Report – Alice Cooper, Black Stone Cherry – 15. 9. 2019 – Incheba Expo, Bratislava
sep19

Report – Alice Cooper, Black Stone Cherry – 15. 9. 2019 – Incheba Expo, Bratislava

Zverejnené v sep 19, 2019

Je to cca 10 rokov čo sa naposledy Alice Cooper ukázal na Slovensku a pre mňa vyše 2 roky, čo som išiel na takto veľký koncert rockovej legendy. Predsa len, radšej sa rochním v undergroundových vodách. Ale pretože ako malému cucákovi sa mi dostalo rockovej výchovy, tak k týmto starým pardálom scény chovám obrovský rešpekt a ak je príležitosť vidieť niekoho, kto pomáhal stavať základy našej milovanej hudby, tak sa snažím tieto koncerty navštevovať. Celý tento víkend som obetoval hudbe, pretože deň pred Cooperovým koncertom som zase raz prepadol kúzlu death metalu a grindu na Flesh Party (o tom ale v inom článku) a o 24 hodín neskôr som sa preinštaloval na nesmrteľné hity zlatej pokladnice rocku ako takého. S kolegyňou Mrtvolkou sme prišli s časovým predstihom a obaja sme rozmýšľali, či sme sa nedostali do spárov hromadnej halucinácie, pretože po parkovisku v Inchebe behala srnka. Rockový dinosaurus teda lákal aj iné ako fanúšikovské zvery. Dvere do haly sa otvorili o siedmej hodine večernej a tu, až podľa neskorších ohlasov od fans, sme sa dozvedeli, že valná väčšina ľudí tešiacich sa na koncert zostala ešte pred bránami a tak v lepšom prípade stihli iba niekoľko skladieb z predskakujúcej kapely Black Stone Cherry. Ak mám byť úprimný, tak to nie je moja šálka kávy (eventuálne si dosaďte nápoj podľa vlastnej chuti). Po technickej stránke kapele nemám čo vytknúť, aj keď postupom času mi ich set skĺzaval do monotónnosti a začal som sa v ich sete strácať. Za najväčšie plus považujem bubeníka (tu mi nezostáva nič iné, ako pritakať kolegom z Rocker.sk), ktorý pútal asi najväčšiu pozornosť svojou agresívnou, napriek tomu precíznou hrou. Inak pre mňa to bol taký klasický americký rock, tu štipka Lynyrd Skynyrd, tu Def Leppard (dobre, to sú Angličania) a pod. Ich trištvrte hodinka bola teda tak akurát. O štvrť na desať sa rozsvietili Alicove oči na plachte a za tónov skladby Feed My Frankenstein, plachta spadla a partia zbrojnošov ju odtiahla do zákulisia. Tým teda začala jeden a pol hodinová rockovo/hororová show. A ja som mal chuť pokľaknúť a podobne ako dvojica týpkov z filmu Wayne´s World vyhlásiť, že: „Nejsme toho hodni.“ Hneď pri prvej skladbe vybehlo spoza hradnej vežičky (celé pódium bolo vystavané ako zrúcanina) Frankensteinovo monštrum (to sa dalo dovtípiť už z názvu songu), ale nebol to posledný výlet bubáka od Mary Shelleyovej. Čo sa týka setlistu, tak ten bol postavený na najväčších klasikách (z najväčších hitov mi chýbali asi iba Hey Stoopid a Elected) z prebohatej kariéry. Zo súčasnej éry zaznela (ak sa nemýlim) iba jedna skladba a to Fallen in Love z posledného albumu Paranormal. Ja som sa snažil vypľuť moje hlasivky...

Čítaj ďalej
Badshot a Cutting Edge na dvoch koncertoch!
sep17

Badshot a Cutting Edge na dvoch koncertoch!

Zverejnené v sep 17, 2019

Pohľad do kalendára prezrádza, že sme sa dostali do jesennej koncertnej časti roka a mimo veľkých mien a prepchatých klubov a arén, sú tu aj maličké koncerty, ktoré ulahodia fajnšmekrom naprieč metalovými žánrami. K tejto skupine akcií možno zaradiť nadchádzajúce koncerty kapiel Badshot a Cutting Edge. Štvrtok v bratislavskom Kulturáku (+ Slamworth) a sobota v klube Adam´s Rock Bar v Zohore bude patriť práve tejto zostave kapiel. 19. 9. 2019, Kulturák klub, Bratislava 21. 9. 2019. Adam´s Rock Bar, Zohor FB Event Bratislava: https://www.facebook.com/events/634215110405909/  FB Event Zohor: https://www.facebook.com/events/2355699438090505/   ...

Čítaj ďalej
Death metalové légie v Nitre!
sep07

Death metalové légie v Nitre!

Zverejnené v sep 7, 2019

Nemecký death metal nie sú iba zaslúžilé legendy ako Morgoth, Fleshcrawl, Purgatory… ale aj služobne mladšie kapely, ako napr. Deathrite z Drážďan. Práve táto úderka vzývajúca odkaz old school death metalu z jeho zlatej éry, teda z doby, keď svoje erbovné albumy vydávali Obituary, Asphyx, Entombed… si príde podrobiť Nitru. Support bude v podobe exotiky. Aj keď Brazília je domovom viacerých veľkých mien metalového neba. Práve z tejto destinácie sem vetry dovejú kapely Necrobiotic a Warshipper. Taktiež sa predstaví aj jedna domáca kapela a to podtatranci Surgery. 28. 9. 2019, Frankie Rock Club, Nitra Začiatok: 20:00 Vstup: 10€ FB Event: https://www.facebook.com/events/1739526783012546/ ...

