Report – Master, Death on Arrival, Radiation – 19. 3. 2023 – Randal Club, Bratislava
A pokračovanie môjho víkendu plného starých death metalových legiend. Deň predtým zaplnila Randal zostava bývalých členov Death, pod názvom Left to Die a koniec týždňa patril jednému charizmatickému bradatému borcovi a jeho kapele Master. Na to, že Master nejako viac vnímam od albumu The Spirit of the West, čiže bezmála dvadsať rokov, tak sa mi až do minulého roka stále záhadne vyhýbali. Paula Speckmanna som síce stretol ráno na Symbolicu, ale pretože ja som kvôli práci mohol prísť len na posledný deň, tak to zase neklaplo. Šťastena mi dopriala až na minuloročnom OEF, kde na poslednú chvíľu nahradili v lineupe Pyrexiu. Pripadol im čas niekedy neskoro v noci, čo kvôli únave asi jemne skresľovalo môj pohľad na nich. Medzitým som s Paulom zbuchol rozhovor (https://metalexpress.sk/2022/10/rozhovor-paul-speckmann-master-death-strike-ex-krabathor-pripojit-sa-ku-krabathor-bola-ta-najlepsia-vec-ktora-sa-mi-mohla-stat/), no a 19. marca som si ich mohol konečne v pokoji vychutnať v klube. Master samozrejme neprišli sami. Pôvodne s nimi mali vystúpiť ukrajinskí brutal death metalisti Schizogen (napr. pred pár rokmi na Slamtastic Party sme s nimi mali tú česť), ale žiaľ kvôli aktuálnej situácií u našich východných susedov nemohli opustiť krajinu. A tak sa role supportu ujali bratislavskí Radiation a pre mňa totálne neznámi Death on Arrival z Brna. Ako prvá nastúpila domáca mlátička Radiation. Ako sami hovorili, tak v Bratislave nehrali dlhé roky. Ja osobne som ich asi naposledy videl pred tromi rokmi v Poprade, čiže rozhodne sa ich človek nepreje. A tešil som sa na nich minimálne podobne ako na Master. Čo sa týka nejakej novej hudby, tak nepatria medzi najaktívnejšie bandy (to si trochu vynahrádzajú v iných kapelách, či projektoch, napr. Goatcraft), ale padli slová o tom, že po šiestich rokoch by niečo nové už malo vzniknúť. Tak snáď. No a čo vám budem, keď rozbehli ten svoj rádioaktívny ansábel, tak to hučalo veľmi dobre. Takí Sodom na steroidoch. Aj keď musím priznať, neviem či som si to v minulosti až tak nevšímal, ale z mnohých skladieb srší taký heavy metalový opar, čo príjemne kontrastuje s tým, keď Radiation znova podkúria pod kotlom. Do toho Mrožov sarkazmom napáchnutý suchý humor medzi skladbami a je vymaľované. S kolegyňou Mrtvolkou sme sa zhodli, že napriek tomu, že brázdime pomerne aktívne po koncertoch kde sa dá, tak meno kapely Death on Arrival sa nám ešte do uší nedostalo. Na stoloch ste ale mohli nájsť vizitky s nejakým QR kódom, kde sa môžete niečo málo o kapele dozvedieť. Nuže, Death on Arrival je mladá kapela z Brna. Doteraz splodili nejaké to EP a vraj hrajú thrash. No, toho thrashu tam zase až tak veľa nie je, skôr prevažuje death metal a tu a tam sa nakukne do pootvorenej izby s cedulkou thrash metal...
