Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť tretia
aug08

Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť tretia

Trvalo to dlho, ale dostávame sa ku tretej časti nášho seriálu o germánskom thrash metale. Na príkladoch rôznych kapiel a najmä trojici tých najslávnejších sme si prešli zrodom tejto špecifickej vetvy metalovej hudby a jej vrcholným obdobím. V deväťdesiatych rokoch (no, zhruba) však kapely začali do svojich kotlov primiešavať nové ingrediencie a snažili sa posúvať žáner rôznymi smermi. Nebolo tomu tak iba v okruhu záujmu kapiel, ktorým sa v tomto seriáli venujeme. V podobnej situácií sa ocitli aj kapely na druhej strane oceánu. Treba povedať, že línia osudu bola až zvláštne príbuzná – stočenie kormidla štýlu (Metallica – Kreator), výmena spevákov (Anthrax – Destruction), či v podstate rozpad (Megadeth – Destruction). Najmenšia zmena prebehla u dvojice Slayer a Sodom, ktorí sa síce držali thrash metalu ako čert svojho kopyta, ale isté kozmetické obmeny prebehli aj u nich. Aby som ale zbytočne nenaťahoval úvod (pretože je toho pred nami pomerne veľa), vrhnime sa pokračovať tam, kde som naposledy skončil. Po mega úspešnom období, ktorého vrcholom bol album Coma of Souls, zrejme skrsla v hlave Milleho Petrozzu a jeho kumpánov myšlienka prísť s niečom do istej miery iným. Začiatkom deviatej dekády sa na výslnie dostali kapely typu Ministry, Prong, či Godflesh a chlapcom z Kreator „ušividne“ zachutila tá odľudštenosť ich prejavu. Rozhodli sa ju skombinovať so svojim vlastným zvukom a z týchto dvoch prútov v podstate upliesť bič na vlastných fanúšikov. Čo si budeme klamať, metalová komunita je dosť konzervatívna. Aj keď sa v dnešnej dobe síce tvári, že dokáže byť zhovievavejšia, tak stačí aby nejaká kapela urobila krok mimo vyšľapaný chodník a už je oheň na streche. Preto si predstavme, že album Renewal mohol vo svojej dobe pôsobiť ako trepotajúce sa červené plátno toreádora na býčie zmysly. Tie industriálne pazvuky, strojové riffy a tempo, Milleho chladný spev… To všetko bola dosť odlišná stránka v knihe ich diskografie v porovnaní s doterajšími albumami. Ucho pozorného poslucháča ale aj v tej dobe muselo poznať kvalitné skladby ako Winter Martyrium, titulku Renewal, Reflection, či Europe After the Rain. Vo svojej dobe asi trošku nedocenený album, ktorý ale získal väčší kredit s pribúdajúcimi rokmi. Okrem samotnej hudby prešiel inováciou aj vizuál, pretože po tých predchádzajúcich maľovaných brutalitkách na obaloch, tentokrát kapela siahla po službách Davea McKeana, ktorý je známy zo spolupráce s kapelami ako Dream Theater, Fear Factory, Machine Head, Paradise Lost, či Testament. Ten motív by možno viac sedel pre nejakú prog rockovú kapelu typu Rush, ale viete, proti gustu… Aj keď kvôli tej žánrovej zmene medzi Coma of Souls a Renewal to smrdelo personálnymi zmenami, tak pravda je taká, že tieto dva albumy nahrali tí istí ľudia. K rošáde vo vnútri Kreator...

