaca. Padajúca hmla na polorozpadnutý, chátrajúci cintorín. Oblohu križujú netopiere, v nekonečnej potrebe za naháňaním potravy. V tejto temnej idylke sedím sám na rokmi ošľahanom hrobe a brázdím prstami po náhrobku, v snahe zistiť hmatom, s kým to mám dočinenia, pretože nápis pod nánosmi času stratil čitateľnosť. Majestátne ticho noci prerušuje najprv nepatrné klopkanie a škrabot. Jemne ma to rozrušilo, ale keďže sa všetko vrátilo k mĺkvemu pokoju, prestal som si to všímať a nechávam sa unášať opäť nočným chladom. Lenže zvuky nesúce sa tmou, sú tu opäť. Periférne zaznamenávam pohyb a neverím vlastným očiam. Pár metrov odo mňa sa pôda na jednom z hrobov začína zdúvať a hluk naberá na intenzite. Ustupujem preto o pár krokov a skrývam sa za kaplnkou, ktorá tu už musí stáť veky a pozorujem situáciu, ktorá nastala. Miesto posledného odpočinku sa otvára, nahnité drevo z rakvy praská pod silou, ktorá na neho tlačí z dola. Ako krt, ktorý sa prekope na denné svetlo, z jamy vylieza niečo, čo bolo kedysi človekom. Pár jemných, nie príliš koordinovaných pohybov a táto bezbožná kreatúra zo seba zhodí aj tých posledných pár mäsožravých červov, ktoré ešte obhrýzali zbytky tkanív. Neuvedomil som si, že som vydal zdesený výkrik, ale už je neskoro. Prázdne jamky, ktoré kedysi vypĺňali oči, ma už zaregistrovali a lačný pud začal pracovať. Chcel som sa dať na útek, ale ohromený touto scénou som si nevšimol, že za mnou už stojí ďalší oživený „kedysičlovek“ a tento do mňa zahryzol s vervou svoje krvilačné zuby. Nakazil ma infekciou zvanou death metal. Sorry, zase raz za obšírny úvod. Neviem ako ste sa vy, po rámuse bažiaci, blúdiaci v riadkoch písaných krvou, dostali k počúvaniu tvrdej hudby, ale u mňa to prebehlo zrovna takto. Dajme tomu. Aby som sa ale dostal k tomu o čom chcem. Zvyknem sa v recenziách skôr venovať aktuálnym albumom, ale tu, pretože ma kapela dosť zaujala naživo, urobím výnimku. Debutový album Nemcov Carnal Tomb zase nie je nejaká starinka. Má na svojom konte iba dve čiarky, vyškrabané do steny cely zvanej história, znamenajúce každá jeden rok. Už pri pohľade na obal albumu je jasné, že životodarné tekutiny milovníkov old school death metalu, pôjdu do varu. Charakteristický zvuk švédskeho death metalu tu číha zo všetkých strán. Intro v podobe útržku z kultu menom Night of the Livind Dead, nás privedie k prvému smrtonosnému riffu skladby Undead Dread. Vplyv takých Grave je citeľný, ale nie iba ich. U mňa to definitívne vyhrala druhá skladba Beneath the Coffins. Lovecraftoidný text, dookola opakujúce sa meno bájnej entity Yog-Sothoth. Proste dýcha z tej skladby, ovplyvnenej doom metalom zase, čosi veľmi príjemne tajomné. Až desivo znie klavír na začiatku titulky Rotten Remains. Prekrývajú sa tu rýchle pasáže opäť s doomovými. Vokál Cryptic Tormentora, vlastným menom Marca Strobela, sa tu dostáva do polohy peklom vyvrhnutej potvory, napriek tomu je úplne zrozumiteľný....

Čítaj ďalej
Batushka a 777 Babalon v nedeľu v Bratislave!!!
sep05

Batushka a 777 Babalon v nedeľu v Bratislave!!!