Report – Left to Die, Sněť – 18. 3. 2023 – Randal Club, Bratislava
Keď sa ku mne niekedy minulý rok dostala informácia, že Left to Die, teda dvaja bývalí členovia bájnych Death – Rick Rozz a Terry Butler + dvojica Matt Harvey (Gruesome, Exhumed…) a Gus Rios (Gruesome, ex-Malevolent Creation, Resurrection…) si dá „dostaveníčko“ v Bratislave, tak mi bolo hneď jasné, kde sa budem v ten večer potĺkať. Keďže v čase keď Chuck Schuldiner zomrel mi bolo jedenásť rokov a keď sa niekoľkokrát dostavil do Čiech, tak som ani netušil, čo to je death metal, logicky som nemal šancu vidieť skladby tejto legendy v originálnom znení. Ale jedno malé porovnanie by tu bolo. Je to zhruba deväť rokov, čo v Bratislave, v tej istej budove, len o poschodie vyššie, rozbalili svoj set Death to All, v tom čase v zložení Sean Reinert (R.I.P.), Paul Masvidal, Steve DiGiorgio a Max Phelps. Vtedy sa v setliste nachádzali najväčšie hity Death s prihliadnutím na album Human, ktorý táto zostava po boku Schuldinera stvorila. Z toho večera mi najviac utkvel v hlave fakt príšerný zvuk z ktorého som bol tak hluchý, že som nepočul prichádzajúci vlak na stanici. Späť do súčasnosti. Večer s dátumom 18. marca sa mal niesť v duchu toho najoldschoolovejšieho, čo Death stvorili. Tento fenomén bol spôsobený tým, že vyššie spomínaná dvojica bývalých členov Death sa podieľala na druhom albume Leprosy, ktorý mal zaznieť v celej svojej dĺžke, poprekladaný niekoľkými kúskami z debutu Scream Bloody Gore. Lákadlá to boli veľké a očakávania ešte väčšie. Podarilo sa ich naplniť? Do klubu som prišiel s riadnym predstihom. V podstate tam nebol ešte nikto, okrem merch guya, ktorý si rozkladal tovar a zamestnancov klubu. Tak som si odbehol oproti do pizzerie na večeru, lenže keď som sa vrátil, tak miesto činu už obliehali zástupy vyznávačov istej „Smrti“. Plagát na dverách hlásal okrem programu aj informáciu, že na mieste sa nachádza aj posledných tridsať lístkov a tak muselo byť každému jasné, že dnes bude nátresk (čo sa aj potvrdilo, keďže sa kapacita naplnila a koncert sa vypredal). Tradične som postretával kopu postavičiek zo scény. Dovialo sem borcov z Piešťan, Serede, Púchova, Popradu, Humenného… V publiku bola často počuť maďarčina (neskôr som pozrel na rozpis turné a nebolo to spôsobené iba ideálnym sobotným termínom, ale aj tým, že toto turné Maďarsko tentokrát obišlo). Takže sme sa tu všetci v dobrej vôli zišli a zostávalo už len jediné – nejaký ten rámus. O ten sa v pozícií zahrievača publika postarala v posledných rokov slušne rozbehnutá česká kapela Sněť. Na členov sa dobre pozerá nielen pre ich hudbu, ale je mi sympatická taká až ich zarážajúca usilovnosť, ktorá z nich srší. Okrem záležitostí spojených s kapelou totižto organizujú aj indoorový...
Festivalové leto 2023: Back to the Symbolic
V rámci môjho dlhoročného trajdania sa na akciách v blízkom aj vzdialenejšom okolí, som sa za ten čas už dvakrát vyskytol na festivale nesúcom meno Symbolic. Naposledy to bolo minulý rok v júni v Topolnej, kúsok od Uherského Hradišťa. Napriek lineupu natrieskanom silnými menami ako Candlemass, Sinister, Wombbath, Convulse, Master… bola návštevnosť slušne povedané slabá a s budúcnosťou festivalu to aspoň mojou optikou vyzeralo zle nedobre (hlavnou príčinou bola asi zmena areálu, čo sa vypomstilo už viacerým festivalom, stačí pozrieť na Flesh Party v roku 2019). Zázraky sa dejú nielen na pochybných stránkach Biblie a tak sa Symbolic vracia na miesto, kde som sa s týmto festivalom stretol poprvýkrát – Tři Dvory u Kolína. V tom predpandemickom roku 2019 som si do areálu prírodného kúpaliska prišiel vypustiť paru pri takej zostave kapiel ako Benediction (posledný koncert s Daveom Huntom za mikrofónom), Morta Skuld (prvýkrát v Európe), Demilich, Interment, God Macabre… Radosť spomínať. Každopádne, Symbolic hlási návrat na miesto činu ako vrah (aj keď to nie je tak pravda, pretože rozlúčka s letom sa v tomto areáli konala každý rok tak či tak), aj keď s prívlastkom Back to the Symbolic (to je tá spomínaná rozlúčka s letom). Veľký Symbolic sa teda tento rok nekoná, ale keď oko náhodného fanúšika