Čítaj ďalej
Festivalové leto 2023: Antitrend
jún13

Festivalové leto 2023: Antitrend

Antitrend sa akosi nemôže rozlúčiť s areálom v Žabčiciach (už niekoľko rokov sa hovorí, že ten a ten ročník je posledný na tomto mieste), ale ja by som bol najradšej, keby odtiaľto festival ani nikdy neodišiel. Proste to tam pekne sedí a (nielen) ja sa tam cítim veľmi dobre. Takže 19. ročník Antitrendu tak ako vždy prinesie peknú zmesku domáceho, aj zahraničného death/grind/gore a príbuzných žánrov v poriadne nadupanom jednodňovom termíne. Snáď nás tam nespláchne príval vody z neba (ako minulý víkend na Flesh Party), ale len ten najvyberanejší hluk. Nuže, predstavme si niečo.   Cyness (GER) – Hneď na úvod jedna kultovka z Nemecka. Výbušná zmes grindu, niekde na povrchu s chrumkavou crustovou krustičkou. Kapela Cyness to valí v plnej intenzite od prelomu milénií a behom tých vyše dvadsiatich rokov zbuchli dva albumy a nejaké tie splitká s takými esami ako Skitsystem, PLF, či Excruciating Terror, menili zostavu ako sezónny šatník a získali povesť výbornej koncertnej grupy. Na jej čele stojí nezameniteľný spevák Loffi, ktorý by pokojne mohol byť synonymom slovného spojenia energický prejav. Nezostáva dodať nič iné, len staré známe – In Grind We Crust! https://www.youtube.com/watch?v=vM8pqmerUmg Ingrowing (CZE) – A tentokrát jedna domáca, bez preháňania legenda. Ingrowing sa vracajú na scénu po rokoch nečinnosti a to dokonca v pôvodnej, trojčlennej zostave, teda Vlakin, Pouzar a Zbyňa. Aká by bola česká (ale aj svetová scéna) bez Ingrowing? Rozhodne o poznanie chudobnejšia. Predsa len také výnimočné albumy ako Cyberspace, či Suicide Binary Reflections majú právom svoje čestné miesto na grindovom chodníku slávy. Čo si táto znovuzrodená banda nachystala pre svoje zástupy fans, to sa dozvieme už o pár dní na vybetónovanom plácku uprostred Žabčíc. https://www.youtube.com/watch?v=tTakkXnkop4 Rottenness (MEX) – Aká je asi tá najvražednejšia kombinácia hudobných štýlov? No, ak dáte dokopy brutal death a grindcore, tak rozhodne nič nepokazíte (maximálne tak sluch). Podľa tohto mustra kuchtia mexickí jalapenovci menom Rottenness. Pikantné chilli, ktoré vás bude štípať aj viac ako dvakrát! Rottennes fungujú od roku 1994 (takmer nepretržite, výnimkou bola polročná odstávka v roku 2012), čo z nich činí už riadne odležanú kapelu. Ale stále aktívnu, čoho dôkazom je výborný album Violentopia z mája minulého roku. https://www.youtube.com/watch?v=3ToKRxtrWWE Animals Killing People (USA) – Tieto zvieratká síce ľudí nezabijú, ale umoria ich riadne. Rovných dvadsať rokov ničenia vzťahov medzi ľuďmi a zvermi prinieslo síce iba dva albumy, ale za to echt kvalitné. Animals Killing People môžeme v pohode zaradiť do škatuľky toho najbrutálnejšieho death metalu, ale s postupom rokom aj hnaného do slušne technických zákutí. Tí, ktorí ste navštívili už vyššie spomínanú Flesh Party, tak viete o čom je reč. Bude to drsné, bude to tvrdé, bude to rýchle a bude to zabíjať...

Čítaj ďalej
Sick Sinus Syndrome predstavujú svoj druhý album!
jún08

Sick Sinus Syndrome predstavujú svoj druhý album!

