Czech Grindpublic Tour už od zajtra!
Tak predsa len to začína vyzerať, že sa nám začína v oblasti koncertov trošku rozjasňovať. Väčšina koncertov je síce za riekou Moravou, ale to je v podstate iba malý detail. Už zajtra štartuje malé (ale vzhľadom na okolnosti a dobu, tak stále slušné) štvorzástavkové turné, na ktorom si prídu na svoje najmä grinderi. Najväčšími písmenami svieti na plagáte logo francúzskej grindovej stálice Inhumate. Banda vedená šialeným vokalistom Christophom minulý rok vydala nový album Eternal Life, ktorý je ale podľa nich posledným. No, uvidíme. Lineup dopĺňajú rakúski hroziči Distaste a holandskí drtiči Teethgrinder. No a samozrejme na koncertoch sa pripojí ešte aj domáci support. V Prahe sa môžete tešiť na Insistent, v Brne bude iba základná trojica, v Ostrave Sick Sinus Syndrome a v Uherskom Hradišti to budú Spasm a Kandar. 16. – 19. 2. 2022, Praha, Brno, Ostrava, Uherské Hradište FB Events: Praha: https://www.facebook.com/events/323104212013414?acontext=%7B%22event_action_history%22%3A[%7B%22surface%22%3A%22page%22%7D]%7D Brno: https://www.facebook.com/events/485067926553222?acontext=%7B%22event_action_history%22%3A[%7B%22surface%22%3A%22page%22%7D]%7D Ostrava: https://www.facebook.com/events/647411020008239?acontext=%7B%22event_action_history%22%3A[%7B%22surface%22%3A%22page%22%7D]%7D Uherské Hradište: https://www.facebook.com/events/313123449710139?acontext=%7B%22event_action_history%22%3A[%7B%22surface%22%3A%22page%22%7D]%7D...
Black Valentine vol. 5 v Poprade!
Tak, držme si silno palce. Aj takéto veci čítam okolo koncertov a aj okolo tohto konkrétneho. Takže si trošku zhrňme, čo sa za posledné mesiace stalo. V októbri sme mali čo dočinenia so špeciálnou edíciu Black Valentine, ako spomienkou na Juraja Haríňa. V tom čase bol na tradičný februárový termín naplánovaný koncert, kde mali svoje nástroje drtiť aj kapely z Francúzska, či Švédska. Netreba byť veľký „koumák“ prečo zrovna táto zostava teraz nepripadá do úvahy a tak sa organizátori rozhodli pre československú verziu. Táto verzia číta mená ako Dehydrated (vonku nový album), Surgery (domáca banda, pracujúca na novom albume), Arawn (na popularite stále rastúce meno z Česka), Refore (thrash ako remeň tuna kúsok z Moravy) a Funus (krásne rachotivý death metal poskladaný známymi postavičkami undergroundu). Takže ako vidíte, zostava aj napriek okolnostiam stále lákavá. A ako som napísal o pár riadkov vyššie, držme si teda silno palce! 12. 2. 2022, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 18:00 Vstup: 10€ FB...