zablúdi na plagát aj tohto „malého“ Symbolicu, tak sa zorničky roztiahnu na celú plochu očnej gule. No a ja som tu od toho, aby som aspoň v skratke predstavil, čoho sa ako fanúšikovia dočkáte na konci augusta. Sorcery (SWE) – Jedným z veľkých plusov Symbolicu, ktorý mne (a asi nielen mne) veľmi imponuje je ten, že organizátori vozia do týchto zemepisných šírok kapely, ktoré tu buď nikdy nehrali, alebo si na to spomínajú iba naozaj vytrvalí pamätníci. Sorcery patria do tej prvej skupiny a svoj debut v krajine tekutého zlata a podobných životabudičov si odbijú práve na Symbolicu. Švédsko a death metal idú k sebe ako, ja neviem, napríklad párky a horčica. Proste pakt, ktorý je nezlomný. Aj keď sa pri tomto spojení vyroja v hlave väčšie (no, to je relatívny pojem) kapely ako Dismember, Grave, Entombed, Unleashed…, tak Sorcery sú opantaní kultovým statusom (ako celá tá rada kapiel typu Nominon, Excruciate, Centinex, Eucharist, Nirvana 2002… apropo, čo sa týka posledných menovaných, nenájde sa nikto, kto by ich ukecal, aby sa s tým nesrali a vrátili sa opäť medzi aktívne bandy?). Sorcery mali smolu na stálu zostavu a škrt prišiel, keď sa v roku 1997 rozpadli. Trvalo to dlhých dvanásť rokov, ale vrátili sa. Odvtedy potešili fanúšikov trojicou albumov, vrátane zatiaľ posledného kúsku Necessary Excess of Violence z roku 2019. Čo ja vám budem viac k nim kecať. V...
Face Defect – Face Defect – Ill Will Records, 2022
Keď som povedal, že niečo napíšem, tak to napíšem. Netreba mi to pripomínať každého pol roka. Aj keď v tomto prípade by to bolo vhodné. Niekedy minulý rok mi kolegyňa Mrtvolka posunula tento malý plátok asfaltu a ja som mal stále niečo iné na robote (alebo to aspoň tak vyzeralo). Ak by tento album podliehal skaze ako zelenina, tak by už z poličky na mňa výhražne zazeral ako cuketa, ktorú som si kúpil pred pár týždňami a uložil do chladničky. Na rozdiel od toho ex-zeleného plodu prírody, tento album nestráca nič na svojej chuti. Úprimne, nájsť nejaké hmatateľnejšie info o Face Defect je pomerne ťažká úloha (strohý Facebook aj Bandcamp, na Discogse nie sú vôbec…). Tak iba zbežne. Face Defect tvoria členovia kapiel Old Tomb, či Damato. Valia si ten svoj organizovaný rámus viac-menej v rámci hardcoru s niekoľkými štýlovými odbočkami, aby to trošku ozvláštnili (zas ale nie nejakými markantnými). Ak som dobre pochopil, tak táto placka je ich debutom a zároveň aj zatiaľ jediným materiálom. Vonku, teda cez rôzne streamy a podobné srandy, bol už od roku 2020. Do fyzickej podoby tento album dorástol minulý rok zásluhou vydavateľstva Ill Will Records z Maďarska (aspoň teda tak hádam, lebo maďarsky rozumiem asi päť slov a ani jedno v tom popise nebolo použité… edit., Ill Will Records sú nakoniec zo Slovenska). No a k samotnému albumu. Máme tu deviatku skladieb, ktoré ubehnú rýchlosťou prekaleného víkendu. Nie je to iba tým, že by ten album až tak bavil (čo ale zase baví, aby sme sa rozumeli), ale najdlhšia skladba má iba niečo letmo cez dve minúty. Držíme sa tu teda v rozmedzí asi jeden a pol minútových kúskov, ktoré sú natlakované ako bombičky do sodastreamu. Ostré riffy vyhrabané niekde z učebníc štýlu, výrazne bublajúca basa sťa variaci sa kotlíkový guláš, bicie, ktoré keby udávali tempo veslárom na lodiach, tak sa prázdne miesta na mapách stihnú vyfarbiť za jedno doobedie a nad tým všetkým šialený vokál s textami, ktoré síce neulahodia dušiam bažiacim po optimizme, ale privedú ťaživé myšlienky, ktoré si každý jedinec môže rozobrať podľa vlastnej ľubovôle. Z každého kúta tu na mňa dýcha Minor Threat alebo Cro-Mags (tým mimochodom v lete predskakovali). Úvod Ľudskej stonožky mi zase dosť evokuje Dead Kennedys. Ak teda patríte k fanúšikom vyššie spomínaných štýlotvorných kapiel, tak vám aj Face Defect pravdepodobne dokážu ulahodiť. Ak by niekoho zaujímal môj tip na songy, ktoré sa mne najviac uložili do šuflíčka v mozgu, tak ich nájdete pod číslami sedem a osem, teda Mám Strach (pekne sa z pomalého začiatku presunie rytmus až do hypersonického prefackania) a Stredovek je zajtra (vykrikovanie názvu skladby mi hlasovo pripomína až Freddyho z...