Z Ostravy sa zase po nejakej dobe šíri patologická osveta. Trio borcov páchnucich formaldehydom, teda kapela Sick Sinus Syndrome, vydáva druhý album Swarming of Sickness (resp. vydala, už je tomu niečo vyše mesiaca). V spomienke na ten prvý si môžete prečítať našu recenziu ( https://metalexpress.sk/2021/05/sick-sinus-syndrome-rotten-to-the-core-bizarre-leprous-production-2021/ ). No, ale aby sme neodbiehali od toho, čo má trojica Bilos (Malignant Tumour…), Jurgen (Insistent, Force of Hell, ex-Ahumado Granujo, Heaving Earth, Ingrowing…) a Hary (Denet, ex-Pathologist) nové, tak sa nám prihovárajú oni sami: „Druhé dlouhohrající album SICK SINUS SYNDROME, nazvané Swarming of Sickness je už pár týdnů venku! Na ploše necelých dvaceti devíti minut uslyšíte 21 nemocemi prolezlých a hnilobou páchnoucích songů s drtícím soundem chirurgických nástrojů! Album vyšlo ve verzi CD, kazety a vinylové LP desky (limitovaný Red splatter a regular Black vinyl) v květnu 2023. Vydává OBSCENE PRODUCTIONS po zhruba osmi letech vydavatelské pauzy.“ No a my ešte dodávame, že recenzia u nás neobíde ani tento druhý album kapely. FB: https://www.facebook.com/6ick6inus6yndrome...

Čítaj ďalej
Funus – Onen Svet – Gates of Gbell, 2023
jún04

Funus – Onen Svet – Gates of Gbell, 2023

Poznáte to, keď náhodou kliknete na nejakú prkotinu a potom vám algoritmus neustále vyhadzuje (resp. vás skôr otravuje) stále niečo podobné. Toto sa mi stalo nedávno a Facebook mi ponúkal reklamu na nejaký festival na Duchonke, kde majú hrať Desmod, Turbo a ja neviem ešte kto. Niekde pod týmito kapelami svietilo aj meno Funus. Tak si hovorím, že popri tamtých kapelách bude old school death metal Funus ako päsť na oko. Lenže to sú iba nejakí menovci. Úprimne, odľahlo mi. Nie, že by som kapele neprial, aby si našla publikum aj na iných teritóriách (hehe). Každopádne už je to nejaký mesiac, čo mi na poličku pristálo v podstate debutové EP (no, môžeme k tomu v pohode prirátať ešte demo z roku 2020) Onen Svet (limitovaná edícia z polovičného satanského nákladu, čiže 333). No a pretože sa k písaniu nových recenzií akosi ťažko odhodlávam, tak prišiel k tomu ten správny čas až teraz. Funus vznikli niekedy v predpandemickom roku 2019 (čo bolo pre kapelu asi to najhoršie možné načasovanie) a v pôvodnej zostave figurovala napríklad aj naša redakčná kolegyňa Petra. Na jeseň roku 2020 vyšlo vyššie spomínané demo na kazetovom formáte, no a odvtedy sme čakali na nejaký nový prírastok. Ten dorazil začiatkom tohto roku, no a miesto Petry už prebrala Tereza (ex-Beton). Ale aby sme sa ešte trošku prehrabali históriou a personálnymi rošádami, tak v kapele nájdete aj členov Sperm of Mankind, Cynthoryn a nejaký čas zaskakoval za Roxora na poste speváka aj Zdeno z Dysanchely. Onen svet ešte nahrával za bicími Šuhaj, ale toho by ste už v zostave kapely hľadali márne, pretože aj na tomto poste už svieti nové meno a to Andy (Pothead, ex-Byč…). No takže zhruba takto. Náplň placky menom Onen Svet tvoria štyri skladby na ploche necelej štvrť hodinky. Takže sa tento materiál pomerne ľahko fixuje niekam medzi mozgové hemisféry. Funus som videl naživo iba raz (ak sa nemýlim, ale tých koncertov zase nenavštevujem v poslednom čase až toľko, aby som si niečo nepamätal), niečo vyše roka dozadu v Nitre. Tam mi dosť imponoval taký ten valivý death metal na spôsob Bolt Thrower. Tu z tohto materiálu ho až toľko necítim. Ale zase je to taká prechádzka celým celým zábavným parkom death metalu. Takým parkom akým bol Jurský park. Tu a tam sa vám niečo snaží odkusnúť kus ruky, eventuálne vás udupať do zeme. Príkladom budiž hneď úvodná Hurikán na Vatikán (apropo všetky texty sú v slovenčine, za čo udeľujem jedno veľké plus). V úvode zahrajú na takú „kostrbatú“ nôtu (v dobrom slova zmysle) možno až fínskeho death metalu a takých kapiel ako napríklad Demilich a hneď za tým dostaneme prefackanie v podobe niečoho...

