Legenda Massacre na dvoch koncertoch v Česku!
aug30

Legenda Massacre na dvoch koncertoch v Česku!

Zverejnené v aug 30, 2022

Mená ako Bill Andrews, Rick Rozz, Allen West, Terry Butler, či Kam Lee určite zachytili vaše hudobné radary. Reč je samozrejme o jednom zo stavebných kameňov death metalového žánru ako takého, kapele Massacre. Svojimi rannými nahrávkami ako debutom From Beyond (1991) a EP Inhuman Condition (1992) obrusovali hrany vtedy ešte len rodiaceho sa žánru. Niektoré kapely ale nemajú to šťastie udržať sa v top forme dlhodobo. Prišli neustále zmeny zostavy, neúspech albumu Promise, nespočet rozpadov a návratov. V roku 2014 sa svet dočkal nečakaného, keď vyšiel album Back from Beyond, silne odkazujúci na najslávnejšie obdobie kapely (viď obal, či názov albumu). Zostavu, ktorú okrem Ricka Rozza a Terryho Butlera tvorili bubeník Mike Mazzonetto a spevák Edwin Webb (ex-Diabolic), tiež nečakal dlhý pobyt na výslní. Preskočíme niekoľko rokov, kde sa menilo meno kapely kvôli rôznym právnym ťahaniciam a presunieme sa do súčasnosti. Massacre aktuálne fungujú, koncertujú a nahrávajú. Zostava sa opäť totálne prekopala, do čela kapely sa vrátil Kam Lee, ktorý si naverboval k sebe zvučné mená Jonny Pettersson (Wombbath, ex-God Forsaken, ex-Just Before Dawn…), Rogga Johansson (Paganizer, Ribsreader…), Scott Fairfax (Memoriam, ex-Cerebral Fix…), Brynjar Helgetun (God Forsaken…) a taktiež starého parťáka Mikea Bordersa. Táto zostava v sebe zrejme pociťuje hyperaktívnosť, pretože minulý rok sa vrátili na scénu albumom Resurgence, ktorý tento rok nasleduje EP Mythos. Tak predstavovačku máme za sebou a teraz jej dôvod. K naším západným susedom sa táto legenda po prvýkrát vydá pokoriť priestor na pódiu. A to rovno dvakrát. Najprv sa Kam Lee a jeho partia predstavia 9. 9. v Srbskej Kamenici v rámci festivalu United in Brutality (okrem nich tam narazíte aj na SDI, Torr s old schoolovým setom, Necrosy, Galvanizer, Escarnium…) a na druhý deň, teda 10. 9. sa na nich môžete tešiť v Olomouci, konkrétne v S-klube, kde im budú sekundovať Taliani Necrosy a domáci Mivedantal. Takže plán znie jasne – nerobte si iný program a na druhý septembrový víkend si vyberte jednu zo spomínaných akcií. United in Brutality 8.-9. 9. 2022, Kemp Ferdinand, Srbská Kamanice FB Event: https://www.facebook.com/events/1415428482252248 Olomouc 10. 9. 2022, S-klub, Olomouc Predpredaj: https://www.predprodejolomouc.cz/action/massacre?fbclid=IwAR0A1wO66z5RoWB7v8PyDMPXa8Z005uEN64kc9zU-nqHD8zWk2pjjopK1es FB...