Zverejnené v sep 5, 2018

Banda tajomných, zahalených, okultne ladených mníchov. To je Batushka. Poľsko dalo svetu metalu nejedno veľké meno, ale práve Batushka pred pár rokmi upútala na seba výraznú pozornosť svojim debutom Litourgiya. Od vydania tohto albumu už ubehli tri roky a dva krát sa predstavili aj slovenským fanúšikom. Po prvý krát ale pach kadidiel prinesú do Bratislavy. Ako support podporia Batushku slovenskí 777 Babalon. Vo svojej tvorbe kombinujú black metal s ambientom či doom metalom. Kto ste ich už mali možnosť niekedy vidieť naživo viete, že ich pódiová show môže smelo konkurovať aj ich známejším poľským kolegom. 9. 9. 2018, Randal Club, Bratislava Začiatok: 19:00 Vstup: 23€ https://obscure.sk/cs/tickets/detail/id/118  FB...

Čítaj ďalej
Beast Within the Sound – Propulsion of War – L´Inphantile Collective, 2018
aug29

Beast Within the Sound – Propulsion of War – L´Inphantile Collective, 2018

Zverejnené v aug 29, 2018

Ležal som tak tento rok vo výhrevnej peci svojho stanu na Obscene Extreme, keď mi prišla správa, aby som zbehol do stánku L´Inphantile Collective pre nejaké CD na recenziu. Tak som teda obul „bačkúrky“ a zdvihol svoje chromonohy a išiel sa prejsť ku stánkom s merchom. Nabalili mi, okrem iného, aktuálne EP pražských Beast Within the Sound, so slovami, že je to taký mix thrashu atď. Keďže kapela to mne nie je veľmi známa, vypočul som si najprv ich predošlý album …And Vice Versa. Čo bola možno chyba. Ten album je úplne iný ako aktuálne EP. Je skôr ladený do moderného groove/metalcore, niekde je to až nasmradlé nu metalom. Tak to dalo zabrať mojim ušiam aby som to dopočúval do konca. Ku Propulsion of War som teda pristupoval skepticky. Lenže nastal výrazný skok. Na tomto päť skladbovom EP ( štyri autorské skladby + cover Sea of Blood od The Exploited ) je už cítiť aj ten vyššie spomínaný thrash. Ale je skôr reznutý hardcorom, povedzme takých Hatebreed ( Filipov hlas mi dosť pripomína Jameyho Jastu ). Titulka má celkom dlhý rozbeh ( vcucla do seba asi aj intro ), kde sa po melodickejšej pasáži, zahryzne do poslucháča agresia tak, ako zubaté medzinožie do pánskych pých, v tom strelenom filme. We Are Humans si kapela zvolila ako „vlaštovku“ a natočila k nej aj klip ( nájdete pod článkom ). Tu je už myslím celkom dosť citeľná inšpirácia Hatebreed. Apropo pekný, vnímavý text. Siréna a nálety lietadiel hlásia príchod Smelly World. To intro je tak trochu obšlahnutý Baptism by Fire od Marduk, ale textovo sa ide jednoznačne proti vojne. Schválne či vám tam niektoré pasáže nebudú pripomínať jednu thrashovú legendu, kde má gitarista potetovanú hlavu a dosť výraznú bradu. Mocne, masívne a v stredných tempách na to ide Ignite the Bridges. Keď som si to vypeckoval, tak som mal pocit, že sa proti mne ženie stádo nabušených, steroidových býkov. Cover Sea of Blood od punkovej legendy The Exploited je zahraný skvelo, aj keď radšej mohla kapela prihodiť nejaký svoj kúsok. Ale dobre beriem, že je to EP a nejaký takýto bonus poteší hlavne kapelu samotnú. Kapelu ženú dopredu najmä skvelé bicie tlučmistra Jirku Zajíca ( Heaving Earth, Ingrowing, Ahumado Granujo… ). Možno by to chcelo trošku nápaditejšie sóla, ale možno som ja rozmaznaný. A možno je pravda uprostred.  Keďže ide o EP o dĺžke cca 25 minút, tak malo tlačidlo repeat asi pocit, že ho znásilňujem. Ale musím uznať, že sa celkom tie veci do mňa zarezali. Nezosral som sa síce z nich ako dostihová kobyla pred prvým štartom, ale celá placka sa príjemne počúva. Zvuk sa podaril, takže nemám čo viac dodať. Hodnotenie: 7/10...