Čítaj ďalej
Flesh Party 25 v Bratislave!
sep04

Flesh Party 25 v Bratislave!

Zverejnené v sep 4, 2019

Mnohým z nás ešte doliehajú tóny z Open Air Fleshky, ale už je tu komornejšie a v poslednom čase už iba občasné pokračovanie Flesh Party pod strechou. Tentokrát sa Fleshka uchýli do bratislavského Randal Clubu, v ktorom bude pachuť extrémnych štýlov šíriť zaujímavo vysortovaná zostava. Putrid Pile – Headlinerom bude one man project chlapíka, počúvajúceho na meno Shaun LaCanne, teda Putrid Pile. Päť albumov očvachtaných krvou a inými telesnými tekutinami v rytme chorobného brutal death metalu. To je to voč tu kráčí. Apropo šiesty album je na ceste. Spasm – Tupa tupa goregrind odetý v priliehavých boratkách. V kapele nedávno prišla zmena na bubeníckom poste a tak treba omrknúť, ako sa im darí. Craniotomy – Slam/brutal death z najhlbších útrob kafilérií. Tu sme sa dočkali zase comebacku za mikrofónom pár mesiacov dozadu a pretože kapele nevyšla minuloročná oslava dvadsiatich rokov na scéne, tak oslava dvadsať jeden rokov na scéne bude ešte silnejšia. Anime Torment – Z Litoměříc brnknú na strunu death metalistov Anime Torment. Základný kameň je death metal, ale na ten sú ukladané ďalšie a ďalšie hudobné vrstvy. Pothead – Gangsta goregrind prevonia útroby klubu nasladlým pachom zelenej byliny. Kto ste ich už niekedy videli a na Fleshke už neraz hrali, viete o čom hovorím. Nový album je už tiež na ceste. Sperm of Mankind – Tanečný goregrind spod Prístavného mosta. Spermoni si idú svoje vo veľkom štýle a ako miestna grupa, budú mať aj podporu domáceho publika. 14. 9. 2019, Randal Club, Bratislava Začiatok: 18:00 Vstup: 15€ FB Event: https://www.facebook.com/events/283902692309351/ ...

Čítaj ďalej
Na cestách rámusu – part IV.
aug30

Na cestách rámusu – part IV.

Zverejnené v aug 30, 2019

Death Feast – 23. 8. 2019 – Andernach, Nemecko Už je to vyše roka, čo som naposledy prispel do tejto rubriky a ešte viac, čo som sa naposledy vydal na cesty s hlohoveckými porážačmi Craniotomy. Popravde, tento viac ako tisíc kilometrový výlet bol u mňa zbuchnutý behom pár hodín. Pôvodne som mal namierené na LoudFarm festival, ale pretože v mojom zamestnaní vládne väčší bordel ako na indickej tržnici, z ničoho nič sa mi akosi vyskytol deň voľna. A pretože mnohými ospevovaný Death Feast ma láka už nejaký ten rok, zvolil som teda túto alternatívu. Cca 120 minút po hodine duchov dorazila pre mňa dvojica Strunmajster a Hlavný Zjapak. Už sa nešlo iba na dostavníku, ale na kurva parníku. Ešte tak desať rokov a Craniotomy budú mať aj vlastný tourbus. Zbieranie ostatných členov posádky a kapely mi veľmi pripomenulo, ako sme na základke zbierali Pokémonov. Podľa hesla Gotta Cath Em All (stále tí Pokémoni…) sme sa zozbierali všetci. Ako posledná nasadla do požierača kilometrov moja šéfová Mrtvolka a tak sme tu mali aj ten povestný tŕň medzi ružami (hehe). V ten deň v Bratislave prišli šíriť „vľúdne“ slová zase Solúnski bratia. Že to ale už neboli Cyril a Metod, ale futbaloví fanúšikovia PAOK Solún, bol ale trochu rozdiel. Dúfali sme, že už nebudú žiadne dopravné obmedzenia a podobné veci.  Ale keď sme prišli in da Hauptstadt, tak už po nich nezostal ani prach a smrad. Kolesá sa teda rozbehli smerom na divoký západ. Pretože som bol nejaký očapený a každú chvíľu som zaspával, nemusím si robiť starosti s cenzúrou. Silný moment prišiel až na diaľnici niekde v Nemecku, kde počas tankovania na mňa doľahlo moje trávenie. Usain Bolt môže tíško závidieť môj beh okolo pumpárky. Ani som si nezobral výdavok z tourniquetu na toaletách, avšak vidinu rýchlej úľavy mi zhatili tureckí kamionisti, ktorí tvorili akúsi dlhú radu pri kabínke. Po vykonaní potreby ma prekvapilo, keď sa záchodová doska sama od seba automaticky umyla. Sú zase o krok pred nami (upravený citát Miroslava Donutila z filmu Pelíšky). Niekoľko kolón na diaľnici spôsobilo to, že namiesto dohodnutej dvanástej hodiny, sme dorazili na miesto činu okolo pol druhej. Tu sa to už hemžilo jedincami vyznávajúcimi škatuľky death & grind. Ono to je pochopiteľné, pretože už bežal druhý deň festivalu. Trošku si to opíšme. Andernach je také celkom malé mestečko (keďže sme netrafili na prvý krát presne na miesto určenia, tak môžem povedať, že aj centrum je pekné). Areál festivalu susedí s kúpaliskom, čo je v letných horúčavách skutočná výhra. Priestor pod pódiom je vybetónovaný, takže nemáte na druhý deň pocit, že ste zjedli nejaké to kilečko prachu. No a kolorit samozrejme dopĺňa hromada...

Čítaj ďalej