Čítaj ďalej
Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť prvá
aug21

Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť prvá

Zverejnené v aug 21, 2022

Pamätám si nejakú takú pofidérnu reportáž na TV Nova spred x rokov, ktorá sa akože venovala metalovej hudbe. Pri bode menom thrash metal ma pobavilo, že ho opisovali ako „neznesiteľne rýchlu hudbu so spevom, ktorý pripomína zvracanie“. Naozaj erudovaný názor. Keď dáme stranou takéto povrchné pohľady a pozrieme sa na thrash metal očami fanúšika (no hej, som skôr taký zdochýňajúci vyplavený kapor, ktorý sa zmieta na brehu v blate death metalu a grindu, ale thrash metal si ma z tohto blata do tejto podoby vyformoval ako ruky Patricka Swayzeho a Demi Moore nejakú misku na hrnčiarskom kruhu vo filme Duch), tak samotný žáner sa z geografického hľadiska delí hlavne na americkú (kapely z Bay Area atď.) a nemeckú (teutonickú) vetvu. A práve tej druhej menovanej sa budem v nasledujúcich (a nebude ich málo) riadkoch venovať. Keď dávam dokopy takéto obsiahlejšie články, tak ma k nim väčšinou niečo musí spontánne nakopnúť. V tomto prípade to bola taká zaujímavá kompilácia, ktorú vydávajú na jeseň tohto roka Sodom, kde sa formou znovu prehrania spomína na každý jeden album z ich bohatej diskografie a taktiež to, že sa chystám k našim severomoravským susedom na koncert Assassin (ak sa nič neskazí, lebo vieme ako to teraz v podstate so všetkým chodí… edit. skazilo sa…). Nemecký thrash metal je pojem a jeho zhrnutie bude vcelku obšírne. Napriek tomu mi je už hneď v úvode jasné, že určite nedokážem zmapovať všetko, čo stojí (resp. stálo) za pozornosť a tu dávam priestor aj vám, ktorí sa tu začítate, o nejakú formu interakcie, alebo pripomenutie, či tip na kapelu, ktorá by vám v tomto súpise mohla chýbať. Taká hlavná tepna, ktorá tvorí základ tohto článku a z ktorej budem odbiehať k o niečo menším cievam, je tzv. veľká germánska trojka (ja viem, že k nim niekto začal od istého času radiť aj Tankard, ale stále mi to príde iba ako nejaký marketingový ťah, aby sa mohli porovnávať obe strany Atlantiku vo vyrovnanom počte), teda Kreator, Sodom a Destruction. Osobne som ročník 1990, takže logicky éru počiatku osemdesiatych rokov nemám odžitú na vlastnej koži, ale mám vcelku dobrú predstavivosť. Takže máme tu prvú polovicu ôsmej dekády minulého storočia. Tvrdej hudbe vládnu kapely NWOBHM na čele s Iron Maiden, Judas Priest a Saxon s ich megalomanskými pódiovými show, na siedmu pekelnú bránu vybuchuje hulvát Cronos s jeho pekelnými parťákmi Mantasom a Abaddonom pod hlavičkou Venom, na britských ostrovoch sa okrem toho nadychuje k frontálnemu útoku druhá vlna ešte ostrejšieho punku reprezentovaná kapelami ako The Exploited, Discharge, či GBH a nad tým všetkým sa vznáša na „jemnom“ drogovom obláčiku nábojnicovými pásmi opásaný Lemmy so svojimi Motorhead. Toto všetko sú základné ingrediencie...

Čítaj ďalej
Report – Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment, Korpse, Craniotomy, Cranial Void – 14. 8. 2022 – Randal Club, Bratislava
aug19

Report – Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment, Korpse, Craniotomy, Cranial Void – 14. 8. 2022 – Randal Club, Bratislava

Zverejnené v aug 19, 2022

Letné koncerty v kluboch sú peklo. A to teraz nemyslím len nejako obrazne. Bod varu je blízko a vy sa postupne meníte na čajník, ktorý už-už začne pískať. Môj katalóg podobných ľudských gril párty sa pred pár dňami rozrástol o nový prírastok (pamätné koncerty Brujeria v 2016 a Obituary o rok neskôr na tom istom mieste). Dosť hustú zostavu Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment a Korpse doplnili ešte dve slovenské mená, ktoré majú čo to spoločné s lebkami (hoďte si ich mená do prekladača, ak neviete o čom je reč) Craniotomy a Cranial Void. Už len pri predstave týchto kapiel a pri predstave tepla v klube, som sa doma začínal cítiť ako ožužlaný marshmallow. Koncert mal začať o pol siedmej, ale trošku sa nám to posunulo. Nie však nejako drasticky. Prvým polienkom do vatry boli Cranial Void. Kapela, ktorá minulý rok získala ocenenie Radio Head Awards za svoj album Celestial, trošku štýlovo vybočovala z viac-menej brutal deathových vôd dnešného večera. Chlapci nakráčali na pódium, spustilo sa intro a šlus. Technické šarapaty opäť trošku „zacloumali“ s hracím časom. Po niekoľkých minútach sa problém vyriešil a mohlo sa pokračovať (resp. vlastne začať). Viem, čo zhruba Cranial Void hrajú, ale napočúvaných ich nemám. O to väčšie bolo moje prekvapenie o aký zaujímavý a pestrý materiál ide (ono tú cenu asi nezískali len tak, všakže). A tak sme prechádzali od klasicky death metalovo znejúcich pasáží, k progresívnejším vplyvom, podľa ľubovôle zase naspäť a to všetko so šmrncom moderny. Na začiatok večera veľmi slušný výber. Aj keď hrali ešte pred pomerne poloprázdnym publikom. Mimochodom, spevák sa podobá na môjho bratranca. Asi by som mu mal oznámiť, že má na hudobnej scéne dvojníka. Od mladej krvi sa presunieme k borcom, ktorým už pomaly vyskakujú pečeňové škvrny (hehe, sorry). Craniotomy terorizujú scénu už takmer štvrťstoročie, čo je v tunajších podmienkach vec vcelku nevídaná. Vonku majú nový album Ripped Out by Violence, z ktorého logicky zaznelo celkom dosť. Inak sa setlist nemenil v porovnaní s koncertami na Flesh Party, či Obscene Extreme. Na početnosti fanúšikov bolo vidieť, že Craniotomy sú vlajkovou loďou slovenskej scény, pretože pri ich sete už bol klub slušne zaplnený a potoky potu prerazili hrádzu. Ako som spomenul tie dva festivaly, tak pri koncertoch Craniotomy na nich sa mi zdalo, že sa Lukášovi za bicími sem-tam „podarila“ nejaká chybička. Tak som tentokrát schválne naťahoval uši a musím podotknúť, že teraz to bolo čisté ako môj alkoholový test. Ako sa zvykne hovoriť, aj majster tesár sa utne. V tento večer však tesár vytĺkol zo svojho nástroja maximum. Na prvý zahraničný výlet tohto hlučného sviatku sme si odbehli s Holanďanmi Korpse. Je to iba pár mesiacov dozadu,...

