Report – Beluša Death Fest vol. 13 – 19. 10. 2019 – DK, Beluša
okt26

Report – Beluša Death Fest vol. 13 – 19. 10. 2019 – DK, Beluša

Zverejnené v okt 26, 2019

Tak sa opäť rok stretol s rokom a je tu znova death metalový sviatok v Beluši. Nejaký čas pred týmto ročníkom sa organizátori dostali do nepríjemnej situácie, keď im vypadol zo súpisky headliner, Poliaci Decapitated. Dieru v lineupe ale nakoniec doplnili možno aj nad očakávanie dobre, pretože sa im podarilo zlanáriť britskú death metalovú legendu Benediction, do ktorej radov sa v lete po dlhých rokoch vrátil klasický „zjapač“ Dave Ingram. Mimo toho bol lineup tradične vyvážený a niektoré kapely prekvapili, či nám aj rozšírili obzory. Ono to tak býva, že čím väčšia je partia s ktorou vyrazíte na akciu, tým býva aj väčší časový sklz, kým sa všetci skoordinujú. To sa stalo mne a tak sa ospravedlňujem kapele Realms of Chaos, ale nebolo v mojich silách pozrieť ani okamih ich setu. Ale niečo dodá kolegyňa Mrtvolka: Už pred piatou sa zo sály v Beluši ozývali prvé tóny. Boli to dnešní prví účinkujúci – Realms of Chaos. Takmer úplne na čas otvorila táto úderka brány Beluša Death festu. Na pódiu sa mi naskytol celkom zaujímavý obraz. Gitarista Jakub totiž sedel na stoličke. Samozrejme, malo to svoj dôvod, ale pôsobilo to na mňa celkom efektne. Okrem toho, ich ťaživý death metal na štýl Hate Eternal a technické vyhrávky vlastne ani nepotrebujú, aby jednotliví členovia skákali po pódiu ako zmyslov zbavení. Chalanov sledujem v zásade od ich začiatkov a tak je krásne sledovať ako sa postupom času menia a zdokonaľujú. V minulom roku sa u nich už naplno udomácnila aj bass gitara. Tento ťah bol naozaj dobrou voľbou, pretože bassa dodala hudbe hĺbky. Realms of Chaos nám teda tento večer doviezli aj nejaké novinky z ich tvorby, ktoré sa ocitnú na ich budúcom albume. Snáď sa im podarí nový album vydať čo najskôr, bude to zaujímavé, pretože hrajú nie veľmi častú formu death metalu, možno ako jediní na Slovensku. Oproti prvým koncertom bol tento neporovnateľný, minimálne čo sa týka zohranosti. Keď ešte nedávno boli počuteľné jemné preklepy, dnes boli všetky predošlé chyby odstránené a tým pádom žiadne rušivé elementy. Mohli sme sa zahĺbiť do samotnej hudby a jej štruktúry. Hudba Realms of Chaos má mnoho nápadov, hlavne čo sa týka gitarových partov. Človek sa niekedy až stráca v rôznych odbočkách. Chalani zapracovali aj na štruktúre skladieb, ktorá začína mať svoju vlastnú dynamiku a výstavbu. Celkovo teda musím vyzdvihnúť ich prácu za posledný rok, pretože každým koncertom sa ich úroveň zvyšuje. Aj napriek tomu, že zvuk bol vcelku dobrý, na niektorých miestach v sále sa trochu zlieval a naopak v miestach, kde bola basa, bolo výraznejšie počuť bass gitaru, ktorá prehlušovala druhú gitaru. Túto nedokonalosť, ak sa to tak dá nazvať, však beriem s ohľadom na daný priestor. V centre diania som sa ocitol až pri klasikoch východoslovenského death...

Čítaj ďalej
Punková legenda v Košiciach!
okt19

Punková legenda v Košiciach!