Čítaj ďalej
Festivalové leto 2023: Metalgate Czech Death Fest
jún04

Festivalové leto 2023: Metalgate Czech Death Fest

Takto o dva týždne už bude pomaličky ukončený jeden z možno, čo do veľkosti menších, ale o to lepších festivalov. Ako sa vraví, veľkosť nie je dôležitá. Moja maličkosť si s Metalgate Czech Death Festom neprešla síce fyzickým kontaktom a tak nejakú osobnú skúsenosť žiaľ poskytnúť neviem (zatiaľ, no…), ale moje bystré oko však dlhodobo tento festival sleduje (predsa len už ide o jeho štrnásty ročník) a zoznam zvučných kapiel, ktoré svojou účasťou tento festival poctili je pomerne široký (tak napríklad Suffocation, Dying Fetus, Asphyx, Napalm Death, Morgoth, Pestilence, Entombed AD, Lock Up, SepticFlesh, Impaled Nazarene, Vomitory, Destruction…). Tohtoročná zostava je tiež krásne prešpikovaná zaujímavými položkami a nasledujúce riadky teda berte ako pozvánku pre tých, ktorí sa ešte stále rozhodujú kam v tejto festivalovej sezóne zamieriť. Cesta k Červenému Kostelcu určite nebude patriť k omylom.   Grave (SWE) – Jeden zo stavebných kameňov švédskeho death metalu, na ktorom postupom rokov vyrástla táto monumentálna stavba. Spolu s kolegami z kapiel Dismember, Entombed, Unleashed, Desultory… stvorili fenomén, ktorý má nadčasovú hodnotu. Samotná kapela v tomto roku oslavuje 35 výročie, čo je možno až neskutočné. Za tie roky stvorili také klasické death metalové nahrávky ako Into the Grave, You´ll Never See…, či Soulless. Kapela však nežije iba z minulosti a svojim fanúšikom sa snaží pravidelne predkladať novú hudobnú potravu (aj keď je pravda, že pri zatiaľ poslednom albume Out of Respect for the Dead svieti letopočet 2015). Dosť bolo kecov, samotný Ola Lindgren vás zoberie na prechádzku medzi hrobmi! https://www.youtube.com/watch?v=z79G3neoLWU Aborted (BEL) – Jedno horúce želiezko z Belgicka (no teda pôvodne, pretože okrem speváka Svena je zostava poriadne internacionálna). Aborted sprevádza status kultovej a dosť workoholickej kapely. Každý jeden nový album a aj každý jeden koncert je zmesou čírej precíznosti a tlaku na bránku. Najneskôr od albumu Global Flatline sa Aborted katapultovali do prvej ligy a od tých čias už z tejto nastolenej cesty neuhli. Dôkazom toho môže byť napríklad ja zatiaľ posledný album Maniacult. Samotní organizátori tvrdia, že sa o účasť Aborted na festivale snažili nejaký ten rôčik. Preto bude pri ich sete radosť vzájomná – či už z pohľadu organizátorov, či fanúšikov! https://www.youtube.com/watch?v=xhTE-ZQKwkc Necrophobic (SWE) – Opäť krajina Tre Kronor. Švédska death/blacková kapela, ktorá si dala meno podľa skladby od Slayer. Netreba asi veľmi napovedať o kom je reč. Necrophobic sú taktiež zaslúžilými veteránmi a kapelou, ktorá nikdy neuhla z cesty napáchnutej pekelnou sírou. Štatistika nuda je, má však cenné údaje – Necrophobic vznikli už koncom osemdesiatych rokov minulého storočia, kapelou okrem iných prešli také mená ako David Parland (jeden zo zakladajúcich členov, neskôr pôsobiaci napríklad v Dark Funeral…), či Robert Sennebäck (Dismember…), deväť albumov echt akosti tvorí náplň ich...

Čítaj ďalej