Čítaj ďalej
Číhajúca Smrť na Garážach!
aug16

Číhajúca Smrť na Garážach!

Zverejnené v aug 16, 2022

Že vraj bude v sobotu na Garážach číhať smrť… Hm, maximálne tak hudobná, pretože pod Prístavný most sa zídu kapely pohybujúce sa výhradne na death metalovom poli. Tak si ich teda vymenujme: Bloody Redemption (teraz im vychádza nový album, čiže sláva veliká), známe postavičky bratislavskej scény poskladané v kapele Funus, mladí porcovači Krudus a trošku na rozmedzí štýlov hrajúci Martinčania Abióza. 20. 8. 2022, Garáže pod Prístavným mostom, Bratislava Začiatok: 19:00 FB...

Čítaj ďalej
Pharmacist – Flourishing Extremities on Unspoiled Mental Grounds – Bizarre Leprous Production, 2022
aug04

Pharmacist – Flourishing Extremities on Unspoiled Mental Grounds – Bizarre Leprous Production, 2022

Zverejnené v aug 4, 2022

Letné horúčavy, lesné požiare, sucho… Kde sa dá najlepšie pred všetkým týmto skryť? Predsa v mrazivom objatí oddelenia patológie. Smrad formaldehydu, precízna dezinfekcia všade naokolo a chlad. To znie ako rajská hudba pre všetky vaše zmysly. K tomu roztiahnuté záhradné kreslo, naliaty drink (vychladený ako inak, než v mraziacom boxe v ľadovom stisku nebožtíka) a túto idylickú atmosféru dotvárajúca hudba. Sú to zhruba dva roky, čo sa mi dostal do rúk debutový album kapely Pharmacist, ktorá sa obrátila v čase a priestore a zamierila si to niekam do Liverpoolu (resp. Ostravy) konca osemdesiatych rokov a začala vzývať staré nahrávky Carcass (resp. Pathologist). Prvý album Medical Renditions of Grinding Decomposition bol pre mňa ako zjavenie a točil som ho v tom čase neustále. Kapela rozhodne nezaspala (večným spánkom) na vavrínoch a v medzičase vychrlila šesticu splitiek (medzi inými aj s Expurgo, Fluids, či Golem of Gore) a nejaké to EP. Plnohodnotného nasledovníka sme sa dočkali až teda teraz v roku 2022 a moje nadšenie vzrastalo viac a viac, ako sa približoval dátum jeho vydania. Som z neho tak namäkko ako z jeho predchodcu? Odpoveď na to dajú nasledujúce riadky. Musím sa priznať, že všetky tie splitká som nepočúval a tak som nevedel kam a či vôbec sa kapela nejako pohne na svojej púti potemnelými chodbami, kde preblikujú rozbité neónky a na dverách na konci chodby visí nápis pathological goregrind. Istú indíciu mohol dať už obal, ktorý nezdobí iba jednoduchá koláž, ako tomu bolo minule (po vzore Reek of Putrefaction). Trošku sa s tým viac pohrali a ostatky nejakých neborákov uložili podľa trochu viac úhľadnejšieho a estetickejšieho vzorca. Dostala sa do podobných mantinelov aj samotná hudba? Keď na vás vybehnú úvodné tóny Accelerating Suppuration, tak si poviete, že všetko zostalo na pôvodnom mieste. Lenže chyba lávky, drahí pozostalí. To basové sólo som popravde nečakal (asi nejaký joeydemaiomanowarovský votrelec v štúdiu). Podobné prekvapenia pokračujú aj ďalej. Skoro až heavy metalové postupy a gitarové sóla (v Corpus Sonica ešte dajme tomu, ale to v Necromorph smrdí až pomaly Dream Theater) vcelku ozvláštňujú a tak nejako nadľahčujú celý goregrindový korpus (asi ako keď vmiešate do cesta bielkový sneh… hm, áno, to prirovnanie je presné). The Great Contractor zase drží pokope niečo ako pochodový rytmus. Titulná skladba odhaľuje aj čistý vokál (teda no, zbavený efektu, ale chrčí sa na spôsob Jeffa Walkera). Peroxide Engagement je zase pre zmenu akustická vybrnkávačka s melódiou nie nepodobnou zlovestnému úvodu South of Heaven od Slayer. Album uzatvára Nursery Aesthetics, ktorá na mňa pôsobí ako dve skladby v jednom. Zhruba do polovice sa drží goregrindu ako čert kopyta. Potom sa zlomí do svojej melodickejšej podoby a ja si nie som...

Čítaj ďalej