Zverejnené v okt 19, 2019

40 rokov na scéne. To chce vážne výdrž. A v punkových vodách dupľovane. Celkovo, keď sa povie punk, ktorá kapela vás napadne hneď vedľa Sex Pistols a Ramones? Správne, škótski anarchisti The Exploited. Celý ten čas tlačí pred sebou túto káru a pľuje do ksichtu politikom a všetkým autoritám agresor s červeným čírom – Wattie Buchan. Zrejme mnohí z nás čakali, keď ich pred pár rokmi zobral pod svoje krídla gigant Nuclear Blast, že sa konečne dočkáme nástupcu albumu Fuck the System. Už je tomu 16 rokov ako otvorene povedali názor na systém (ako keby sme to aj sami nevedeli) a úprimne ani veľmi neverím, že by ešte prišli s niečím novým. Ale vzhľadom na Wattieho zdravotné problémy, môžeme byť bez pochýb radi aj za živé prevedenie songov, ktoré pohnú žlčou nejednému zástancovi pevne daných pravidiel spoločenského života. A tak všetci, kto máte zdravé nohy, na srdci vypálené erbovné Áčko a v hlave jasne stanovený odpor k normám, ktoré zväzujú nielen ruky, ale aj mozog, je treba si urobiť tak trochu iný Sviatok všetkých svätých. 1. 11. 2019. Colloseum Club, Košice Začiatok: 19:30 Vstup: predpredaj v klube 17€, Ticketportal 19€, na mieste 22€ FB Event: https://www.facebook.com/events/729059367545727/ ...

Čítaj ďalej
Black metal na Dušičky!
okt19

Black metal na Dušičky!

Zverejnené v okt 19, 2019

Prahnú vaše zmysly po ukojení temnotou a agresiou? Tak je načase vám predstaviť akciu, kde váš chtíč dosiahne naplnenia. Mimo koncertov, ktoré ťahajú na veľké mená, sa viacerí z nás ukrývajú v bezpečnom prítmí undergroundovej clony. A z toho najtmavšieho kúta ľudskej psyché vyrazia na pódium štyri hydry, menovite – Nihillin (CZ), Wizard Infernal (CZ), Infernal Cult (CZ) a Terrestrial Chaos (SVK). Jednu zo zastávok tohto česko-slovenského miniturné bude hostiť aj bratislavský Kulturák klub v období, ktoré je tak už z prapodstaty určené na takto hudobne ladené večery. 2. 11. 2019, Kulturák klub, Bratislava Začiatok: 18:00 FB Event: https://www.facebook.com/events/1284348225103484/ ...

Čítaj ďalej
Praselizer – Faekal Addiction – Bizarre Leprous, 2019
okt17

Praselizer – Faekal Addiction – Bizarre Leprous, 2019

Zverejnené v okt 17, 2019

Ja žijem na vidieku. No a teraz, v jesenných mesiacoch, poľnohospodári rozhadzujú po poliach hnoj. Čo to má spoločné s hudbou? Ja len toľko, že z ničoho nič tu predo mnou stojí, nový album Praselizer, pripravený na recenziu. Náhoda? Nemyslím si. Tým sa samozrejme nechcem nikoho dotknúť, len sa stačí pozrieť na názvy songov, či na obal (za ktorým stojí Chymus (Isacaarum. Antigod)) a je vám, jasné čo tým chcel básnik povedať. Ak máte radi goregrind a nejako podozrivo často na vás sadajú muchy, tu si pošmáknete. Z deviateho kruhu pekelného mojej pamäte sa mi dokonca vynorila spomienka, že som túto kapelu videl aj naživo. V roku 2014 sprasili pódium na prvej Flesh Party Open Air. Aj keď to je tak všetko na čo si pamätám. No nič, od tej doby kapela povyrástla a dovalila aj s novým materiálom. Ako som už povedal, stačí jeden pohľad na obal, ktorý dokonale korešponduje s názvom Faekal Addiction (Fekálna závislost, inak všetky názvy songov sú uvedené aj v angličtine a aj v češtine). Po hudobnej stránke sa isto iste ponúka porovnanie so štýlovo podobnými hovňousami Gutalax. Povedal by som však, že Praselizer prezentujú agresívnejšiu formu goregindu (aj keď nejaké to tupa tupa je samozrejme zastúpené aj tu), možno trochu paralela napr. s Aggresive Tyrants. Ale podobne ako análne komando, tak aj Praselizer využívajú kvantum rôznych úryvkov a hlášok z filmov, ktoré tvoria formu intier (v prípade poslednej skladby Pan Smrádek aj outra). Ako ukážka pred vydaním albumu bola do sveta vypustená „gospelová“ skladba Sakrální exkrement aneb farářova hrachovka (výživný názov). A dá sa povedať, že patrí k tomu najlepšiemu na albume. K tým highlightom by som zaradil aj agresívnu titulku Faekal Addiction, Šleháné hovno v prdeli divočáka mysliveckými penisy v zeleném údolí (tu si musela múza obuť fakt ťažké kanady, keď ich nakopla k tomuto názvu a celkom by ma zaujímala možno historka vzniku tohto poetického súslovia) s introm Surfin Bird a v istých momentoch možno až s black metalovým zápachom a Teplé hadice z Modré ústřice (už som dlho nepozeral Policajnú akadémiu…). Ale každý, kto holduje goregrindu si nájde v tejto lahodne zapáchajúcej kolekcií svojich favoritov. Ešte by sa patrilo zmieniť, že bicie na tomto albume nahral Denis (Kandar, Mincing Fury…, Space Hamster…) a pretože je majster svojho remesla a bicie preháňa tak rýchlo ako Jeľcin svojho barmana, tak je to v konečnom výsledku aj počuť. Veľakrát neviem, čo napísať záverom a to je aj tento prípad. Môžem vás akurát v mene kapely pozvať na krst albumu, ktorý bude hostiť Varnsdorf 16. 11. v sprievode kapiel Spras, Bum, DPK a Histos. Hodnotenie: 8/10...