Master + support na dvoch zastávkach na Slovensku!
Už sme tu dnes mali jedno nahliadnutie do death metalovej minulosti, ale prečo to neskúsiť ešte raz. Čo je pre vás takým zosobnením death metalu? Pre mňa je jedným taký vlasatý, bradatý, pokérovaný starší pán, opásaný nábojnicovým pásom, ktorý stojí pred mikrofónom s basgitarou v ruke v polohe na Lemmyho. Kto to asi tak môže byť? Podľa indícií ste mohli prísť na to, že myslím legendárnu postavičku, počúvajúcu na meno Paul Speckmann. Tento borec začal s muzikou, keď ešte aj môjmu tatkovi rašilo akné, čiže je to echt pamätník. Jeho profesný život ako hudobníka je spojený najmä s kapelou Master (okrem toho samozrejme Death Strike, Abomination, Funeral Bitch, Krabathor…). Tú sformoval už v roku 1983 a po sérií zmätkov a rozpadov v počiatočnej ére ju priviedol až do súčasnosti. Štrnásť štúdiových albumov, koncerty okolo celej zemegule a obrovský vplyv na celý ten cirkus, ktorý nesie meno death metal. V súčasnosti môžete na túto persónu naraziť v okolí Uherského Hradišťa, kam sa presťahoval v deväťdesiatych rokoch minulého storočia (viac si môžete prečítať v rozhovore, ktorý sme spolu splodili minulý rok https://metalexpress.sk/2022/10/rozhovor-paul-speckmann-master-death-strike-ex-krabathor-pripojit-sa-ku-krabathor-bola-ta-najlepsia-vec-ktora-sa-mi-mohla-stat/) . Okrem neho tvoria aktuálnu podobu Master ešte Alex Nejezchleba (Shaark…) a Peter Bajči (Awrizis, ex-Arch of Hell…). Garde na tomto turné budú Master robiť ukrajinskí brutal death metalisti Schizogen. Pre fanúšikov takých kapiel ako Wormed, Devourment, či Malignancy je táto kapela ako stvorená. Čo dokazujú aj na svojich dvoch štúdiových albumoch. Táto zostava sa zastaví v dvoch slovenských mestách, konkrétne v Košiciach a v Bratislave (v Bratislave sa predstaví ešte banda Radiation, ktorá svojim Thrash till Death na spôsob Sodom, urve hlavy polovici publika). 18. 3 2023, Colloseum Club, Košice 19. 3. 2023, Randal Club, Bratislava Začiatok: 19:30 (Košice), 19:00 (Bratislava) Vstup: 15€ predpredaj, 20€ na mieste https://fienta.com/master-in-kosice?fbclid=IwAR2uZ-RMdj_RvnOnQpsPjQvHAYxBTat6Y6D8csE6c15qZ9MHnmm8tJnPSlA (Košice) https://fienta.com/master-in-bratislava?fbclid=IwAR1VcgQCiQAirkW9Ra2VbAus47P8x8GlZHLk0m36ytkcipokoW3HEHbQU6E (Bratislava) FB Event: https://www.facebook.com/events/917688092584114 (Košice) https://www.facebook.com/events/504307281764613...