Studený piatkový večer a nastávajúci spln boli predzvesťou zjavenia ducha nesvätého a pekelníci nás lákali do Nitrianskej Novej Pekárne.
Večer s niekoľkominútovým meškaním otvorila zvolenská kapela Demonic-eyed. Po pochmúrnom inštrumentálnom intre spustili svoju nekompromisnú thrash/hc/crust zlobu. Po veľmi silnom a energickom otváraku sme mali možnosť ponoriť sa do ich rozmanitej tvorby. Silnou stránkou Demonic-eyed sú aj premyslené a originálne basové linky a výborne napasované zborové spevy, čo len 
umocňuje valivosť ich hudby. Zaznela aj skladba Nostromo, ktorá, samozrejme, nemá nič spoločné s pomyselnou nákladnou loďou z prvého Votrelca, ale pojednáva o zvrátenosti dnešnej doby. Chlapci k tejto skladbe natočili aj klip, ktorý sa určite oplatí vyhľadať a vychutnať si aj vizuálnu časť tohto až postcoreového kúsku. Kapela patrí medzi najaktívnejšie zástupkyne našej UG scény z hľadiska tvorby a koncertovania a bezpochyby si zaslúži väčšiu pozornosť.
Progresívni inštrumentalisti Abstract, ktorí mimochodom stáli aj za organizáciou tejto akcie, oslavujú tento rok 30 rokov svojej existencie – čo je samo o sebe obdivuhodné a svedčí o ich neodbytnosti a nehynúcej vášni pre hudbu a scénu. Svoj set otvorili majestátnym epicko-orchestrálnym introm, ktoré evokovalo veľkoleposť ich tvorby. Mikrofón počas ich vystúpenia, okrem pár krátkych predslovov a hecovania publika, nezohral výraznú rolu – čo však pri hudbe Abstract vôbec nie je na škodu. Komplexnosť skladieb, striedanie nálad a rozličných, miestami až orientálnych melódií vás vypravia na astrálnu púť abstraktných myšlienok, aby vás vzápätí zvrhli naspäť do reality ultraťažkými riffmi. Aj mňa, ako fanúšika skôr primitívnejšej a barbarskej hudby, oslovila skladba Silhouettes z albumu Lighteory z roku 2014 svojimi samplami a orientálnym nádychom. Gratulujem k výročiu a prajem kapele, nech im nadšenie vydrží aj naďalej.
Je čas na hlavný akt večera. Našťastie aj ľudí trochu pribudlo. Prichádza temnota, Satan sám z Prahy – legendárny Vlasta Henych a jeho HENYCH 666. Henych kuje svoj čierny kov už od roku 1986, pôvodne ako basgitarista a spevák kapely Törr. Tí svojou tvorbou prvej vlny black metalu mali spolu s Root a Master’s Hammer značný vplyv na rozvoj celej neskoršej, a to nielen európskej blackmetalovej scény. Majster Henych pôsobil v Törr až do roku 2010, keď – podľa vlastných slov – „byl vyšachován“ z kapely. Samozrejme, ostrieľaný černokňažník to nenechal len tak, a ako je to na blackmetalovej scéne celkom bežné, dedičstvo svojej rannej tvorby nesie hrdo na pleciach. V akom prevedení sú skladby z temnej minulosti presvedčivejšie, to už nechám na poslucháčovi. Mňa osobne aktuálna zostava Törr, skôr blackmetalový Alkehol príliš nepresvedčila, keď som ich mal možnosť vidieť. Ale teraz už k samotnému koncertu.
Henych si na poháňanie pekelnej mašinérie prizval bubeníka Herr Millera z nemenej významných Debustrol, ktorý mal svoj bicí aparát ozdobený vlastnou signatúrou. Pódium zahalila 
modrozelenkastá hmla, ktorá mi – v spojení so „steampunkovo“ ozdobenými mikrofónovými stojanmi – pripomínala zobrazenie purgatória z filmu Necromentia. Ako som už spomínal, hudobne sa čerpalo z odkazu tvorby Törr z prvej polovice 90. rokov s maximálnym a profesionálnym nasadením. Zazneli najväčšie pecky ako Kladivo na čarodějnice, Kremator a aj moja obľúbená Chcípni o kus dál. Na záver zaznela hitovka Made In Hell (čítaj made, nie „mejd“) a dielo skazy bolo dokonané.
Táto zostava kapiel pokračovala vo svojej ničivej púti na druhý deň do Popradu a ja len dúfam, že návštevnosť bola o niečo väčšia. Každopádne to bol výborný večer a ešte raz veľká vďaka organizátorom, že tento koncert dali dokopy.