Čítaj ďalej
Na pokec s fanúšikmi – Luboš Zapletal
aug28

Na pokec s fanúšikmi – Luboš Zapletal

Zverejnené v aug 28, 2018

Tradične bývajú rozhovory s kapelami, hudobníkmi atď. Prečo to ale nezobrať z opačného konca? Tak ako by bez kapiel nebolo fanúšikov, tak by bez fanúšikov nebolo kapiel, to je celkom jasná rovnica. Tak ma napadlo vyspovedať jedného takého. A prvý, ktorý mi prišiel na myseľ, bol tento borec, ktorého neprehliadnete kvôli dlhej brade a jeho mohutnej postave. Počúva na prezývky Zip, Lufus… a keď navštevujete koncerty, už ste na neho určite niekde narazili. Som rád, že ho môžem považovať za kamaráta – Luboš Zapletal. Takže poporiadku. Ako si sa dostal k tvrdej hudbe, poťažmo k extrému? Měl jsem o sedm let staršího kámoše. Bydlel vedle našeho baráku a v té době už jezdil na koncerty. Na kazety si nahrával kde co, takže jsem byl pořád u zdroje. Začal jsem poslouchat radio, hlavně pořad Poslucháte Větrník, později potom Gung – Ho. Sháněl jsem si Lp desky, jezdilo se do Polska kupovat originální kazety, nahrával jsem si kazety u Kamila Štěpaňe. Kupovaly se fanziny, později vznikaly časopisy Spark, slovenský Metal Hammer, Whiplash a další. Jezdil jsem i hodně na burzy, hlavně do Ostravy. Na učňáku bylo seznámení s kapelama jako Napalm Death, Obituary, Carcass. Do té doby nejtvrdší co jsem poslouchal byl thrash metal jako Sepultura, Kreator, Anthrax, Destruction, Sodom. Kapela, která měla zásadní vliv na moje směřování k tvrdé hudbě, potažmo death metalu, byla Assessor – Invaze. První zahraniční desku, kterou jsem si koupil, bylo AC/DC – Blow Up Your Video. Později jsme zakládali první kapelu a zároveň taky poslední. Po smrti zakládajíciho člena a člověka, který mě přivedl k metalu, jsem kytaru pověsil na hřebík. R.I.P. Radek Minarčík. Nikdy na tebe nezapomenu! Ktoré boli prvé kapely, ktoré ťa nasmerovali k súčasnému vnímaniu hudby ako takej? Největší vliv na mě měli Iron Maiden, Accept, Helloween – Walls of Jericho, Masters Hammer, Root, Kryptor, Assessor.. Později Napalm Death, Obituary, Death, Carcass, Pathologist, Krabathor a spousta dalších. Čo albumy? Aký bol prvý album, ktorý si si doprial za svoje peniaze? První album, který jsem si koupil, byla Rock Mapa – kompilace kapel. Si podobne ako ja tiež zberateľ, takže aká veľká je tvoja zbierka? Nájdu sa v nej nejaké rarity, niečo na čo si zvlášť pyšný, že to vlastníš? Vlastním asi okolo 4000 CD, nejsem sběratel, jsem fanoušek. Rarity se tam určite najdou, měl jsem přes 500 originálních kazet, než jsem je rozdal kámošúm a známým. Nechak jsem si jenom dema atd. Rád sa pídiš po ďalších a ďalších kapelách. Nejaký tip, čo ťa v poslednom čase zaujalo a myslíš si, že by si to zaslúžilo pozornosť? Každý den vychází spousta nových desek a je prakticky nemožné stíhat všechno sledovat. Na internetu toho najdeš mraky. Jsem rád za každé doporučení od kámošú, kapela pod. Objevovat nové věci mě pořád baví. Hudba je buď...

Čítaj ďalej