Festivalové leto 2024: Obscene Extreme Festival
Vrchol leta? Asi. Najlepšie obsadený extrémny festival tohto roka? Možno. Každopádne 25 rokov odvtedy, čo sa v roku 1999 po prvýkrát otvorili brány v areáli na Bojišti v Trutnove a privítali fanúšikov bažiacich po extrémnych žánroch. A taktiež Čurbyho guľaté narodeniny. A oslava narodenín to teda bude výstavná. Vlastne ako každý rok. Neviem, či má zmysel nejako opisovať zostavu ako vyšperkovanú, pretože tak je to každý rok. Či už ste fanúšikom death metalu, grindu, gore, crustu, powerviolence… určite nezostanete sklamaní a pre každého z vás/nás sa tam nájde nejaká tá dobrotka v tejto bohatej bonboniére. V roli gratulantov sa okrem fanúšikov predvedú kapely, ktoré sú našim ušiam známe, ale aj kapely, ktoré nielen, že ešte nehrali na Obscene Extreme festivale, ale dokonca nehrali vôbec ani v Česku (o Slovensku ani netreba vôbec hovoriť v týchto súvislostiach). No a pretože je lineup už uzavrený, nastal čas si tento ročník jemne predstaviť. Autopsy (USA) – Ak som spomínal kapelu, ktorá ešte vôbec nehrala v Česku, tak som narážal práve na týchto starých death metalových pohrebákov. Keď sa Chris Reifert podieľal na prapočiatkoch Death, nahral s nimi demá a kultový prvý album, ich cesty sa rozišli. Chris bez hudby dlho nevydržal, našiel si nových kumpánov a položil základy hnilých a nechutných Autopsy. Táto kapela si urobila meno skvelými albumami Severed Survival (1989), Mental Funeral (1991) a Acts of the Unspeakable (1992). Po rozporuplnom albume Shitfun z roku 1995 sa nad kapelou zavrelo veko hrobky a dlhé roky to vyzeralo, že z tohto hrobu niet úniku. V tomto období fungovali pohrobkovia tejto kapely pod názvom Abscess, až kým neprišiel rok 2009 a neprišla správa, že z cintorína bolo počuť nekoordinované zvuky, ktoré boli znamením toho, že sa stará zombie menom Autopsy prebrala k životu. Odvtedy Autopsy nahrávajú albumy ako na bežiacom páse, viď. minuloročný album Ashes, Organs, Blood and Crypts. https://www.youtube.com/watch?v=g5IHWtvU2zo Napalm Death (UK) – Kto aspoň raz v živote nevidel Napalm Death, tak nech zodvihne ruku. Táto živá a dýchajúca grindová stálica, ktorá už vyše štyridsať rokov pobehuje po svete v rytme skladby You Suffer, sa predstaví na pódiu, ktoré znamená grind opäť po šiestich rokoch (je až neuveriteľné ako to ubehlo). Medzitým (teda od toho roku 2018) stihli vydať iba jeden album (Throes of Joy in the Jaws of Defeatism, 2020) a okrem ich hudobného prejavu je teda zjavné, že sa už nemajú kam ponáhľať a niekomu niečo dokazovať. A my teda iba opäť budeme stáť s otvorenými ústami a budeme hltať všetky tie hlučné hity, ktoré kapela nazbierala behom ich dlhej kariéry. https://www.youtube.com/watch?v=VCWcOTajUGk&t=117s Dying Fetus (USA) – Rok 1991 bol pre hudobný svet a priezvisko Gallagher celkom plodný. V Manchestri...
Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť štvrtá
A ideme konečne do finále. Thrash metal nikdy neodišiel, ako sa kedysi tradovalo. Len tak nejako prebublával hlbšie v podzemí, kým ho tlaky nevyniesli znova na povrch ako obsah gejzíru. Stalo sa tak začiatkom nového milénia (resp. niekde aj o trochu skôr) a okrem toho, že sa aj staré kapely postupne vracali k svojmu (takmer) pôvodnému soundu a skladateľským schopnostiam, tak sa vyrojilo ohromné množstvo kapiel, ktoré dá sa povedať, že priniesli renesanciu do tohto žánru. Len keď tak letmo hodíte očkom a uvidíte kapely, ktoré už teraz patria medzi modly ako Municipal Waste (tí kedysi hrali dokonca na Garážach v Bratislave), Gama Bomb, Toxic Holocaust, Havok, Lich King, Violator, Bonded by Blood, Fueled by Fire, Evile, Warbringer, Suicidal Angels, Vektor, Bio-Cancer, Crisix… tak sami vidíte, že sa v thrash metale plodilo ako behom nejakého divokého večierka. A na túto vlnu odpovedala aj česko-slovenská scéna, ktorá priniesla hordu kapiel počúvajúcu na mená ako Exorcizphobia, Kaar, Murder Inc., Bajonet, Lahar, Laid to Waste, 1000 Bombs, Majster Kat, Radiation, Acid Force, Vendeta, či Catastrofy. Uf, je toho dosť a ďalšie kapely naďalej vznikajú, alebo sa dokonca aj vracajú z plytkého hrobu (pozerám vašim smerom Acid Force). No, ale aby som zostal v téme v ktorej sa tu šprtám už naozaj dlho. Tak germánsky thrash metal určite nehral druhé husle. Aj tu sa opäť nahodili nábojnicové pásy, úzke nohavice a nášivkové vesty. Okrem množstva nových mien na scéne boli tým hnacím nástrojom najmä tie najjagavejšie klenoty, teda Kreator, Sodom a Destruction. Vrhnime sa teda aj do príbehov po novom miléniu rovno po hlave. Po experimentálnych a do istej miery sa dá povedať, že osobných albumoch zrejme zatúžili Mille a spol. po návrate k podstatne väčšej agresivite (a možno za tým boli biedne predaje, či vlažné reakcie fanúšikov…). Možno by si niekto myslel, že Kreator od základu prekopali zostavu, ale nebolo tomu tak. ¾ kapely zostali nezmenené oproti albumu Endorama. Na rozlúčku zamával iba Tommy Vetterli (ktorý sa síce ešte nevrátil so svojimi Coroner, ale o pár rokov neskôr prišlo aj k tomu) a jeho miesto zaujal Sami Yli-Sirniö (dovtedy známy najmä pôsobením u ujetých Fínov Waltari). No a v zostave Mille, Ventor, Christian Giesler a Sami vznikol album Violent Revolution, ktorý patrí k albumom, ktoré znovu pomohli rozdúchať thrash metalovú vatru. Sranda je, že napriek citeľnému pritvrdeniu sa tu nevyskytuje žiadna vyložená sypačka a skladby sa nesú viac-menej v strednom tempe. Mille však už (až na pár momentov) rezignoval na čistý spev a znova kričí a cedí slová cez zuby podobne ako tomu bolo viac ako o dekádu skôr. Zvuk kapely sa však zmenil. Áno, nie je to ten hybrid nasávajúci vplyvy...
