Festivalové leto 2023: Back to the Symbolic
mar12

Festivalové leto 2023: Back to the Symbolic

Zverejnené v mar 12, 2023

V rámci môjho dlhoročného trajdania sa na akciách v blízkom aj vzdialenejšom okolí, som sa za ten čas už dvakrát vyskytol na festivale nesúcom meno Symbolic. Naposledy to bolo minulý rok v júni v Topolnej, kúsok od Uherského Hradišťa. Napriek lineupu natrieskanom silnými menami ako Candlemass, Sinister, Wombbath, Convulse, Master… bola návštevnosť slušne povedané slabá a s budúcnosťou festivalu to aspoň mojou optikou vyzeralo zle nedobre (hlavnou príčinou bola asi zmena areálu, čo sa vypomstilo už viacerým festivalom, stačí pozrieť na Flesh Party v roku 2019). Zázraky sa dejú nielen na pochybných stránkach Biblie a tak sa Symbolic vracia na miesto, kde som sa s týmto festivalom stretol poprvýkrát – Tři Dvory u Kolína. V tom predpandemickom roku 2019 som si do areálu prírodného kúpaliska prišiel vypustiť paru pri takej zostave kapiel ako Benediction (posledný koncert s Daveom Huntom za mikrofónom), Morta Skuld (prvýkrát v Európe), Demilich, Interment, God Macabre… Radosť spomínať. Každopádne, Symbolic hlási návrat na miesto činu ako vrah (aj keď to nie je tak pravda, pretože rozlúčka s letom sa v tomto areáli konala každý rok tak či tak), aj keď s prívlastkom Back to the Symbolic (to je tá spomínaná rozlúčka s letom). Veľký Symbolic sa teda tento rok nekoná, ale keď oko náhodného fanúšika zablúdi na plagát aj tohto „malého“ Symbolicu, tak sa zorničky roztiahnu na celú plochu očnej gule. No a ja som tu od toho, aby som aspoň v skratke predstavil, čoho sa ako fanúšikovia dočkáte na konci augusta.   Sorcery (SWE) – Jedným z veľkých plusov Symbolicu, ktorý mne (a asi nielen mne) veľmi imponuje je ten, že organizátori vozia do týchto zemepisných šírok kapely, ktoré tu buď nikdy nehrali, alebo si na to spomínajú iba naozaj vytrvalí pamätníci. Sorcery patria do tej prvej skupiny a svoj debut v krajine tekutého zlata a podobných životabudičov si odbijú práve na Symbolicu. Švédsko a death metal idú k sebe ako, ja neviem, napríklad párky a horčica. Proste pakt, ktorý je nezlomný. Aj keď sa pri tomto spojení vyroja v hlave väčšie (no, to je relatívny pojem) kapely ako Dismember, Grave, Entombed, Unleashed…, tak Sorcery sú opantaní kultovým statusom (ako celá tá rada kapiel typu Nominon, Excruciate, Centinex, Eucharist, Nirvana 2002… apropo, čo sa týka posledných menovaných, nenájde sa nikto, kto by ich ukecal, aby sa s tým nesrali a vrátili sa opäť medzi aktívne bandy?). Sorcery mali smolu na stálu zostavu a škrt prišiel, keď sa v roku 1997 rozpadli. Trvalo to dlhých dvanásť rokov, ale vrátili sa. Odvtedy potešili fanúšikov trojicou albumov, vrátane zatiaľ posledného kúsku Necessary Excess of Violence z roku 2019. Čo ja vám budem viac k nim kecať. V...