Čítaj ďalej
Report – Shitfest 33. – 5. 10. 2019 – Smer Klub 77, Žilina
okt10

Report – Shitfest 33. – 5. 10. 2019 – Smer Klub 77, Žilina

Zverejnené v okt 10, 2019

Shitfest obchádza (aspoň teda v okruhu mojich známych) až taká legendárna aura. Minulý rok v januári sa toto meno vrátilo na koncertnú mapu Slovenska a tento rok tu máme za názvom poradové číslo, na ktoré Kristus nerád spomína. Oproti minuloročnej edícií sa presúvame do väčších priestorov Smer Klubu a v súpiske svietia aj o čosi väčšie mená. To spôsobilo značný divácky záujem a dokonca z okolia Hlohovca sme poskladali plné auto, vrátane náhodne prichýlenej reinkarnácie Ladislava Melíška. Väčšinou som spokojný s tým, ak sa začína presne, avšak teraz som dobiehal do klubu už za zvuku gore rytmov. Lymphatic Gore Decomposition sú viac menej uložení k odpočinku a tak bolo celkom príjemné ich vidieť po čase zase na pódiu. Už pri prvej kapele bolo celkom dosť ľudí v klube, čo tešilo zrejme aj kapelu samotnú. Zvuková stránka (ako som si neskôr všimol) dosť záležala od toho, kam sa človek postavil. Naľavo to bola celkom zvuková guľa, ale čím viac sa človek posúval doprava, tak to bolo celkom počúvateľné a vyvážené. Čo viac dodať? Bratislavskí goregrinderi svojou cca pol hodinkou dokázali spotiť tričká prvých tancu chtivých odvážlivcov a tak splnili to, čo bolo od nich treba. Od hudby, ktorá vám roztrasie sama od seba panvu, prišlo trošku vážnejšie a statickejšie podanie extrémnej hudby. Na Prešovčanov Perversity sa mi dari celkom často narážať a tak ich mám zo živého prednesu celkom napočúvaných. Hrnú si síce stále to svoje, temnejšie ladený death metal na štýl Incantation, ale ich hudba ma proste baví. Už z pohľadu na nich na mňa dýcha taký príjemný old schoolový dych (teda okrem basáka, to je mlaďoch) prvej polovice deväťdesiatych rokov a to ja v rámci štýlu mám vážne rád. Nasledovala najväčšia štýlová odbočka večera. Na návrat Orkrist na scénu som počúval chválu zo všetkých strán. Pre mňa je táto kapela takou nostalgickou vsuvkou. Celkom som ich mal rád na prelome základky a strednej školy, teda v čase, keď to kapela pomaly zabalila. Lenže ja osobne som na križovatke vývinu vyhodil blinker na inú stranu a Orkrist zostali stáť na stopke. Keď som tam tak stál a počúval ich, tak sa do mňa začala vkrádať strašná nuda. Samozrejme, našli sa ľudia a nebolo ich málo, ktorí boli vyložene nadšení. Ale u mňa sa to povestné iskrenie nekonalo. A flautu bolo miestami problém počuť. No tí, ktorí prišli kvôli nim, dostali všetko to, na čo čakali a aj niečo naviac. Tým naviac myslím novú skladbu, ktorá si ale nesie ducha starších časov. Ďalšia kapela, ktorá sa vrátila zo záhrobia ako Tarman v The Return of the Living Dead, sú Pyopoesy. A ďalšia kapela, ktorá hrala na nostalgickú strunu. Ale tak...

Čítaj ďalej