Kapela Plebs a ich pohľad na slovenský kolorit
Prihláste sa všetci, kto máte hneď takto skraja roka chuť na niečo nové, málo známe, neotrelé a zároveň drsné, chytľavé a agresívne. Verím, že sa vás nájde dosť. Len čo dozneli posledné výbuchy silvestrovských delobuchov (a skončili maródky po ich „odbornom používaní“) a taktiež prestali účinkovať nežiadúce vlastnosti alkoholu, istá kapela Plebs nečakala a šmarila medzi ešte mierne dezorientovaný ľud svoje prvé (a vzhľadom na to, že som si to aj pustil, tak verím, že nie posledné) EP 24/7. Takýmito slovami nám ho odprezentovali v mailboxe: „My sme Plebs a 2. 1. 2022 sme dali von naše prvé EP 24/7. Pôvodne sa to malo volať 15 minút praudy o Slovensku. To by bolo, ale moc praudivé a dlhé. Je tam všetko – drogy, sex, drahé autá, automaty, chlast, Bill Gates, Soros, no proste všetky nástrahy moderného Slováka.“ Z priloženého textu je určite jasné, že chalani „nevedia, čo je to sarkazmus“ (hehe). V kombinácií s úderným hc/metalom je to vcelku solídna rana na solar. Aby ste si tiež vedeli urobiť obraz, prípadne nadšene híkať, či popod fúzy nadávať, tak pripájame nejaké linky, ktoré by nemali ujsť vašim bystrým zmyslom. Kapela si zaslúži pozornosť, tak smelo do toho. https://mysmeplebs.bandcamp.com/releases?fbclid=IwAR2hvThHRouM9_ib9fIqF1384ckQo74T3zolPUGeJ72RSI6CqTxpjOnJhPg https://www.instagram.com/mysmeplebs/?fbclid=IwAR3sMc1uzY3Uz2XY_SPf0cp1OWiRUmCWjbtDUJHZc-SyBiY0Ot7lscpMUJQ https://www.facebook.com/mysmeplebs...
Dehydrated – After the Funeral – Bizarre Leprous Production, 2021
V novembri sa nám po štyroch rokoch od výborného comebackového albumu Resurrection ozvali zas a znova kultoví „Hydranti“. Nebolo to z ničoho nič, ako som niekde čítal. Kto ich sleduje, tak vie, že títo borci stále niečo kutia, skladajú a tak podobne. Takže bolo otázkou času, kedy prídu kontrakcie a nový prírastok scény bude na svete. Problém sa asi musel riešiť v otázke vydavateľstva, pretože po smrti Jura Haríňa bolo asi jasné, že Immortal Souls Productions bude už žiaľ minulosťou. Kapela tak presedlala za rieku Moravu a našla útočisko u Bizarre Leprous Production, čo ma vcelku prekvapilo, pretože tí sa sústredia väčšinou na všemožné odnože grindu a nejakého takéhoto vyložene old schoolového death metalu v ich stajni veľa nenájdete. Ale zase patria tu v okolí k tomu najlepšiemu. Okrem tohto asi nenastala v kapele žiadna zmena. A tak je na čase si položiť otázku. Nepodliezli Dehydrated tú vysoko nasadenú latku z roku 2017? Túto otázku nech si zodpovie každý sám. Ja to mám takto. Po až filmovom intre sa na mňa vyvalila kanonáda bicích titulnej After the Funeral. Pasáž zhruba niečo okolo minúty mi príde taká príliš obyčajná, ale od toho momentu ako sa ukáže pekne ohlodaný riff v celej svojej kráse, tak aj moje uši zbystrili. Taký ten závan začiatku deväťdesiatych rokov ála Massacre. K tejto modle majú Dehydrated celkovo blízko, pretože na predošlom albume si chlapi zobrali na paškál ich prastarú hitovku Dawn of Eternity a na EP And Death Shall Have No Dominion (2019) im čo to zamumlal samotný Kam Lee. Jedna vec na ktorú som si chvíľku musel zvykať, je Draganov tak trochu inak posadený vokál, ak si to porovnám s minulou nahrávkou. Príde mi, že ide viac do hĺbky a nepôsobí na mňa tak ostro ako minule. Čo ale nie je na škodu, len v tom cítim zmenu. Zvuk na celom albume mi príde mäkší, ak je to ten správny výraz. Nazvučenie gitár by som prirovnal k mačkaniu koženej sedačky. Taký ten milý zvuk, pri ktorom tým správnym ľuďom naskočí husia koža od rozkoše. Najpodarenejšie sú v tomto ohľade bicie. Moje dve prkotiny na hlave postihnuté tinnitusom sa vyškierajú od radosti. O Elevových schopnostiach netreba zbytočne diskutovať a mám dojem, že práve jeho nástroj prevzal na tomto albume takú vodcovskú funkciu. Krásne posúva a dramatizuje skladby. Presne to je prípad Scatering Ashes, najdlhšej kompozície na albume. Vyše sedemminútový opus, v ktorom sa nachádza na pomery death metalu možno až veľa. Hovorený úvod na ktorý nadväzuje až skoro doom metalová časť, ktorú zase rozrazí artiléria bicí, ktorú zase vystrieda veľmi chytľavý riff. A niekde uprostred čnie nad tým všetkým ešte heavy metalové sólo (tej melodiky...