Čítaj ďalej
Face Defect – Face Defect – Ill Will Records, 2022
mar05

Face Defect – Face Defect – Ill Will Records, 2022

Zverejnené v mar 5, 2023

Keď som povedal, že niečo napíšem, tak to napíšem. Netreba mi to pripomínať každého pol roka. Aj keď v tomto prípade by to bolo vhodné. Niekedy minulý rok mi kolegyňa Mrtvolka posunula tento malý plátok asfaltu a ja som mal stále niečo iné na robote (alebo to aspoň tak vyzeralo). Ak by tento album podliehal skaze ako zelenina, tak by už z poličky na mňa výhražne zazeral ako cuketa, ktorú som si kúpil pred pár týždňami a uložil do chladničky. Na rozdiel od toho ex-zeleného plodu prírody, tento album nestráca nič na svojej chuti. Úprimne, nájsť nejaké hmatateľnejšie info o Face Defect je pomerne ťažká úloha (strohý Facebook aj Bandcamp, na Discogse nie sú vôbec…). Tak iba zbežne. Face Defect tvoria členovia kapiel Old Tomb, či Damato. Valia si ten svoj organizovaný rámus viac-menej v rámci hardcoru s niekoľkými štýlovými odbočkami, aby to trošku ozvláštnili (zas ale nie nejakými markantnými). Ak som dobre pochopil, tak táto placka je ich debutom a zároveň aj zatiaľ jediným materiálom. Vonku, teda cez rôzne streamy a podobné srandy, bol už od roku 2020. Do fyzickej podoby tento album dorástol minulý rok zásluhou vydavateľstva Ill Will Records z Maďarska (aspoň teda tak hádam, lebo maďarsky rozumiem asi päť slov a ani jedno v tom popise nebolo použité… edit., Ill Will Records sú nakoniec zo Slovenska). No a k samotnému albumu. Máme tu deviatku skladieb, ktoré ubehnú rýchlosťou prekaleného víkendu. Nie je to iba tým, že by ten album až tak bavil (čo ale zase baví, aby sme sa rozumeli), ale najdlhšia skladba má iba niečo letmo cez dve minúty. Držíme sa tu teda v rozmedzí asi jeden a pol minútových kúskov, ktoré sú natlakované ako bombičky do sodastreamu. Ostré riffy vyhrabané niekde z učebníc štýlu, výrazne bublajúca basa sťa variaci sa kotlíkový guláš, bicie, ktoré keby udávali tempo veslárom na lodiach, tak sa prázdne miesta na mapách stihnú vyfarbiť za jedno doobedie a nad tým všetkým šialený vokál s textami, ktoré síce neulahodia dušiam bažiacim po optimizme, ale privedú ťaživé myšlienky, ktoré si každý jedinec môže rozobrať podľa vlastnej ľubovôle. Z každého kúta tu na mňa dýcha Minor Threat alebo Cro-Mags (tým mimochodom v lete predskakovali). Úvod Ľudskej stonožky mi zase dosť evokuje Dead Kennedys. Ak teda patríte k fanúšikom vyššie spomínaných štýlotvorných kapiel, tak vám aj Face Defect pravdepodobne dokážu ulahodiť. Ak by niekoho zaujímal môj tip na songy, ktoré sa mne najviac uložili do šuflíčka v mozgu, tak ich nájdete pod číslami sedem a osem, teda Mám Strach (pekne sa z pomalého začiatku presunie rytmus až do hypersonického prefackania) a Stredovek je zajtra (vykrikovanie názvu skladby mi hlasovo pripomína až Freddyho z...

Čítaj ďalej
Master + support na dvoch zastávkach na Slovensku!
mar05

Master + support na dvoch zastávkach na Slovensku!