Report – Black Valentine vol.7 – Rock Fabric, Poprad
Zase je tu ten čas roka, keď vzduchom lietajú srdiečka, obtlstlí Amorovia, predajcovia kondómov sa kúpu v peniazoch a čakáreň na infekčnom je plnšia ako inokedy. Mimo týchto radovánok sa po siedmykrát v Poprade zlietlo „háfo“ death metalu old schoolovejšieho razenia, takže sa z toho už stala taká milá tradícia ako stráviť jeden večer v polovici februára. Zostava prešla od ohlásenia menšími zmenami, keď vypadli českí Sectesy a Nemci Pure Massacre, ale našli sa adekvátne náhrady v podobe Bloody Obsession spoza rieky Moravy a dolu Gerlachom sa spustili Poliaci Abominated. Tieto dva kúsky doplnili pôvodnú šťavnatú trojicu kapiel Graceless (Holandsko), In Pain (Švédsko) a Hrob (jediní domáci zástupcovia). Keď som sa v sobotu okolo obeda zobudil po nočnej, tak som tak rozmýšľal, či mi je to treba teperiť sa do Popradu. Po vykonaní relatívne rannej potreby som tieto chmúry zažehnal a bolo evidentné, že sa držali v tráviacom trakte. Po tak trochu fantazijnej jazde vlakom, kde na človeka vybafnú stvorenia za ktoré by sa nehanbili ani tvorcovia Star Treku, som sa ocitol v klube, ktorý už vyzeral celkom slušne zaplnený (a ľudia ešte prišli, síce neviem aká bola presne návšteva, ale dajme tomu, že bolo plno). Niečo málo po šiestej začali ušné lalôčky roztriasať tóny masívneho death/doom metalu, ktorý bol výsledkom hrania kapely Hrob. Túto mladú bandu tvoria členovia Krudus a Radiation a ak máte radi taký ničivý, valiaci sa death metal ála Rippikoulu, tak táto kapela je presne pre vás. Aspoň tak na mňa kapela pôsobí z ich zatiaľ jediného rovnomenného dema. Naživo mi tomu trošku chýbala tá buldozérová sila, ale stále to bolo vynikajúce. To bez debaty. Zaujímavo pôsobili také vybrnkávačky na spôsob nejakého starého doomu, možno až niekam ku Black Sabbath hodené, sprevádzané čistým spevom. Ku svojej tvorbe prihodili aj jeden cover a na moju hanbu je, že som nerozumel od koho tá skladba presne bola. Ja som sa práve na túto kapelu veľmi tešil a po ich koncerte toto moje nadšenie naplnilo zjavne dosť veľa ľudí, pretože po ich merchi sa iba tak zaprášilo (stihol som si aspoň tričko uchmatnúť). Publikum sa už jemne namlsalo, ale s jedlom rastie chuť. A tak v ďalšom riadku „meníčka“ stálo meno Bloody Obsession. S touto kapelou som sa stretol iba raz (ak sa nemýlim) a to pred nejakými šiestimi-siedmimi rokmi v Trenčíne (ak sa opäť nemýlim). Nepamätám sa ako som ich hodnotil vtedy, ale teraz ma veľmi prijemne prekvapili. Viem zhruba čo hrajú, viem že vydali nejaké albumy pod Pařátom, ale nejako som ich nemal veľmi v hľadáčiku. A asi to bola chyba. Death metal založený na naozaj chytľavých melódiách a silných riffoch (tu ma veľmi bavila skladba...
Festivalové leto 2024: Nice to Eat You Death Fest
Začiatok roka pre hudobných fanúšikov značí jediné – zaškrtávať miesto v kalendári pre lákavé akcie a nahlasovať v práci dovolenku. My, aby sme vám trochu pomohli, opäť prebehneme niekoľko najnabitejších festivalov, ktoré sľubujú prežitie niekoľkých letných (aj keď v tomto prvom prípade ide ešte len o polovicu mája) dní vyplnených riadnym rámusom. No a začíname opäť festivalom, ktorý vlastne otvára sezónu. Nice to Eat You Death Fest má už svoje pevné miesto v kalendári, ale žiaľ nie v mapách a tak sa po niekoľkých vydarených ročníkoch festival presúva zo Srbskej Kamenice o kúsok ďalej. Najprv to mal namierené do areálu campu v Jablonnom v Podještědí. Ale ani to nakoniec tak úplne neklaplo (zrejme nejaký nátlak verejnosti, ako to už býva zvykom…) a tak festival predsa len našiel svoj azyl v rekreačnom stredisku Bajtlich v obci Chřibská. Obec Chřibská leží v okrese Děčín na okraji Národného parku České Švýcarsko, cca 15km od Srbskej Kamenice, takže sa dá povedať, že