Suma sumárum 2021
MRTVOLKA Tak ako po minulé roky, aj tento som sa rozhodla priniesť prehľad pre mňa zaujímavých nahrávok zo slovenskej scény. Nebude to teda rebríček, skôr krátke zhodnotenie daného albumu. Pri tých albumoch, kde bola urobená recenzia uvádzam len žáner, krátky popis a môj dojem z albumu. Albumy som ešte rozdelila na tie, ku ktorým bude po Novom roku recenzia. Na nasledujúce albumy bola urobená recenzia buď z môjho pera, prípadne niektorým z redaktorov Metalexpress. Recenzované albumy All Against Nothing – Vítam ťa v tme – All Against Nothing hrajú zmiešanú formu death metalu, metalcore a melodického metalu. Po zvukovej a lyrickej stránke veľmi vydarený album. Ak máte radi tento štýl, je to jedna z nahrávok, ktoré určite potešia vaše uši. ČAD – Medvede – štandardne kvalitatívne nevybočujúci ďalší radový album ČAD, kde si každý nájde minimálne jednu obľúbenú skladbu, ktorá mu utkvie v pamäti ako železný klinec. Merged in Abyss – The new era – Na recenzovanie tejto nahrávky som sa žiaľ neodhodlala, ale urobil tak namiesto mňa redaktor Nihil. Vypožičiam si teda jeho slová – Merged in Abyss nechýba inšpirácia a chuť nahrávať, The New Era je pestrá zmes rôznych black metalových smerov, na svoje si prídu black metalový tradicionalisti, ale vďaka spomínanej pestrosti materiálu aj priaznivci iných žánrov. Zaujmú najmä jednotlivé skladby, ako celku albumu trochu chýba ucelenejšie vyznenie, ktoré by poslucháča pohltilo a pustilo až na konci. V každom prípade veľký potenciál do budúcnosti. Patriarcha – Singularita – Tento rok sa so svojim debutom prihlásila aj skupina Patriarcha u Gothoom Production. Nedajte sa zmýliť ich názvom, ktorý nabáda, že azda ide o pagan black metal a pod. Ich novinka je naopak pestrou zmesou death metalu, s občasnými prímesami black metalu a progresívneho metalu. Za zaujímavosť stojí, že všetky texty sú po slovensky, hoci tomu názvy skladieb nenasvedčujú. Performed – Moronia – Jedna z posledných nahrávok, ktorá vyšla tento rok pod SMA. Ide o thrash metal s rôznymi melodickými vsuvkami a množstvom nápadov. Ak máte radi skôr melodickú odnož thrash v thrash metale, určite si prídete na svoje. Album, ktorý aj napriek svojej dĺžke určite nenudí, práve vďaka dobrej kompozícii skladieb a mnohým nápadom, s ktorými sa kapela popasovala naozaj dobre. Killchain – Roteness – Po dlhšom čase sa s novinkou prihlásili aj Košičania Killchain. Na novom albume dominujú dlhšie skladby, často so zložitou výstavbou, gitarovými sólami a Gabiho dravým vokálnym prejavom. Cítiť trochu odklon od hopsavého grind-core, nakoniec Killchain vždy inklinovali skôr k jeho kombinácii s death metalom. Väčšina skladieb nie je priamočiara, skôr na mňa pôsobí nezapamätateľným dojmom. Celkovo je však album ucelený a kvality všetkých hudobníkov a nahrávky ako takej sú nepopierateľné. Old Tomb – Heir to the cosmic throne – Pre mňa osobne jeden z najlepších objavov tohto roku. Ide o EP, štýlovo o doom metal v staršom špinavšom šate. Už samotný názov kapely...