Zverejnené v mar 5, 2023

Už sme tu dnes mali jedno nahliadnutie do death metalovej minulosti, ale prečo to neskúsiť ešte raz. Čo je pre vás takým zosobnením death metalu? Pre mňa je jedným taký vlasatý, bradatý, pokérovaný starší pán, opásaný nábojnicovým pásom, ktorý stojí pred mikrofónom s basgitarou v ruke v polohe na Lemmyho. Kto to asi tak môže byť? Podľa indícií ste mohli prísť na to, že myslím legendárnu postavičku, počúvajúcu na meno Paul Speckmann. Tento borec začal s muzikou, keď ešte aj môjmu tatkovi rašilo akné, čiže je to echt pamätník. Jeho profesný život ako hudobníka je spojený najmä s kapelou Master (okrem toho samozrejme Death Strike, Abomination, Funeral Bitch, Krabathor…). Tú sformoval už v roku 1983 a po sérií zmätkov a rozpadov v počiatočnej ére ju priviedol až do súčasnosti. Štrnásť štúdiových albumov, koncerty okolo celej zemegule a obrovský vplyv na celý ten cirkus, ktorý nesie meno death metal. V súčasnosti môžete na túto persónu naraziť v okolí Uherského Hradišťa, kam sa presťahoval v deväťdesiatych rokoch minulého storočia (viac si môžete prečítať v rozhovore, ktorý sme spolu splodili minulý rok https://metalexpress.sk/2022/10/rozhovor-paul-speckmann-master-death-strike-ex-krabathor-pripojit-sa-ku-krabathor-bola-ta-najlepsia-vec-ktora-sa-mi-mohla-stat/) . Okrem neho tvoria aktuálnu podobu Master ešte Alex Nejezchleba (Shaark…) a Peter Bajči (Awrizis, ex-Arch of Hell…). Garde na tomto turné budú Master robiť ukrajinskí brutal death metalisti Schizogen. Pre fanúšikov takých kapiel ako Wormed, Devourment, či Malignancy je táto kapela ako stvorená. Čo dokazujú aj na svojich dvoch štúdiových albumoch. Táto zostava sa zastaví v dvoch slovenských mestách, konkrétne v Košiciach a v Bratislave (v Bratislave sa predstaví ešte banda Radiation, ktorá svojim Thrash till Death na spôsob Sodom, urve hlavy polovici publika). 18. 3 2023, Colloseum Club, Košice 19. 3. 2023, Randal Club, Bratislava Začiatok: 19:30 (Košice), 19:00 (Bratislava) Vstup: 15€ predpredaj, 20€ na mieste https://fienta.com/master-in-kosice?fbclid=IwAR2uZ-RMdj_RvnOnQpsPjQvHAYxBTat6Y6D8csE6c15qZ9MHnmm8tJnPSlA (Košice) https://fienta.com/master-in-bratislava?fbclid=IwAR1VcgQCiQAirkW9Ra2VbAus47P8x8GlZHLk0m36ytkcipokoW3HEHbQU6E (Bratislava) FB Event: https://www.facebook.com/events/917688092584114 (Košice) https://www.facebook.com/events/504307281764613...

Čítaj ďalej
Pohrobkovia Death – Left to Die o pár dní v Bratislave!
mar05

Pohrobkovia Death – Left to Die o pár dní v Bratislave!

Zverejnené v mar 5, 2023

Prenesme sa spolu na časovej priamke niekam na koniec ôsmej, resp. začiatok deviatej dekády minulého storočia. V bublajúcom kotli hudobnej oceliarne sa odlievali nové hudobné štýly, ktoré nás sprevádzajú do dnešných dní. Mnohé kapely potom mali pred sebou kus surového kovu, ktorý svojim vlastným náradím stĺkali do požadovaného tvaru. Jednou z kapiel, ktorá mala najťažšie kladivá a tým pádom mala ohromný vplyv na neskorší výsledný produkt, bola bájna grupa Death. Chuck Schuldiner svojim umom a talentom posúval hranice žánru až do svojho predčasného konca v roku 2001. Po Schuldinerovej smrti zostalo na scéne prázdne miesto. Ale odkaz jeho kapely pretrval už celé desaťročia. Pretože bol Chuck Schuldiner perfekcionista a pomerne zložitá osobnosť, prešlo kapelou množstvo hudobníkov. A to je bod ku ktorému sa snažím dostať. Prvé albumy Death vykopali základy pre celú tú masívnu katedrálu death metalového žánru. My sa sústredíme na druhý album, ktorým je Leprosy. V období okolo tohto majstrštyku tvorili súčasť kapely dva obrovské pojmy scény – Terry Butler (Obituary, Denial Fiend, ex-Massacre, Six Feet Under…) a Rick Rozz (ex-Massacre…). Práve tieto dve persóny sú hlavnými iniciátormi turné pod značkou Left to Die. A môžete dvakrát hádať, že čo bude náplňou týchto koncertov. Leprosy v celej svojej dĺžke, doplnený o niekoľko skladieb z debutového albumy Death – Scream Bloody Gore. Ale pretože by táto kapela bola pomerne malá, tak k sebe naverbovali ďalších parťákov a nemenej žiarivé mená žánru – Matt Harvey (Exhumed, Gruesome…) a Gus Rios (Gruesome, ex-Malevolent Creation…). Oko nejedného fanúšika bude musieť potlačiť slzu dojatia… No a aby toho nebolo málo, tak v roli zahrievačov publika sa predstaví v súčasnosti jedna z najznámejších a najaktívnejších death metalových kapiel z Česka – Sněť. Ich valivý a slizký death metal, čerpajúci z klasík žánru ako Incantation, či Autopsy bude nepochybne tým pravým doplnkom vyššie spomínaných hudobných dinosaurov. 18. 3. 2023, Randal Club, Bratislava Začiatok: 19:00 Vstup: predpredaj https://obscure.cz/cs/tickets/detail/id/535?fbclid=IwAR1F2qjveRh-vMEdLEiYe6WhF7Kd90zSHRc6F7Ge_YYTAHEoovykljY8P4Q FB...