stále ide o domáce prostredie. To by sme mali a tak je treba sa trošku pozrieť, čo nám organizátori tento rok pripravili za určite bohatý program. Pessimist (USA) – Meno tejto americkej death metalovej kapely možno nie je až tak veľmi obohraté v ušiach širšej verejnosti, ale ide o kapelu, ktorá svoj letopočet začala rátať už koncom osemdesiatych rokov. Čiže v zlatej ére hudobného štýlu ako takého. Každopádne, Pessimist nahrali niekoľko demo nahrávok a od polovice deväťdesiatych rokov do prvých rokov nového milénia splodili tri full albumy. Následne sa tak prerušovane vracali na scénu a opäť sa ukladali k odpočinku, resp. členovia kapely boli roztrúsení v iných kapelách, či projektoch. V posledných rokoch sa kapela snaží konečne naplno usadiť, čoho dôkazom je zmluva u Season of Mist, tak sa možno v pekelnom kotli už varia nové skladby. Meno Pessimist drží nad vodou hlavne gitarista Kelly Mclauchlin (ex-Diabolic, Hirax, Possessed…), ktorého dopĺňajú Ivan Allison (spev, Black Mass), Andrew J. Bowen (basa, Carnal Necrosis, ktorí sú domácim fanúšikom možno známi, pretože ich EP vyšlo pod hlavičkou Immortal Souls Production) a bubenícka mašina Tim Yeung (ex-Morbid Angel, Hate Eternal, Decrepit Birth…). https://www.youtube.com/watch?v=DoSP0qXr5cw Gut (GER) – Jo, nemecký porngrind, goregrind, nazvite si to ako chcete, ten je vždy šmakózny. A jedným z jeho najsmradľavejších diamantov sú vedľa Cock and Ball Torture práve Gut. Kapela zo Stuttgartu, ktorá už od začiatku deväťdesiatych rokov pomáha verejnosti spoznávať pornoherečky a rôzne sexuálne úchylky a do toho samozrejme, aby sa nepovedalo, hrá pekne basový tanečný goregrind, ktorý vám zatrasie panvou. Kto by nepoznal ich perverzné ranné nahrávky, skvelý album Odour od Torture, či prapodivný The Cumback 2006? V roku 2020, po dlhých štrnástich rokoch, prišli s novým albumom, ktorý...
Death metalový Valentín v Poprade vol. 7!
Môže byť sviatok zamilovaných vyfarbený do death metalova? V Poprade evidentne áno. Už po siedmykrát sa tam totižto v tomto období zletí letka záhrobne lomoziacich kapiel. Tento rok sa dá považovať za takpovediac prelomový, pretože dorazia kapely, ktorých meno má v ušiach undergroundu značný cveng. Tým nechcem povedať, že by po minulé roky bola zostava menej lákavá, no ale veď uznajte sami – z Holandska dorazí banda Graceless, ktorá má na svojom konte tri albumy, splitká napríklad s Revel in Flesh, vo svojej zostave hudobníkov, ktorí si prešli kapelami ako Soulburn, Just Before Dawn, či Grand Supreme Blood Court, prisahá na prašivý death metal vzoru Asphyx a aktuálne sa plaví na lodi v rámci kultového festivalu 70 000 Tons of Metal, vlajku Tre Kronor bude reprezentovať kultovka In Pain, teda kapela, ktorá stála pri zrode švédskeho death metalu, ale potom sa na dlhé roky odmlčala a tak nevstúpila do povedomia tak ako Dismember, Entombed a podobné kapely, ale na kvalite im to nič neuberá, Poľsko ponúkne zo svojej pokladnice jednu z mladších kapiel menom Abominated, ktorej vysoký krvný tlak spôsobuje death metal obsiahnutý v najcennejšej tekutine a kapela minulý rok splodila svoj debut, kde stačí iba jeden pohľad a viete, ktorá bije – obal od majstra Juanja Castellana a logo, ktoré čerpá z klasického fontu Vader, západne od rieky Moravy bude smerovať kapela Bloody Obsession, ktorá už je za tie roky dosť zabývaná na scéne, čo dokazuje svojimi štyrmi albumami a nakoniec nebude chýbať aj jeden domáci zástupca, konkrétne sa jedná opäť o jedno nové meno na scéne a to kapelu Hrob, ktorú poskladali členovia Krudus a Vrana z Radiation, či Goatcraft a ak máte radi valivý death/doom na spôsob Rippikoulu, tak tu sa budete cítiť ako doma. 10. 2. 2024, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 18:00 Vstup: 20€ FB...