Čítaj ďalej
Andreas Marschall: Keď sa maľby dajú do pohybu
feb19

Andreas Marschall: Keď sa maľby dajú do pohybu

Zverejnené v feb 19, 2023

Po nejakej dobe sa opäť vrátime za oponu hudobného diania, niekam kde rámus nehučí naplno. Pekne vzadu, kde si svoje obrázky tvorí nemecký umelec Andreas Marschall. No a aby som upresnil ten nadpis, tak okrem maľovanie obalov má na svojom konte aj režírovanie klipov pre nejednu kapelu a dokonca aj samotné filmy. Andreas Marschall sa narodil v roku 1961 v Karlsruhe. Preskočíme zopár desaťročí a už v osemdesiatych rokoch tvoril diela, ktoré si prisvojili kapely ako Blind Guardian, King Diamond, Kreator, Sodom… Od roku 1991 tak trochu presedlal (aj keď maľovaniu obalov sa stále venuje) k inej forme umenia. Začal režírovať hudobné klipy pod hlavičkou spoločnosti Cut and Run. Tu nájdete kúsky od kapiel ako Moonspell, Sodom, Guano Apes, Rage, Gotthard, Kreator… V roku 2004 sa opäť posunul trochu na inú úroveň, keď sa ujal réžie malého hororu Tears of Kali. V ďalších rokoch rozšíril svoje režijné portfólio o ďalšie filmy Masks (2011), German Angst (2015) a Deathcember (2019). Pomedzi tento určite nabitý program ešte stíhal byť v istom období učiteľom na umeleckej škole Reduta Berlin. Určite by sa dali viac dopodrobna rozobrať jeho filmy, či jeho pôsobenie ako učiteľa, ale predsa len my sme hudobný portál a tak sa pozrieme opäť na desiatku jeho, mojou subjektívnou optikou vybraných obalov pre kapely, naprieč rôznymi štýlmi. Blind Guardian – Tales from the Twilight World (1990) Na prvých dvoch albumoch, teda Battalions of Fear (1988) a Follow the Blind (1989) Blind Guardian frčali viac-menej na divokej vlne speed metalu (pri Battalions of Fear by sa dal vycítiť aj jemný thrash metal), ale na treťom fullku menom Tales from the Twilight World už kapela našla svoj vlastný unikátny štýl. Viac sa vyhrali so soundom (asi to bolo aj tým, že si postavili vlastné štúdio), nadýchali celkovo svoju tvorbu takou väčšou výpravnosťou, podobne ako keď do cesta vmiešate vyšľahaný sneh z bielkov a stvorili tak jednu zo svojich nadčasových klasík. Pamätné riffy, či refrény skladieb, ktoré fanúšikom uviazli v hlavách (Welcome to Dying, Lost in the Twilight Hall, The Last Candle… nie, že by aj predtým nemali niečo podobné, predsa len Valhalla vyčnievala už na Follow the Blind, ale tu sa toho rozhodne vošlo viac) a veľká hitovka, s jednoznačným názvom Lord of the Rings (Tolkienovo dielo sprevádza Blind Guardian odjakživa). Ku všetkým týmto tromfom prirátajte do detailov vyvedený obal a moje ďalšie slová sú zbytočné. Možno ešte za zmienku stoja hosťovačky Pieta Sielcka (Iron Savior), či Kaia Hansena (Gamma Ray, Helloween… ten už samozrejme hosťoval aj na albume predtým v spomínanej Valhalle). Toto bola prvá spolupráca medzi kapelou a Andreasom Marschallom. Svoje zbrane skrížili ešte aj na ďalšej trojici albumov, teda Somewhere...

Čítaj ďalej